Posledné mesiace sú poznamenané nezvyčajnou
aktivitou našej verejnosti. Je to výrazný doklad
toho, že si naši občania so samozrejmosťou
uvedomujú, akou je táto republika ich domovinou.
Prejavujú o ňu vrelý záujem, obávajú
sa o jej osud, k jej rozvoju chcú prispievať svojou
kritikou, svojimi návrhmi a hlavne novými činmi.
Veľká aktivita dnešných dní je
iste povzbudivým prísľubom pre našu budúcu
prácu. Tešíme sa osobitne z aktivity mladej
nastupujúcej generácie. Aktivita je prvým
základným predpokladom akejkoľvek a zvlášť
socialistickej demokracie. Zároveň však všetko,
čo súvisí s rozvojom socialistickej demokracie,
musí mať aj svoje pravidlá a svoje patričné
záruky. Myslím, že takáto požiadavka
nie je v rozpore s demokraciou, ale naopak, v plnom súlade
s ňou. Najvážnejším politickým
problémom socialistickej demokracie dnes, ale aj v budúcnosti
je to, ako docieliť, aby občania boli skutočne
subjektom a nie objektom politického diania.
Dnes predstupuje pred najvyšší zákonodárny
zbor s návrhom svojho programového vyhlásenia
nová vláda, ktorý vychádza z podnetov
Akčného programu Komunistickej strany Československa.
Považovali sme a naďalej považujeme Akčný
program za dokument otvorený, lebo sme si vedomí
toho, že nemôže v plnej komplexnosti postihnúť
všetky oblasti spoločenských činností
a s úplnou presnosťou zachytiť jej súčasný
stav i budúce potreby. Akčný program - dúfam,
že to tak môžem vyjadriť - predstavuje dôležitý
a neobyčajne významný bod politického
procesu, ktorý prežívame a ktorý smeruje
k plnšiemu rozvoju socialistickej demokracie.
Úlohou Akčného programu bolo, aby komunistická
strana, vedúca politická sila nášho
štátu, vyhlásila novú koncepciu svojej
politiky a uplatnila ju v činnosti v najbližšom
období. Som presvedčený, že túto
úlohu Akčný program splnil a naďalej
splňuje, a sme na to i my, príslušníci
KSČS, hrdí. Akčný program sa stretol
s veľkým ohlasom medzi našimi obyvateľmi,
v štátnych a hospodárskych orgánoch
i iných politických stranách. Chcem povedať,
že ani hlasy kritiky a nespokojnosti nie sú disharmonickým
prvkom, ale práve naopak splňujú to, čo
sme očakávali - že totiž občania
tejto krajiny sa budú kriticky dívať na naše
predsavzatia a na ich realizáciu.
Obsah a celý duch Akčného programu pôsobil
a pôsobí ako impulz, ako podnet, ktorý vyvolal
vypracovanie akčných programov v rôznych orgánoch
a organizáciách na všetkých stupňoch.
V nich sa napĺňajú a konkretizujú tieto
zásady. V tom je napokon aj ich význam, pretože
sa stavajú prejavom politickej aktivity časti nášho
obyvateľstva, dokladom záujmu o novú formujúcu
sa koncepciu našej politiky.
My, komunisti, chceme najmä teraz osvedčiť svoju
avantgardnú úlohu všade na všetkých
stupňoch, vo vláde i v parlamente, rovnako ako v
národných výboroch a spoločenských
organizáciách.
V celkovom súhrne programových vyhlásení
má kľúčové miesto vládny
program, s ktorým dnes vláda predstupuje pred parlament.
Vyjadruje hlavné úlohy, na ktoré sa chce
naša vláda v najbližšej dobe zamerať,
a vymedzuje tak tvárnosť svojej politiky a svojho
postavenia v súčasnom spoločenskom živote.
Verím, že návrh vládneho programu najde
plné pochopenie parlamentu i našej verejnosti a že
sa stretne s dobrým prijatím v odboroch i u našej
mládeže, u starších, ale tiež u nastávajúcej
generácie.
Chcem sa obrátiť nielen ku komunistom, ale ku všetkým
občanom tejto republiky, Čechom a Slovákom,
i príslušníkom všetkých národností,
ku všetkým sociálnym skupinám, mladým
i starým, k mužom a ženám, aby návrh
vládneho programového vyhlásenia skutočne
podporili. Viem, že je a ešte bude mnoho problémov,
ktoré návrh vládneho programu zatiaľ
nezahrnuje.
Budú stovky, ba tisíce názorov, návrhov,
ale tiež požiadavky. Vláda je tu postavená
pred veľmi závažnú úlohu, stanoviť
poradie riešenia závažných a naliehavých
úloh našej spoločnosti.
Vyjadrujem svoje presvedčenie, že vláda pri
stanovení poradia a závažnosti úloh,
ktoré treba v najbližšom období riešiť,
vychádzala z reálneho rozboru súčasnej
situácie, z možností, ktoré dnes máme.
Na to, prosím, ani dnes nezabúdajme.
Z tohto zorného uhla by sme mali predovšetkým
pristupovať k návrhu vládneho programu a vytvárať
novej vláde skutočne optimálny priestor pre
riešenie úloh, ktoré si stanovuje.
Vážnou otázkou celého procesu je otázka
hospodárskej politiky. Naša socialistická demokracia,
prehĺbenie ľudských slobôd a sebarealizácie
človeka, musí mať v centre pozornosti predovšetkým
tie otázky, ktoré sa dotýkajú širokých
más nášho ľudu. Z tohto hľadiska
momentálnych potrieb i zásadného riešenia
sa ukazuje nesmierna závažnosť otázok
súvisiacich s prekonávaním obtiažnej
situácie, ako o tom hovoril predseda vlády inž.
Černík, v ktorej sa teraz nachádzame, a problémy
úspešného rozvoja nášho národného
hospodárstva vo všetkých budúcich rokoch.
Nezastierame, že vládu pritom čakajú
veľmi obtiažne problémy, usilovať o novú
dynamiku a pritom tiež čeliť ostrému tlaku
často i oprávnených nárokov investičných,
mzdových a iných, ktoré presahujú
dnešné možnosti našej spoločnosti.
Vláda bude v tejto situácii potrebovať tiež
plnú podporu parlamentu, verejnosti a tiež našej
strany, aby dokázala všetky tieto otázky vyriešiť
nielen z hľadiska dnešného, ale pre dlhodobé
potreby našej socialistickej spoločnosti. Vychádzame
z toho, že už teraz a v najbližšej budúcnosti
bude celá naša verejnosť predovšetkým
od vlády očakávať skutočné
činy. Očakáva, že vláda bude
riešiť tie základné problémy a
požiadavky, ktoré naša verejnosť v priebehu
minulých mesiacov i v súčasnosti riešiť
požadovala a i naďalej požaduje.
Neoddeliteľnou súčasťou nášho
demokratizačného procesu je uplatňovanie
účinnej deľby moci. Jedným z vážnych
nedostatkov doterajšieho politického systému
bola neobyčajná koncentrácia moci, ktorá
spôsobila podceňovanie celej sústavy zastupiteľských
orgánov. Dôsledné uskutočnenie deľby
moci je nutnou podmienkou socialistickej demokracie. Musíme
všetci, ale predovšetkým parlament, usilovať
o to, aby sme nielen prijali, vytvorili, ale tiež trvale
zabezpečovali sústavu účinných
záruk, aby vláda skutočne vládla a
parlament v rámci svojej pôsobnosti zákonnými
opatreniami rozhodoval. Som presvedčený, že
náš parlament má všetky predpoklady presadiť
sa ako najvyšší zákonodarný orgán
a že bude uplatňovať svoje právo kontrolovať
činnosť vlády a jej orgánov, konfrontovať
ich prácu s programom, obhajovať záujmy a požiadavky
obyvateľov. Národné zhromaždenie sa tak
môže plne stať skutočným predstaviteľom
vôle ľudu, vyjadrovateľom záujmov rôznych
sociálnych skupín obyvateľov, ktoré
sa na pôde parlamentu budú iste prejavovať a
ktoré parlament bude svojím rokovaním zjednocovať
a vyrovnávať. Bude záležať predovšetkým
na práci samotného parlamentu, ako sa budú
vytvárať predpoklady pre to, aby mohol svoje poslanie
v politickom systéme socialistickej demokracie stále
plnšie uplatňovať.
Jednou z prvých základných úloh parlamentu
je, aby v spolupráci s vládou pripravil a prijal
také ústavné zmeny, ktoré skutočne
odrazia novú sociálnu štruktúru a budú
plne garantovať práva našich občanov.
Tieto ústavné zmeny musia tiež vytvoriť
optimálny priestor pre rozvoj našich národov
a našich národností. To sú dnes závažné
úlohy, pred ktorými stojí Národné
zhromaždenie ako najvyšší štátny
orgán a ja tiež, ako poslanec tohto parlamentu, sa
k tomu hlásim. Vyrovnať sa s nimi je nielen jeho nezadateľné
právo, ale aj jeho prvoradá povinnosť. Národné
zhromaždenie musí vytvoriť systém inštitúcií
a garancií občianskych práv. Celý
tento systém musí byť budovaný tak,
aby nebránil všetkým našim občanom
v ich záujme o veci verejné. Musí byť
však zároveň taký, aby tento záujem
nielen garantoval, ale povedal by som i provokoval politické
záujmy našich občanov o všetko dianie
v našej Československej socialistickej republike.
Dovoľte mi, aby som sa na záver svojho vystúpenia
obrátil k našej verejnosti: Vládny program,
tak ako aj Akčný program, je časove ohraničený.
Ačkoľvek obsahuje hlavné zásady novej
koncepcie politiky, ktoré majú dlhodobý charakter,
predsa len musíme vidieť, že splnenie hlavných
úloh programu predpokladáme zhruba v priebehu najbližších
rokov. Domnievam sa, že realizácia programových
zásad vytvorí podmienky pre to, aby sa mohlo začať
zodpovedne pracovať na dlhodobom politickom programe rozvoja
Československej socialistickej spoločnosti. Táto
úloha je veľmi náročná. Náročnejšia
ako tá, ktorú sme splnili v minulých troch
mesiacoch. Vyžaduje rozhodný a premyslený krok
od kritiky minulosti a súčasnosti k vytváraniu
premyslenej realizácie predstáv budúcnosti.
Na ňu musíme sústrediť všetky tvorivé
sily našej spoločnosti. Rozhodujúcu podporu
a pomoc pri formovaní dlhodobého programu očakávame
od našich vedeckých pracovníkov. Akčný
program sa spolieha na tvorivé schopnosti nášho
ľudu. Chce burcovať a získavať k spolupráci
všetky sociálne skupiny všetkých občanov.
Len všeobecná mobilizácia duchovných,
mravných a fyzických síl našich národov
môže prelomiť bariéru prekážok,
môže uvoľniť cestu k ďalšiemu novému
vzostupu. Na všetkých, vážené súdružky
a súdruhovia, záleží. Akčný
program komunistov počíta s každým,
komu leží na srdci rozkvet našej československej
socialistickej vlasti. Naše úsilie nebude nik, ani
naši občania, ani naši priatelia v zahraničí
posudzovať podľa toho, čo sme hovorili, čo
vyhlasujeme, ale predovšetkým podľa toho, čo
sme urobili a čo urobíme. Obraciam sa, vážení
poslanci, tiež k vám, ako ku svojim kolegom, i k vám,
drahí spoluobčania, k vám Čechom,
Slovákom i ostatným národnostiam, aby ste
v duchu Akčného programu upevňovali našu
socialistickú republiku, našu spoločnú
československú štátnosť. Obraciam
sa k vám, mladí priatelia, ktorí usilujete
uplatniť svoje schopnosti v prospech našej vlasti. K
vám, vedeckým a umeleckým tvorcom, pracovníkom
tlače, televízie a rozhlasu, k vám, robotníci
a roľníci, ktorí ste niesli a nesiete ťarchu
každodennej všednej práce, k vám všetkým
sa obraciam o podporu Akčného programu a vládneho
prehlásenia.
Vás všetkých volám tiež i ja ako
poslanec tohto Národného zhromaždenia k aktívnej
tvorivej práci. Len s vašou účasťou,
našou spoločnou prácou na riešení
všetkých pálčivých problémov
môžeme uskutočniť to, čo si všetci
prajeme - ďalší rozkvet našej československej
socialistickej vlasti. (Dlhotrvajúci potlesk.)
Předseda NS s. Smrkovský: Soudružky
a soudruzi poslanci, děkuji soudruhu Dubčekovi za
jeho projev. Vyhlašuji polední přestávku.
Budeme pokračovat ve tři hodiny.
(Schůze přerušena ve 13.31 hod.)
(Schůze opět zahájena v 15.03 hod.)
Předseda NS s. Smrkovský (zvoní):
Soudružky a soudruzi poslanci, přistupujeme k jednání.
Dovolte mi, abych řekl, že čas, který
ztrácíme při začátku, budeme
ke konci náramně potřebovat. Opravdu bych
prosil, aby schválený program, i časový,
se dodržoval.
Máme představu, že by plénum NS trvalo
dnes do 18.30 hod., aby se pak mohly sejít k jednání
výbory. Zítra ráno bychom začali v
půl deváté a na žádost mnoha
poslanců bychom měli končit zítra
odpoledne v 15 hodin vzhledem k tomu, že se poslanci musí
rozjíždět do svých krajů na konference.
Zítra ráno o tom ještě rozhodneme. Dnes
to předběžně oznamuji.
Jako první požádal o slovo místopředseda
SNR s. inž. Marko. Prosím, aby se ujal slova. Připraví
se místopředseda NS Lubomír Dohnal.
Podpredseda SNR Ing. Marko: Vážené Národné
zhromaždenie, súdružky a súdruhovia! Predsedníctvo
SNR uvítalo pozvanie Predsedníctva NZ k účasti
na tomto významnom rokovaní o programovom vyhlásení
vlády. Dovoľte, aby som menom Predsedníctva
SNR zaujal stanovisko k vyhláseniu, ktoré predniesol
predseda vlády Ing. Černík, a súčasne
aby som vás aspoň stručne informoval o niektorých
opatreniach Predsedníctva SNR na rozpracovaní Akčného
programu strany ako základne, na ktorej sa bude môcť
tvorivo realizovať i program našej vlády.
Občania celej našej vlasti prijali závery posledných
rokovaní ÚV KSČS s veľkým uspokojením
a odhodlaním uvádzať ich do života. Doteraz
vykonané opatrenia na dôslednú demokratizáciu
života spoločnosti vyvolali najmä na Slovensku
veľký ohlas a široký záujem o novú
úpravu štátoprávnych vzťahov.
Je to pochopiteľné, lebo zásadné marxisticko-leninské
riešenie otázok vzťahu medzi našimi národmi
je zákonite zvlášť dôležitou
súčasťou demokratizačného procesu.
Som preto toho názoru, že bude správne, keď
predovšetkým zaujmem stanovisko k tej časti
programového vyhlásenia vlády, ktorá
hovorí o nových štátoprávnych
vzťahoch medzi našimi národmi. So zadosťučinením
zisťujeme, že ako ÚV KS S, SNR vo svojich uzneseniach
z marca a apríla t. r., tak i vláda republiky zhodne
konštatuje, že doterajšie asymetrické usporiadanie
nevytvorilo pre oba národy rovnaké predpoklady a
záruky rovnoprávnej účasti na riešení
vlastných národných ani spoločenských
záležitostí. Toto usporiadanie teda už
v samom svojom základe znemožňuje uplatniť
zásadu rovnoprávnosti.
Požiadavka upraviť vzťahy slovenského a
českého národa v spoločnom štáte
na princípoch federatívneho usporiadania sa nezrodila
dnes, ale má svoje historické korene. Bez jeho realizácie
nemôžeme hovoriť o dôslednom demokratizovaní
spoločenských vzťahov u nás. Niet socialistickej
demokracie bez národnej rovnoprávnosti. Niet jednoty
bez vytvorenia rovnakých podmienok rozvoja každého
národa. A ako to predvčerom povedal prezident republiky
v Bratislave: "Čím spokojnejšie a rozvinutejšie
budú oba naše národy, tým silnejšia,
spokojnejšia a pevnejšia bude celá naša
republika."
Slovenský národ sa v priebehu pol storočia
dvakrát dobrovoľne a jednoznačne hlásil
k štátnej jednote s bratským národom
českým. Tak tomu bolo v roku 1918 pri vzniku prvej
republiky, keď, nadväzuje na pokrokové štúrovské
tradície, videl náš národ ako logické
vyústenie svojich doterajších dejín
vstup do spoločného zväzku s jemu najbližším
národom českým. Oficiálna koncepcia
československého národa znemožnila spravodlivé
vyriešenie národnostnej otázky, a tým
vážne narušila rozvíjanie bratského
spolužitia oboch našich národov. Hitlerovské
Nemecko i tieto nezhody využilo proti Československej
republike.
V čase druhej svetovej vojny slovenský národ
podruhé sa hlási k československej štátnosti.
Už v prvom dokumente ilegálna SNR z r. 1943 vo Vianočnej
dohode zdôrazňuje prianie, aby slovenský a
český národ utvorili novú spoločnú
Československú republiku na podklade princípu
rovný s rovným. Nás ľud pod vedením
Komunistickej strany Slovenska so zbraňou v ruke až
do oslobodenia viedol ťažký boj proti hitlerovským
okupantom a ich domácim pomáhačom za obnovu
Československej republiky. V Slovenskom národnom
povstaní sme prejavili rozhodnutie žiť v bratskej
zhode v spoločnom štáte s národom českým.
Ešte nebolo centrálnej moci a príkazov, keď
v auguste r. 1944 na povstaleckom Slovensku zaviali československé
vlajky.
Košickým vládnym programom nebola doriešená
bohužiaľ otázka spolunažívanie Čechov
a Slovákov v ľudovodemokratických podmienkach.
Naviac pri realizácii zásad tohto programu dochádzalo
v ústavných opatreniach i v politickej praxi k postupným
deformáciám a k oslabeniu postavenia slovenských
národných orgánov. Samotné asymetrické
usporiadanie nebolo principiálne schopné vyjadriť
štátoprávne vzťahy dvoch rovnoprávnych
národov, pretože postavenie každého z
týchto orgánov vyjadrovalo odlišným
spôsobom. V atmosfére politických deformácií
sa postavenie slovenských národných orgánov
ďalej oslabovalo. Ústava ČSSR z roku 1960 znamenala
ďalšie obmedzenie vplyvu slovenských národných
orgánov.
Z toho vyplynul záver, že asymetrický model
sa vo svojich 23 rokoch trvania neosvedčil. Úprimne
vítame vyhlásenie vlády, že pri realizovaní
Akčného programu KSČS v záujme rozvoja
našej spoločnosti, upevnenie jednoty československého
ľudu a vzájomnej dôvery považuje za nevyhnutné
previesť zásadný obrat v štátoprávnom
usporiadaní vzájomných vzťahov oboch
národov, a to na zásade socialistickej federácie.
Rovnako vítame, že vláda zabezpečuje,
aby potrebné práce súvisiace so všetkými
otázkami nového štátoprávneho
usporiadania boli rozvinuté bezodkladne.
V Predsedníctve SNR sme vykonali viac organizačných
opatrení na rozpracovanie úloh Akčného
programu strany a v tejto súvislosti i na prípravu
legislatívnych návrhov na nové štátoprávne
usporiadanie. Pritom vychádzame z uznesení schválených
najvyššími slovenskými národnými
orgánmi k štátoprávnemu usporiadaniu
vzťahov českého a slovenského národa,
ktoré na celom Slovensku boli prijaté s vrelým
súhlasom a ochotou aktívne pracovať na uskutočnení
Akčného programu KSČS.
Preto nemôže byť sporu o tom, že pripravovaný
ústavný zákon má zakotviť princíp
federatívneho usporiadania. Zakotvenie tohto princípu
nevyhnuteľne predpokladá, aby v rovnakom postavení,
poslaní a kompetencii, teda vo svojej podstate tak ako
slovenské národné orgány, vznikli
i české národné orgány. Z toho
plynie, že nepôjde o ústavný zákon,
ktorý by hovoril len o slovenských národných
orgánoch, ale o ústavný zákon o federalizácii
ČSSR.