A teraz niekoľko údajov. Podľa tejto prijatej varianty vlád. uznesenia č. 430 by na úseku

a) investičnej výstavby

vyčlenené prostriedky nepostačovali ani na dokončenie akcií rozostavaných v 4. 5RP, nehovoriac o potrebe výstavby nových zariadení, včítane havarijného stavu fakultných nemocníc. Terajšia situácia vyzerá tak, že základné fondy v zdravotníctve sú prestárle, vznikajú neustále havarijné situácie, a keď nebudú v najbližších rokoch venované značné prostriedky do prostej reprodukcie základných fondov a tiež do modernizácie, bude sa tento stav neustále zhoršovať.

V súčasnej dobe je pre bežné opravy a rekonštrukcie lôžkových zariadení vyradené po dobu celého roku cca 8000 postelí, a z toho v samotnej Prahe asi 850.

Veľmi vážna situácia je nedostatok nemocničných postelí na počet obyvateľov a veľký rozdiel medzi českými krajmi a Slovenskom. V r. 1970 by bolo v českých krajoch 8,57 postelí na 1000 obyvateľov, na Slovensku 6,69.

Tento rozdiel podľa spomínaného uznesenia vlády by sa vyrovnal približne za 50 rokov. A ešte jeden moment. Podľa výpočtu ÚKĽK sa počíta v r. 1971-1980 s prírastkom obyvateľov cca o 1 mil. 80 tis., čo samo o sebe vyžaduje 8000 nemocničných postelí.

b) Stav vybavenia zdravotníckych zariadení technikou je nedostatočný a doterajšia technika je značne fyzicky a morálne zastaraná. Zatiaľ čo vo vyspelých štátoch sa považuje za primeranú dobu obmeny zdravotníckej techniky 5 rokov, je u nás táto technika obmeňovaná priemerne za 13-15 rokov.

Cesta k vyššej efektivite nášho zdravotníctva vedie cez techniku a automatizáciu. Keď porovnáme technickú vybavenosť na 1 postel u nás a v USA - je tam 16 X vyššia než u nás.

Sú možné dve cesty.

Časť zdravotníckej techniky doviezť zo zahraničia, na to je potrebné zvýšiť devízový limit na výšku požadovanú Ministerstvom zdravotníctva.

Jednak zabezpečiť rozvoj vlastného priemyslu zdravotníckej techniky a elektrotechniky - o to usilujeme radu rokov, ale výsledky tomu nenasvedčujú.

Rozvoj priemyslu zdravotníckej techniky je dokazateľne ekonomicky výhodný a je nutné preto vytvoriť predpoklady, ktoré sú:

1. odstránenie monopolizácie a zainteresovanie príbuzných podnikov do vývoja a výroby zdravotníckej techniky,

2. rozvíjať tzv. "pridruženú poloprevádzkovú výrobu" u tých zdravotníckych zariadení, kde sú pre to podmienky a kde sa to javí výhodné.

c) K otázke pracovných síl v zdravotníctve.

Uvažované počty pracovníkov pre zdravotníctvo by len ťažko zabezpečili predpokladaný rozvoj siete zdravotníckych zariadení pri terajšom stupni kádrového vybavenia.

V porovnaní s vyspelými štátmi je stupeň vybavenosti našich zariadení pracovníkmi neúmerne nízky.

Zatiaľ čo v r. 1963 pripadalo v USA na 100 postelí vo všeobecných nemocniciach 183 pracovníkov, vo Švédsku - 113, SSSR - 100, ČSSR - 56 pracovníkov. Pritom u nás treba vziať do úvahy to, že napr. v r. 1967 celková absencia v zdravotníctve pre nemoc, úraz, materstvo bola 8 %, to znamená, že denne chýbalo na pracovisku 15 000 pracovníkov.

Nedostatok zdravotníckych pracovníkov má za následok jednak vyraďovanie, resp. obmedzovanie prevádzky niektorých zdravotníckych zariadení, preťaženosť zdravotníckeho personálu, ktorá niekedy vyúsťuje v konfliktové situácie medzi zdravotníkmi a pacientami.

Aj keď berieme do úvahy tú skutočnosť, že za minulé roky došlo k zdanlivo značnému prírastku zdravotníckych pracovníkov, v skutočnosti pohltí tieto prírastky zvýšený počet pacientov, náročnosť, rozširovanie lôžkových kapacít, skracovanie pracovnej doby, takže v skutočnosti vedeckí pracovníci dokazujú, že počet pracovníkov je dnes nižší ako v r. 1956.

Vo vyspelých priemyslových štátoch sa uskutočňuje presun pracovníkov zo sféry výroby do sféry služieb, zatiaľ čo u nás je stále preferovaná výrobná sféra, a preto by bolo potrebné aj túto otázku zásadne prehodnotiť a premiestniť tieto prostriedky do mzdových fondov Ministerstva zdravotníctva, ktoré ich bude vedieť nielen využiť, ale rýchlo vrátiť národnému hospodárstvu.

S pracovníkmi úzko súvisí otázka ich odmeňovania. Aj keď došlo v poslednom období k určitej platovej úprave, nie je zdravotníkom pochopiteľne, že v r. 1970 ich priemerné mzdy dosiahnu 95 % miezd technických pracovníkov, pričom v zdravotníctve pracuje 62,1 % kvalifikovaných pracovníkov, z toho 25 % s vysokoškolským vzdelaním.

Nakoniec niekoľko poznámok o spôsobe financovania zdravotníctva. Na stránkach odbornej tlače sa vyskytujú návrhy na nový model financovania. Necítim sa odborne povolaná to posúdiť, ale je potrebná úzka spolupráca rezortu s ekonómami, aby sa našiel najlepší spôsob riešenia. Bolo nám neraz vytýkané, že voláme po účelovom viazaní fondov NV, predsa však prevažujú názory, že je treba posilniť vertikálny vplyv rezortu na rozdeľovanie prostriedkov v zdravotníctve, aby bola zaistená jednotná úroveň starostlivosti na celom území štátu. Na druhej strane nie je možné súhlasiť s tendenciami, aby z financovania a riadenia zdravotníctva boli vylúčené národné výbory, ktoré nielen zo zákona, ale aj ako orgány samosprávy musia mať povinnosť starať sa o zdravotný stav občanov v spádovom území a o zdravé životné a pracovné podmienky. (Potlesk.)

Předseda NS s. Smrkovský: Děkuji posl. dr. Petrusové. Slovo má posl. Žiak. Po přestávce pak promluví posl. akad. Knapp.

Posl. Žiak: Vážené Národné zhromaždenie, drahí priatelia, prehlásenie, ktoré v zastúpení novomenovanej československej vlády predniesol jej predseda s. Černík, je preniknuté duchom demokratickej obrody našej československej socialistickej spoločnosti. Súlad vládneho prehlásenia s Akčným programom KSČS možno hodnotiť skutočne veľmi pozitívne.

Ďakujem súdruhovi predsedovi vlády za doplnené tézy prehlásenia. Bolo by nesporne výhodnejšie, keby boli poslanci dostali do rúk plný text prehlásenia v dostatočnom časovom predstihu. - (Predsedníctvo prevzal podpredseda NZ Valo.) - Vládne prehlásenie, čiže program vlády, program jej práce je nesmierne vážna a zodpovedná vec. Je to program, ktorý má vláda splniť pre dobro, blahobyt a šťastie nášho ľudu a ktorý vláda splní len vtedy, ak ho všetci občania našej socialistickej vlasti prijmu za svoj program a z vnútorného presvedčenia budú ochotní ho plniť svojou každodennou svedomitou prácou.

Stanovisko NZ k programovému prehláseniu je fakticky stanoviskom občanov, lebo NZ je najvyšším zastupiteľským orgánom všetkého ľudu v štáte. Tento fakt dostatočne vystihuje veľkú zodpovednosť NZ, keď má menom ľudu zaujať stanovisko k vládnemu programu. Pokladal by som preto za správne, keby sa poslanci vo výboroch spolu so skúsenými odborníkmi aktívne zúčastnili tvorby programového prehlásenia vlády, v plnosti sa s ním stotožnili, aby ho svojou každodennou politickou činnosťou v širokom teréne našej vlasti pomáhali realizovať. Už to, že poslanci dostali aspoň tézy prehlásenia, je v porovnaní s prejednávaním vládneho prehlásenia v minulosti pozitívnym krokom vpred.

Obrodný proces, ktorý prebieha v našej spoločnosti, vytvoril priaznivé podmienky v práci najvyšších orgánov štátnej moci. Akčný program KSČS jasne vymedzuje postavenie KSČS ako vedúcej sily v našom štátnom politickom živote. Rysuje sa postavenie nekomunistických politických strán ako zodpovedných rovnocenných partnerov na báze NF. V nových podmienkach bude vláda v medziach ústavy a zákonov vládnuť a NZ v medziach ústavy a zákonov bude plniť úkol najvyššieho zastupiteľského a kontrolného orgánu. Podobná právna situácia je konečne daná i pre ďalšie orgány štátnej moci. Vláda má teda široké, zákonom stanovené možnosti, aby programové prehlásenie za neustálej kontroly, ale i pomoci NZ úspešne realizovala. To je priaznivý predpoklad pre dobré plnenie vládneho prehlásenia.

Súdruh predseda vlády Černík v prehlásení uviedol, že nová vláda je vládou NF. Vláda bude vytvárať predpoklady pre uplatnenie podielu politických strán, spoločenských skupín a bezpartajných na prácach vlády. K tejto téze mám česť i povinnosť menom Strany slovenskej obrody a straníckej skupiny poslancov vysloviť, že Strana slovenskej obrody právom predpokladá a očakáva, že sa jej umožní, aby sa na prácach vlády svojím zástupcom mohla podieľať. Túto požiadavku zástupcovia strany vyslovili v NF nielen na základe skutočnosti, že v minulosti, až do r. 1960, SSO mala svojho zástupcu vo vláde, ale najmä v presvedčení, že svojou účasťou vo vláde prispeje, aby sa všetci občania, všetci ľudia dobrej vôle v našej otčine, bez ohľadu na skupinové, svetonázorové a politické záujmy zjednotili do svornej, usilovnej a cieľavedomej práce či plnení vládneho programu pre uplatnenie občianskych slobôd, hospodárskeho rozvoja, kultúrneho rozkvetu a plnej sociálnej spravodlivosti v našej vlasti.

Za SSO je v Národnom zhromaždení len 6 poslancov. Nie je to len vinou SSO, že nás je tak málo. Máme oprávnené nádeje, že politickoorganizačná práca SSO v terajších skutočne demokratických pomeroch sa rozvinie natoľko, že SSO v budúcnosti bude môcť do najvyššieho zákonodarného zboru vyslať väčší počet poslancov -socialistických vlastencov, ktorí milujú svoju vlasť, ČSSR, a ktorí v novom federatívnom usporiadaní štátu v službe slovenskému ľudu budú dôsledne slúžiť i našej spoločnej otčine Čechov a Slovákov.

Vo vládnom prehlásení najmä vítam stať, v ktorej sa vyjadruje programová úloha vlády vykonať zásadný obrat v štátoprávnom usporiadaní vzájomných vzťahov oboch našich bratských národov, Čechov a Slovákov, na základe socialistickej federácie. Poslanci SSO sa stotožňujú s prehlásením Slovenskej národnej rady a jej posledného plenárneho zasadania o federatívnom riadení a plne súhlasí s tézou vládneho prehlásenia: "Otázka federatívneho usporiadania nášho štátu je životným záujmom oboch našich národov."

Chcem zdôrazniť, že federatívne zriadenie nesmie položiť hraničný kameň medzi Čechov a Slovákov. V uplatnení socialistického federatívneho zriadenia vidím základnú podmienku, ktorá odstráni nedorozumenie vyplývajúce z terajšieho asymetrického usporiadania našich štátoprávnych vzťahov. Osobne si zo srdca prajem, aby sa bratská jednota našich národov vo vedomí vzájomnej zodpovednosti za šťastný rozvoj našej spoločnej vlasti upevnila.

Som presvedčený, že federatívne usporiadanie nášho štátu, ktoré umožní rušnejší hospodársky rozvoj oboch našich krajín, nenaruší a nesmie narušiť integritu, najužšiu spoluprácu a zviazanosť v celoštátnom národnom hospodárstve a existenciu jednotného trhu. Tézy vládneho prehlásenia, že vláda bude podporovať rozvoj progresívnych integračných procesov, je uvážená a správna. Cítim však, že v tejto stati by sa žiadalo, aby vláda do svojho programu zahrnula odstránenie negatívnych vplyvov administratívne direktívnej sústavy na rozvoj slovenskej ekonomiky. Pri ohromnom priemyslovom rozvoji Slovenska, za ktorý sme vďační socialistickému zriadeniu, predsa len na Slovensku sa v značnom počte umiestnili nerentabilné, technicky a ekonomicky neujasnené výrobné kapacity, ktoré neodkladne vyžadujú korektúry a doplnky finálnej výroby produktov.

Bol by som povďačný, keby ste trpezlivo vypočuli túto moju poznámku. Týka sa state o vzťahoch k veriacim občanom a cirkvám. Ako veriaci, kresťan som vďačný za to, že konečne zazneli v prehlásení vlády jasná slová k tejto citlivej otázke. Naši občania vysoko oceňujú, že vláda našej republiky je rozhodnutá v plnej miere zabezpečiť náboženskú slobodu a potreby veriacich občanov.

Môžem zodpovedne ako veriaci človek a ako poslanec povedať, že lojalita a konštruktívna pomoc cirkví, spočívajúca na myšlienke jednoty nášho socialistického spoločenstva, nie je v rozpore so zásadami kresťanskej etiky. Sťažnosti kresťanských cirkví na donedávnu protiústavnú a protizákonnú prax viacerých činiteľov a orgánov štátnej moci, najmä okresných a krajských cirkevných tajomníkov, proti cirkvám a veriacim, sa sústreďujú vo vláde.

Nepokladám za nutné podrobnejšie hovoriť o diskriminácii veriacich a kňazov, o nevhodných spôsoboch protináboženskej propagandy, o nezákonných zásahoch školskej správy, bezpečnosti, prokuratúr a súdov. Boli to nenormálne zjavy v deformovanej socialistickej demokracii. Chcem podčiarknuť, že napriek týmto faktickým skutočnostiam naprostá väčšina veriacich, protestantov, katolíkov a pravoslávnych, nevidela len ťažkosti, ale vysoko oceňovala i prednosti, ktoré socialistický spoločenský poriadok pracujúcemu človekovi, žene-matke, dieťaťu i unavenému starcovi, Slovensku i celej republike priniesol, a zaujala k socialistickej republike nielen lojálny, ale úprimne vlastenecký vzťah.

Na doplnenie tejto poznámky si dovolím ocitovať niektoré vety z prehlásenia Slovenskej evanjelickej cirkvi k demokratizácii našej socialistickej spoločnosti, adresovaného predovšetkým ÚV KSČS a ÚV KSS a ich vedúcim činiteľom s. Dubčekovi a Biľakovi.

V prehlásení sa hovorí: Sme srdcom i vôľou z hlbokého presvedčenia na Vašej strane. Prosíme, pochopte toto naše úprimné stanovisko: Socializmus a ateizmus chápeme ako dve rozdielne veci. Verte nám, že ako veriaci ľudia môžeme a chceme byť vernými občanmi socialistického štátu a ochotnými spolupracovníkmi pri spoločnom diele pre dobro človeka, pre šťastie každej rodiny, pre rozkvet a mravnú silu našej vlasti, pre mier na svete. Sme jedno národné a štátne spoločenstvo. ldeologické rozdiely, ktoré i v budúcnosti zostanú, možno si v priateľskom a korektnom dialógu vo vzájomnej úcte osvetliť, ozrejmiť. Pokladáme za nutné sústrediť sa na riešení spoločných šľachetných záujmov, ktoré vyžadujú spoločnú vôľu, um, cieľ a čin.

Ako poznám prehlásenie viacerých kresťanských cirkví v našom štáte k demokratickému procesu v našej spoločnosti, medzi nimi i prehlásenie počtom veriacich najväčšej kresťanskej cirkvi, cirkvi rímskokatolíckej, vo všetkých týchto prehláseniach je v podstate vyjadrený rovnaký pozitívny postoj k socialistickému zriadeniu v našej republike, ale je v nich vyslovená aj nádej, že cirkvi zriekajúce sa nároku na politickú moc budú mcť slobodne rozvíjať svoje duchovné a mravné poslanie i v službe nášmu ľudu, našej socialistickej spoločnosti a pre záchranu mieru na svete.

Vážení priatelia, vládne prehlásenie, prednesené predsedom vlády s. Černíkom, v plnej šírke sa dotýka všetkých vnútorných i zahraničných úloh nášho štátu. Ono sa mi javí ako výzva do sŕdc všetkých občanov, aby sa svojou tvorivou prácou stali skutočnými vlastencami milujúcimi svoj rod.

Slovo vlastenectvo, láska k vlasti v socialistickom zriadení nie sú slovami prázdneho šovinistického vlastenčenia, ale pojmy, ktoré chceme prakticky realizovať v každodennom praktickom živote. Vlastenectvo nie je len živým vedomím spolunáležitosti k svojmu ľudu, bratskej spolunáležitosti Čechov a Slovákov, ale i bratský vzťah k iným národom.

Vďačne hodnotíme, že vládne prehlásenie jasne hovorí o bratských vzťahoch medzi Slovákmi a Čechmi, o skutočných dobrých občianskych vzťahoch k príslušníkom iných národností v našom štáte, ale i ukazuje, že len na dobrých ekonomických, kultúrnych a spravodlivých sociálnych podmienkach možno zaručiť právo pre všetkých občanov, aby sa tieto bratské vzťahy rozšírili čo najviac a aby sme boli skutočne rodinou usporiadanou, v ktorej existujú a rastú skutočne úprimné bratské vzťahy.

Vlastenectvo v našom socialistickom štáte je a musí byť výrazom zodpovednosti za prítomnosť a budúcnosť našej Československej socialistickej republiky.

Vládne prehlásenie sme v tomto zhromaždení vypočuli s vážnou pozornosťou, s otvoreným srdcom sme vypočuli i výzvu I. tajomníka Ústredného výboru KSČS s. Dubčeka, ktorú dnes predniesol nám i celému národu. Je to výzva, ktorá nás volá, aby všetci občania z najlepších síl prispeli do spoločného diela, do spoločného zápasu o nepretržitý hospodársky, kultúrny, sociálny a politický rozvoj našej republiky.

Som presvedčený, že tieto úprimné slová vyvolajú odhodlanie a predsavzatie splniť Akčný program Komunistickej strany Československa a tvorivou prácou spolurealizovať program vlády, ktorý sa stane pracovným programom všetkého nášho ľudu.