Možná, že by bylo správné, aby veřejnost byla informována, proč nejsou plněny původní předpoklady ve výrobě právě těchto obalových plechů. Předpokládejme však, že všechny složité výrobní procesy ve Východoslovenských železárnách Košice budou během jednoho až dvou roků zvládnuty. Pak budeme řešit dvojnásobně obtížný úkol, co s ohromným množstvím pocínovaných plechů bez jeho hlavního zpracovatele, tj. výrobce plechovek, a jak řešit situaci v konzervárnách, které již dnes jsou ve svých potřebách kryty jen z 80 % a do r. 1980 se jejich potřeba zhruba ztrojnásobí. Myslím, že by bylo zbytečné vyzdvihovat význam konzervovaných potravin pro rovnoměrné zásobování spotřebitele sezónně se vyskytujícími potravinami, stále rostoucí spotřebou hotových jídel, která však na rozdíl od jiných zemí balíme v současné době pro nedostatek konzervových plechovek z 80 % do skla a pouze 20 % do plechu, zatímco opačný poměr by zhruba odpovídal situaci v ostatních zemích Evropy. Úplně otevřenou sférou zůstávají konzervové plechovky na džusy, pivo a aerosoly.

l v této oblasti zůstává každoročně nedokryto velké množství obalů pro průmysl nátěrových hmot, plechovek na oleje, brzdové kapaliny a ostatní pro služby motoristům, postřiky atd.

I ostatní poměrně malí odběratelé mají pro společenskou potřebu značný význam a dodávky pro ně ovlivňují mnohdy i export jinak velmi atraktivních výrobků našeho průmyslu.

Prozatím bylo hovořeno o plechových obalech, jejich významu a potížích i zajišťování růstu výroby. Zvláštní kapitolu obalů tvoří hliníkové tuby. Zavedením tzv. tub s membránou a latexem těsněných konců tub, které umožňují, aby náplně byly sterilizovány, bylo otevřeno nové široké pole použití v konzervárenském průmyslu. Celkové požadavky trojnásobně převyšují tuzemské kapacitní zdroje. Současná tuzemská výroba kryje redukované požadavky odběratelů cca že 45 % a je každoročně doplňována dovozem dalších cca 30 % hliníkových tub z Maďarské lidové republiky. Ostatní požadavky zůstávají nedokryty. I zde je nutné hledat urychlené řešení, jak získat potřebné devizové krytí na nákup nových linek.

Tato nutnost je o to větší, že po skončení platnosti obchodní smlouvy s MLR se dají předpokládat vážné potíže, neboť poptávka po tubách celkově velmi stoupla a výrobci mají výhodnou pozici a možnost výběru zákazníka.

O perspektivách oboru byl vypracován nejeden materiál. Informována byla i nejvyšší místa v minulé vládě. Bohužel nutno konstatovat, že problémy zůstaly neřešeny. Věřím, že moje upozornění na tento závažný úsek našeho hospodářství u příležitosti projednání vládního programu dají podnět k radikálnímu řešení, a to nejen ve směru k Východoslovenským železárnám v Košicích, ale též u samotného výrobce plechových obalů.

Jedině tak bude vyřešena léta se táhnoucí palčivá otázka se zajišťováním nejvhodnějšího obalu pro náš konzervárenský i ostatní průmysl a vyřešena otázka potřeby jak tuzemského trhu, tak rozšíření možností vývozu konzervárenských a ostatních výrobků.

Závěrem bych chtěl ještě uvést, že máme velmi výhodné podmínky pro zemědělskou velkovýrobu, jen jich využít. Na jedné straně je třeba skloubit zemědělskou výrobu s vhodnou průmyslovou zaměstnaností vzhledem ke stabilizaci pracovních sil a na druhé straně přizpůsobit přírodní podmínky a zabránit každoročním záplavám, které dosahují až 200 mil. škod ročně. Kolem nádrží u Nových Mlýnů se stále jen diskutuje a stamiliónové škody zatěžují národní hospodářství stále.

Soudružky a soudruzi, pracující našeho okresu vždy odpovědně plnili stanovené výrobní úkoly a chápali vývojové problémy našeho národního hospodářství, uznávají, že není možno vytvořit všude a ve všem stejné podmínky, domnívají se však, že by měl konečně nadejít čas, kdy přejdeme od slov k činům.

Předseda NS s. Smrkovský: Slovo má posl. Kyselý.

Posl. dr. Kyselý: Vážené Národné zhromaždenie, programové prehlásenie vlády, ktoré nedávno odznelo z úst predsedu vlády, svojou formou a čiastočne i obsahove sa podobá tým, čo už odzneli na pôde NZ. A predsa je tu podstatný rozdiel, ktorý vidím v tom, že sa bude realizovať za podstatne iných podmienok. Budú to nielen nové formy riadenia, ale - a to predovšetkým - aj uvoľnenie iniciatívy širokých más. Preto ho možno podľa mojej mienky odsúhlasiť. Predtým však, kým zaň zdvihneme ruku, dovoľte mi predniesť niekoľko poznámok.

Prvá poznámka bude patriť dikcii, že nová vláda je vládou Národného frontu. Tu sa žiada dodať, že aj stará vláda bola tiež taká, a to i čo do počtu vládnych kresiel. Dúfam preto, že nebudeme v rozpore, keď poviem, že zmena osôb vo dvoch rezortoch dvoch českých politických strán nebude a nemala by byť jedinou zmenou v pojatí nového Národného frontu. O tom svedčí ďalšia veta z programového prehlásenia vlády, že bude vytvárať - rozumej vláda - predpoklady pre uplatnenie podielu politických strán, spoločenských organizácií i bezpartajných na prácach vlády. Prečo teda o týchto veciach hovoriť? Predovšetkým preto, že doterajšie vzťahy medzi vedúcou zložkou KSČ a ostatnými politickými stranami neboli dobré. Ba čo viac, boli nedôstojné pre jedny aj pre druhé. Politické strany nielen našim pričinením sa viac podobali debatným krúžkom ako politickým stranám. To v dvojnásobnej miere platí o politických stranách na Slovensku. Niet čas na rekrimináciu starých hriechov a ani neviem, čomu by to malo slúžiť. Za správnejšie považujem uprieť zraky do budúcnosti ako ísť ďalej, keď máme ísť na platforme už po druhé obrodeného Národného frontu. Potreba o tom hovoriť je daná tým, že v tomto smere je veľa nejasností, často aj pochybností, a to ako u vedúcej zložky, tak aj v politických stranách samotných, ale predovšetkým i v najširších masách. O tom svedčí nielen Akčný program KSČ, ale aj diskusie a polemiky v tlači. Trochu svetla vniesol s. dr. Císař na krajskej konferencii v Plzni. Ale radšej sa vrátim k otázke, čo a ako ďalej. Než k tomu pristúpim, chcem podčiarknuť, že sú to moje osobné názory, s nikým nekonzultované a nikoho nezaväzujúce. Necítim potrebu meniť niečo na svojom stanovisku. ktoré som zverejnil pred 20 rokmi v denníku "Ľud" ako generálny tajomník SSO v článku nazvanom "Občania na slovíčko". Ohlas tohto článku bol taký, že kvôli nemu bolo zvolané predsedníctvo Slovenského akčného výboru Národného frontu, kde článok bol odmietnutý ako výraz toho, že som nepochopil význam februárových udalostí r. 1948. A predsa v tomto článku nešlo o nič iné, ako o ponuku úprimnej spolupráce s KSS tých našich členov, ktorí sa k tejto spolupráci hlásili ešte pred Februárom alebo bezprostredne po ňom. Šlo nám o to, aby sme ako partneri - a ja tvrdím ani nie na báze rovný s rovným -, pretože dokonca vedúca úloha voči podriadeným to vylučuje - teda ako spolupracovníci sme mali možnosť vyjadrovať sa aspoň s poradným hlasom k politickým a hospodárskym otázkam, a to pred ich definitívnym spracovaním. Chceli sme tak svojimi organizáciami a svojimi členmi pomáhať pri budovateľskom úsilí k socializmu kráčajúcej našej republike.

Ďalším postulátom bola vzájomná dôvera, bez ktorej niet spolupráce. Podozrievanie a pocit strachu túto spoluprácu narušovali a ju marili. Nie je pravda, že by zo strachu pred návratom ku kapitalizmu musela byť taká ostražitosť, aby sme si navzájom nemohli rozumieť. U nás dnes, ako aj v minulosti, návrat ku kapitalizmu je a bol nemysliteľný už aj preto, že ho nechcú široké masy oboch našich národov. Túto skúsenosť sme získali nielen u robotníkov, ale aj u družstevných roľníkov, ako aj v neposlednom rade u našej inteligencie. Som presvedčený, že nielen prostá väčšina, ale i drvivá väčšina nášho ľudu je pre socializmus obohatený o demokratické princípy a humanitné idey. Ovšem nejde nám len o slová, ale o plný obsah. Nie je mysliteľné, aby bývalý funkcionár sa stal vyhnancom a nemal existenčné možnosti, ako to bolo, a tento stav trvá. Toto konečne poznám aj z vlastnej skúsenosti.

A v tomto demokratizačnom procese podľa môjho názoru majú čo povedať aj existujúce politické strany, ako aj spoločenské organizácie, ale aj najväčšia skupina ľudí - bezpartajní. Považujem za prvý a - podľa slov predsedu vlády - nie posledný krok ich zastúpenie v Predsedníctve Národného zhromaždenia. Aké formy budú voliť politické strany, aby si našli svoje dôstojné miesto s vlastnou tvárou nielen v demokratizačnom procese, ale aj v rozvoji našej ekonomiky? To bude záležať predovšetkým od nich samotných, od ich kádrovej zdatnosti, ako aj od politickej prezieravosti. Ale na druhej strane to bude závisieť i od vedúcej zložky, aké možnosti dá svojim dvadsaťročným partnerom. V tomto smere nechcem robiť úsudky už aj preto, že na to nemám nijaký pouvoir. Ale v čom vidím nezadateľné práva v činnosti politických strán, je, aby ony samy a len ony si robili svoju kádrovú politiku. Pretože ony najlepšie vedia posúdiť politické, odborné i charakterové vlastnosti svojich funkcionárov a členov. Treba čo najrozhodnejšie odmietnuť také zásahy do kádrovej práce, ktorá spočíva na osobných konekciách a tým menej ako odmena za pochybné informácie z domácej kuchyne.

V diskusii o demokracii sa mnoho povedalo a ešte viac napísalo. To preto, že demokracia nielen obsahove, ale aj formou sa líši nielen v tej-ktorej dobe, ale má svoj odlišný charakter svojím historickým vznikom a jej ďalšími tradíciami. Uplatňuje sa v rozmanitých spoločenských zriadeniach. A tak vidíme demokratické zriadenia v konštitučných monarchiách (severské štáty a Anglicko), buržoáznych republikách (Francúzsko a Taliansko), ale aj v rozvojových krajinách. U nás hovoríme o socialistickej demokracii. Čo je teda demokracia, keď ju vidíme v tak rozmanitých spoločenských zriadeniach? Presnú definíciu odo mňa nečakajte. Ale keď definujem politiku ako boj o moc - ostatne len jedna z mnohých definícií, Lenin ju napr. definoval ako umenie viesť masy - potom by demokracia mala byť kontrolou a zárukou, že táto štátna moc nebude zneužitá kýmkoľvek a v prospech kohokoľvek. V tom je i zmysel deľby moci formulovanej Montesquieom v diele "Duch zákonov". A v tejto súvislosti sa nastolila otázka opozície, a to v tom zmysle, či je bez nej demokracia, alebo nie.

Podpredseda vlády s. dr. Husák v rozhovore so zahraničnými novinármi odmietol opozíciu s tým, že nedáva záruky demokracie. Pre toto tvrdenie je dosť príkladov v histórii. Pre ilustráciu aspoň jeden. Je ním Výmarské Nemecko, ktoré prešlo do fašistickej diktatúry. Ale zas na druhej strane je i mnoho príkladov pre to, že opozícia je účinným prostriedkom proti zneužitiu štátnej moci. Ovšem pod pojmom opozícia netreba rozumieť bezhlavú negáciu všetkého, čo robí vláda. Aj opozícia má svoju náplň a formu odlišnú od zriadenia i od tradície. V skutočnosti ide o rovnaké pravidlá hry platné pre oboch partnerov. Myslím však, že v našom prípade nepôjde o opozíciu za každú cenu, ale pôjde tu len o kontrolu a záruky proti zneužitiu štátnej moci. Každá moc je totiž opojná a sama o sebe zvádza, aby bola použitá alebo aj zneužitá, pretože je obecne známe, že je ľahšie rozkazovať ako presvedčovať. Treba však dodať aj to, že u nás niet podmienok pre opozíciu v zmysle západných demokracií. Preto vítam to konštatovanie vlády, že bude pôsobiť na to, aby sa rozvinul a fungoval systém účinných záruk. Ak sa to podarí, obohatí sa naša politická i spoločenská veda o nové formy demokracie. Bude to čin veľmi záslužný.

Pokiaľ ide o štátoprávne usporiadanie našej republiky, som pre také riešenie, aby Slováci mali pocit, že naša republika je im láskavou matkou a nie macochou. Ak má byť zárukou toho federatívne usporiadanie, nech sa teda uvedie do života. Na druhej strane som povinný povedať aj to, čo si o tom myslí český občan. Vyslovuje svoje obavy, pokiaľ ide o jednotu štátu. Počul som aj také hlasy, či by spolkový štát nebol lepším riešením. Z týchto javov usudzujem, že toto riešenie nás našlo nepripravených. Bude preto treba vyvinúť značné úsilie, aby federatívne zriadenie bolo chápané rovnako v oboch častiach štátu, najmä však i v tom smere, aby sa Češi zbavili pocitu slovenského separatizmu. Niet totiž paralely medzi rokmi 1938 a 1968. A v tomto zmysle sme dlžníkmi našej verejnosti.

K hospodárskej časti programu je mi ťažké sa vyjadriť. Podľa môjho názoru niet na to dosť podkladov. Bolo by treba mať rozbory ekonomické a finančné. Uznávam síce, že nové metódy riadenia uviesť v život by pomohlo pri procese ozdravenia nášho hospodárstva, ale súčasne som aj toho názoru, že nemenej významný je aj faktor štruktúry nášho priemyslu. To je konečne aj vo vládnom prehlásení. Ovšem dotácia nášho priemyslu vo výške 30 mld. Kčs ročne je až priveľmi veľká ťarcha pre taký malý štát. Ani v prednese, ani v písomných podkladoch vládneho prehlásenia nie sú rozbory, ktoré odvetvia to spôsobujú. Nebudem však asi ďaleko od pravdy, že je to predovšetkým hutníctvo. O to viac udivujú zamýšľané investície na Kladne-Dříni. V tejto súvislosti si spomínam na článok inž. V. Zahálku v Kultúrnych novinách č. 15 z bežného roku. Tento odborník sa pri návšteve Švédska divil, že v tejto krajine sú také malé hutnícke kapacity, aj keď majú bohatstvo rúd a dostatok elektrickej energie. Bol poučený, že Švédsko nie je veľmocou a takou bohatou krajinou, aby si to mohlo dovoliť. O čo sme na tom my lepšie či horšie? A tak sa naskytá otázka veľmi nepríjemná: čo s NHKG a čo s Východoslovenskými železiarňami, keď sú, ako sa domnievam, tak stratové a pritom pohltili miliardové investície? Ťažko odpovedať a ešte ťažšie niečo urobiť alebo poradiť. Ale takých otázok je viac. Ešte jednu: Naše strojárenstvo sa svojou výrobou podieľalo na svetovom sortimente výrobkov 70 percentami. Čo sa v tejto oblasti stalo, aby tento nemožný stav bol odstránený? A tak mám ten názor, že o ekonomických otázkach a problémoch by sme sa mali vyjadriť až potom, keď bude známa plná pravda o stave našej ekonomiky.

Ale aj bez ohľadu na vyššie uvedené opakujem, čo som povedal v úvode, že budem hlasovať za program vlády, aj keby to malo chybu krásy, jednomyseľnosti. Veď veľká doba - a to je i naša doba - vždy zjednocuje sily, a preto i my, zástupcovia ľudu, sa zjednoťme okolo vlády a pomôžme premeniť program v skutočnosť. (Potlesk.)

Predsedajúci podpredseda NZ posl. Valo: Ďakujem. Hovoriť bude posl. Perkovič a pripraví sa posl. Illa.

Posl. Perkovič: Vážené súdružky, súdruhovia poslanci, naša nová vláda predstúpila pred Národné zhromaždenie s bohatým programovým prehlásením, ktoré otvára široký priestor ďalšiemu demokratickému rozvoju v našom štáte v duchu princípov zakotvených v Akčnom programe KSČ. Považujem toto programové prehlásenie za program práce a konsolidácie nášho spoločenského života pre najbližšie obdobie. Sú to úlohy veľmi zložité a ťažké. Realizácia úloh si bude vyžadovať veľké úsilie každého občana našej republiky. Preto budem plne podporovať realizáciu programového prehlásenia vlády a zároveň doporučujeme, aby sme vládne programové prehlásenie prijali.

Súčasne však doporučujem, a to z jeho povinnosti vyplýva, aby postavenie Národného zhromaždenia ako predstaviteľa vôle ľudu sa zvýraznilo tým, že bude vykonávať dôslednú kontrolu plnenia vládneho programového prehlásenia.

Vzhľadom na to, že tempo demokratizačných opatrení v našej spoločnosti i v ekonomike veľmi rýchlo prebieha, bolo by žiadúce, aby predseda vlády súdruh inž. Černík predložil Národnému zhromaždeniu dostatočnú informáciu o jeho plnení už na tohoročnom jesennom zasadaní, a to najmä k rozhodujúcim otázkam, ako je stav národného hospodárstva a životnej úrovne, štátoprávne záležitosti (nové štátoprávne usporiadanie), občianske práva a slobody vrátane rehabilitácie, otázky vedy, vzdelania a kultúry a zahraničnopolitické otázky.

Predpokladám, že Národné zhromaždenie bude nielen účinným kontrolným orgánom, ale aj pomocníkom pri správnom uplatňovaní politickej línie v zmysle decembrového, januárového a aprílového uznesenia ÚV strany.

Ďalej by som si dovolil niekoľko vecných pripomienok k otázkam okolo národných výborov. Treba súhlasiť s názorom vlády, aby sa až do celkového usporiadania štátoprávnych otázok neprevádzali zmeny v štruktúre a organizácii národných výborov a v územnom administratívnom členení štátu.

Terajšiu tendenciu rozdeľovať okresy nepovažujem za šťastné riešenie. Delením okresov nevzniknú podmienky pre skvalitnenie správy, pre lepšie kádrové vvbavenie, ale skôr naopak. Delením sa práve tak nevytvoria ani nové zdroje, ktoré by sa mohli dať na rýchlejší rozvoj okresov. Myslím, že treba dať záruky občanom v zaostalých častiach okresov, že ich potreby a oprávnené požiadavky, najmä pri budovaní infraštruktúry a pri rozvíjaní pracovných príležitostí, sa budú riešiť prednostne.

Ďalej si myslím, že treba hľadať cestu na zhospodárnenie správy a riešiť územné členenie štátu v celej sústave národných výborov spolu s federatívnym usporiadaním nášho štátu, pričom sa nazdávam, že krajské národné výbory prestávajú mať svoje opodstatnenie.

Vidím však možnosti účelnejšieho riešenia aj na najnižšom stupni miestnych národných výborov. Treba vidieť skutočnosť, ako sa vyvinula od oslobodenia, hlavne v našom osídlení. Máme celý rad obcí, ktoré dnes stavebne úplne súvisia a ťažko možno rozoznať hranice medzi nimi. V týchto obciach sú ustanovené samotné MNV, aj keď dotyčné obce by mali svoje záležitosti riešiť spoločne.

V niekoľkých odvetviach štátnej správy a služieb, ale aj v poľnohospodárskej výrobe, sú dnešné hranice obcí dávno prekonané. Vezmime si napr. zdravotnícke obvody alebo zlúčené JRD, ďalej vytvorenie správy pre údržbu miestnych komunikácií a pod. Sú to všetko predpoklady pre to, aby sme cieľavedomejšie pristupovali k zlučovaniu obcí a k vytváraniu spoločných, prípadne obvodných miestnych národných výborov, ktoré by boli vybavené kvalifikovaným aparátom. Ak by sa nám v tomto smere podarilo realizovať tieto návrhy v širšom rozsahu, mohli by sa raziť tendencie nie rozdeľovania, ale zväčšovania okresov.