Efektívnejšie využívanie ťažobného fondu predstavuje ďalšie možné zdroje pre odstránenie disproporcie medzi ťažobnými možnosťami a ťažbou dreva. O nedostatočnej úrovni využívania ťažobného fondu svedčia aj koeficienty využitia dreva vypočítané prof. Vasilievom ako pomer hodnoty všetkých výrobkov zo spracovania dreva k hodnote všetkých sortimentov surového dreva, vrátane paliva. Keď označíme hodnotu surového dreva jednotkou, potom hotové výrobky z neho majú v ČSSR hodnotu 2,41, kým napr. v Rakúsku 2,91, v NSR 4,78, v NDR 3,91 a pod. Už z toho je vidieť, aké zvláštne rezervy má ČSSR v dokonalejšom spracovaní ťažobného fondu v drevospracujúcom priemysle, o málo efektívnej spotrebe surového dreva v baniach, doprave a pod. ani nehovoriac.

Disproporciu medzi zdrojmi a spotrebou dreva možno prehlbovať alebo zmierňovať rozdielom medzi vývozom a dovozom dreva. Československo je doteraz bohužiaľ štátom, ktorý v značnej miere vyváža drevo a polovýrobky z neho, aj keď podľa základných ukazateľov zabezpečenia obyvateľstva stojí práve na rozhraní štátov vyvážajúcich a dovážajúcich drevo. Vývoz surového dreva a polovýrobkov z neho predstavuje po prepočítaní na hmotu zhruba okolo 10 % ťažobného fondu. V ČSSR by bolo treba podstatne obmedzovať vývoz drevnej hmoty a nahradzovať ho vývozom finálnych výrobkov, najmä ak máme na zreteli, že ide o jednu z mála surovín, v ktorej sme sebestační. Lepším spracovaním dreva u nás by sme mohli obmedzovať dovoz finálnych výrobkov, najmä z chemického spracovania dreva. Nezdravú politiku vývozu dreva a polovýrobkov z neho opúšťajú už aj na drevnú surovinu bohaté štáty, ako napr. Fínsko, Rumunsko a pod. Najväčšie zdroje lepšieho využívania drevnej suroviny sú v drevospracujúcom priemysle, vrátane priemyslu celulózo-papierenského. Nespracovaný odpad činí tu približne 2,5 mil. plnometrov ročne. Je predsa celkom zaujímavé, že o odpad z našich drevárskych podnikov prejavujú záujem niektoré západné štáty, pričom tento odpad efektívne spracujú chemickou alebo mechanicko-chemickou cestou.

Prosím, aby súdruh minister spotrebného priemyslu a slovenské Ministerstvo plánovania vysvetlili, ako je možné, že výroba z drevného odpadu je u nás stále nerentabilná a všade vo svete je rentabilná.

Možnosti lepšieho využívania dreva v ČSSR musíme vidieť v úzkej súvislosti s európskym vývojom potreby dreva. Ak dnešný deficit surového dreva predstavuje v Európe okolo 40 mil. plm ročne, vzrastie do roku 1970 cca na 90 mil. plm i napriek zvyšovaniu ťažby dreva a lepšiemu využívaniu ťažobného fondu. Stojí pred nami naliehavý úkol, aby sme v takejto situácii a pochopiteľne i pri narastajúcich nárokoch na spotrebu dreva u nás dokonale zhodnotili našu cennú drevnú surovinu. To sa týka aj nášho zahraničného obchodu, pretože v podmienkach narastajúceho deficitu dreva otvárajú sa ešte priaznivejšie možnosti nášho uplatnenia na zahraničných trhoch. Veď je obecne známo, akým výhodným zbožím je drevo na zahraničných trhoch. Stačí pre zaujímavosť uviesť, že za 1 plm reziva môžeme v zahraničí kúpiť napr. 47 kg masla, 500 kg pšenice, 320 kg ryže, 43 kg dlhovláknitej bavlny a pod. O čo výhodnejšie môžeme zhodnotiť našu národnú prácu pri vývoze finálnych výrobkov, najmä keď ich výroba sa bude uskutočňovať na vysokej technickej úrovni.

Doteraz vykonaný rozbor ukazuje, že účelnejšou spotrebou dreva, lepším spracovaním v drevospracujúcom priemysle, znížením strát na dreve v samom lesnom hospodárstve uniká nám už dnes okolo 4 až 5 mil. plm mobilizovateľných rezerv v odpade a v stratách na drevnej hmote. To predstavuje pri finálnom spracovaní okolo 4 mld Kčs národohospodársky zaujímavej produkcie.

A práve z tohto hľadiska by som sa chcel dotknúť ešte niektorých otázok súvisiacich s využívaním drevnej suroviny v našom drevárskom priemysle. Riešenie využitia rezerv v drevospracujúcom priemysle vyžaduje previesť jednak rýchlu obnovu stávajúcich kapacít, jednak zabezpečiť výstavbu kapacít nových. Tempo rozvoja investičnej výstavby v drevospracujúcom priemysle nemožno považovať so zreteľom na význam dreva ako dôležitej suroviny za dostačujúci. Na základe našich vlastných skúseností (Bučina Zvolen, Drevokombinát Hencovce, Smrečina Banská Bystrica a pod.) i na základe poznatkov rozvoja drevospracujúceho priemyslu vo svete treba orientovať obnovu a budovanie nových kapacít so zreteľom na ďalšiu koncentráciu výroby v kombinátnej forme, ktorá umožňuje použiť najmodernejšie prvky výroby s maximálnym využitím drevnej suroviny, teda i so spracovaním tzv. dnešného odpadu. O nedostatkoch v tomto smere svedčia tiež známe skutočnosti, ako je nedobudovanie Bučiny, Smrečiny, Hencoviec a pod. V týchto podnikoch, najmä v dôsledku rezortnej roztrieštenosti, nebol investične realizovaný pôvodne zamýšľaný kombinátny program. Okrem toho, že sa nevyužíva značná hodnota základných fondov vybudovaných už pre kombinát, dochádza tu k nevyužívaniu drevného odpadu, so spracovaním ktorého sa tu uvažovalo.

Efektívnejšie využitie drevnej hmoty vyžaduje i vytvorenie základných organizačných prostriedkov, ktoré by umožnili vypracovanie jednotnej koncepcie lesného hospodárstva a využitie drevnej hmoty. Doterajšie organizačné roztrieštenie týchto odvetví do troch rezortov s prejavujúcimi sa tendenciami hájenia rezortných záujmov neumožnilo a neumožňuje, aby sa taká koncepcia vypracovala a realizovala. Doterajší vývoj je toho najlepším svedectvom. Potreba organizačného zjednotenia drevospracujúceho priemyslu na báze mechanickej a chemickej so surovinovou základňou - lesným hospodárstvom - je v našich podmienkach oprávnená aj preto, že sa tu môže do určitej miery v pozitívnom zmysle prejaviť aj vplyv na potrebnú štruktúru surovinovej základne, aby došlo k úplnému zladeniu spoločenskej funkcie lesa s maximálnymi úžitkovými hodnotami spracovateľských odvetví.

Uvedené rozpory, najmä vo využívaní drevnej suroviny, možno komplexne riešiť len v spoločnom rezorte.

Vo svojom krátkom diskusnom vystúpení považoval som za potrebné zaujať stanovisko aspoň k niektorým závažným problémom rozvoja nášho lesného hospodárstva a využívania našej domácej drevnej suroviny. Považoval som za potrebné k týmto problémom vystúpiť na pôde Národného zhromaždenia, lebo tieto problémy boli a sú stredom živej pozornosti straníckych organizácií lesných závodov a podnikov drevospracujúceho priemyslu. Myslím, že bude treba, aby k týmto problémom Národné zhromaždenie a vláda Národného frontu venovali maximálnu pozornosť v záujme rozvoja celej našej ekonomiky.

Ešte niekoľko slov k ekonomicky zaostalým oblastiam a súkromno hospodáriacim roľníkom v horských a podhorských oblastiach. Už sa o tom hovorilo a nechcem to preto opakovať. So súdruhom poslancom Švecom sa pripojujem k návrhu poslanca Garaja. Záverom vyslovujem presvedčenie, že nová vláda predložené problémy bude riešiť, a preto za programové prehlásenie vlády budem hlasovať.

Místopředseda NS s. Zedník: Dávám slovo posl. Holatové, připraví se posl. Cyprich.

Posl. Holatová: Vážené Národní shromáždění, soudruzi a soudružky, promiňte, že vystupuji podruhé k vládnímu prohlášení. Činím tak proto, že se na mne obracejí pracovníci pletařského průmyslu s některými dotazy, a to většinou ve snaze dobrat se daleko konkrétněji, jakým způsobem bude vládní prohlášení uváděno v život. Budu velmi stručná a budu mluvit jen asi 5 minut.

Pracovníci pletařského průmyslu mne upozornili na to, že vládní prohlášení předpokládá dalších pět roků dotovat neefektivní výroby a vytvářet postupné předpoklady v těchto organizacích pro ekonomické výrobní podmínky. Mám dotaz, z jakých prostředků a na úkor které hospodářské činnosti ve státě budou i nadále tyto dotace poskytovány? Jsou domněnky, že toto břemeno neefektivních výrob bude brzdit i nadále rozvoj progresívních odvětví a že tedy spotřební průmysl bude i nadále povinen ze svých výsledků poskytovat prostředky na tyto dotace. Mám dotaz na předsedu vlády s.Černíka, jaké jsou předpoklady pro realizaci vládního prohlášení v kapitole strukturálních změn našeho hospodářství, ve kterém se stanoví, že spotřební a potravinářský průmysl, obchod, služby atd. bude nutno v příštím období rozvíjet? V několika diskusních příspěvcích i v mém diskusním příspěvku na posledním plenárním zasedání jsem poukazovala na to, že situace ve spotřebním průmyslu je velmi nepříznivá, že opotřebení základních fondů se pohybuje okolo 70 % apod. Při tomto naprosto nevhodném vybavení spotřební průmysl vytváří dosud podstatně vyšší hodnoty národního důchodu v porovnání s ostatním průmyslem. Jestliže v r. 1964 spotřební průmysl na 1000 Kčs vynaložených nákladů zajistil národní důchod v hodnotě 1650 Kčs, pak v celostátním průměru průmysl zajistil za stejných podmínek jen 1550 Kčs národního důchodu, to znamená, že efektivnost byla asi o 10 % vyšší v rámci spotřebního průmyslu. Je pochopitelné, že tyto výsledky mohly být dosaženy jen zásluhou vysoké intenzity práce, dobrým využitím základních prostředků a vyšší směnností, než je celostátní průměr. Za tohoto stavu je celkem pochopitelné, že připomínky a požadavky pracovníků pletařského, průmyslu k vládnímu programu a snaha o konkretizaci ekonomických problémů je opodstatněná.

Je zřejmé, že vládní prohlášení, které sice konstatuje, že těžký průmysl byl rozvíjen na úkor ostatních odvětví, mezi nimi i spotřebního průmyslu, nedává záruky a jednoznačnou odpověď pracovníkům spotřebního průmyslu o definitivním odklonu od železné koncepce.

Vzhledem k tomu, že vládní prohlášení podrobněji neuvádí, jak by mělo dojít v nejbližších letech k rychlejšímu rozvoji a modernizaci textilního průmyslu, jsou vyslovovány požadavky, aby hospodářské vedení i funkcionáři zajistili, že bude v rámci spotřebního průmyslu probojováno odpovídající postavení pletařského průmyslu vzhledem k požadavkům trhu. Zaměstnanci chtějí vidět i personální záruky v tom, že takováto cesta bude na základě vládního programu probojována. Jsou připomínky k řadě vedoucích pracovníků, kteří úspěšně plnili hospodářské úkoly, ale v rámci direktivního řízení neměli možnost obnovovat v dostatečném rozsahu strojní zařízení a kapacity a v rámci řízené mzdové politiky zlepšovat úroveň mezd a platů. Sama jsem přesvědčena, že současné ekonomické podmínky jednotlivých národních podniků nevytvářejí předpoklady pro rychlé odstranění výše uvedených závad.

Tyto konkrétní připomínky nejsou široké veřejnosti neznámé, neboť tisk v poslední době, a to již před vyhlášením vládního programu, uveřejňoval určité signály, které upozorňovaly na problematiku spotřebního průmyslu. Chtěla bych připomenout redakční článek "Rudého práva" ze dne 23.4. 1968 "Co udělá vláda na podporu spotřebního průmyslu?" a dne 22. 4. 1968 byla podobná problematika komentována v "Rudém právu" v článku "Navzdory obrodnému procesu". Bylo by možno uvádět ještě další připomínky v tisku, rezoluce, otevřené dopisy apod., které se v poslední době dožadovaly řešení této problematiky.

Vláda má všechny předpoklady získat plnou podporu všech vrstev našeho obyvatelstva za předpokladu, že ve své praktické činnosti se nebudou rozcházet slova a činy a že na všech pracovištích bude možno v průběhu dalšího období citelně znát, že vláda podporuje přednostní rozvoj zpracovatelského průmyslu k rychlejšímu dosažení rovnovážného stavu našeho národního hospodářství. Děkuji za pozornost. (Potlesk.)

Místopředseda NS Zedník: Dále má slovo s. posl. Cyprich.

Posl. Cyprich: Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, dovoľte mi, aby som aspoň v krátkosti mohol povedať niekoľko slov k prejednávanej problematike vládneho prehlásenia programu vlády, ktoré predniesol predseda vlády s. inž. Černík. Chcem najmä hovoriť k otázkam Kysúc ako oblasti, ktorá v rámci našej ČSSR je najviac zaostalá. Dokument okresu, ktorý vláda schválila, situáciu nevyrieši, ale len sčasti približuje iným okresom v rámci našej republiky. V okrese Čadca - najmä jeho hornej časti - nie je vybudovaný priemysel a ani poľnohospodárska situácia tam nie je na úrovni iných okresov. Okres má 116 000 obyvateľov, z toho pracovná príležitosť vo vlastnom okrese je len pre 9000 ľudí vrátane národných výborov, služieb a zdravotníctva. Zostávajúca čiastka odchádza za prácou alebo je skryto zamestnaná v naturálnom poľnohospodárstve, ktoré má malé hektárové výnosy. Ak sa zmieňujem o poľnohospodárstve na Kysuciach, chcel by som zdrazniť že občania tam majú vážne pripomienky k tej časti, pokiaľ sú predpisované dodávky. Na okresnej konferencii v Čadci bolo zaujaté stanovisko, že tieto otázky budú riešené ináč, aby tieto dodávky neboli predpisované vzhľadom na to, že si občania na ne mimoriadne sťažujú. Chcel by som poprosiť, aby pri realizovaní vládneho programu mala vláda sústavne na pamäti pomoc zaostalým oblastiam a menovite Kysuciam, ktoré sú najchudobnejšie. Javí sa potreba rozšíriť všetky jestvujúce drobnejšie závody a výrobné družstvá, ktoré na Kysuciach sú, a naviac javí sa nutnosť a potreba vybudovať nový závod o kapacite 4000-5000 pracovných príležitostí najmä pre ženy a mužov so zníženou pracovnou schopnosťou.

Toho času pracuje na Ostravsku 17 000 pracovníkov, najmä v hutníctve a v baniach. Štrukturálne zmeny nášho národného hospodárstva postihnú najviac pracovníkov z Kysúc, ktorí už v súčasnom období chcú pracovať vo vlastnom okrese bližšie domova vzhľadom na ich podlomený zdravotný stav a zníženú pracovnú schopnosť. Pritom ide tiež o mimoriadne sťaženú dopravu a veľké straty času, ktoré vznikajú cestovaním do práce a nazad. Tie činia v priemere 4 hodiny denne u jedného pracovníka.

Každý rok nám pribúda asi 500 pracovníkov, ktorí sú vyradení z baní a hutníctva a pre týchto pracovníkov vo vlastnom okrese niet pracovnej príležitosti, čo je len na škodu národného hospodárstva, ale aj na úkor životnej úrovne rodín so zníženou pracovnou schopnosťou. Kysuce v minulosti boli veľmi poškodené už aj tým, že boli zaradené ako rezervácia pracovných síl pre Ostravsko. Myslím, že treba reálne rozdeľovať prostriedky na výstavbu priemyslu a že treba aj túto okrajovú oblasť vybudovať a tak dať možnosť občanom podieľať sa na budovaní republiky, ako aj na zvyšovaní životnej úrovne.

Životná úroveň v oblasti Kysúc je najnižšia v republike. Je to spôsobené najmä tým, že nie je pracovná príležitosť pre ženy, a tiež tým, že široká individuálna bytová výstavba znižuje životnú úroveň. Následkom individuálnej bytovej výstavby pripadá zadlženosť na jednu kysuckú rodinu, ktorá si stavia rodinný domček, v priemere 30 000 Kčs. Keď k tomu pripočítame veľmi ťažkú poľnohospodársku situáciu, nutne sa nám to odrazí v spomenutej už nízkej životnej úrovni nášho obyvateľstva. Tohoročný 1. máj sa niesol v znamení pevnej jednoty našej republiky, avšak všade sa objavovali na transparentoch požiadavky: chceme prácu na Kysuciach, chceme školu, chceme obchodný dom atď. Myslím, že tieto požiadavky sú správne.

Nechcem zoširoka rozvádzať problematiku a ťažkosti Kysúc. Sú obsiahnuté v dokumente okresu, s ktorým sú zoznámení jednotliví poslanci i celé NZ, ďalej výbor pre plán a rozpočet, i samotná vláda. Mnohí naši občania sa právom pýtajú, prečo okres nemá kultúrny dom, polikliniky, dostatok škôl a vybavenosť v základných podmienkach vôbec.

Každoročne viac ako 700 chlapcov a dievčat sa nedostane do učebného pomeru a zostávajú skryto nezamestnaní a pripravujú sa pre život bez kvalifikácie, čo bude mať a má spätný odraz na životnej úrovni a príjmoch obyvateľstva.

Teraz niekoľko slov z hľadiska interpelácií. Obrátili sa na mňa pracovníci z Ostravska, ktorí pracujú na Ostravsku ešte z čias prvej Československej republiky, že nedostávajú žiadne výhody, ako je odlučné, stravné, cestovné a pod. Myslím, že je to nesprávne a že by títo stabilní pracovníci mali tieto pôžitky dostať najmä preto, že pracujú stabilne. Ktorí prišli po nich, také pôžitky dostávajú. Tiež by som prosil, aby cestou ÚRO alebo príslušného ministerstva alebo tlačou sa odpovedalo všetkým, ktorí sa na mňa obrátili, pretože nemám ich spiatočné adresy.

Tiež by som prosil Štátnu plánovaciu komisiu a vládu ČSSR, aby navštívila oblasť Kysúc, preverila si celkovú situáciu a na základe poznania veci pristúpila k realizácii požiadaviek, ktorá by priblížila túto oblasť iným vyspelým oblastiam v rámci našej ČSSR. Tým by sa odčinila aj nevydarená návšteva s. Novotného na Kysuciach.

Skupina poslancov NZ zo Stredoslovenského kraja vzhľadom na vystúpenie viacerých poslancov, v súlade s požiadavkami voličov a požiadavky rozvoja našej ekonomiky navrhuje:

1. konkretizovať tú časť vládneho programu, ktorá pojednáva o otázkach rozvoja zaostalých oblastí na Slovensku,

2. doplniť harmonogram prác vlády v tom smere, aby bolo jasné, v akom poradí a rozsahu bude vláda ČSSR problémy zaostalých oblastí riešiť. Podpísaní poslanci Stredoslovenského kraja. (Potlesk.)

Posl. Šindelář: Vážené Národní shromáždění, soudružky a soudruzi! Ochrana a tvorba životního prostředí nabývá v hospodářsky rozvinutých zemích na svém významu. O této okolnosti svědčí usnesení XIII, sjezdu KSČ a také vládní prohlášení, kde se uvádí, že je zejména třeba "všestranně pečovat o rozvoj životního prostředí a prohlubování lidských vztahů, zvyšovat úroveň pracovních podmínek a bezpečnost práce v průmyslové a zemědělské výrobě a omezovat negativní vlivy na životní prostředí, zejména znehodnocováním půdního povrchu, ovzduší a vody". Odpovídající úprava, popř. tvorba přírodního a životního prostředí se proto stává nezbytností a současně i prvořadou záležitostí celé společnosti.