Čtvrtek 27. června 1968

4. den - čtvrtek 27. června 1968

(Začátek schůze v 9 hod.)

Přítomno 206 poslanců podle prezenční listiny

(Schůze opět zahájena v 9.05 hod.)

Předsedající místopředseda NS Dohnal: Vážené soudružky a soudruzi poslanci! Zahajuji přerušenou schůzi! Konstatuji, že v sále je přítomno 206 poslanců NS, NS je tedy schopno usnášení.

Dříve než přistoupíme k projednání 7. bodu, dávám slovo posl. Novému k některým informativním otázkám Meziparlamentní unie.

Posl. Nový: Vážené Národní shromáždění, soudružky a soudruzi Byl jsem pověřen předsednictvem čs. skupiny Meziparlamentní unie, která včera zasedala, abych vám ve vší stručnosti podal zprávu.

Jsem povinen to učinit, protože - jak je vám známo - všichni členové NS jsou současně také členy čs. skupiny Meziparlamentní unie.

Předsednictvo se zabývalo následujícími otázkami:

1. Přípravou na zasedání 56. konference Meziparlamentní unie v září letošního roku v Limě v Peru. K tomuto účelu byla navržena a schválena tato delegace, kterou vám předkládám:

- jako vedoucí delegace s. Vilém Nový, který byl současně také zvolen na konferenci MPU, která se konala v Senegalu na podzim minulého roku, generálním zpravodajem k politickému bodu jednání konference v Limě,

- doc. Rapoš, který vystoupí k otázkám hospodářským na konferenci a současně k problematice rozvojových zemí,

- inž. Červený, který vystoupí k otázkám evropské bezpečnosti a kromě toho nás bude zastupovat v komisi právní,

- Fleyberk, který v předsednictvu čs. skupiny Meziparlamentní unie nahrazuje dřívějšího jejího člena ministra dr. Kučeru, byl pověřen, aby vystoupil k problematice kulturně politické,

- dalším členem delegace bude doc. Kaigl, generální tajemník NS, který se současně zúčastní probíhající konference generálních tajemníků parlamentů a bude také politickým poradcem delegace.

Tolik k delegaci, o jejíž schválení se ucházíme.

2. Chceme, aby tento zájezd do Jižní Ameriky, který beztak vzhledem ke vzdáleností bude velmi nákladný, byl využit k tomu, aby naše delegace oplatila návštěvu delegace chilského senátu, která byla u nás v Československu. Podle sdělení našeho velvyslance v Santiagu s. Svobody bylo už několikrát ze strany chilského senátu urgováno, kdy naše delegace na oplátku Chile navštíví. Proto navrhujeme, aby tento zájezd byl spojen také s návštěvou chilského senátu. Z protokolárních důvodů navrhujeme, aby tato delegace byla rozšířena o dalšího člena, a to o některého z místopředsedů NS vzhledem k tomu, že to nemůže být s. Smrkovský, který pochopitelně v té době musí zůstat v Praze.

3. Projednávali jsme otázku postavení čs. skupiny, které dosud nebylo jasné a nebylo fixováno zvláštním statutem. Po diskusích jsme dospěli k názoru, že čs. skupina Meziparlamentní unie, která vlastně je součástí celé velké světové parlamentární organizace, by měla být samostatnou zájmovou organizací čs. poslanců, založenou na dobrovolném členství a nezávislá na orgánech NS.

Za tím účelem jsme vypracovali stanovy, které vám zašleme k připomínkám. Navrhujeme, aby se na podzim konalo valné shromáždění čs. skupiny parlamentní unie, které by se zabývalo oživením činnosti mezinárodních stykových skupin, protože tyto skupiny neprokazují zvláštní aktivitu, což je na škodu věci vzhledem k rozvíjejícím se mezinárodním stykům. Dále chceme vypracovat vůbec plán mezinárodních styků našeho NS s ostatními parlamenty.

Valné shromáždění, které hodláme svolat pří první příležitosti na podzimním zasedání NS, má zvolit nové funkcionáře. Po demisi dr. Škody, který byl dosud předsedou čs. skupiny Meziparlamentní unie, navrhlo předsednictvo čs. skupiny Meziparlamentní unie následující prozatímní vedení: úřadující místopředseda Vilém Nový, místopředsedové inž. Červený a Andrej Žiak. Protože jsou všichni členové NS také členy Meziparlamentní unie, podávám vám tuto informaci a žádám o souhlas s naší zprávou.

Předsedající mpř. NS Dohnal: Děkuji za informaci posl. Novému. Jistě bude třeba, aby se k těmto věcem ještě vyjádřilo předsednictvo NS a na příštím zasedání, pravděpodobně 11. 7. nebo později, bychom zaujali na plénu NS stanovisko.

Nyní přistoupíme k sedmému bodu pořadu, a to vládním návrhům

7. - zákona o změnách v nemocenském pojištění a v nemocenské péči, (tisk 170)

- zákona o dávkách v mateřství a o přídavcích na děti z nemocenského pojištění, (tisk 171)

- zákona, kterým se mění a doplňuje zákon o sociálním zabezpečení družstevních rolníků a zákon o sociálním zabezpečení (tisk 172) a společné zprávy výborů ústavně právního, pro národní výbory, pro plán a rozpočet, pro zemědělství a výživu a výboru zdravotního. Společné zprávy výborů byly rozdány jako tisky č. 179, 180 a 181.

Návrhy vlády odůvodní ministr práce a sociálních věcí Michal Štanceľ. Prosím s. ministra, aby se ujal slova.

S. ministr Štanceľ: Vážené Národné zhromaždenie, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, vážení hostia, vláda ČSSR ma poverila, aby som vám podal výklad k osnovám zákonov týkajúcich sa prevažne opatrenia starostlivosti o rodiny s deťmi, ktoré dnes prejednávate. Vypracovaním návrhov a ich finančným a organizačným zabezpečením plní vláda jeden z bodov svojho programového vyhlásenia a Akčného programu KSČS a súčasne robí prvé kroky k realizácii nového poňatia tejto spoločenskej starostlivosti.

Osnovy zákonov boli spracované Ústrednou radou odborov, pokiaľ ide o pracovníkov v pracovnom pomere, a Ministerstvom práce.

Navrhované opatrenia zasahujú v súčasnej dobe do životnej situácie viac než 2 miliónov rodín, a je preto prirodzené, že verejnosť, tlač, rozhlas a televízia im venovali mimoriadnu pozornosť. Taktiež výbory Národného zhromaždenia, spoločenské organizácie, hlavne Čs. zväz žien sa prejednávanými osnovami podrobne zaoberali a tlmočili k nim svoje pripomienky. Najzávažnejšími z týchto pripomienok sa vláda na základe upozornenia Predsedníctva Národného zhromaždenia minulý týždeň zaoberala a zaujala k nim svoje stanovisko. Jednalo sa najmä o prednesené doporučenie predĺžiť materskú dovolenku osamelým matkám na 35 týždňov, ďalej o pripomienky k pripravovaným úpravám poplatkov za školské stravovanie, k cenám detského odievania a obuvi v súvislosti s navrhovanou úpravou prídavkov na detí a konečne o pripomienky k navrhovanému zvýšeniu maximálnej čiastky rozhodnej pre výpočet nemocenského atď.

Skr než podám zdôvodnenie všetkých predložených návrhov, dovoľte, aby som Vám podal stručný prehľad o stave našej štátnej starostlivosti o rodiny s deťmi, pretože ide o závažnú záležitosť rozvoja našej spoločnosti. Nejde pritom o zakrývanie vážnych problémov imponujúcimi číslami. Na druhej strane je nutné vidieť, že niektoré informácie a najmä komentáre prednášané verejnosti ignorujú skutočnosť a nedávajú správne podklady pre objektívne hodnotenie toho, čo vláda dnes navrhuje a s čím v najbližšej budúcnosti v tejto oblasti ďalej počíta. Nemohli by sme dosiahnuť podstatnejšieho pokroku, keby sme teraz prešli od jedného extrému, tj. od preceňovania dosiahnutých úspechov, k druhému extrému, t. j. k podceňovaniu tých pozitívnych opatrení, ktoré sme schopní v súčasnej chvíli v prospech rodín s deťmi zabezpečiť.

Ako spoločnosť budujúca socializmus, ktorá usiluje o prehlbovanie ekonomických princípov vo výrobe a spotrebe, musíme vychádzať z toho, že rodina je aj naďalej zodpovedná za hmotnú, citovú a duševnú výchovu detí. To zodpovedá nielen stavu nášho hospodárstva, ale i potrebám rastu zdravej novej generácie. Výchova detí je jedným zo zmyslov ľudského života, naplňuje celého človeka a je pre neho podnetom, aby svou prácou vytváral stále lepšie podmienky pre všestranné zabezpečenie svojich detí. Je teda zodpovednosť za výchovu detí aj ekonomickým činiteľom, bez ktorého sa naša spoločnosť nezaobíde. Pritom spoločnosť má plneniu úloh rodiny všestranne napomáhať a zvláštnymi opatreniami uľahčovať.

Ide teda o veľkú spoločenskú zodpovednosť, na ktorej sa musí primerane podieľať ako rodina, tak štát.

Ekonomické predpoklady pre výchovu detí vytvorila naša spoločnosť rozvojom hospodárstva, ktorý zabezpečuje pracovnú príležitosť 6,5 milióna občanov. Veľmi často plynie do jednej rodiny viac ako jeden pracovný príjem a tvorí tak omnoho lepšiu hmotnú základňu pre výchovu detí než kedykoľvek predtým. Sme si vedomí toho, že vysoká zamestnanosť žien vyvoláva pri výchove detí aj svoje vážne problémy.

Ako ďalší predpoklad pre výchovu detí sme vybudovali veľmi vyspelú sústavu zdravotných a sociálnych opatrení, ktorú nemožno prehliadať a ktorá je v medzinárodnom porovnaní na jednom z prvých miest. Nechcem opakovať známe fakty o výsledkoch tejto starostlivosti na zdravotný stav našich detí, ale len pripomenúť, že celková hodnota naturálnych i peňažitých dávok, úľav i bezplatných služieb činila v roku 1967 zhruba 16 miliárd Kčs. Ak k tomu pripočítame výdaje na školstvo a náklady na zdravotnú starostlivosť o deti, činil úhrn štátnych výdajov na hmotné, zdravotné a výchovné zabezpečenie detí okolo 25,5 miliardy Kčs. Táto čiastka sa rovná bezmála 14 % užitého národného dôchodku alebo jednej štvrtine pracovných príjmov robotníkov a zamestnancov. Na jedno dieťa vydáva tak spoločnosť zhruba 6500 Kčs ročne.

Napriek stúpajúcim príjmom plynúcim do jednej rodiny a napriek veľkej hodnote hmotnej i inej spoločenskej starostlivosti venovanej na uspokojovanie potrieb detí sú v tejto oblasti vážne problémy, na ktoré právom upozorňuje i vaše zhromaždenie a verejné zdeľovacie prostriedky.

Najvážnejším problémom je už niekoľko rokov trvajúci pokles počtu narodených detí, ktorý nás v medzinárodnom porovnaní odsunul na jedno z posledných miest. Poznáme rad príčin a vieme, že jednou z hlavných je napríklad nedostatok bytov. Všetky príčiny tohto neuspokojivého stavu však zatiaľ ani nepoznáme, ani ich nevieme objektívne zhodnotiť.

Napríklad Švédsko, ktorého životná úroveň je hodnotená ako najlepšia v Európe, je v počte narodených detí spolu s nami na jednom z posledných miest. Táto skutočnosť naznačuje, že chcené rodičovstvo nezávisí len na hmotných podmienkach, ale aj na spoločenskom prostredí, ktoré pre to vytvárajú jednotliví občania i spoločnosť ako celok svojimi vzťahmi k deťom, k matkám, k rodinám - k budúcnosti národov.

Zatiaľ stále ešte dochádza k početným prípadom narušenia alebo dokonca ohrozenia riadnej výchovy detí v rodinách, či už v dôsledku rozvratu rodiny alebo v dôsledku vysokého počtu detí v rodine, nižších zárobkov alebo i charakterových chýb jednotlivých rodičov. Vinu na tomto stave nesie tiež ľahostajnosť, nepružnosť a byrokratický prístup niektorých orgánov. Vina je však aj na niektorých rodičoch, ktorí nemajú potrebnú rodičovskú zodpovednosť.

Svoje úsilie musíme preto v budúcností zamerať dvojakým smerom: k prehĺbeniu výchovy k rodičovstvu i k zlepšeniu sústavy spoločenskej starostlivosti o rodiny s deťmi.

A teraz prichádzam k zdôvodneniu opatrení, ktoré prejednávame. Už pred vznikom Ministerstva práce a sociálnych vecí pracoval orgán zložený zo zástupcov zúčastnených rezortov na novej koncepcii sústavy starostlivosti o rodiny s deťmi. Dospel pritom k záveru, že - okrem zrýchlenia bytovej výstavby, zintenzívnenia pomoci novomanželom pri zariaďovaní domácností a dobudovania potrebných sociálnych služieb pre detí a mládež - treba zvýšiť podiel štátu na hmotnom zabezpečení detí, ak má štát účinnejšie než doteraz prispievať k priaznivému vývoju populácie.

To predpokladá najmä vytváranie rovnakých podmienok a všeobecné zvýraznenie základných foriem poskytovanej pomoci pre všetky rodiny. Pritom by malo byť zabezpečené, aby reálna hodnota finančných príspevkov bola postupne prispôsobovaná rastu cien a miezd.

Takéto riešenie vychádza z rozboru súčasného stavu spoločenskej pomoci rodinám s deťmi, ktorý je charakterizovaný značnou nejednotnosťou a roztrieštenosťou.

Úroveň pomoci poskytovanej jednotlivým skupinám pracujúcich je nerovnaká. Pracovníkom v pracovnom pomere a družstevným roľníkom sa poskytujú prídavky na deti zatiaľ čo občanom samostatne hospodáriacim sa tieto prídavky doteraz neposkytujú. Nerovnaká úroveň pomoci je ďalej spôsobovaná nerovnakým zdanením príjmov a teda aj úľav z týchto daní poskytovaných z titulu výživy detí.

Aj zameranie niektorých foriem pomoci poskytovanej rodinám s deťmi je protichodné. To platí predovšetkým o úľavách na dani zo mzdy a o prídavkoch na deti, ktoré nie sú vo vzájomnom súlade. Zatiaľ čo daňové úľavy sú absolútne tým vyššie, čím vyšší je zárobok a sú relatívne najvyššie u prvého dieťaťa, rastie výška prídavkov podľa počtu detí a klesá v závislosti na výške zárobku, avšak nie tak, aby sa tým vyrovnávali nezrovnalosti v daňových úľavách. Doterajší rozpor medzi daňovou úľavou a prídavkom na dieťa znemožňuje rozvoj novej koncepcie rodinnej politiky a predstavuje vážny problém, ktorým sa zaoberajú aj iné štáty.

Okrem toho poskytovanie úľav na dani zo mzdy z titulu výživy detí bolo až doteraz pracujúcimi len zriedka chápané ako skutočná pozitívna pomoc štátu pri výchove detí, pretože tieto daňové úľavy sú anonymné, pokiaľ ide o ich výšku.

Teraz činí naša vláda prvý krok k podstatnému zmierneniu všetkých týchto rozporov a vytvára predpoklady na tých konečné vyriešenie. Už z tohto hľadiska sú prejednávané osnovy veľmi významné a zasluhujú, aby o nich bolo čo najskôr rozhodnuté. Vláda navrhuje rozšíriť poskytovanie prídavkov na deti všetkým riadne pracujúcim rodičom bez ohľadu na druh ich hospodárskej činnosti.

Ďalej vláda navrhuje, aby sa prídavky na deti stali hlavným príspevkom spoločnosti k hmotnému zabezpečeniu detí. Majú mať jednotnú výšku bez ohľadu na výšku príjmu a sociálne postavenie rodičov.

Aj keď vieme, že náklady na výchovu detí stúpajú s celkovou životnou úrovňou tej ktorej rodiny, hájili sme túto zásadu jednotných prídavkov, pretože ju považujeme za daných možností za sociálne spravodlivú a potrebám detí najlepšie vyhovujúcu.

Dôraz, ktorý vláda kladie na prídavky na deti a skutočnosť, že navrhuje zahrnúť do ich výšky i hodnotu doterajších úľav na dani zo mzdy neznamená, že ich chce povýšiť na jedinú formu spoločenskej starostlivosti o deti a premietnuť do nich všetky ostatné formy pomoci. Peňažitá forma pomoci neposkytuje vždy záruky, že bude skutočne venovaná na uspokojovanie potrieb detí, a preto bude vláda aj naďalej užívať formy naturálnych dávok, rôznych úľav a vhodnej formy k tomu zameraných dotácií všade tam, kde to bude z hľadiska zdravého vývoja detí účelnejšie.

V Akčnom programe KSČS i programovom vyhlásení vlády sú navrhnuté sociálne politické opatrenia uvádzané veľmi triezvo, ako prvé kroky na riešenie problémov, ktoré sa v priebehu posledných rokov nahromadili. Aj v dôvodovej správe k návrhu zákona o predĺžení materskej dovolenky sa hovorí, že "prvá fáza sama o sebe ešte neznamená výrazné zvýšenie pomoci pre rodiny s deťmi, obzvlášť ak uvážime, že značná časť tejto pomoci má byť vlastne kompenzáciou za zvýšenie životných nákladov".

Napriek tomu majú byť nové prídavky - až na malé výnimky u príjemcov vyšších miezd a platov - vyššie než úhrn pôvodných prídavkov a zrušených daňových úľav na druhé a ďalšie dieťa. Zvýšené prídavky a obdobne zvýšené výchovné pre deti dôchodcov by takto dostávalo 3 870 000 detí.

Nová úprava prídavkov na deti nemá ovšem pôsobiť paušálne, ale diferencovane. Tak z celkového počtu 2 miliónov pracovníkov v pracovnom pomere, ktorí sú živiteľmi rodín, získa touto úpravou na čistom príjme 850 000 pracovníkov až 50 Kčs mesačne, vyše milióna pracovníkov až o 200 Kčs mesačne a 165 000 pracovníkov až o 300 Kčs mesačne. Pritom všeobecne platí zásada, že viac získa ten pracovník, ktorý má menší plat a viac detí. Naproti tomu bude uvedenou úpravou nepriaznivo dotknutých okolo 2700 pracovníkov v pracovnom pomere s príjmom nad 4500 Kčs, a to maximálne o 50 Kčs mesačne. V súbore pracovníkov v pracovnom pomere týkajú sa navrhnuté úpravy zhruba 3 396 000 detí.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP