Mpř. NS Dohnal: Děkuji. Ještě někdo si přeje slovo? Nikdo. Prohlašuji rozpravu za skončenou.

S. ministr Štanceľ si přeje zaujmout stanovisko k rozpravě? (Min. Štanceľ. Ano.) - Prosím, dávám mu slovo.

Minister Štanceľ: Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, cítim sa povinný reagovať na niektoré pripomienky, ktoré sa nedotýkajú len bezprostredne navrhovaných osnov, ale majú širší dosah.

V prvom rade pokiaľ sa zaoberá posl. Šorec vcelku opatreniami na úseku poľnohospodárstva v sociálnych záležitostiach i s tým, ktoré sa pripravujú pre rok 1969, chcel by som skutočne len vyzdvihnúť a potvrdiť jeho stanovisko v tom, že sa týmito opatreniami, ktoré sú v zásadách už predložené NZ, budeme prosiť súdruhov poslancov a jednotlivé výbory, aby z časového hľadiska boli tak láskaví a prejednali tieto zásady, aby sme boli schopní pripraviť jednak pripomienkové konanie, jednak návrhy zákonov a prejednať to v pléne do konca roka a zaistiť tak účinnosť od 1. 1. 1969, aby nám ľudia nenadávali, keď budeme túto požiadavku uplatňovať ešte v priebehu ďalších týždňov.

Pokiaľ doporučoval s. Šorec zaoberať sa a riešiť z širšieho hľadiska problémy rodín cigánskeho obyvateľstva, chcel by som popravde uviesť, že to je skutočne jeden z pálčivých a citlivých problémov pokiaľ ide o zdravý vývoj novej generácie, o jej kvalitatívne zloženie, a to jednak čo do počtu detí, jednak čo do ich zdravia. My máme tieto otázky nielen v programe, ale sme zaviazaní nový rezort riešiť tieto veci, pretože pôsobnosť bývalého Vládneho výboru pre cigánske obyvateľstvo zrejme bude náplňou činnosti i tohto nového rezortu. Nie sme a neboli sme schopní v takom krátkom čase v súvislosti s týmito zákonmi pripraviť nejaké takéto účinné opatrenie, ktoré by celý problém okolo cigánskych rodín a detí mohlo vyriešiť účinne. Vy to koniec koncov poznáte najmä z oblastí, kde je týchto rodín väčší počet.

Beriem veľmi vážne v úvahu pripomienku, aby od určitého počtu detí dochádzalo k tzv. degresii príspevkov na deti. Táto požiadavka bola smerovaná práve z tohto dôvodu a z hľadiska týchto rodín.

Prosím vás však, aby sme si uvedomili, že na druhej strane máme mnoho poctivých občanov, ktorí majú väčší počet deti a ktorým sme chceli v tejto etape zachovať aspoň to, aby títo riadne pracujúci ľudia a rodičia, ktorí sa starajú o svoje deti, neboli proti starému stavu finančne poškodení. Degresia je teda zastavená, ale len v takej miere, aby tieto poctivo sa starajúce rodiny neboli poškodené.

K tejto problematike však povedia svoje pripomienky jednak súdruhovia z úseku zdravotníctva, jednak z oblasti školstva a inštitúcií výchovných a prevýchovných, a to tiež z hľadiska výživy cigánskeho obyvateľstva atď.

Pokiaľ ide o matky dvojčiat, sú tieto prípady v zákone zahrnuté a nemám k tomu pripomienky.

Rád by som ale aspoň orientačne reagoval na podania poslancov k ukážke pripoistenia. K podpísaným poslancom treba pripojiť ešte posl. Klasa, ktorý tiež o túto otázku prejavil záujem.

Dosť ťažko, súdružky a súdruhovia, možno celú túto otázku v jej historickom vývoji objektívne a úplne posúdiť. Otázka poistenia, nadlepšenia, to bola určitá výsada platiaca pre určité skupiny, závody, banky, poisťovne, ktorá sa formovala zhruba od r. 1909. Od tej doby vznikali rôzne také ústavy, ktoré zaisťovali pre svojich pracovníkov nároky mimo zákon, nad obecne platný zákon, či už šlo o poistenia súkromných zamestnancov, zamestnancov bánk a poisťovní, alebo o zamestnancov verejných a štátnych, kde sa v odbornej hantýrke hovorilo o tzv. strop nároku. Postupne sa tieto nároky sústreďovali do rôznych fondov, kde boli sústredené pochopiteľne aj značné majetky. Do roku 1945 tieto fondy, ktorých bolo na stovky v republike - zhruba 600 takých fondov tu bolo - poskytovali svojim pracovníkom po odchode do penzie ešte tzv. vylepšený nárok.

Prvý zásah byľ urobený v roku 1945 v peňažnej reforme. Druhý zásah bol urobený v roku 1953 pri peňažnej reforme a to je tá základná otázka, na ktorú možno dnes veľmi ťažko odpovedať. Ti, ktorí žiadajú návrat tohto najlepšenia v súvislosti s rehabilitáciou atď., žiadajú v podstate anulovanie toho, čo sa stalo v roku 1953 pri peňažnej reforme. A či je to možné, lebo nie je možné, k tomu asi netreba príliš širokého rozboru; je pravdepodobné, že to nejde. Také úvahy neprichádzajú vôbec k reálnemu posúdeniu.

Pokiaľ ide o rok 1964, domnievam sa, že poslanci, ktorí podpísali tento zákon, tiež zaň hlasovali. Rok 1964 je jediná záležitosť, to je len ten zbytok, ktorý bol viac - menej suchou cestou dokončený z hľadiska nárokov buď vyšších dôchodkov, alebo v ostatných prípadoch. Platí teda teraz zákon 101/1964 v tom zmysle, že ten, kto má dôchodok nižší ako 1000 Kčs, dostáva svoje nároky z nadlepšenia tak, ako ich dostával, resp. v takej miere, aby to vyšlo do tých 1000 Kčs. To je jedno obmedzenie. Pokiaľ sa to vtesná do toho tzv. obmedzenia 60 % pri odchode do dôchodku, tak isto dostáva nárok z nadlepšenia. - Taký je asi stav.

Je pravda, že vláda v roku 1954, keď previedla pod Ministerstvo financií všetky majetky týchto penzijných fondov, vrátane cenných papierov, ktoré však v r. 1945 museli byť anulované, pretože stratili hodnotu, keď to potom prešlo pri peňažnej reforme všetko na štát, došlo k tomu, že on upraví, resp. zachová nároky vyjadrené v určitom dni v roku 1954 a neskoršie v prípadoch, ktoré som uviedol.

Takých výdavkov sú desiatky tisíc, zhruba asi 200 000, ktoré však dnes sú skutočne takými zárukami, ktoré vtedy vláda vyjadrila, že sú nereálne alebo veľmi malou mierou reálne. Či je možné vrátiť sa k tomuto celému súboru alebo nie, to nezávisí na dobrej vôli ani tejto vlády, ani na tom, či je reálne z hľadiska celkovej finančnej situácie, ale aj politických dôvodov, keď hodnotíme peňažné reformy a celý ekonomický vývoj, uvažovať o možných úpravách v tomto smere.

Viem, že moja odpoveď neni uspokojivá, pokúsim sa ešte urobiť vysvetlenie v stanovenej lehote všetkým podpísaným poslancom, spolu s ministrom financií.

Dnes beží akcia dobrovoľného pripoistenia. Nemožno to zrovnávať s tým pripoistením, o ktorom je reč v podaní súdruhov poslancov. Tam Je zárukou Štátna poisťovňa a nemá nič spoločného so zákonmi o sociálnom zabezpečení, ktoré prevádza štát.

Chcel by som povedať ešte jednu poznámku. Nie je pravda, že by si každý z tých nadlepšených fondov na to platil. Boli mnohé podniky, závody, zamestnávatelia, ktorí platili celú čiastku za svojich zamestnancov do týchto fondov. Niekde sa delili a niekde si platili zamestnanci viac ako zamestnávatelia. Taký je stav. Toto však nemá nič spoločného so štátnym zákonným zabezpečením či už ide o takú, alebo onakú skupinu zamestnancov. Robotnici, až na veľké továrne, také zabezpečenie nemali, ale obdobné zabezpečenie mali zamestnanci spojov, dopravy, železníc atď.

Pokiaľ ide o celé preskúmanie zákona 101/64, je to obsahom nielen vládneho vyhlásenia, ktorá sa zaviazala k tomuto preskúmaniu na základe Akčného programu strany, ale určité opatrenia negatívneho charakteru z r. 1964 sa nielen skúmajú, ale máme návrhy, ako nejaké krikľavé zásahy, ktoré boli často aj subjektívnymi zásahmi riešiť.

Pokiaľ ide o pripomienky niektorých súdruhov poslancov, aby vláda predložila a informovala NZ o koncepcii sociálnej politiky, domnievam sa, že je to požiadavka celkom správna, dokonca v tejto situácii úplne samozrejmá. Parlament môže zaviazať vládu, aby mu nielen zákonné návrhy predkladala na prejednanie a na posúdenie, ale aby predkladala parlamentu aj opatrenia, ktoré majú veľmi významný dosah na životnú úroveň alebo iné aspekty nášho obyvateľstva. Myslím, že keď NZ vysloví takú požiadavku na vládu, vrátane opatrení, ktoré boli teraz diskutované, napr. školské opatrenia i cenové opatrenia, vláda zaviaže svojich ministrov, aby NZ bez ohľadu na to, či ide o zákonné úpravy alebo iné pokyny, predložili ich nielen na posúdenie, ale aj k spoločným záverom a spoločným rozhodnutiam. Týka sa to najmä súdruhov z úseku vnútorného obchodu, školstva, Štátneho cenového úradu atď.

Súhlasím s poznámkami s. Kopeckého a stotožňujem sa v tom, že nám má ísť o to, aby sme nezaregistrovali len priemerný výsledok rastu nominálnych miezd a priemerný výsledok pohybu cien, ale aby sme dokázali, a na to ešte bohužiaľ nie sme z hľadiska ekonomických informácií pripravení, podľa jednotlivých skupín obyvateľstva sledovať životné náklady. Každá skupina má iný spotrebný kôš a vzhľadom na to vyzerá ináč životná úroveň. Táto požiadavka je sčasti našimi štatistikmi plnená. Máme záujem na nej nielen z hľadiska rodín s deťmi, ale z hľadiska dôchodcov, z hľadiska aktívne pracujúcich a rozhodujúcich skupín družstevných roľníkov, poľnohospodárov atď.

Doteraz sa nestávalo to, čo sa stalo teraz, a čo bude bežnou praxou i pre budúcnosť, že NZ po prvé dostáva celkový komplexnejší pohľad na to, akým spôsobom chce nová vláda plniť svoju politiku.

V minulosti sa mnohokrát stávalo, že vláda sem-tam urobila individuálne, samostatné opatrenie v rôznych oblastiach a NZ sa stretávalo so štátnou politikou vcelku len vtedy, keď sa jednalo o zákony.

Teraz je situácia iná a ja podporujem, aby NZ okrem zákonných úprav prejednávalo aj všetky rozhodujúce otázky.

K návrhu posl. Pružinca doporučujem nezaoberať sa na tomto pléne jeho doplnkom § 18, t. j. starostlivosť o prestarnutých rodičov. Tento zákon sa týka nemocenského poistenia a nie iných záležitosti. Nielen, že si však zapisujú tento jeho návrh, ale budeme sa s nim zaoberať v súvislosti s celkovým riešením dôchodkového či sociálneho zabezpečenia, ktoré budeme v priebehu budúceho roku, podľa návrhu súdružky spravodajkyne, predkladať Národnému zhromaždeniu.

Či sú prídavky na deti sociálnou politikou alebo iným opatrením, nechcel by som v tomto momente teoreticky rozoberať túto záležitosť a ani reagovať. Radšej by sme brali do úvahy ten fakt, že štát chce, aby sa na výchove zdravej generácie podieľa on spolu s rodinou aj pokiaľ ide o hmotnú, výchovnú a inú starostlivosť.

Týmito opatreniami štát zvýrazňuje starostlivosť alebo účasť tým, že robí prvé kroky, aby táto pomoc zaznamenala v odstupe mnohých rokov, v podstate od r. 1957 sa prídavky nemenili, určitú kompenzáciu niektorých opatrení, ktoré sa v minulosti stali, či už v mzdovej politike, cenovej politike, životných nákladoch atď.

Pokiaľ ide o úpravu predpisov o osvojení dieťaťa, doporučoval by som túto otázku, ktorá nezapadá do navrhovaných osnov, viesť v evidencii, aby sa posúdila až v rámci príslušných noriem, ktoré sa toho dotýkajú.

Na pripomienku s. posl. Lacinu som reagoval. Posledná pripomienka s. posl. Kratochvílovej dáva do úvahy, či je splniteľný termín školského stravovania stanovený vládou k 1. septembru. Aj keď nechcem rozhodnutie vlády, pokiaľ ide o termín, pochybovať, poznámka je správna a vláda, najmä Ministerstvo školstva, by malo s touto poznámkou počítať, či je schopné v tomto termíne to reálne splniť. Individuálne sa dokonca prihováram za to, aby sme spolu s Ministerstvom školstva, až budeme veci posudzovať, uvážili o odklade o 1 mesiac, ktorý by sa mal využiť na to, aby sa mohol robiť dôkladnejší prieskum než cez prázdniny.

Úplne poslednou poznámkou alebo stanoviskom, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, by bolo toto: tieto opatrenia budú iste naďalej predmetom rôznych úvah, pripomienok, polemík a výmeny názorov. Chcel by som znova poprosiť a ponúknuť pomoc. Orgány vlády sú k dispozícii, všetky otázky i jednotlivcami urobené podania sme nielen ochotní, ale aj zaviazaní prijímať tak, aby sme na ne spoločne reagovali. Mal by som len jednu prosbu, a to na hromadné zdeľovacie prostriedky, aby neboli jednoducho po dnešnom jednaní pléna Národného zhromaždenia, zákonodarného orgánu, bez akéhokoľvek objektívneho hodnotenia vytrhnuté niektoré jednotlivosti, ktoré môžu veci skresliť a vytvoriť buď príliš populárnu mienku o týchto opatreniach, ale ktoré môžu, čo by bolo ešte horšie, úplne znehodnotiť to, čo sa na dlhé obdobie prvýkrát ako celkové opatrenie v prospech zdravej generácie a rodiny robí.

Chcel by som dokončiť svoju poznámku, ktorú som uviedol vo svojom predchádzajúcom vystúpení v tomto smere, že mnohí poctiví redaktori Rudého práva nám v minulosti, pokiaľ ide o celú širokú paletu problémov sociálnej a populačnej politiky nielen pomáhali, ale veľmi výdatne informovali a pôsobili na verejnosť. Niektoré iné časopisy, a bohužiaľ som nevedel, že dnešná Mladá fronta znova, neviem z akých dôvodov, pokračuje v kurze, ktorý nasadila pred niekoľkými dňami. Aké je to vraj opatrenie a ako naň verejnosť reagovala. Verejnosť bude reagovať tak, ako ju na to budeme pripravovať a preto vás prosím a prosím všetkých poctivých redaktorov­novinárov, aby ste mali pochopenie a aby ste objektívne verejnosť informovali. (Potlesk.)

Místopředseda NS Dohnal: Uděluji závěrečné slovo zpravodajkyni posl. Kubešové.

Zprav. posl. Kubešová: Soudružky a soudruzi poslanci, dříve než pronesu závěrečné slovo, je mou povinností zeptat se s. posl. Pružince, zda souhlasí s vysvětlením soudruha ministra Štancla a zda dále netrvá na dalším vysvětlování.

Posl. Pružinec. Chtěl bych znát datum, kdy se bude projednávat důchodové zabezpečení vcelku.

Minister Štanceľ: Ako som oznámil, do konca r. 1969 má predložiť nielen rezort, ale aj všetky zúčastnené orgány, tzn. aj Ústredná rada odborov, návrh zákona, v ktorom by sa doporučovalo doplnenie, ktoré by sa týkalo pracovníkov v pracovnom pomere ostatných skupín obyvateľstva, tzn. družstevných roľníkov a samostatne hospodáriacich roľníkov. Celá koncepcia sociálneho zabezpečenia má byť hotová do konca r. 1969. To znamená, že v rámci tejto prípravy dáme materiály nielen na posúdenie, ale dáme dokonca odpovede, ako to bude so starostlivosťou o starých rodičov. Teraz máme obdobné pripomienky, ktoré vážne hodnotíme a Národné zhromaždenie budeme informovať ešte v priebehu prípravy týchto prác.

Místopředseda NS Dohnal: Děkuji. Uspokojila soudruha Pružince tato odpověď?

Posl. Pružinec: Ano.

Zprav. posl. Kubešová: Protože soudruh Pružinec netrvá již na doplnění podaných vysvětlení, stačí mu vysvětlení s. ministra Štancla, myslím, že můžeme přejít k závěru. Chtěla bych zdůraznit, že rozporů ve vaší diskusi nebylo a že jste svou diskusí vyjádřili svou podporu předloženým návrhům zákona. Ta vyzněla v podstatě na podporu předložených návrhů a mé zpravodajské zprávy.

Pokud se týká dvou alternativ, které jsem uvedla ve zpravodajské zprávě v části k zákonu nemocenského pojištění, jsem si vědoma toho, že to není obvyklý postup, ale snažila jsem se demokraticky respektovat dva zásadní směry připomínek, které k návrhu zákona přišly. Záleží proto na vás, soudružky a soudruzi poslanci, jak na základě znalostí těchto otázek ve svých volebních obvodech, pro kterou z obou alternativ se většinou hlasů rozhodnete. Zásadné bych chtěla znovu zdůraznit, že tyto zákony pokládám za první významnější krok naší společnosti k řešení problematiky rodiny s dětmi. Doporučuji vám, abyste s návrhem, který jsem ve své zpravodajské zprávě citovala, souhlasili.

Místopředseda NS Dohnal: Soudružky a soudruzi, slyšeli jste závěrečné slovo a návrh soudružky zpravodajky. Protože tyto návrhy byly předneseny ve dvou alternativách ze tří současně projednávaných zákonů, prosím, abyste se plně soustředili na závěrečné hlasování.

Konstatuji, že v sále je v této době přítomno 204 poslanců, čili že Národní shromáždění je schopno usnášení. (Hluk. - Hlasy: Spočítat přítomné!)

Prosím sčitatele hlasů, aby spočítali přítomné poslance. Konstatuji po sčítání přítomných poslanců ověřovateli, že je nás v tomto okamžiku v sále přítomno 220.