Stalo se tedy nezbytností, aby nejen v programových
prohlášeních, ale i na praktických činech
dokázaly, že napříště již
nebudou vykonávat žádné funkce, jež
jsou v podstatě funkcemi státními, nebo na
základě zákonných úprav. Vtělení
závodních komisí lidové kontroly jako
kontrolních orgánů základních
organizaci ROH do zákona o KLK bylo jedním z příkladů,
kdy činnost odborových orgánů byla
stanovena zákonem.
Proto V. plenární schůze ÚRO stanovila,
aby NS byl předložen návrh na změnu
části zákona o KLK tak, aby závodní
komise lidové kontroly byly nadále orgány,
jejichž ustavování a činnost byla svěřena
pod přímou pravomoc příslušných
odborových orgánů, především
tedy našich základních organizaci ROH.
Závěry, ke kterým dospěla ÚRO,
nejsou iniciativou jen tohoto orgánu, ale opírají
se i o řadu rezolucí a požadavků základních
organizací ROH, jež byly zaslány vyšším
odborovým orgánům s cílem upřesnit
postavení a úlohu odborové organizace v závodě.
Rád bych ubezpečil NS, že ani ÚRO, ani
jiné odborové orgány si nekladou za cíl
likvidací závodních komisí lidové
kontroly. Sehrály za dobu své existence důležitou
úlohu, vykonaly a dosud vykonávají kus dobré
a poctivé práce, a odborové orgány
také po právu ohodnotily jejich kladný přinos
v realizaci odborové politiky.
Návrh na vypuštění všech odstavců
zákona o KLK týkajících se závodních
komisí lidové kontroly pramení ze zcela jiných
motivů. Jde především o to, aby odbory,
jak jsem již v úvodu zdůraznil, fungovaly nadále
jako samostatná a nezávislá zájmová
organizace pracujících, aby měly dostatek
práv a politické odpovědnosti zejména
v oblasti zájmů a potřeb pracujících.
Současně s propracováním realizace
této zásady se však již nyní ukázalo
jako potřebné, aby se oprostily ode všech funkcí
s činnosti, které tvoři jistou závislost,
a to jak ve smyslu spjatosti s hospodářskými
orgány, tak i na základě zákona.
Odbory a především jejich základní
články v závodech si při realizaci
svého nově se tvořícího programu
musí zachovat právo kontroly, jak vedení
závodu realizuje návrhy a požadavky pracujících,
jak jsou ochraňovány oprávněné
jejich zájmy a jak jsou ze strany vedoucích hospodářských
pracovníků dodržovány pracovně
právní zákony a normy. Takové právo
kontroly si odborová organizace musí zachovat, má-li
skutečně s plnou kvalifikaci plnit svoji úlohu
v nových podmínkách hospodářského
zřízení.
Je zcela logické, že právo kontroly vyžaduje
také jeho realizaci. Až dosud se, alespoň ve
velkých závodech s členitou strukturou, realizovalo
v přijatém systému závodních
komisi lidové kontroly, které byly na základě
zákona i usnesení ÚRO kontrolními
orgány základních organizací ROH a
současně články soustavy KLK.
Zásady pro jejich činnost nestanovily striktně
povinnost jejich zakládání a ani by to nebylo
možné. Vždyť právo kontroly, a to
bylo stále zdůrazňováno, mají
všechny závodní výbory ROH, kterých
je kolem 26 tisíc, zatím co závodní
komise lidové kontroly byly vybudovány jen ve velkých
závodech v počtu kolem 1500.
Základním nedostatkem zásad stanovených
v zákoně bylo, že formulovaly postavení
závodních komisí. lidové kontroly
jako orgánů odborové organizace i soustavy
KLK. Právem v tom naše závodní výbory
spatřovaly zásah do svých práv uspořádat
si podle stanov ROH strukturu odborové organizace podle
svých podmínek. Nic to nemění na skutečnosti,
že bylo jak vyššími odborovými orgány,
tak i orgány lidové kontroly věnováno
nesmírné úsilí snaze objasnit jejich
postavení a úlohu, že byla uspořádána
velká vysvětlovací kampaň, a že
řada poctivých funkcionářů
a pracovníků se plně angažovala pro
realizaci těchto usnesení a závěrů.
Proto také došlo na základě požadavků
řady odborových orgánů k návrhu,
aby NS novelizovalo zákon o KLK.
Chci znovu zdůraznit, že činnost závodních
komisi lidové kontroly nelze považovat za nesprávnou
nebo nepotřebnou. Naopak, je nutno ocenit nesmírnou
obětavost, kterou prokázalo 15 tisíc jejich
funkcionářů v dosavadní práci,
avšak je třeba v souladu se závěry V.
a VI. plenárního zasedání ÚRO
ji postavit na jiný základ. Je třeba oprostit
závodní komise lidové kontroly od činnosti,
které jim nepatří a zejména stanovit
zásadu, že jsou kontrolními orgány výhradně
základních organizací ROH vůči
hospodářskému vedení a vyšším
orgánům naprosto nezávislými, avšak
plně závislých na plnění úkolů,
jež má v závodě odborová organizace.
Stanovy ROH formuluji zásadu, že členská
schůze základní organizace ROH rozhoduje
o vnitřním uspořádání
výstavby a práce základní organizace.
Je tedy i napříště v pravomoci každé
základní organizace, aby rozhodla o tom, zda v jejích
podmínkách je potřebné, aby pro výkon
jejích práv kontroly byla ustavena závodní
komise, která svým postavením a funkcí,
kterou vykonává, bude na stejné úrovni,
jako každá komise, kterou si členská
schůze nebo konference základní organizace
ustavuje nebo volí pro dosažení kvalifikovaného
řešení svých problémů.
Nešlo tedy Ústřední radě odborů
i ostatním orgánům ROH, které to požadovaly,
než o zásadu, aby o svých věcech si
rozhodovaly samy, aby práva a odpovědnosti jim svěřené
vykonávaly takové orgány, které si
k tomu podle stanov zvolí nebo vytvoří a
aby tyto orgány za svoji činnost plně odpovídaly
těm, kteří je zvolili nebo kteří
je řídí.
To jsou tedy důvody, které vedly Ústřední
radu odborů, aby mohla Národnímu shromáždění
úpravy zákona o komisích lidové kontroly
doporučit.
Mpř. NS Zedník: Děkuji. Do rozpravy
se přihlásil předseda ÚKLK s. inž.
Gašparík. Dávám mu slovo.
Predseda ÚKĽK Ing. Gašparík: Vážené
Národné zhromaždenie, súdružky
a súdruhovia poslanci, vážení hostia,
návrh na zmenu ustanovenia zákona o komisiách
ľudovej kontroly, prednesený sprav. posl. Šmehlíkovou,
vychádza z nevyhnutnosti riešiť niektoré
dôležité otázky postavenia ÚKĽK
a komisii nižších stupňov. Ide o zmeny,
ktoré sa už presadzujú do života a ich
legislatívna úprava je opodstatnená.
Predloženým návrhom sa prakticky pristupuje
k realizovaniu požiadavky Akčného programu
KSČS, ktorý - v súvislosti s posilnením
kontrolnej funkcie Národného zhromaždenia -
jednoznačne vytyčuje potrebu vytvárať
vrcholnú kontrolnú inštitúciu ako jeho
orgán. Dvojaká podriadenosť Ústrednej
komisie ľudovej kontroly - t. j. popri Národnom zhromaždení
a vláde - bola dôsledkom kompromisu a niet dôvodu
v nej ďalej zotrvávať. Zhodne s orgánmi
Národného zhromaždenia dospeli sme k názoru,
že v našej krajine je nutný ústredný
orgán parlamentnej kontroly, celkom nezávislý
pri výkone svojej činnosti na orgánoch výkonnej
moci.
Podľa návrhu zákona sa ďalej vyčleňujú
zo sústavy komisií ľudovej kontroly závodné
komisie ľudovej kontroly. Zodpovedá to princípu
novej sústavy riadenia a funkcii, ktorá sa dáva
odborovým orgánom, ktorých súčasťou
sa závodné komisie stali už predtým,
a potrebám praktického uplatňovania kontrolných
práv odborových orgánov v podnikoch z hľadiska
ochrany oprávnených záujmov pracujúcich.
Tento krok je v súlade s rezolúciou V. plenárneho
zasadania ÚRO - a tu plne súhlasím s posl.
Závětom, ktorý to tu formuloval - požadujúci,
aby závodné komisie ľudovej kontroly boli riadené
len orgánmi ROH a ich ustavovanie zverené do právomoci
ZV ROH. Činnosť závodných komisií
ľudovej kontroly ako článku sústavy
komisií ľudovej kontroly sme si vždy cenili.
Išlo o prácu náročnú, najmä
vzhľadom na ich kontrolné napojenie na prostredie,
v ktorom mali členovia komisií súčasne
svoje pracovisko. Ich práca bola väčšinou
za vtedajšieho spôsobu riadenia nesporne prínosom.
Tiež odborové orgány ocenili dobrú a
poctivú prácu závodných komisií
a zhodnotili ich prínos v realizácii odborovej politiky.
Rád by som dnes na pôde parlamentu členom
závodných komisií ľudovej kontroly pri
tejto príležitosti poďakoval za ich doterajšiu
prácu. Verím, že aj naďalej komisie ľudovej
kontroly zostanú platným činiteľom v
podnikoch a závodoch pre potreby zložiek ROH, aj v
novom poňatí rád pracujúcich.
Stotožňujem sa tiež s návrhom na úpravu
v postavení komisií ľudovej kontroly národných
výborov. Už dlhšiu dobu naše praktické
- skúsenosti i hlasy funkcionárov týchto
komisií ukazovali na nutnosť neodkladne vylúčiť
nepriaznivé vplyvy výkonných orgánov
národných výborov na ich kontrolnú
činnosť. Predloženým návrhom zákonnej
úpravy sa k ich riešeniu pristupuje.
Komisiami ľudovej kontroly národných výborov
bude táto úprava iste veľmi uvítaná,
lebo ochraňuje a zdôrazňuje nezávislosť
výkonu kontroly ako jedného z dôležitých
činiteľov jej objektivity. Sme toho názoru,
že toto opatrenie je v súlade aj s vývojom
na národných výboroch, kde by celkove malo
dôjsť k výraznejšiemu oddeleniu zastupiteľskej
sféry od sféry výkonnej.
Súdružky a súdruhovia poslanci, návrh
zákona, ktorým sa mení zákon o komisiách
ľudovej kontroly a zákon o národných
výboroch, podľa nášho názoru plne
zodpovedá aj koncepcii celkových uvažovaných
zmien v riadiacom a teda aj kontrolnom systéme. Predložený
návrh obsahuje zmeny, ktoré sú z hľadiska
prebiehajúceho demokratizačného procesu v
našej spoločnosti v tejto oblasti aktuálne.
Schválenie predloženej zákonnej úpravy
Národnému zhromaždeniu doporučujeme.
Doporučujeme ju aj s vedomím toho, že ide o
prechodnú právnu úpravu, ktorá by
nemala byť prejudíciou pre konečné usporiadanie
kontroly v štáte.
Celková úprava kontrolného systému,
jeho prispôsobenie novým podmienkam v súčasnom
období rozvoja demokratizácie nášho
politického i hospodárskeho života, je úloha
veľmi náročná a vyžiada si pravdepodobne
dlhší čas. Bude nezbytné previesť
rad základných zmien. Na ich príprave sa
pracuje jak po línii vlády, pokiaľ ide o usporiadanie
kontroly v rámci výkonnej moci, tak aj u nás
v Ústrednej komisií na otázkach kontroly
v oblasti zastupiteľských zborov.
Rozpracovanie problematiky kontroly a jej riešenie je však
závislé od rozpracovania samotných otázok
riadenia vrátane jeho organizačného usporiadania
a najmä potom od vyjasnenia budúceho štátoprávneho
a územného usporiadania nášho štátu.
Musí byť pritom sledované aj zvýšenie
účinnosti kontroly a racionálnejšie
usporiadania jej organizácie.
V Ústrednej komisii ľudovej kontroly sme už pristúpili
k rozpracovaniu komplexných podkladov pre usporiadanie
kontroly, predovšetkým pre potreby Národného
zhromaždenia. Myslíme tým takú kontrolu,
ktorej hlavným koncepčným riešením
bude výrazne prispieť k vytvoreniu predpokladov k
tomu, aby vrcholný zastupiteľský orgán
mohol plne a účinne kontrolovať plnenie všetkých
hlavných úloh socialistického štátu.
Pokiaľ si možno už dnes utvárať predstavy
o federatívnom usporiadaní, zamýšľame
sa aj nad tým, ako zabezpečiť potreby kontrolnej
pôsobnosti národných i územných
zastupiteľských zborov. Tieto predpoklady včas
orgánom Národného zhromaždenia a príslušným
vládnym komisiám predložíme.
Posilnenie kontrolnej funkcie zastupiteľských zborov,
ktoré úzko spojujeme s činnosťou nášho
kontrolného orgánu, nie je výrazom teoretickej
požiadavky. Doterajšie skúsenosti plne potvrdzujú,
že zastupiteľské zbory, najmä na centrálnej
úrovni, ale aj na nižších stupňoch,
nemôžu celkom a účinne plniť svoju
kontrolnú funkciu uloženú im ústavou,
bez toho, že by mali vlastný kontrolný orgán.
To je kontrolný orgán, nezávislý na
orgánoch, ktoré kontrole zastupiteľských
zborov podliehajú.
Myslím, že tu môžeme využiť aj
dlhoročné skúsenosti z iných krajín.
Skoro v každej krajine má parlament k dispozícii
výsledky kontrolnej činnosti vrcholných kontrolných
inštitúcií. Pritom povinnosť predkladať
mu tieto výsledky je vo veľkej miere stanovená
zákonom a nie sú ojedinelé prípady,
kedy je to stanovené priamo ústavou toho ktorého
štátu. Výsledky činnosti týchto
kontrolných orgánov smerujú k jednaniu zastupiteľských
zborov o výsledkoch štátneho rozpočtu
alebo o štátnom záverečnom účte.
Pri rozširujúcej sa funkcii štátu, najmä
v ekonomickej oblasti, ktorá je celosvetovou tendenciou,
je nepochopiteľné, že sa činnosť
vrcholnej kontrolnej inštitúcie nevzťahuje len
na výdaje na štátnu správu, ale tiež
- a chcel by som podčiarknuť, že s veľmi
prísnymi meradlami - na výdaje štátneho
rozpočtu, ktoré majú investičný
alebo rozvojový charakter.
Kontrola a kontrolný systém sú v každom
dobre organizovanom štáte nerozlučnou súčasťou
riadiaceho mechanizmu, ktorá sa podieľa na zaisťovaní
jeho správnej funkcie a na efektívnosti národného
hospodárstva. Ako ukázal nedávny medzinárodný
kongres inštitúcií pre vrcholnú kontrolu
v Tokiu, je otázkam kontroly a jej postaveniu v štáte
venovaná mimoriadna pozornosť. Náš štát
bol v tomto smere výnimkou, aj keď v socialistickom
štáte je kontrola tým viac potrebná,
lebo vlastní rozsiahly spoločenský majetok.
Kontrola by teda mala byť významným činiteľom
pri tom, že sa s nim bude riadne hospodáriť.
Kontrole u nás nebola donedávna priznávaná
dôležitosť a spoločenské postavenie
úmerné jej funkcii. Dokonca pri formovaní
koncepcie zdokonalenej sústavy plánovitého
riadenia boli - a nie málo výrazné - hlasy
pochybujúce o potrebnosti kontroly v podmienkach novej
sústavy vôbec. Tieto nesprávne tendencie boli
prekonané, avšak nie všetky ich nepriaznivé
dôsledky. Prakticky vyvolávali spolu s náročnosťou
a obťažnosťou kontrolnej práce a jej nevyhnutnou
konfliktnosťou tiež nežiadúci odchod schopných
a poctivých pracovníkov z kontroly a ich prechod
do iných profesií.
Pripraviť kontrolný systém na jeho ďalšie
poslanie a náročné úlohy si teda vyžiada
nielen zmeny v jeho organizácii a postavení jeho
jednotlivých článkov, ale tiež ich vybavenie
odborne schopnými pracovníkmi a zaistenie ich širokej
výchovy.
Nechcel by som predbiehať tomu, ako bude zabezpečenie
kontrolnej pôsobnosti federálneho a národných
a ďalších zastupiteľských zborov
riešené u nás. Toľko by som však
chcel povedať, že pôsobnosť i zameranie kontrolnej
činnosti nášho kontrolného orgánu
budeme aj v budúcnosti spojovať so zámermi
a potrebami kontrolnej pôsobnosti parlamentu, s jeho kontrolou
nad fungovaním štátneho mechanizmu, predovšetkým
nad činnosťou orgánov vlády. Svoju úlohu
vidíme aj v aktívnom prínose kontrolnými
poznatkami pri rozvíjaní ostatných ústavných
funkcii parlamentu.
Činnosť ústredného kontrolného
orgánu bude podľa môjho názoru potrebné
orientovať predovšetkým na také otázky,
ako je kontrola prevádzania a plnenia zákonov, kontrola
zabezpečovania a uspokojovania záujmov a potrieb
občanov a ich práv, kontrola tvorby a užitia
prostriedkov štátneho rozpočtu a kontrola hospodárenia
so štátnym majetkom a v neposlednom rade kontrola
uplatňovania riadiaceho systému a účinnosti
jeho nástrojov a zložiek.
Súdružky a súdruhovia poslanci, chcel by som
vás ubezpečiť, že k týmto problémom
pristupujeme s plnou vážnosťou a s rešpektovaním
toho, ako sú a budú otázky československého
parlamentarizmu a štátnosti orgánmi Národného
zhromaždenia vytyčované. Právne riešenie
vzťahu Národného zhromaždenia a Ústrednej
komisie ľudovej kontroly, ktoré je obsiahnuté
v prejednávanom návrhu zákona, vytvára
k takému postupu reálny základ. (Potlesk.)
Místopředseda NS Zedník: Děkuji
ing. Gašparíkovi. Dávám slovo posl.
Pružincovi.
Posl. Pružinec: Soudružky a soudruzi, proti novele
zákona o ÚKĽK a vůbec o komisích
lidové kontroly nemám nic. Ale u příležitosti,
že Ústřední komise lidové kontroly
se stane výlučně kontrolním orgánem
NS, žádám jejího předsedu, aby
ve spolupráci s ministrem spravedlnosti zajistil jednotný
výklad všech zákonů.
Žádám, aby všechny zákony, které
jsou vydávány ve Sbírce, měly též
důvodové zprávy, a tím zajištěno,
že nedojde k různým výkladům
v jedné republice. Je-li to možné, žádám
tuto věc.
Místopředseda NS Zedník: Děkuji
posl. Pružincovi. Prosím předsedu ÚKLK,
aby se vyjádřil k požadavku posl. Pružince.
Predseda ÚKĽK Ing. Gašparík: Ešte
ste neschválili zákon a už dostávam
úkol, a nie malý. Prosil by som, aby sa to dalo
do záznamu, my sa poradíme s ministrom dr. Kučerom
o metodike tohto prístupu. Je to enormný úkol,
ktorý tu súdruh poslanec Pružinec doporučuje,
a jeho dosah si ne viem ani vo funkčných kádroch
a v aparáte dostatočne predstaviť, ale sám
som vo svojom úvodnom vystúpení hovoril,
že budeme musieť ďaleko viac kontrolovať zákonnosť
a realizáciu zákonných plnení a doporučovať
prípadne Národného zhromaždeniu úpravu
zákonov. Čili analogicky je sotva možno k tomu
pristúpiť, ako s. posl. Pružinec hovoril.
Prosil by som, aby to bolo zaznamenané. My dáme
so s. ministrom spravodlivosti dr. Kučerom informáciu,
ako budeme tieto otázky spoločnou a nerozdielnou
rukou riešiť.
Mpř. NS Zedník: Děkuji. Ke slovu se
přihlásil posl. Pacner. Dávám mu slovo.