Čtvrtek 27. června 1968

Stalo se tedy nezbytností, aby nejen v programových prohlášeních, ale i na praktických činech dokázaly, že napříště již nebudou vykonávat žádné funkce, jež jsou v podstatě funkcemi státními, nebo na základě zákonných úprav. Vtělení závodních komisí lidové kontroly jako kontrolních orgánů základních organizaci ROH do zákona o KLK bylo jedním z příkladů, kdy činnost odborových orgánů byla stanovena zákonem.

Proto V. plenární schůze ÚRO stanovila, aby NS byl předložen návrh na změnu části zákona o KLK tak, aby závodní komise lidové kontroly byly nadále orgány, jejichž ustavování a činnost byla svěřena pod přímou pravomoc příslušných odborových orgánů, především tedy našich základních organizaci ROH.

Závěry, ke kterým dospěla ÚRO, nejsou iniciativou jen tohoto orgánu, ale opírají se i o řadu rezolucí a požadavků základních organizací ROH, jež byly zaslány vyšším odborovým orgánům s cílem upřesnit postavení a úlohu odborové organizace v závodě. Rád bych ubezpečil NS, že ani ÚRO, ani jiné odborové orgány si nekladou za cíl likvidací závodních komisí lidové kontroly. Sehrály za dobu své existence důležitou úlohu, vykonaly a dosud vykonávají kus dobré a poctivé práce, a odborové orgány také po právu ohodnotily jejich kladný přinos v realizaci odborové politiky.

Návrh na vypuštění všech odstavců zákona o KLK týkajících se závodních komisí lidové kontroly pramení ze zcela jiných motivů. Jde především o to, aby odbory, jak jsem již v úvodu zdůraznil, fungovaly nadále jako samostatná a nezávislá zájmová organizace pracujících, aby měly dostatek práv a politické odpovědnosti zejména v oblasti zájmů a potřeb pracujících. Současně s propracováním realizace této zásady se však již nyní ukázalo jako potřebné, aby se oprostily ode všech funkcí s činnosti, které tvoři jistou závislost, a to jak ve smyslu spjatosti s hospodářskými orgány, tak i na základě zákona.

Odbory a především jejich základní články v závodech si při realizaci svého nově se tvořícího programu musí zachovat právo kontroly, jak vedení závodu realizuje návrhy a požadavky pracujících, jak jsou ochraňovány oprávněné jejich zájmy a jak jsou ze strany vedoucích hospodářských pracovníků dodržovány pracovně právní zákony a normy. Takové právo kontroly si odborová organizace musí zachovat, má-li skutečně s plnou kvalifikaci plnit svoji úlohu v nových podmínkách hospodářského zřízení.

Je zcela logické, že právo kontroly vyžaduje také jeho realizaci. Až dosud se, alespoň ve velkých závodech s členitou strukturou, realizovalo v přijatém systému závodních komisi lidové kontroly, které byly na základě zákona i usnesení ÚRO kontrolními orgány základních organizací ROH a současně články soustavy KLK.

Zásady pro jejich činnost nestanovily striktně povinnost jejich zakládání a ani by to nebylo možné. Vždyť právo kontroly, a to bylo stále zdůrazňováno, mají všechny závodní výbory ROH, kterých je kolem 26 tisíc, zatím co závodní komise lidové kontroly byly vybudovány jen ve velkých závodech v počtu kolem 1500.

Základním nedostatkem zásad stanovených v zákoně bylo, že formulovaly postavení závodních komisí. lidové kontroly jako orgánů odborové organizace i soustavy KLK. Právem v tom naše závodní výbory spatřovaly zásah do svých práv uspořádat si podle stanov ROH strukturu odborové organizace podle svých podmínek. Nic to nemění na skutečnosti, že bylo jak vyššími odborovými orgány, tak i orgány lidové kontroly věnováno nesmírné úsilí snaze objasnit jejich postavení a úlohu, že byla uspořádána velká vysvětlovací kampaň, a že řada poctivých funkcionářů a pracovníků se plně angažovala pro realizaci těchto usnesení a závěrů. Proto také došlo na základě požadavků řady odborových orgánů k návrhu, aby NS novelizovalo zákon o KLK.

Chci znovu zdůraznit, že činnost závodních komisi lidové kontroly nelze považovat za nesprávnou nebo nepotřebnou. Naopak, je nutno ocenit nesmírnou obětavost, kterou prokázalo 15 tisíc jejich funkcionářů v dosavadní práci, avšak je třeba v souladu se závěry V. a VI. plenárního zasedání ÚRO ji postavit na jiný základ. Je třeba oprostit závodní komise lidové kontroly od činnosti, které jim nepatří a zejména stanovit zásadu, že jsou kontrolními orgány výhradně základních organizací ROH vůči hospodářskému vedení a vyšším orgánům naprosto nezávislými, avšak plně závislých na plnění úkolů, jež má v závodě odborová organizace.

Stanovy ROH formuluji zásadu, že členská schůze základní organizace ROH rozhoduje o vnitřním uspořádání výstavby a práce základní organizace. Je tedy i napříště v pravomoci každé základní organizace, aby rozhodla o tom, zda v jejích podmínkách je potřebné, aby pro výkon jejích práv kontroly byla ustavena závodní komise, která svým postavením a funkcí, kterou vykonává, bude na stejné úrovni, jako každá komise, kterou si členská schůze nebo konference základní organizace ustavuje nebo volí pro dosažení kvalifikovaného řešení svých problémů.

Nešlo tedy Ústřední radě odborů i ostatním orgánům ROH, které to požadovaly, než o zásadu, aby o svých věcech si rozhodovaly samy, aby práva a odpovědnosti jim svěřené vykonávaly takové orgány, které si k tomu podle stanov zvolí nebo vytvoří a aby tyto orgány za svoji činnost plně odpovídaly těm, kteří je zvolili nebo kteří je řídí.

To jsou tedy důvody, které vedly Ústřední radu odborů, aby mohla Národnímu shromáždění úpravy zákona o komisích lidové kontroly doporučit.

Mpř. NS Zedník: Děkuji. Do rozpravy se přihlásil předseda ÚKLK s. inž. Gašparík. Dávám mu slovo.

Predseda ÚKĽK Ing. Gašparík: Vážené Národné zhromaždenie, súdružky a súdruhovia poslanci, vážení hostia, návrh na zmenu ustanovenia zákona o komisiách ľudovej kontroly, prednesený sprav. posl. Šmehlíkovou, vychádza z nevyhnutnosti riešiť niektoré dôležité otázky postavenia ÚKĽK a komisii nižších stupňov. Ide o zmeny, ktoré sa už presadzujú do života a ich legislatívna úprava je opodstatnená.

Predloženým návrhom sa prakticky pristupuje k realizovaniu požiadavky Akčného programu KSČS, ktorý - v súvislosti s posilnením kontrolnej funkcie Národného zhromaždenia - jednoznačne vytyčuje potrebu vytvárať vrcholnú kontrolnú inštitúciu ako jeho orgán. Dvojaká podriadenosť Ústrednej komisie ľudovej kontroly - t. j. popri Národnom zhromaždení a vláde - bola dôsledkom kompromisu a niet dôvodu v nej ďalej zotrvávať. Zhodne s orgánmi Národného zhromaždenia dospeli sme k názoru, že v našej krajine je nutný ústredný orgán parlamentnej kontroly, celkom nezávislý pri výkone svojej činnosti na orgánoch výkonnej moci.

Podľa návrhu zákona sa ďalej vyčleňujú zo sústavy komisií ľudovej kontroly závodné komisie ľudovej kontroly. Zodpovedá to princípu novej sústavy riadenia a funkcii, ktorá sa dáva odborovým orgánom, ktorých súčasťou sa závodné komisie stali už predtým, a potrebám praktického uplatňovania kontrolných práv odborových orgánov v podnikoch z hľadiska ochrany oprávnených záujmov pracujúcich. Tento krok je v súlade s rezolúciou V. plenárneho zasadania ÚRO - a tu plne súhlasím s posl. Závětom, ktorý to tu formuloval - požadujúci, aby závodné komisie ľudovej kontroly boli riadené len orgánmi ROH a ich ustavovanie zverené do právomoci ZV ROH. Činnosť závodných komisií ľudovej kontroly ako článku sústavy komisií ľudovej kontroly sme si vždy cenili. Išlo o prácu náročnú, najmä vzhľadom na ich kontrolné napojenie na prostredie, v ktorom mali členovia komisií súčasne svoje pracovisko. Ich práca bola väčšinou za vtedajšieho spôsobu riadenia nesporne prínosom. Tiež odborové orgány ocenili dobrú a poctivú prácu závodných komisií a zhodnotili ich prínos v realizácii odborovej politiky. Rád by som dnes na pôde parlamentu členom závodných komisií ľudovej kontroly pri tejto príležitosti poďakoval za ich doterajšiu prácu. Verím, že aj naďalej komisie ľudovej kontroly zostanú platným činiteľom v podnikoch a závodoch pre potreby zložiek ROH, aj v novom poňatí rád pracujúcich.

Stotožňujem sa tiež s návrhom na úpravu v postavení komisií ľudovej kontroly národných výborov. Už dlhšiu dobu naše praktické - skúsenosti i hlasy funkcionárov týchto komisií ukazovali na nutnosť neodkladne vylúčiť nepriaznivé vplyvy výkonných orgánov národných výborov na ich kontrolnú činnosť. Predloženým návrhom zákonnej úpravy sa k ich riešeniu pristupuje.

Komisiami ľudovej kontroly národných výborov bude táto úprava iste veľmi uvítaná, lebo ochraňuje a zdôrazňuje nezávislosť výkonu kontroly ako jedného z dôležitých činiteľov jej objektivity. Sme toho názoru, že toto opatrenie je v súlade aj s vývojom na národných výboroch, kde by celkove malo dôjsť k výraznejšiemu oddeleniu zastupiteľskej sféry od sféry výkonnej.

Súdružky a súdruhovia poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení zákon o komisiách ľudovej kontroly a zákon o národných výboroch, podľa nášho názoru plne zodpovedá aj koncepcii celkových uvažovaných zmien v riadiacom a teda aj kontrolnom systéme. Predložený návrh obsahuje zmeny, ktoré sú z hľadiska prebiehajúceho demokratizačného procesu v našej spoločnosti v tejto oblasti aktuálne.

Schválenie predloženej zákonnej úpravy Národnému zhromaždeniu doporučujeme. Doporučujeme ju aj s vedomím toho, že ide o prechodnú právnu úpravu, ktorá by nemala byť prejudíciou pre konečné usporiadanie kontroly v štáte.

Celková úprava kontrolného systému, jeho prispôsobenie novým podmienkam v súčasnom období rozvoja demokratizácie nášho politického i hospodárskeho života, je úloha veľmi náročná a vyžiada si pravdepodobne dlhší čas. Bude nezbytné previesť rad základných zmien. Na ich príprave sa pracuje jak po línii vlády, pokiaľ ide o usporiadanie kontroly v rámci výkonnej moci, tak aj u nás v Ústrednej komisií na otázkach kontroly v oblasti zastupiteľských zborov.

Rozpracovanie problematiky kontroly a jej riešenie je však závislé od rozpracovania samotných otázok riadenia vrátane jeho organizačného usporiadania a najmä potom od vyjasnenia budúceho štátoprávneho a územného usporiadania nášho štátu. Musí byť pritom sledované aj zvýšenie účinnosti kontroly a racionálnejšie usporiadania jej organizácie.

V Ústrednej komisii ľudovej kontroly sme už pristúpili k rozpracovaniu komplexných podkladov pre usporiadanie kontroly, predovšetkým pre potreby Národného zhromaždenia. Myslíme tým takú kontrolu, ktorej hlavným koncepčným riešením bude výrazne prispieť k vytvoreniu predpokladov k tomu, aby vrcholný zastupiteľský orgán mohol plne a účinne kontrolovať plnenie všetkých hlavných úloh socialistického štátu. Pokiaľ si možno už dnes utvárať predstavy o federatívnom usporiadaní, zamýšľame sa aj nad tým, ako zabezpečiť potreby kontrolnej pôsobnosti národných i územných zastupiteľských zborov. Tieto predpoklady včas orgánom Národného zhromaždenia a príslušným vládnym komisiám predložíme.

Posilnenie kontrolnej funkcie zastupiteľských zborov, ktoré úzko spojujeme s činnosťou nášho kontrolného orgánu, nie je výrazom teoretickej požiadavky. Doterajšie skúsenosti plne potvrdzujú, že zastupiteľské zbory, najmä na centrálnej úrovni, ale aj na nižších stupňoch, nemôžu celkom a účinne plniť svoju kontrolnú funkciu uloženú im ústavou, bez toho, že by mali vlastný kontrolný orgán. To je kontrolný orgán, nezávislý na orgánoch, ktoré kontrole zastupiteľských zborov podliehajú.

Myslím, že tu môžeme využiť aj dlhoročné skúsenosti z iných krajín. Skoro v každej krajine má parlament k dispozícii výsledky kontrolnej činnosti vrcholných kontrolných inštitúcií. Pritom povinnosť predkladať mu tieto výsledky je vo veľkej miere stanovená zákonom a nie sú ojedinelé prípady, kedy je to stanovené priamo ústavou toho ktorého štátu. Výsledky činnosti týchto kontrolných orgánov smerujú k jednaniu zastupiteľských zborov o výsledkoch štátneho rozpočtu alebo o štátnom záverečnom účte. Pri rozširujúcej sa funkcii štátu, najmä v ekonomickej oblasti, ktorá je celosvetovou tendenciou, je nepochopiteľné, že sa činnosť vrcholnej kontrolnej inštitúcie nevzťahuje len na výdaje na štátnu správu, ale tiež - a chcel by som podčiarknuť, že s veľmi prísnymi meradlami - na výdaje štátneho rozpočtu, ktoré majú investičný alebo rozvojový charakter.

Kontrola a kontrolný systém sú v každom dobre organizovanom štáte nerozlučnou súčasťou riadiaceho mechanizmu, ktorá sa podieľa na zaisťovaní jeho správnej funkcie a na efektívnosti národného hospodárstva. Ako ukázal nedávny medzinárodný kongres inštitúcií pre vrcholnú kontrolu v Tokiu, je otázkam kontroly a jej postaveniu v štáte venovaná mimoriadna pozornosť. Náš štát bol v tomto smere výnimkou, aj keď v socialistickom štáte je kontrola tým viac potrebná, lebo vlastní rozsiahly spoločenský majetok. Kontrola by teda mala byť významným činiteľom pri tom, že sa s nim bude riadne hospodáriť. Kontrole u nás nebola donedávna priznávaná dôležitosť a spoločenské postavenie úmerné jej funkcii. Dokonca pri formovaní koncepcie zdokonalenej sústavy plánovitého riadenia boli - a nie málo výrazné - hlasy pochybujúce o potrebnosti kontroly v podmienkach novej sústavy vôbec. Tieto nesprávne tendencie boli prekonané, avšak nie všetky ich nepriaznivé dôsledky. Prakticky vyvolávali spolu s náročnosťou a obťažnosťou kontrolnej práce a jej nevyhnutnou konfliktnosťou tiež nežiadúci odchod schopných a poctivých pracovníkov z kontroly a ich prechod do iných profesií.

Pripraviť kontrolný systém na jeho ďalšie poslanie a náročné úlohy si teda vyžiada nielen zmeny v jeho organizácii a postavení jeho jednotlivých článkov, ale tiež ich vybavenie odborne schopnými pracovníkmi a zaistenie ich širokej výchovy.

Nechcel by som predbiehať tomu, ako bude zabezpečenie kontrolnej pôsobnosti federálneho a národných a ďalších zastupiteľských zborov riešené u nás. Toľko by som však chcel povedať, že pôsobnosť i zameranie kontrolnej činnosti nášho kontrolného orgánu budeme aj v budúcnosti spojovať so zámermi a potrebami kontrolnej pôsobnosti parlamentu, s jeho kontrolou nad fungovaním štátneho mechanizmu, predovšetkým nad činnosťou orgánov vlády. Svoju úlohu vidíme aj v aktívnom prínose kontrolnými poznatkami pri rozvíjaní ostatných ústavných funkcii parlamentu.

Činnosť ústredného kontrolného orgánu bude podľa môjho názoru potrebné orientovať predovšetkým na také otázky, ako je kontrola prevádzania a plnenia zákonov, kontrola zabezpečovania a uspokojovania záujmov a potrieb občanov a ich práv, kontrola tvorby a užitia prostriedkov štátneho rozpočtu a kontrola hospodárenia so štátnym majetkom a v neposlednom rade kontrola uplatňovania riadiaceho systému a účinnosti jeho nástrojov a zložiek.

Súdružky a súdruhovia poslanci, chcel by som vás ubezpečiť, že k týmto problémom pristupujeme s plnou vážnosťou a s rešpektovaním toho, ako sú a budú otázky československého parlamentarizmu a štátnosti orgánmi Národného zhromaždenia vytyčované. Právne riešenie vzťahu Národného zhromaždenia a Ústrednej komisie ľudovej kontroly, ktoré je obsiahnuté v prejednávanom návrhu zákona, vytvára k takému postupu reálny základ. (Potlesk.)

Místopředseda NS Zedník: Děkuji ing. Gašparíkovi. Dávám slovo posl. Pružincovi.

Posl. Pružinec: Soudružky a soudruzi, proti novele zákona o ÚKĽK a vůbec o komisích lidové kontroly nemám nic. Ale u příležitosti, že Ústřední komise lidové kontroly se stane výlučně kontrolním orgánem NS, žádám jejího předsedu, aby ve spolupráci s ministrem spravedlnosti zajistil jednotný výklad všech zákonů.

Žádám, aby všechny zákony, které jsou vydávány ve Sbírce, měly též důvodové zprávy, a tím zajištěno, že nedojde k různým výkladům v jedné republice. Je-li to možné, žádám tuto věc.

Místopředseda NS Zedník: Děkuji posl. Pružincovi. Prosím předsedu ÚKLK, aby se vyjádřil k požadavku posl. Pružince.

Predseda ÚKĽK Ing. Gašparík: Ešte ste neschválili zákon a už dostávam úkol, a nie malý. Prosil by som, aby sa to dalo do záznamu, my sa poradíme s ministrom dr. Kučerom o metodike tohto prístupu. Je to enormný úkol, ktorý tu súdruh poslanec Pružinec doporučuje, a jeho dosah si ne viem ani vo funkčných kádroch a v aparáte dostatočne predstaviť, ale sám som vo svojom úvodnom vystúpení hovoril, že budeme musieť ďaleko viac kontrolovať zákonnosť a realizáciu zákonných plnení a doporučovať prípadne Národného zhromaždeniu úpravu zákonov. Čili analogicky je sotva možno k tomu pristúpiť, ako s. posl. Pružinec hovoril.

Prosil by som, aby to bolo zaznamenané. My dáme so s. ministrom spravodlivosti dr. Kučerom informáciu, ako budeme tieto otázky spoločnou a nerozdielnou rukou riešiť.

Mpř. NS Zedník: Děkuji. Ke slovu se přihlásil posl. Pacner. Dávám mu slovo.



Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP