Treba si dobre uvedomiť, že viac ako 60% obyvateľstva
býva v obciach do 5000 obyvateľov, kde veľké
stavebníctvo len výnimočne vykonáva
bytovú výstavbu sídliskovú a kde výstavba
rodinných domkov je skoro výlučnou formou
bytovej výstavby.
Treba konfrontovať názor životnej úrovne
s možnosťami. Bohužiaľ, musíme znova
konštatovať, že materiálové zdroje
na bytovú výstavbu sú skromné, že
v roku 1967 sme vyrobili v podnikoch GR Čs. tehliarskych
závodov o 350 miliónov menej tehlových jednotiek
ako v roku 1960, z toho v pálených tehlách
o 290 miliónov menej. Táto situácia sa nezlepšila
ani v tomto roku.
V roku 1969 má človek pristáť na Mesiaci
- ale u nás ani do roku 1970 sa nevyrovná potreba
stavebných materiálov.
S výrobou základných stavebných materiálov
vyrobených podnikmi MST musia držať krok aj ostatné
dodávateľské ministerstvá. To je dôležitá
vec, pretože 60% - opakujem 60% - stavebných materiálov
vyrábajú podniky ostatných rezortov mimo
stavebníctva. Sú to kompletačné materiály
pre bytovú a občiansku výstavbu.
Preferencia v oblasti osobnej potreby v investičnej výstavbe
je závislá na dodávkach ostatných
rezortov. Sú to vnútorné dokončovacie
práce v stavebných objektoch (okná, dvere,
radiátory, sanitné, tepelné a inštalačné
práce atď.) Ak chceme docieliť zásadný
obrat v bytovej výstavbe, treba zaviazať prísnou
zodpovednosťou všetky rezorty a objektívne orgány
v tomto smere.
Kvalita a predĺžená záručná
lehota musí tangovať všetky dodávateľské
rezorty. Neprezrádzam žiadne tajomstvo, keď poviem,
že Výbor NZ pre investičnú výstavbu
a stavebníctvo, súdružky a súdruhovia,
nemôže pochopiť, ako je to možné,
že pre rozpory so subdodávateľskými rezortmi
nebol doteraz vydaný príslušný vykonávací
predpis k vládnemu uzneseniu č. 16/1968 zo dňa
17. januára 1968, kde sa vláda uzniesla na skvalitnení
bytových domov a predĺžení záručnej
lehoty na 3 roky.
Je to typický prípad, keď tu na parlamentnom
fóre som nútený konštatovať, že
toto, pre kvalitu výstavby tak dôležité
vládne uznesenie, ani po 11 mesiacoch ešte nenadobudlo
platnosť. Škoda, že úzkoprsý rezortizmus
niektorého ministerstva je dôležitejšou
vecou, ako uspokojenie obyvateľstva potrebnou záručnou
kvalitou kompletačných materiálov pre bytovú
výstavbu.
Keď uvážime, že v roku 1969 sa má
dokončiť 105 tis. 241 bytov, z toho dodávateľsky
64.928 bytov a zahájiť 114.366 bytov, ide o uspokojenie
prakticky zhruba 100.000 rodín, ktoré sa majú
do týchto bytov nasťahovať.
V bytovom hospodárstve asi 30% prostriedkov je venované
na údržbu bytov. Na túto prácu nemáme
vhodnú formu, pretože veľkým stavebným
podnikom sa táto drobná výroba nevypláca.
Tu treba čo najskôr pripraviť návrh zákonnej
úpravy drobného socialistického podnikania,
aby sme zastavili ďalšie chátranie nášho
bytového fondu.
S uspokojením konštatujem, že ekonomická
stimulácia bytovej výstavby sa v posledných
dňoch riešila, dôsledkom čoho bude, že
bytová a občianska výstavba sa stane atraktívnou
pre stavebné podniky. Pozemné stavby, ako hlavný
činiteľ dodávateľskej bytovej výstavby,
musia urobiť vhodné organizačné opatrenia
pre stále sa zvyšujúci počet dokončených
bytov.
I v materiálno-technickom zásobovaní musí
dôjsť k obratu, čo podmieňujú
už vo výstavbe sa nachádzajúce zdroje
týchto stavebných materiálov. Škoda,
že otázka systémových dotácií
v stavebníctve sa rieši s ročným oneskorením
a dnes zase nie je doriešená otázka, ako financovať
investície do zvýšenia cien stavebných
materiálov.
Treba však urobiť legislativne opatrenia, upraviť
spomenuté vyhlášky, ktoré som uviedol.
Dokončovanie holých bytov určujeme ako záväzný
úkol plánu, ale investori a dodávatelia podmieňujúcich
stavebných investícii nie sú viazaní
žiadnymi sankciami za dodržovanie termínov dokončovania
stavieb. Nelogičnosť tejto situácie vytvára
jednu z dôležitých príčin stagnácie
komplexnej bytovej výstavby.
Aby ste videli, že moje vývody sú podložené
niektorými vecami, dovolím si uviesť ako taký
príklad trebárs Bratislavu.
Na sídlisku Karlova Ves-Kútiky 475 bytov, ktoré
mali byť odovzdané postupne do októbra t. r.,
sa doteraz nezačali odovzdávať, pretože
nie je uvedená do prevádzky špičková
tepláreň, potrebu ktorej dodávateľský
podnik požadoval k októbru 1968 už pri odsúhlasovaní
POV. Aby sa tieto byty mohli odovzdať v decembri, bolo treba
vybudovať tri zdroje provizórneho kúrenia nákladom
skoro 2 mil. Kčs. Tieto zdroje však pre prípad
veľkej zimy zaistia v uvedených bytoch len temperovanie
a nie vykurovanie na požadovanú teplotu.
Teraz ďalší prípad z Vítkovických
železiarní v Košiciach, ktoré mali od
leta 1967 dodávať spenenú strusku pre paneláreň
v Košiciach a pre ďalšie výrobne na strednom
Slovensku. Doteraz sa s výrobou spenenej strusky nezačalo
a niet žiadnej záruky jej dodávok. Potreba
sa vykrýva dovozom keramzitu z Karlových Varov a
dovozom strusky z Maďarska.
Ďalší príklad - VSŽ Košice mali
pre potreby Pozemných stavieb na Slovensku dodať v
roku 1968 podľa bilancie Ministerstva stavebníctva
50 tis. m2 radiátorov. Doteraz sa však s dodávkami
nezačalo. Radiátory dovážané
z cudziny sú skoro dvojnásobne drahšie.
I na tomto prípade sa ukazuje potreba zvláštneho
štátneho útvaru pre koordináciu činnosti
rôznych partnerov zúčastnených na výstavbe
ucelených bytových súborov.
Bytová výstavba dnes nemá plne zodpovedný
útvar za jej komplexný rozbor. Nie je presne formulovaná
zásada, kto za čo je zodpovedný, počínajúc
prípravou, cez dodávku a končiac realizáciou
bytovej výstavby. Verejnosť netrpezlivo očakáva
a požaduje formulovať konkrétnu zodpovednosť
zainteresovaných činiteľov v bytovej výstavbe.
Uvedený výsek problémov nastoľujem tu
preto, že v ich doriešení vidím kľúč
k urýchlenému a dôslednému rozvoju
bytovej výstavby. Bol by som rád, keby som mohol
dostať od príslušných ministrov ich stanovisko
k nadhodeným problémom.
Dúfam, že po včerajšom rokovaní
vlády sa urobia také opatrenia v bytovej výstavbe,
ktoré pomôžu, aby v našej bytovej výstavbe
došlo k dávno očakávanému podstatnému
obratu. (Potlesk.)
Mpř. NS Zedník: Děkuji posl. Lukačovičovi.
Dále se přihlásil posl. Garaj, uděluji
mu slovo.
Posl. Garaj: Vážený súdruh prezident,
vážené súdružky, vážení
súdruhovia poslanci, Národné zhromaždenie!
Výboru pre plán a rozpočet i Výboru
NZ pre národné výbory je známa problematika
potreby riešenia zaostalých oblastí. Národným
zhromaždením i vládou boli prijaté opatrenia
na jej riešenie.
Výborom NZ pre národné výbory som
bol poverený spolu s ďalšími poslancami
preveriť, ako sa v niektorých okresoch na Slovensku
pristupuje k príprave plánu a rozpočtu na
rok 1969. Získané skúsenosti z previerky
v zaostalých okresoch Rimavská Sobota, Stará
Ľubovňa a Dolný Kubín sú skoro
rovnaké, pripomienky, požiadavky a problémy,
o ktorých sme sa presvedčili za účasti
poslancov SNR a zástupcov KNV, sú v podstate zhodné.
Úvodom chcem uviesť, že ide predovšetkým
o veľký rozdiel medzi politicko-hospodárskou
smernicou vlády a krajov a oprávnenými požiadavkami
na investičnú výstavbu, nedostatok stavebných
kapacít, výstavbu bytov, najmä stavebných
organizácií pre malú hmotnú zainteresovanosť,
nedostatok projektových kapacít, materiálno-technické
zabezpečenie jednotlivých akcií. Jednotne
sa konštatuje, že oprávnené požiadavky
na riešenie zaostalosti v zmysle uznesenia vlády nie
sú v návrhoch plánu brané náležíte
do ohľadu.
V rozpočte ide o značné finančné
rozdiele stanovené úhrnom finančných
vzťahov zo strany KNV. Nepokrývajú sa požiadavky
na údržbu ciest, miestnych komunikácií,
zvýšené požiadavky na údržbu
a opravy v zdravotníctve, školstve, na kultúru,
ďalej požiadavky pre rozpočtové organizácie
na výkup pôdy v zmysle zákona č. 53/1966
Zb., čo napr. v Stredoslovenskom kraji predstavuje vyše
50 mil. Kčs, a mnohé iné problémy,
ktoré vznikajú s celkovou prípravou plánu
a rozpočtu na rok 1969.
Besedovali sme a skúmali možnosti, ako NV všetkých
stupňov hľadajú a využívajú
možnosti získavania vlastných príjmov
združovaním prostriedkov od iných podnikov
a organizácií na účelové prospešné
akcie. V uvedených okresoch sú malé možnosti,
pretože sú to okresy zaostalé a je tam tiež
slabý priemysel. Priemyslové podniky majú
nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie
vlastného rozvoja.
V týchto okresoch sú v zmysle uznesenia vlády
spracované a založené určité
koncepcie riešenia zaostalosti. Tieto koncepcie nastoľujú
radu rôznych potrieb, ktoré nutno riešiť
a ktoré vyžadujú, aby sa im venovala zvláštna
pozornosť a kontrola z vyšších orgánov.
Zo získaných skúseností chcem uviesť
aspoň niektoré, najmä rozhodujúce problémy,
ktoré sa neriešia. Napr. v Rimavskej Sobote hospodárska
smernica pre plán na rok 1969 nezabezpečuje súhrn
rozpočtových cien stavieb nad 1,5 mil. Kčs
zahajovaných v roku 1969 vo výške 44 mil. Kčs.
Ide o závažné akcie, ako napr. výstavba
škôl, zdravotníckych zariadení, učňovských
stredísk a o iné akcie.
Pre rok 1969 nepokrýva smernica požiadavky subvencií
a investičných prostriedkov vo výške
18.700.000 Kčs, z toho na preferenčné stavebné
príplatky 6.900.000 korún. Pozemné stavby
odmietajú v roku 1969 zahájiť výstavbu
102 bytov v rozptyle.
V okrese Stará Ľubovňa je požiadavka na
súhrn rozpočtových cien stavieb nad 1,5 mil.
Kčs vo výške 73 mil. Kčs. Z KNV je prísľub
len na 9,5 mil. Kčs. Podľa zoznamu, ktorý nám
bol predložený, ide v skutočnosti o veľmi
naliehavé a oprávnené požiadavky na
výstavbu škôl, zdravotníckych zariadení,
na výstavbu budov ONV a ďalšie akcie. U objemu
investičných prostriedkov a subvencií je
požiadavka o 17 mil. Kčs viac, čo nie je kryté
smernicou. Na spomínané akcie majú v okrese
zabezpečenú rozpočtovú a projektovú
dokumentáciu. Väčší problém
je so zaisťovaním stavebných kapacít.
Stavebné organizácie sú ochotné prevziať
jednotlivé akcie do výstavby, ale len za podmienky,
že Ministerstvo stavebníctva schváli preferenčné
príplatky vo výške od 10-13% z titulu sťažených
podmienok a výstavbu v rozptyle. Doriešiť túto
požiadavku je veľmi naliehavý úkol pre
tento okres, aby mohli realizovať plánovanú
výstavbu v okrese. Prosili nás všetkých,
ktorí sme sa tam zúčastnili, aby sme túto
požiadavku tlmočili i v Národnom zhromaždení.
V Dolnokubínskom okrese, ktorý je tiež obdobného
charakteru zaostalosti, súhrn rozpočtových
cien stavieb nad 1,5 mil. Kčs zahajovaných v roku
1969 je nepokrytý o 23.600.000 Kčs. Pokrytý
je len na 6 mil. Kčs, čo umožňuje zahájiť
výstavbu len jednej školy. Investície a subvencie
sú nepokryté vo výške 75 mil. Kčs.
Súhrnný finančný vzťah proti
potrebám je nižší o 27 mil. Kčs.
l v tomto okrese ide o veľmi závažnú investičnú
výstavbu, ako je výstavba škôl, zdravotníckych
zariadení a iných dôležitých akcií.
Návrh plánu na rok 1969 nepokrýva finančnými
prostriedkami v okrese Čadca, Rimavská Sobota a
Dolný Kubín väčšie náklady
z titulu stavebných prirážok. Vláda
13. marca t. r. prerokovala a prijala uznesenie na riešenie
problému zaostalosti týchto okresov. Uznesením
vlády č. 76 uložila Ministerstvu stavebníctva
riešiť rozvoj kapacít a hmotnú zainteresovanosť
stavebných organizácií v zaostávajúcich
okresoch. Výnos Ministerstva stavebníctva uznesenie
vlády konkretizuje pre každý okres rozdielne,
podľa sťažených a vzdialenostných
podmienok. Stanoví prirážku z titulu zvýšených
nákladov v sťažených podmienkach u stavebných
prác z titulu nedostatku stavebných kapacít,
stanoví mzdovú preferenciu a odlučné.
Stavebná prirážka je od 6,5% do 15% u jednotlivých
akcií a okresov.
Stavebnú prirážku sú povinní
podľa doteraz platných predpisov hradiť investori.
Previedli sme kvalifikáciu v okrese Dolný Kubín
na základe pripravovaného plánu investičnej
výstavby a možnosti realizácie stavebnými
organizáciami v roku 1969. Vychádza požiadavka
pokryť za hospodárstvo NV naviac o 19.285.000 Kčs.
Z toho rozpočtové organizácie 18.627.000
Kčs a organizácie a podniky riadené rezortne
13.898.000 Kčs. Z titulu týchto stavebných
prirážok treba doriešiť v pláne a
rozpočte na rok 1969 úhrnnú čiastku
33.183.000 Kčs, s ktorou sa doteraz nikde, ani v smernici,
nepočítalo. Je to nový problém, ktorý
vznikol platnosťou výnosu Ministerstva stavebníctva
od 15. augusta t. r. Preto ani v centre pri príprave hospodárskej
smernice nebol braný v úvahu. Navrhujem a požadujem
riešiť tento problém z vyčlenených
finančných prostriedkov pre zaostalé okresy
z vládnej rozpočtovej rezervy, a to takto:
1. U rozpočtových organizácií žiadam
zvýšené náklady z titulu stavebných
prirážok zakotviť do plánu na rok 1969
z vládnej rozpočtovej rezervy o 19.285.000 Kčs
do rozpočtu ONV.
2. Pre hospodárske organizácie i podniky riadené
rezortne žiadam zvýšiť úmerne dotáciu
z vládnej rozpočtovej rezervy, čo predstavuje
podľa kvalifikácie v okrese 14.556.000 Kčs.
Tieto prostriedky z vládnej rozpočtovej rezervy
vyčleniť pre ONV, ktorý by ich postupne uvoľňoval
na základe realizácie investičnej výstavby
pre stavebné organizácie priamo, alebo pre investorov,
ktorí zabezpečujú výstavbu v okrese.
Tento problém je veľmi naliehavý a jeho potreba
vyriešiť pre všetky tri okresy, aby nevznikli problémy
pri financovaní u investičnej výstavby, ale
aby napomáhali rýchlejšej realizácii
jednotlivých stavieb. Keby sa tento problém neriešil
z centra, znamenalo by to v praktickom dopade to, že budeme
stavať menej škôl, zdravotníckych zariadení,
bytov a iných akcii, tzn., že nebudeme riešiť
zaostalosť, ale budeme ju prehlbovať. U podnikov a hospodárskych
organizácií, ktoré majú záujem
rozširovať alebo stavať nové prevádzky
a závody, aby sa nestratil záujem, pretože
doteraz poskytovaná oblastná dotácia by bola
o túto čiastku stavebných prirážok
nižšia a za takýchto ekonomických nástrojov
by nám nešiel žiadny podnik vytvárať
nové pracovné príležitosti tak prepotrebné
v zaostalých oblastiach.
Pre zaostalé okresy navrhujem pre budúce roky prijať
zásady, aby investičná výstavba škôl,
obvodných zdravotníckych stredísk, materských
škôl a učňovských zariadení
sa prevádzala bez stanovenia investičných
limitov alebo súhrnného rozpočtu cien stavieb
nad 1,5 mil. Kčs.
Ďalší problém, na ktorý treba upozorniť
a ktorý treba riešiť z Ministerstva financií,
je spôsob novej fakturácie v investičnej výstavbe
podľa vyhlášky č. 22/1967 Zb., najmä
pre rozpočtové a príspevkové organizácie,
ktoré sa dostávajú do nedobrej situácie,
že na úhradu záloh, splátok a konečných
faktúr im nestačia stanovené prostriedky
zo štátneho rozpočtu.
Najmä treba upozorniť a podľa pripomienok a požiadaviek
i riešiť zvýšené náklady a
požiadavky na údržbu štátnych ciest
a miestnych komunikácií. Stúpajúca
intenzita dopravy, ako aj nevyhovujúca konštrukcia
vozoviek vyžaduje zvýšené prostriedky
na ich údržbu. V Stredoslovenskom kraji je situácia
taká, že napr. v roku 1967 národné výbory
vynaložili na údržbu ciest a miestnych komunikácií,
vrátane úverov zo Štátnej sporiteľne,
404 mil. Kčs. Na rok 1968 je v rozpočte kraja zabezpečených
len 339 mil. Kčs a predpokladá sa, že do konca
roka bude použité 390 mil. Kčs. Za takejto
finančnej situácie sú národné
výbory nútené v priebehu roka brať úvery
na údržbu štátnych ciest. V okrese Dolný
Kubín máme napríklad 6 mil. Kčs úver
na údržbu štátnych ciest. Potom sa nedostávajú
prostriedky na miestne komunikácie, ktoré práve
tak vyžadujú určitú údržbu.
Treba tiež doriešiť v rozpočte odstránenie
škôd spôsobených výmrazmi.
Niekoľkokrát sme počuli, že sa posilňuje
terciárna sféra investičnými prostriedkami.
Premietnutie tej to politicko-hospodárskej smernice v okrese
do praxe by malo umožniť stavať viac škôl,
zdravotníckych zariadení a bytov. Výsledky
previerky ukazujú, že sa to v plánoch na rok
1969 nepremieta. Skúsenosti ukazujú, že pre
riešenie zaostalých oblastí by sa mala prejaviť
moderná funkcia štátu v príslušných
formách a ekonomickej investičnej politike, aby
sme už prestali chodiť a prosiť o riešenie
týchto problémov.
Vychádzajúc zo stavu, ktorý je v zaostalých
okresoch, interpelujem vládu, aby prekontrolovala plnenie
svojich uznesení s cieľom riešiť nahromadené
problémy a požiadavky týchto okresov. (Potlesk.)
Mpř. NS Zedník: Děkuji poslanci Garajovi.
Jako poslednímu před polední přestavkou
uděluji slovo posl. Hofmanovi.
Posl. Hofman: Vážený soudruhu presidente,
soudruzi a soudružky, dovolte mi, abych znovu tak, jak to
dělají snad již tradičně poslanci
Jihočeského kraje, upozornil na jeden závažný
problém, který se dotýká nejen Jihočeského
kraje, ale i některých dalších českých
krajů, a který velmi úzce souvisí
se státním rozpočtem a celkovou hospodářskou
politikou státu.