Treba si dobre uvedomiť, že viac ako 60% obyvateľstva býva v obciach do 5000 obyvateľov, kde veľké stavebníctvo len výnimočne vykonáva bytovú výstavbu sídliskovú a kde výstavba rodinných domkov je skoro výlučnou formou bytovej výstavby.

Treba konfrontovať názor životnej úrovne s možnosťami. Bohužiaľ, musíme znova konštatovať, že materiálové zdroje na bytovú výstavbu sú skromné, že v roku 1967 sme vyrobili v podnikoch GR Čs. tehliarskych závodov o 350 miliónov menej tehlových jednotiek ako v roku 1960, z toho v pálených tehlách o 290 miliónov menej. Táto situácia sa nezlepšila ani v tomto roku.

V roku 1969 má človek pristáť na Mesiaci - ale u nás ani do roku 1970 sa nevyrovná potreba stavebných materiálov.

S výrobou základných stavebných materiálov vyrobených podnikmi MST musia držať krok aj ostatné dodávateľské ministerstvá. To je dôležitá vec, pretože 60% - opakujem 60% - stavebných materiálov vyrábajú podniky ostatných rezortov mimo stavebníctva. Sú to kompletačné materiály pre bytovú a občiansku výstavbu.

Preferencia v oblasti osobnej potreby v investičnej výstavbe je závislá na dodávkach ostatných rezortov. Sú to vnútorné dokončovacie práce v stavebných objektoch (okná, dvere, radiátory, sanitné, tepelné a inštalačné práce atď.) Ak chceme docieliť zásadný obrat v bytovej výstavbe, treba zaviazať prísnou zodpovednosťou všetky rezorty a objektívne orgány v tomto smere.

Kvalita a predĺžená záručná lehota musí tangovať všetky dodávateľské rezorty. Neprezrádzam žiadne tajomstvo, keď poviem, že Výbor NZ pre investičnú výstavbu a stavebníctvo, súdružky a súdruhovia, nemôže pochopiť, ako je to možné, že pre rozpory so subdodávateľskými rezortmi nebol doteraz vydaný príslušný vykonávací predpis k vládnemu uzneseniu č. 16/1968 zo dňa 17. januára 1968, kde sa vláda uzniesla na skvalitnení bytových domov a predĺžení záručnej lehoty na 3 roky.

Je to typický prípad, keď tu na parlamentnom fóre som nútený konštatovať, že toto, pre kvalitu výstavby tak dôležité vládne uznesenie, ani po 11 mesiacoch ešte nenadobudlo platnosť. Škoda, že úzkoprsý rezortizmus niektorého ministerstva je dôležitejšou vecou, ako uspokojenie obyvateľstva potrebnou záručnou kvalitou kompletačných materiálov pre bytovú výstavbu.

Keď uvážime, že v roku 1969 sa má dokončiť 105 tis. 241 bytov, z toho dodávateľsky 64.928 bytov a zahájiť 114.366 bytov, ide o uspokojenie prakticky zhruba 100.000 rodín, ktoré sa majú do týchto bytov nasťahovať.

V bytovom hospodárstve asi 30% prostriedkov je venované na údržbu bytov. Na túto prácu nemáme vhodnú formu, pretože veľkým stavebným podnikom sa táto drobná výroba nevypláca. Tu treba čo najskôr pripraviť návrh zákonnej úpravy drobného socialistického podnikania, aby sme zastavili ďalšie chátranie nášho bytového fondu.

S uspokojením konštatujem, že ekonomická stimulácia bytovej výstavby sa v posledných dňoch riešila, dôsledkom čoho bude, že bytová a občianska výstavba sa stane atraktívnou pre stavebné podniky. Pozemné stavby, ako hlavný činiteľ dodávateľskej bytovej výstavby, musia urobiť vhodné organizačné opatrenia pre stále sa zvyšujúci počet dokončených bytov.

I v materiálno-technickom zásobovaní musí dôjsť k obratu, čo podmieňujú už vo výstavbe sa nachádzajúce zdroje týchto stavebných materiálov. Škoda, že otázka systémových dotácií v stavebníctve sa rieši s ročným oneskorením a dnes zase nie je doriešená otázka, ako financovať investície do zvýšenia cien stavebných materiálov.

Treba však urobiť legislativne opatrenia, upraviť spomenuté vyhlášky, ktoré som uviedol.

Dokončovanie holých bytov určujeme ako záväzný úkol plánu, ale investori a dodávatelia podmieňujúcich stavebných investícii nie sú viazaní žiadnymi sankciami za dodržovanie termínov dokončovania stavieb. Nelogičnosť tejto situácie vytvára jednu z dôležitých príčin stagnácie komplexnej bytovej výstavby.

Aby ste videli, že moje vývody sú podložené niektorými vecami, dovolím si uviesť ako taký príklad trebárs Bratislavu.

Na sídlisku Karlova Ves-Kútiky 475 bytov, ktoré mali byť odovzdané postupne do októbra t. r., sa doteraz nezačali odovzdávať, pretože nie je uvedená do prevádzky špičková tepláreň, potrebu ktorej dodávateľský podnik požadoval k októbru 1968 už pri odsúhlasovaní POV. Aby sa tieto byty mohli odovzdať v decembri, bolo treba vybudovať tri zdroje provizórneho kúrenia nákladom skoro 2 mil. Kčs. Tieto zdroje však pre prípad veľkej zimy zaistia v uvedených bytoch len temperovanie a nie vykurovanie na požadovanú teplotu.

Teraz ďalší prípad z Vítkovických železiarní v Košiciach, ktoré mali od leta 1967 dodávať spenenú strusku pre paneláreň v Košiciach a pre ďalšie výrobne na strednom Slovensku. Doteraz sa s výrobou spenenej strusky nezačalo a niet žiadnej záruky jej dodávok. Potreba sa vykrýva dovozom keramzitu z Karlových Varov a dovozom strusky z Maďarska.

Ďalší príklad - VSŽ Košice mali pre potreby Pozemných stavieb na Slovensku dodať v roku 1968 podľa bilancie Ministerstva stavebníctva 50 tis. m2 radiátorov. Doteraz sa však s dodávkami nezačalo. Radiátory dovážané z cudziny sú skoro dvojnásobne drahšie.

I na tomto prípade sa ukazuje potreba zvláštneho štátneho útvaru pre koordináciu činnosti rôznych partnerov zúčastnených na výstavbe ucelených bytových súborov.

Bytová výstavba dnes nemá plne zodpovedný útvar za jej komplexný rozbor. Nie je presne formulovaná zásada, kto za čo je zodpovedný, počínajúc prípravou, cez dodávku a končiac realizáciou bytovej výstavby. Verejnosť netrpezlivo očakáva a požaduje formulovať konkrétnu zodpovednosť zainteresovaných činiteľov v bytovej výstavbe.

Uvedený výsek problémov nastoľujem tu preto, že v ich doriešení vidím kľúč k urýchlenému a dôslednému rozvoju bytovej výstavby. Bol by som rád, keby som mohol dostať od príslušných ministrov ich stanovisko k nadhodeným problémom.

Dúfam, že po včerajšom rokovaní vlády sa urobia také opatrenia v bytovej výstavbe, ktoré pomôžu, aby v našej bytovej výstavbe došlo k dávno očakávanému podstatnému obratu. (Potlesk.)

Mpř. NS Zedník: Děkuji posl. Lukačovičovi. Dále se přihlásil posl. Garaj, uděluji mu slovo.

Posl. Garaj: Vážený súdruh prezident, vážené súdružky, vážení súdruhovia poslanci, Národné zhromaždenie! Výboru pre plán a rozpočet i Výboru NZ pre národné výbory je známa problematika potreby riešenia zaostalých oblastí. Národným zhromaždením i vládou boli prijaté opatrenia na jej riešenie.

Výborom NZ pre národné výbory som bol poverený spolu s ďalšími poslancami preveriť, ako sa v niektorých okresoch na Slovensku pristupuje k príprave plánu a rozpočtu na rok 1969. Získané skúsenosti z previerky v zaostalých okresoch Rimavská Sobota, Stará Ľubovňa a Dolný Kubín sú skoro rovnaké, pripomienky, požiadavky a problémy, o ktorých sme sa presvedčili za účasti poslancov SNR a zástupcov KNV, sú v podstate zhodné.

Úvodom chcem uviesť, že ide predovšetkým o veľký rozdiel medzi politicko-hospodárskou smernicou vlády a krajov a oprávnenými požiadavkami na investičnú výstavbu, nedostatok stavebných kapacít, výstavbu bytov, najmä stavebných organizácií pre malú hmotnú zainteresovanosť, nedostatok projektových kapacít, materiálno-technické zabezpečenie jednotlivých akcií. Jednotne sa konštatuje, že oprávnené požiadavky na riešenie zaostalosti v zmysle uznesenia vlády nie sú v návrhoch plánu brané náležíte do ohľadu.

V rozpočte ide o značné finančné rozdiele stanovené úhrnom finančných vzťahov zo strany KNV. Nepokrývajú sa požiadavky na údržbu ciest, miestnych komunikácií, zvýšené požiadavky na údržbu a opravy v zdravotníctve, školstve, na kultúru, ďalej požiadavky pre rozpočtové organizácie na výkup pôdy v zmysle zákona č. 53/1966 Zb., čo napr. v Stredoslovenskom kraji predstavuje vyše 50 mil. Kčs, a mnohé iné problémy, ktoré vznikajú s celkovou prípravou plánu a rozpočtu na rok 1969.

Besedovali sme a skúmali možnosti, ako NV všetkých stupňov hľadajú a využívajú možnosti získavania vlastných príjmov združovaním prostriedkov od iných podnikov a organizácií na účelové prospešné akcie. V uvedených okresoch sú malé možnosti, pretože sú to okresy zaostalé a je tam tiež slabý priemysel. Priemyslové podniky majú nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie vlastného rozvoja.

V týchto okresoch sú v zmysle uznesenia vlády spracované a založené určité koncepcie riešenia zaostalosti. Tieto koncepcie nastoľujú radu rôznych potrieb, ktoré nutno riešiť a ktoré vyžadujú, aby sa im venovala zvláštna pozornosť a kontrola z vyšších orgánov.

Zo získaných skúseností chcem uviesť aspoň niektoré, najmä rozhodujúce problémy, ktoré sa neriešia. Napr. v Rimavskej Sobote hospodárska smernica pre plán na rok 1969 nezabezpečuje súhrn rozpočtových cien stavieb nad 1,5 mil. Kčs zahajovaných v roku 1969 vo výške 44 mil. Kčs. Ide o závažné akcie, ako napr. výstavba škôl, zdravotníckych zariadení, učňovských stredísk a o iné akcie.

Pre rok 1969 nepokrýva smernica požiadavky subvencií a investičných prostriedkov vo výške 18.700.000 Kčs, z toho na preferenčné stavebné príplatky 6.900.000 korún. Pozemné stavby odmietajú v roku 1969 zahájiť výstavbu 102 bytov v rozptyle.

V okrese Stará Ľubovňa je požiadavka na súhrn rozpočtových cien stavieb nad 1,5 mil. Kčs vo výške 73 mil. Kčs. Z KNV je prísľub len na 9,5 mil. Kčs. Podľa zoznamu, ktorý nám bol predložený, ide v skutočnosti o veľmi naliehavé a oprávnené požiadavky na výstavbu škôl, zdravotníckych zariadení, na výstavbu budov ONV a ďalšie akcie. U objemu investičných prostriedkov a subvencií je požiadavka o 17 mil. Kčs viac, čo nie je kryté smernicou. Na spomínané akcie majú v okrese zabezpečenú rozpočtovú a projektovú dokumentáciu. Väčší problém je so zaisťovaním stavebných kapacít. Stavebné organizácie sú ochotné prevziať jednotlivé akcie do výstavby, ale len za podmienky, že Ministerstvo stavebníctva schváli preferenčné príplatky vo výške od 10-13% z titulu sťažených podmienok a výstavbu v rozptyle. Doriešiť túto požiadavku je veľmi naliehavý úkol pre tento okres, aby mohli realizovať plánovanú výstavbu v okrese. Prosili nás všetkých, ktorí sme sa tam zúčastnili, aby sme túto požiadavku tlmočili i v Národnom zhromaždení.

V Dolnokubínskom okrese, ktorý je tiež obdobného charakteru zaostalosti, súhrn rozpočtových cien stavieb nad 1,5 mil. Kčs zahajovaných v roku 1969 je nepokrytý o 23.600.000 Kčs. Pokrytý je len na 6 mil. Kčs, čo umožňuje zahájiť výstavbu len jednej školy. Investície a subvencie sú nepokryté vo výške 75 mil. Kčs. Súhrnný finančný vzťah proti potrebám je nižší o 27 mil. Kčs. l v tomto okrese ide o veľmi závažnú investičnú výstavbu, ako je výstavba škôl, zdravotníckych zariadení a iných dôležitých akcií.

Návrh plánu na rok 1969 nepokrýva finančnými prostriedkami v okrese Čadca, Rimavská Sobota a Dolný Kubín väčšie náklady z titulu stavebných prirážok. Vláda 13. marca t. r. prerokovala a prijala uznesenie na riešenie problému zaostalosti týchto okresov. Uznesením vlády č. 76 uložila Ministerstvu stavebníctva riešiť rozvoj kapacít a hmotnú zainteresovanosť stavebných organizácií v zaostávajúcich okresoch. Výnos Ministerstva stavebníctva uznesenie vlády konkretizuje pre každý okres rozdielne, podľa sťažených a vzdialenostných podmienok. Stanoví prirážku z titulu zvýšených nákladov v sťažených podmienkach u stavebných prác z titulu nedostatku stavebných kapacít, stanoví mzdovú preferenciu a odlučné. Stavebná prirážka je od 6,5% do 15% u jednotlivých akcií a okresov.

Stavebnú prirážku sú povinní podľa doteraz platných predpisov hradiť investori. Previedli sme kvalifikáciu v okrese Dolný Kubín na základe pripravovaného plánu investičnej výstavby a možnosti realizácie stavebnými organizáciami v roku 1969. Vychádza požiadavka pokryť za hospodárstvo NV naviac o 19.285.000 Kčs. Z toho rozpočtové organizácie 18.627.000 Kčs a organizácie a podniky riadené rezortne 13.898.000 Kčs. Z titulu týchto stavebných prirážok treba doriešiť v pláne a rozpočte na rok 1969 úhrnnú čiastku 33.183.000 Kčs, s ktorou sa doteraz nikde, ani v smernici, nepočítalo. Je to nový problém, ktorý vznikol platnosťou výnosu Ministerstva stavebníctva od 15. augusta t. r. Preto ani v centre pri príprave hospodárskej smernice nebol braný v úvahu. Navrhujem a požadujem riešiť tento problém z vyčlenených finančných prostriedkov pre zaostalé okresy z vládnej rozpočtovej rezervy, a to takto:

1. U rozpočtových organizácií žiadam zvýšené náklady z titulu stavebných prirážok zakotviť do plánu na rok 1969 z vládnej rozpočtovej rezervy o 19.285.000 Kčs do rozpočtu ONV.

2. Pre hospodárske organizácie i podniky riadené rezortne žiadam zvýšiť úmerne dotáciu z vládnej rozpočtovej rezervy, čo predstavuje podľa kvalifikácie v okrese 14.556.000 Kčs. Tieto prostriedky z vládnej rozpočtovej rezervy vyčleniť pre ONV, ktorý by ich postupne uvoľňoval na základe realizácie investičnej výstavby pre stavebné organizácie priamo, alebo pre investorov, ktorí zabezpečujú výstavbu v okrese.

Tento problém je veľmi naliehavý a jeho potreba vyriešiť pre všetky tri okresy, aby nevznikli problémy pri financovaní u investičnej výstavby, ale aby napomáhali rýchlejšej realizácii jednotlivých stavieb. Keby sa tento problém neriešil z centra, znamenalo by to v praktickom dopade to, že budeme stavať menej škôl, zdravotníckych zariadení, bytov a iných akcii, tzn., že nebudeme riešiť zaostalosť, ale budeme ju prehlbovať. U podnikov a hospodárskych organizácií, ktoré majú záujem rozširovať alebo stavať nové prevádzky a závody, aby sa nestratil záujem, pretože doteraz poskytovaná oblastná dotácia by bola o túto čiastku stavebných prirážok nižšia a za takýchto ekonomických nástrojov by nám nešiel žiadny podnik vytvárať nové pracovné príležitosti tak prepotrebné v zaostalých oblastiach.

Pre zaostalé okresy navrhujem pre budúce roky prijať zásady, aby investičná výstavba škôl, obvodných zdravotníckych stredísk, materských škôl a učňovských zariadení sa prevádzala bez stanovenia investičných limitov alebo súhrnného rozpočtu cien stavieb nad 1,5 mil. Kčs.

Ďalší problém, na ktorý treba upozorniť a ktorý treba riešiť z Ministerstva financií, je spôsob novej fakturácie v investičnej výstavbe podľa vyhlášky č. 22/1967 Zb., najmä pre rozpočtové a príspevkové organizácie, ktoré sa dostávajú do nedobrej situácie, že na úhradu záloh, splátok a konečných faktúr im nestačia stanovené prostriedky zo štátneho rozpočtu.

Najmä treba upozorniť a podľa pripomienok a požiadaviek i riešiť zvýšené náklady a požiadavky na údržbu štátnych ciest a miestnych komunikácií. Stúpajúca intenzita dopravy, ako aj nevyhovujúca konštrukcia vozoviek vyžaduje zvýšené prostriedky na ich údržbu. V Stredoslovenskom kraji je situácia taká, že napr. v roku 1967 národné výbory vynaložili na údržbu ciest a miestnych komunikácií, vrátane úverov zo Štátnej sporiteľne, 404 mil. Kčs. Na rok 1968 je v rozpočte kraja zabezpečených len 339 mil. Kčs a predpokladá sa, že do konca roka bude použité 390 mil. Kčs. Za takejto finančnej situácie sú národné výbory nútené v priebehu roka brať úvery na údržbu štátnych ciest. V okrese Dolný Kubín máme napríklad 6 mil. Kčs úver na údržbu štátnych ciest. Potom sa nedostávajú prostriedky na miestne komunikácie, ktoré práve tak vyžadujú určitú údržbu. Treba tiež doriešiť v rozpočte odstránenie škôd spôsobených výmrazmi.

Niekoľkokrát sme počuli, že sa posilňuje terciárna sféra investičnými prostriedkami. Premietnutie tej to politicko-hospodárskej smernice v okrese do praxe by malo umožniť stavať viac škôl, zdravotníckych zariadení a bytov. Výsledky previerky ukazujú, že sa to v plánoch na rok 1969 nepremieta. Skúsenosti ukazujú, že pre riešenie zaostalých oblastí by sa mala prejaviť moderná funkcia štátu v príslušných formách a ekonomickej investičnej politike, aby sme už prestali chodiť a prosiť o riešenie týchto problémov.

Vychádzajúc zo stavu, ktorý je v zaostalých okresoch, interpelujem vládu, aby prekontrolovala plnenie svojich uznesení s cieľom riešiť nahromadené problémy a požiadavky týchto okresov. (Potlesk.)

Mpř. NS Zedník: Děkuji poslanci Garajovi. Jako poslednímu před polední přestavkou uděluji slovo posl. Hofmanovi.

Posl. Hofman: Vážený soudruhu presidente, soudruzi a soudružky, dovolte mi, abych znovu tak, jak to dělají snad již tradičně poslanci Jihočeského kraje, upozornil na jeden závažný problém, který se dotýká nejen Jihočeského kraje, ale i některých dalších českých krajů, a který velmi úzce souvisí se státním rozpočtem a celkovou hospodářskou politikou státu.