Předseda NS Smrkovský: Vážené Národní shromáždění, vážení hosté! Zahajuji druhý den našeho jednání. Konstatuji, že do této chvíle je přítomno 184 poslanců, čili jsme schopni jednání a usnášení.

Omlouvám vládu, která ještě zasedá nedaleko od této místnosti a dostaví se za krátkou chvíli. Sděluji, že dodatečně se omluvili tito poslanci: Chotár, Kobosilová, Krejčí Josef, Korčák, Fuková, Piller. V řadě případů je to pro onemocnění apod.

Dnes máme projednat několik vládních návrhů zákonů, z nichž nejdůležitější jsou ty, které slouží k provedení ústavního zákona o čs. federaci. Doporučuji, aby tyto návrhy zákonů, uvedené v pořadu pod bodem 4, byly odůvodněny v jedné zprávě a aby byla podána jedna společná zpráva zpravodaje všech výborů NS. K těmto návrhům provedeme společnou rozpravu, protože jde o zákony, které tvoří jeden komplex. Hlasování bychom ovšem provedli ke každému návrhu zvlášť. Táži se vás, zda s tímto postupem, který byl uvážen, souhlasíte. Jestliže ano, prosím, abyste zvedli ruku. (Děje se.) Děkuji. Je někdo proti tomuto návrhu? Není tomu tak. Tímto způsobem bude vedeno naše jednání. Návrhy odůvodní místopředseda vlády prof. dr. Colotka, jemuž uděluji slovo.

Podpredseda vlády prof. dr. Colotka: Vážené Národné zhromaždenie, súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci Súbor zákonov, ktoré dnes NZ má prerokovať a ktoré mám česť z poverenia vlády vašej pozornosti doporučiť, je významným krokom k realizácii ústavného zákona o čs. federalizácii, k tomu, aby federatívne usporiadanie štátu mohlo vstúpiť do života od začiatku budúceho roku. Predložením týchto zákonov plní vláda úlohy, ktoré vyplývajú z Akčného programu KSČS a ku ktorému ju zaväzujú jej programové vyhlásenia, prednesené v NZ v apríli a septembri t. r.

V duchu akčného programu pri príprave týchto zákonov vláda sledovala predovšetkým, aby bola jasne a presne vymedzená právomoc a zodpovednosť federálnych orgánov a aby všetky ostatné záležitosti mohli plne spravovať obe republiky. Ďalšie rozhodujúce hľadisko pre prípravu zákonov spočívalo v tom, aby boli vytvorené náležité garancie pre uplatnenie rovnakého vplyvu predstaviteľov oboch národných republík tak pri tvorbe, ako aj pri realizácii politiky federálnej vlády.

Uzákonenie predložených návrhov tvorí základný predpoklad pre ústavné konštituovanie ústavných orgánov štátnej správy federácie, federálnych ministerstiev a federálnych výborov. Prijatie týchto zákonov je tiež predpokladom pre to, aby prezident republiky mohol menovať vládu ČSSR ako najvyšší výkonný orgán štátnej moci federácie.

V predloženom súbore návrhov zákonov ide predovšetkým o dva zákony, ktorých účelom bude vymedzenie pôsobnosti ČSSR, a to na úsekoch vnútorného poriadku a bezpečnosti, na úseku tlače a iných informačných prostriedkov. S vymedzením okruhu kompetencie federácie na týchto úsekoch ústavný zákon o čs. federácii výslovne počíta. Vo svojich článkoch 27 a 28 zriaďuje túto úpravu zákonov. Splnenie tohto úkolu je nutným predpokladom, aby sa mohla posúdiť a schváliť celková štruktúra federálnych ministerstiev a federálnych výborov.

Podľa zákona o vymedzení pôsobnosti ČSSR vo veci vnútorného poriadku a bezpečnosti má dôjsť k závažnej zmene, pokiaľ ide o riadenie a organizáciu Zboru národnej bezpečnosti. Tento ozbrojený zbor bol doteraz organizovaný jednotne. V budúcnosti bude jeho riadenie patriť s výnimkou veci, o ktorých som sa zmienil, do pôsobnosti oboch republík, ktoré si pre túto funkciu zriadia svoje ministerstvá vnútra. Pretože existujú vážne záujmy, ktoré súvisia s ochranou celej ČSSR spolu s ochranou federálnych orgánov a inštitúcií, má do pôsobnosti federácie patriť riadenie niektorých vyčlenených zložiek bezpečnostných zborov, ako je v dôvodovej správe k zákonu vyjasnené.

Tým sa však pôsobnosť federácie na tomto úseku nevyčerpáva. Úlohou federálnych orgánov bude súčasne zabezpečiť potrebnú koordináciu činnosti oboch republikových bezpečnostných zborov. Úloha federácie je pritom v podstate dvojaká. Ide jednak o jednotnú normatívnu úpravu postavenia, činnosti, oprávnení a povinností príslušníkov bezpečnostných zborov a ich nároky na potrebné zabezpečenie, vrátane sociálneho zabezpečenia.

Druhou dôležitou úlohou koordinačného charakteru, ktorá pripadá orgánom federácie, je zabezpečovanie zosúladenia postupu bezpečnostných orgánov tam, kde si to povaha veci vyžaduje, ako aj plnenie úloh, ktoré musia byť zabezpečované z jediného centra vo federácii. Ide tu najmä o prácu kriminálnej ústredne, o vykonávanie kriminalistickej exekutívy, celoštátne pátranie a podobné úkoly.

Z úloh, ktoré majú plniť federálne orgány na úseku vnútorných veci, chcem sa zmieniť o výkone správnych záležitostí vo veciach spolčovacích. Tu budú patriť do pôsobnosti federácie také problémy, ktoré sa týkajú spoločenských organizácií pôsobiacich na celom území federácie. Rozhodnutia a opatrenia však budú robiť federálne orgány v súhlase s príslušnými orgánmi oboch republík. Touto formou sme v spolupráci a za dohody s ČNR a SNR našli optimálne riešenie, ktoré plne zodpovedá zásadám ústavného zákona o čs. federácii.

Uvedená kompetenčná náplň federácie na tomto úseku spolu s úlohami normatívnej povahy, ktoré zveril ústavný zákon o federácii v článku 26, ako aj charakter týchto úloh odôvodňujú zriadenie federálneho ministerstva vnútra, ako sa to navrhuje v ústavnom zákone o federálnych ministerstvách a federálnych výboroch.

Druhý z oboch zákonov presnejšie vymedzuje pôsobnosť a úlohy ČSSR na úseku periodickej tlače a iných masových informačných prostriedkov. Tak ako na iných úsekoch štátnej činnosti, i tu sa vychádzalo z toho, že ťažisko výkonu na úseku tlače a ostatných masových komunikačných prostriedkov bude na orgánoch národných republík. Predpokladá sa, že obe republiky zriadia svoje orgány pre tlač a informácie, ďalej že budú ako republikové inštitúcie pôsobiť orgány ako rozhlas, televízia, agentúra tlačového spravodajstva, spravodajský film a pod. Federácia však má i tu závažné úkoly. Pôjde predovšetkým o koncepčné otázky pre tlač, rozhlas a televíziu s prihliadnutím k tomu, aby tieto informačné prostriedky pracovali v súlade s našimi vnútornými potrebami i v súlade so zahranično-politickými záujmami ČSSR. Plnenie tejto obzvlášť náročnej štátnej činnosti si vyžaduje, aby ako ústredný orgán štátnej správy pôsobil federálny výbor pre tlač a informácie, ako to vláda navrhuje v ústavnom zákone o federálnych ministerstvách a federálnych výboroch.

Pri príprave tohto zákona sa vyskytli názory, že by federálny orgán pre tlač a informácie nemal mať povahu federálneho výboru, resp. že by stačilo zriadiť federálny úrad. Vláda však nepovažuje formu úradu na tomto úseku za vhodnú alebo vyhovujúcu. Treba brať v úvahu, že povaha úloh tlače, rozhlasu a televízie a tomu zodpovedajúce metódy ich práce si vyžadujú, aby existoval kolektívny orgán, v ktorom by vedľa predstaviteľov federálneho štátu a oboch národných štátov, boli i zástupcovia tlače, rozhlasu a televízie, resp. zväzov, v ktorých sa títo pracovníci združujú. Touto cestou sa má dosiahnuť úzkeho spojenia úloh štátnej politiky s úlohami informačných prostriedkov, vytvoriť podmienky pre ich vzájomnú konfrontáciu, a tým pre účinnejšie zabezpečovanie úloh v praktickom živote. Toto stanovisko plne podporujú oba zväzy novinárov, český i slovenský.

Pokiaľ šlo o určité rozdielne stanoviská ČNR a SNR, treba konštatovať, že tu vznikol nedostatok vo fáze prerokúvania týchto návrhov, keď zrejme neboli zvážené všetky okolnosti, ktoré viedli ku konštrukcii vládneho, resp. federálneho výboru, pretože keď sme neskoršie o týchto otázkach hovorili, veci sa zdali vyjasnené.

Záujmy federácie vyžadujú, aby si nielen jednotlivé republiky, ale aj federácia mohli zriaďovať organizácie, ktoré by sa zaoberali šírením informácií, ako si to vyžadujú úlohy federácie a ako to zodpovedá zvereným kompetenciám.

Pôjde najmä o ČTK a o vysielanie rozhlasu do zahraničia. Spojenie vlády s týmito orgánmi bude patriť do úloh federálneho orgánu pre tlač a informácie.

Pre úplnosť chcem dodať, že koordinačná funkcia federálneho orgánu smerom k príslušným orgánom republík nezakladá vzťah podriadenosti a nadriadenosti. To vyplýva z celkového poňatia ústavného zákona o čs. federácii, podľa ktorého môžu v oblasti spoločnej kompetencie a oboch republík ovplyvňovať federálne výkonné orgány činnosť orgánov republík len všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré sa budú vydávať v rámci kompetencie federácie v medziach zákonov Federálneho zhromaždenia.

V duchu týchto zásad sa navrhuje v ďalších ustanoveniach zákona pomerne široko vymedzená zákonodarná kompetencia federácie, ktorá sa má vzťahovať na priamu úpravu tlačového práva, ako aj na zásadnú úpravu vydavateľského práva. Česká a Slovenská národná rada si však vlastnými zákonmi majú upravovať organizáciu zariadení, ktoré sa v republikách zaoberajú rozhlasovým a televíznym vysielaním, tlačovým spravodajstvom a pod., ako aj práva organizácii a ich vzťahy k vládam národných republík.

Teraz niekoľko slov k návrhu ústavného zákona o federálnych ministerstvách a federálnych výboroch. Dôležitosť tohto návrhu spočíva v tom, že týmto aktom zakladáme a ústavne potvrdzujeme sústavu ústredných orgánov štátnej správy ČSSR, ústavných orgánov o ktoré sa vláda má opierať, a to ako pri príprave tvorby svojej politiky, tak pri jej realizácii.

Navrhuje sa zriadiť 7 federálnych ministerstiev a 7 federálnych výborov. Dve ministerstvá, zahraničných vecí a národnej obrany, pôsobia vo výlučnej kompetencii federácie. Nazdávam sa, že ich úlohy nemusím zvlášť rozvádzať, ale podtrhujem, že jediné tieto dve ministerstvá pôsobia vo výlučnej kompetencii federácie, a to z tých dôvodov, že do tlače sa zrejme nedopatrením technického charakteru dostalo, keď sme rokovali na spoločnom zasadaní výborov, akoby do výlučnej kompetencie federácie mali patriť všetky ministerstvá. Nie je tomu tak. Zdôrazňujem - jedine tieto dve ministerstvá sú vo výlučnej kompetencii federácie. Ostatné ministerstvá, ako aj všetky federálne výbory vo sfére spoločnej kompetencie federácie i oboch republík.

Už na začiatku som sa zmienil o federálnom ministerstve vnútra a federálnom výbore pre tlač a informácie. Ostatným navrhnutým ministerstvám a výborom pripadajú dôležité úlohy v jednotlivých oblastiach kompetencie federácie, ktoré ústavný zákon o čs. federácii vymedzuje rámcovo v čl. 10 až 25. Štruktúru týchto orgánov po dôkladných prípravách vláda starostlivo uvážila a predložený návrh pokladá za nevyhnuteľný predpoklad úspešnej práce vlády ČSSR.

Štruktúra týchto orgánov sa navrhuje tak, aby spolu s ústrednými orgánmi oboch republík zabezpečovali plnenie celej štátnej činnosti v kompetencii federácie a republík, aby celá sústava štátnych orgánov vo federatívnom usporiadaní pracovala harmonicky, aby na jednej strane Česká i Slovenská socialistická republika mohli reálne ovplyvňovať politiku federácie a na druhej strane zase, aby vláda ČSSR mohla plne rozvíjať funkcie, ktoré jej patria podľa ústavného zákona o čs. federácii.

Vzali sme do úvahy i požiadavku, aby celkový systém správy bol usporiadaný tak, ako to vyžaduje dôkladná realizácia ekonomickej reformy a to je tiež jeden zo zreteľov, ktorý nás vedie pri príprave zákona o pôsobnosti federálnych ministerstiev a federálnych výborov, ktorý by v naj bližších týždňoch, resp. v januári, najneskoršie vo februári prišiel na prerokovanie v NZ. Tento zákon dôsledne upravuje prácu federálnych ministerstiev a výborov pri riešení problémov koncepčného a normotvorného charakteru. Pri praktickej realizácii ústavného zákona bude vláda náležíte dbať o to, aby centrálne úrady boli organizované účelne a hospodárne a aby nedošlo k celkovému zvýšeniu počtu pracovníkov. O tejto veci sa tu nebudem šíriť, včera na pôde parlamentu o tejto otázke hovoril obšírne súdruh minister Sucharda v iných súvislostiach.

Pri prerokúvaní návrhu ústavného zákona vo výboroch NZ niektoré výbory doporučili, či by sa nemohol lepšie vyjadriť kompetenčný okruh federálneho výboru pre technický rozvoj a výstavbu už v samotnom názve tohto výboru. Či by napr. nebolo lepšie nazvať ho výborom pre technický rozvoj ale bo výborom pre techniku. Otázka, či v názve výboru sa má vyjadriť pôsobnosť na úseku výstavby, neni zásadná, aj keď pochopiteľne by bolo najlepšie, keby to bolo presne vyjadrené. Pritom treba súhlasiť jednoznačne s tým, že pojem výstavba nie je v tejto súvislosti úplne presný. Rozhodujúce je, že v náplni práce tohto výboru budú i tie činnosti, ktoré súvisia s činnosťou a úlohami federálnej vlády na úseku investícií financovaných z federálneho rozpočtu. Vláda stojí za svojim návrhom, nemá však zásadných námietok proti tomu, aby v Národnom zhromaždení došlo k pozmeneniu, resp. upresneniu názvu tohto výboru na základe diskusie i posúdenia návrhov, ktoré sa zrejme budú ešte tu uplatňovať.

Pri prerokúvaní návrhu vo výboroch Národného zhromaždenia sa dôrazne doporučovalo zriadiť federálny výbor i pre zdravotníctvo. Vláda nepokladá zriadenie takéhoto výboru za nevyhnuteľné, resp. zladené s ústavným zákonom o čs. federácii. Ak vychádzame totiž z kompetencií vyhradených v ústavnom zákone o čs. federácii pre ČSSR, zisťujeme, že na tomto úseku neprislúchajú federácii pôsobnosti tohto druhu, ktoré by opodstatňovali zriadenie federálneho ústavného orgánu štátnej správy. To však v žiadnom prípade neznamená, že by problematika zdravotníctva mala stáť mimo pozornosť federálnych orgánov, alebo že by činnosť zdravotníckych orgánov oboch republík nevyžadovala vôbec koordináciu v prípade riešenia niektorých spoločných otázok.

Podobná problematika, aj keď v inej miere a podobne, sa vyskytuje i na úseku školstva a kultúry i na iných úsekoch, ktoré patria do výlučnej kompetencie republík. i tu sa budú vyskytovať otázky, o ktorých sa v jednotnom riešení budú obe republiky riadiť, a federálne orgány tu musia prispieť najmä plnením svojej koordinačnej funkcie. S potrebným zjednocovaním práce na týchto úsekoch i s nutnou jednotou pri uspokojovaní základných potrieb obyvateľstva, chránených zákonmi, sa počíta. Niektoré nástroje slúžiace tomuto účelu dáva sám ústavný zákon o čs. federácii, ktorý vybavuje Federálne zhromaždenie právomocou v rade odvetví. Určitú zjednocovaciu úlohu tu budú plniť i federálne hospodárske plány a štátne rozpočty federácie.

Pokiaľ ide o vonkajšie vzťahy a uzavieranie zmlúv a dohôd, o plnenie úloh v medzinárodných organizáciách, má ich zabezpečovať federálne Ministerstvo zahraničných vecí v súčinnosti s príslušnými orgánmi oboch republík, ktoré ostatne podľa ústavného zákona musí dať súhlas na prevzatie takých záväzkov, plnenie ktorých patrí do kompetencie republík.

Počíta sa s tým, že ministerstvá, ktorá pôsobia v oblasti výlučnej kompetencie republík, nadviažu úzke pracovné styky a že si pre to zriadia koordinačné útvary v podobe rád a že sa takým spôsobom na úseku zdravotníctva vytvorí rada pre zdravotníctvo. Počíta sa tiež s tým, že vo vláde pri vymedzovaní pôsobnosti podpredsedu federálnej vlády bude jednému z nich zverená starostlivosť na úseku tzv. terciárnej sféry, medzi nimi na prvom mieste o zdravotníctvo. Tie otázky, ktoré bude treba na úseku federácie sledovať a zabezpečovať, bude riešiť podpredseda federálnej vlády.

Možno uvažovať i o iných formách federálnej starostlivosti o tieto úseky, napr. posúdiť, aby pri vytváraní výborov federálneho parlamentu sa bral ohľad tiež na záujmy zdravotníctva, či už samostatným výborom, alebo v rámci výboru, ktorý bude mať podobnú problematiku vo svojej náplni.

Vzhľadom na to, že tieto problémy boli predmetom širokého záujmu a v podstate zo strany piatich výborov došlo k pripomienkam v tejto otázke, mali sme i určité kuloárové jednania o týchto problémoch. Keď sme si vyjasnili veci do všetkých dôsledkov, ukázalo sa na pôde Zdravotníckeho výboru NZ včera za prítomnosti predsedu NZ i predsedu vlády, že vlastne súdruhom, resp. súdružkám v tomto výbore nešlo predovšetkým o vytvorenie výboru, ale o to, a to treba oceniť, aby problémy zdravotníctva neustúpili z pozornosti federálnej vlády, resp. orgánov a aby týmto spôsobom naše zdravotníctvo neutrpelo ujmu.

Keď sme uvažovali o možných variantných riešeniach popri formách, o ktorých sme už hovorili, došli sme zhodne k záveru, že bude treba úlohy tohto úseku, ktoré by mali patriť federácii, či už koordinačne, či obsahovým riešením, vytypovať pri pochopiteľnom rešpektovaní zákonnej federácie a zveriť ich orgánu, ktorý je svojou problematikou najbližší tomuto úseku. Nazdávam sa, že takým orgánom by mohlo byť ministerstvo pre prácu a sociálne veci. Tento úkol bude možno splniť cestou prípravy kompetenčného zákona, popr. normy, o ktorej som sa už zmieňoval, že má vymedziť pôsobnosť jednotlivých ministerstiev, resp. federálnych výborov. Hovoril som dnes so súdruhom Štancľom a ten sa s tým stotožňuje. Nebude zrejme námietok ani na iných miestach, aby sme poslúžili dobrej veci, pretože tento náš zámer je spoločný. V tomto zmysle sa súdružky a súdruhovia z výboru ešte vyjadria. V tomto zmysle došlo k určitému zladeniu a problém, ktorý sa zdal byť neriešiteľný, má dnes inú podobu, takže napätie, s ktorým sme dnes mohli počítať pri rokovaní či hlasovaní, tu zrejme nebude mať miesto. Sme radi - predpokladám, že z oboch strán - že sa vec takto vyriešila.