Pretože pri vyrovnávaní poklesu reálnej hodnoty dôchodkov ide u nás o prvú akciu tohto druhu, nie je jej zmysel vždy a všade chápaný. Vo verejnosti sa objavujú kritické hlasy, ktoré sa pozastavujú nad tým, že k dôchodkom vyšším majú byť poskytované prídavky vo vyšších korunových čiastkach než k dôchodkom nižším. Sú uplatňované pripomienky, aby ku všetkým dôchodkom bol prídavok poskytovaný v rovnakej výške a vyskytol sa aj taký námet, aby k vyšším dôchodkom neboli poskytované vôbec žiadne prídavky, prípadne len prídavky v nižších korunových čiastkach.

Po celú dobu prípravy návrhu na zavedenie zvláštneho prídavku boli tieto námety nielen známe, ale boli veľmi precízne zvažované vo všetkých príslušných orgánoch. V tejto súvislosti by som chcel zvlášť vyzdvihnúť pozornosť, ktorú týmto námetom venovali výbory Národného zhromaždenia, ktorých členovia sa s nimi u svojich voličov stretávajú. Napriek tomuto precíznemu zváženiu nemohli byť uvedené námety akceptované, najmä preto, že ich realizácia by znamenala akési potvrdenie poklesu životnej úrovne poberateľov stredných a vyšších dôchodkov. Pritom ide o skupinu ľudí, ktorí boli najviac postihnutí negatívnymi zásahmi do dôchodkového zabezpečenia, ku ktorým došlo v roku 1964. Zavedením zvláštnej dane z dôchodku bola vtedy nominálna výška ich dôchodkov znížená až o 12,5 %. Ak k tomu pripočítame pokles reálnej hodnoty týchto dôchodkov najmenej o 8 %, dôjdeme k záveru, že sa životná úroveň príjemcov vyšších dôchodkov znížila až o 20 %. Podľa návrhu predloženého Národnému zhromaždeniu je tento pokles životnej úrovne príjemcov vyšších dôchodkov zmiernený zvláštnym prídavkom iba asi o jednu štvrtinu.

(Napríklad u dôchodku, ktorý bol v roku 1964 vyplácaný v maximálnej výmere 1600 Kčs mesačne, možno uvedené zníženie vyjadriť celkovou čiastkou asi 320 Kčs mesačne. Podľa predloženého návrhu má zvláštny prídavok k takémuto dôchodku činiť 75 Kčs mesačne. Poznamenávam, že dôchodky v uvedenej výške prináležia obyčajne špičkovým pracovníkom hospodárskeho, vedeckého a kultúrneho života.)

Tak, ako u ekonomicky aktívnej časti obyvateľstva dnes už nikomu nepríde na myseľ vystúpiť s návrhom, aby nízke pracovné príjmy boli riešené na úkor stredných a vysokých pracovných príjmov, nemožno ani v dôchodkovom zabezpečení natrvalo riešiť situáciu príjemcov nižších dôchodkov na úkor príjemcov stredných a vyšších dôchodkov prerozdeľovaním prostriedkov tejto oblasti. Ani tu nemožno nadmerne prehlbovať nivelizačné tendencie, ak sa chceme i v budúcnosti riadiť zásadou, že výška dôchodku zo sociálneho zabezpečenia má byť v určitej relácii k výške predošlých pracovných príjmov.

Bolo by určite dobré, keby bolo možné zvýšiť všetky nižšie dôchodky o podstatnejšiu čiastku (nemám teraz na mysli vyrovnávanie poklesu reálnej hodnoty, ale zvyšovanie dôchodkov, vychádzajúce len z hľadísk sociálnych). Pre takéto zvyšovanie však v našom hospodárstve toho času nie sú predpoklady. Problém totiž spočíva v tom, že týchto dôchodkov je veľmi mnoho, takže akékoľvek ich zvýšenie predstavuje prudký vzostup výdajov. Ich počet tvorí rozhodujúcu časť celkového počtu takmer 3 miliónov vyplácaných dôchodkov. Napríklad počet dôchodkov do výšky 800 Kčs mesačne tvorí 77 % celkového počtu vyplácaných dôchodkov, avšak počet dôchodkov napríklad nad 1600 Kčs tvorí púhe dve desatiny percenta celkového počtu dôchodkov.

Z toho možno vyvodiť, že tiež podstatnejšie zvýšenie zvláštneho prídavku k dôchodkom, napríklad do 800 Kčs mesačne, by znamenalo enormný rast výdajov, ktorý by zďaleka nemohol byť vykompenzovaný zrušením alebo znížením prídavku k vyšším dôchodkom, ktoré tvoria iba malú časť celkového počtu dôchodkov.

Keby sme vychádzali z finančného limitu stanoveného na poskytovanie zvláštneho prídavku, to je 1,670 mil. Kčs, a chceli ho rozdeliť rovnomerne medzi všetkých dôchodcov, činil by jednotný prídavok 47,67 Kčs, t. j., bol by len o necelé 3 Kčs vyšší než minimálny prídavok, ako je v predloženej osnove navrhovaný k dôchodkom do 800 Kčs mesačne. To som považoval za účelné uviesť pre vašu informáciu, pretože nielen vo verejnosti, ale i v radoch rôznych orgánov je mnoho rôznych námetov i kritických hlasov k spôsobu prevedenia tohto prídavku k dôchodkom na zachovanie alebo vyrovnanie reálnej hodnoty u príjemcov týchto pevných čiastok.

Druhým veľmi významným opatrením navrhnutým v predloženej osnove je úprava zabezpečenia účastníkov odboja, ako to predpokladal Akčný program KSČ a vládne prehlásenie z apríla tohto roku. Táto úprava tvorí dôležitú časť dôsledného odstránenia deformácií a subjektívneho hodnotenia I. i II. odboja.

Účelom je zabezpečiť, aby občania, ktorí sa zúčastnili odboja, a pozostalí po nich v žiadnom prípade neboli v dôsledku účasti v odboji poškodení, ale naopak, aby táto ich účasť v odboj i bola ocenená - aby mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň.

Účastníci odboja sa zaraďujú podľa miery zásluh v odboji do štyroch skupín. Hlavným kritériom pri tomto zaraďovaní je dĺžka a intenzita odboja a zdravotné poškodenie, resp. ohrozenie. Osobitne sa prihliada k dobe služby v poli (t. j. obdobiu, v ktorom sa zúčastnili bojových akcií v ozbrojených útvaroch či už ako vojaci, alebo partizáni.)

Tieto zásady sú vypracované tak, že napr. do I. skupiny budú zaradení predovšetkým tí, ktorých odbojová činnosť akéhokoľvek druhu trvala aspoň 4 roky. Ďalšou podmienkou je, že v tomto období štyroch rokov konali aspoň 6 mesiacov službu v poli v ozbrojených útvaroch alebo boli aspoň 6 mesiacov väznení z dôvodov fašistickej perzekúcie.

Do tejto skupiny budú ďalej zaradení tí, ktorí konali aspoň dva roky službu v poli v ozbrojených útvaroch. Bez ohľadu na dĺžku odbojovej činnosti budú patriť do I. skupiny výkonní letci, parašutisti zhodení alebo vysadení v tyle nepriateľa, ako aj tí, ktorí zomreli v boji, alebo v dobe väznenia, alebo sa za uvedených okolnosti stali invalidnými. Konečne budú do tejto skupiny zaradení aj tí, ktorých odbojová činnosť trvala nepretržite od roku 1939 do oslobodenia.

Do II. skupiny sa zaraďujú účastníci s kratšou dobou odbojovej činnosti. Význam služby v poli v ozbrojených útvaroch, najmä v Slovenskom národnom povstaní, je zdôraznený tým, že do tejto skupiny budú patriť okrem iných aj účastníci odboja, ktorí konali aspoň 6 mesiacov službu v poli v ozbrojených útvaroch.

Účastníci odboja, ktorí boli príslušníkmi ozbrojených útvarov alebo politickými väzňami, budú zaradení do III. skupiny, pokiaľ dĺžka ich odbojovej činnosti neodôvodňuje zaradenie do I. alebo II, skupiny.

Ostatní účastníci odboja budú zaradení do IV. skupiny.

U odbojárov I. a II. skupiny bude platiť nižšia veková hranica pre nárok na starobný dôchodok; u odbojárov zaradených do III. skupiny bude platiť nižšia veková hranica iba vtedy, ak boli aspoň 6 mesiacov väznení z dôvodov fašistickej perzekúcie.

Za každý rok odbojovej činnosti sa dôchodky odbojárov zvyšujú o čiastky odstupňované podľa jednotlivých skupín účastníkov odboja. Výhodne je upravená tiež minimálna a maximálna výška ich dôchodkov.

Nová úprava rieši aj niektoré ďalšie otázky dôchodkového zabezpečenia odbojárov; zabezpečuje napríklad, aby dôchodok tých odbojárov, ktorí museli zmeniť svoje zamestnanie v dôsledku zdravotného poškodenia, utrpeného v súvislosti s účasťou v odboji, bol vymeraný z takých zárobkov, akých by dosiahli, keby pokračovali vo svojom pôvodnom zamestnaní.

Realizáciou tohto súboru opatrení budú splnené sociálne, politické úlohy, ktoré boli pojaté do Akčného programu KSČ, programového prehlásenia vlády a dohody medzi Ústrednou radou odborov a vládou. Záleží na vývoji ekonomickej situácie, kedy a v akom rozsahu bude možné realizovať ďalšie naliehavé opatrenia, medzi ktoré v oblasti dôchodkového zabezpečenia - okrem ďalšieho zvyšovania nízkych dôchodkov - patrí v prvom rade riešenie problému starodôchodcov, v oblasti starostlivosti o rodiny s deťmi zabezpečenie matiek starajúcich sa o malé deti atď.

Predovšetkým však ide o vytvorenie predpokladov, aby sa čo najskôr mohlo pristúpiť ku koncepčnej pozitívnej prestavbe celej sústavy tohto zabezpečenia. Nutnosť takého komplexného riešenia ukazujú skúsenosti získané v tomto roku, že totiž sebepozitívnejšie dielčie opatrenie sa veľmi ťažko politicky presadzuje a vysvetľuje, ak rad ďalších problémov zostáva otvorený, bez jasnej perspektívy, kedy dôjde k ich riešeniu.

Súdružky a súdruhovia poslanci, chcel by som ešte uviesť, že naša krajina - tak ako ktorákoľvek iná, hoci sebebohatšia krajina nie je v stave vyriešiť všetky sociálne problémy naraz. U nás sa však stále viac ukazuje potreba určitého sociálneho programu, aby všetci občania vedeli, s akými opatreniami sa počíta. Na príprave takého programu pracujeme a príslušným orgánom ho predložíme v budúcom roku.

Záverom by som poďakoval za pomoc, ktorú poslanci Národného zhromaždenia poskytovali v celom priebehu tvorby prejednávaných sociálnych opatrení. Súčasne vyslovujem nádej, že s rovnakým porozumením a pomocou môžeme počítať aj v príprave budúcich zásadných opatrení v tejto oblasti.

Pokiaľ ide o predložený návrh, prosím, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, aby ste s ním vyslovili svoj súhlas, ako s jedným z dôležitých - aj keď dielčích - krokov k riešeniu naliehavých sociálnych problémov nášho obyvateľstva.

Předseda NS Smrkovský: Děkuji s. Štancľovi a prosím, aby se spravodaj, poslanec Morávek, ujal slova.

Spravodajca Posl. Morávek: Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, vážení hostia! Minister práce a sociálnych vecí s. Štanceľ vám vo svojom úvodnom referáte veľmi podrobne osvetlil, o aké úpravy ide v predloženej novelizácii zákona o sociálnom zabezpečení. Ako spoločný spravodajca výborov ústavnoprávneho, pre plán a rozpočet, pre národné výbory, pre spotrebný priemysel, služby, obchod a spoje, pre poľnohospodárstvo a výživu, zdravotnícky, branný a bezpečnostný si dovoľujem upozorniť len na najdôležitejšie problémy. Vynasnažím sa preto byť stručný.

V množstve zákonov, ktoré v týchto dňoch prerokúvame, sa mi vidí, že trocha zaniká význam navrhovaných úprav, ktoré majú ďalekosiahly vplyv na životnú úroveň mnohých našich občanov. Nejde totiž o jednu úpravu, ale o celý súbor úprav, z ktorých spoločensky najvýznamnejšie sú tieto:

1. Valorizácia dávok sociálneho zabezpečenia,

2. úprava dôchodkového zabezpečenia účastníkov odboja,

3. dielčie úpravy, ako o nich hovoril s. Štanceľ, ktoré však z hľadiska spoločenského obsahujú veľmi pálčivé otázky, na riešenie ktorých sa už dávno čakalo. Za najvýznamnejšiu pokladáme výhodnejšiu úpravu krátenia vdovských dôchodkov a zlepšenie dôchodkového poistenia súkromno-hospodáriacich roľníkov a ďalšie úpravy, ktoré sa týkajú sociálneho zabezpečenia žien, ktoré pred vstupom do JRD pracovali na hospodárstve svojho manžela. Táto tretia skupina úprav je dôležitá najmä tým, že jednak napráva deformácie z r. 1964, pokiaľ sa týka životnej úrovne vdov a ich rodín, jednak približuje úroveň sociálneho zabezpečenia pracovníkov v poľnohospodárstve úrovni pracovníkov z ostatných odvetví národného hospodárstva. Plní sa tým teda jedno z dôležitých uznesení XII. a XIII. zjazdu KSČ.

Všetky navrhované úpravy potom patria do súboru sociálneho programu, ktorý je súčasťou programového vyhlásenia vlády z apríla, ale aj septembra t. r. Preto by som chcel už úvodom kladne hodnotiť úsilie vlády, ktorá v tejto ťažkej ekonomickej situácii vynakladá zo štátneho rozpočtu 2¹/₂ mld Kčs na opatrenia, ktoré dnes budeme schvaľovať. To nie je malá suma, keď si spomenieme na ekonomické ťažkosti, s ktorými sme boli zoznámení pri prerokúvaní návrhu rozpočtu na r. 1969. A pritom riešime len skutočne najpálčivejšie problémy na úseku sociálneho zabezpečenia. Značná výška vynakladaných prostriedkov a holá skutočnosť, že tým riešime len to minimálne, čo už roky volá po riešení, nám len dokazuje, ako zaostalá bola sféra sociálnej politiky u nás a čo nás ešte na tomto úseku čaká. Preto by som chcel podčiarknuť slová, ktoré povedal s. minister Štanceľ, že musíme urýchlene pristúpiť ku koncepčnej pozitívnej prestavbe celej sústavy sociálneho zabezpečenia, pretože len tak odstránime doterajšie nespravodlivosti, prameniace z toho, že na rôzne vekové a sociálne vrstvy obyvateľstva dnes platia rôzne zákony. Treba už konečne vyrovnať východziu základňu. Na ktorej potom budeme môcť spravodlivejšie uplatňovať princíp zásluh. Táto nerovnosť základne nám spôsobuje nemalé ťažkosti pri dielčích úpravách, ako ďalej vyplynie z mojej správy, pokiaľ sa napr. týka 8 % valorizácie dávok sociálneho zabezpečenia na roky 1961-1970.

Za Zdravotnícky výbor Národného zhromaždenia vás môžem ubezpečiť, že my veľmi starostlivo sledujeme práce spojené s vypracovaním tejto koncepcie a že nás s. minister Štanceľ veľmi podrobne informuje o postupe prác. Pokiaľ sa pamätáte, prijali sme na júnovej schôdzi pléna Národného zhromaždenia i uznesenie, podľa ktorého vláda v r. 1969 predstúpi pred parlament s koncepciou sociálnej politiky, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je i koncepcia sociálneho zabezpečenia.

Ako spoločný spravodajca si tiež dovolím zhodnotiť stručne, ako bolo naložené s pripomienkami výborov pri prerokúvaní zásad. Všeobecne možno konštatovať, že skoro všetkým pripomienkam bolo v zákone vyhovené buď úplne, alebo sa dosiahlo dobrého kompromisu. Zmienim sa o niektorých z nich.

Pokiaľ ide o úpravu dôchodkového zabezpečenia účastníkov odboja, najzávažnejšie pripomienky sa týkali jednak zníženia vekovej hranice nároku na dôchodok u žien - účastníčok odboja. Týmto pripomienkam bolo plne v návrhu zákona vyhovené. Ďalej sme mali námietky proti obmedzeniu zvyšovacích čiastok k dôchodku u účastníkov odboj a nad 90% čistého priemerného zárobku. Táto druhá pripomienka sa riešila kompromisom, že zvyšovacie čiastky náležia až do výšky 100 % čistého zárobku, s čím možno súhlasiť.

Veľmi ostrá diskusia, ťahajúca sa až do poslednej chvíle - avšak mimo rámec parlamentu - sa odohrala pokiaľ ide o zaradenie účastníkov do jednotlivých kategórii. Je to pochopiteľné, pretože odbojová činnosť predstavuje komplikovanú škálu ľudských osudov a utrpení, ktoré nie je ľahké vtesnať do štyroch skupín. Doporučenie, že vláda v spolupráci s českým a slovenským výborom Zväzu protifašistických bojovníkov a Ústredným výborom Zväzu protifašistických bojovníkov musí vyriešiť všetky rozpory, týkajúce sa zaradenia účastníkov odboja do skupín, do pléna Národného zhromaždenia, bolo vyhovené.

Chcel by som však predsa len vysloviť kritiku, že sa tieto problémy riešili etapovito a i napriek už uzavretým dohodám vyvstali na poslednú chvíľu nové požiadavky na zmenu zaradenia do jednotlivých skupín. Nakoniec

sa dosiahol rozumný kompromis, ktorý nenarušil celkovú štruktúru rozdelenia účastníkov odboja do skupín. Zmeny boli zakotvené do spoločnej správy výborov pod bodom 3, v ktorom sa novo upravuje § 107 b) ods. 1 čl. 2 a § 107 d) ods. 2 a § 107 e) ods. 3. Ostatné úpravy obsiahnuté v spoločnej zpráve sú dielčie úpravy, ktoré vzišli väčšinou z iniciatívy Slovenskej národnej rady. V priebehu pléna vám bol rozdaný dodatok k spoločnej správe, ktorý upravuje nové znenie čl. IV o prechodných ustanoveniach. Ide osobitne o ods. 3, ktorý namiesto zmocnenia priamo v zákone určuje, ako sa majú vypočítavať dôchodky účastníkom odboja, na ktoré vznikol nárok pred 1. januárom 1969, aby nebolo pochýb a aby sa dôchodky účastníkov odboja dostali na rovnakú úroveň a vychádzali z rovnakej základne, nech už vznikol nárok kedykoľvek.

Na záver by som chcel k tejto časti navrhovanej novelizácie povedať len to, že na jednej strane sme veľmi radi, že novelizácia obsahuje opatrenie, ktoré pomôže lepšie hmotne zabezpečiť starobu stovkám našich spoluobčanov, ktorí sa najviac zaslúžili o vybudovanie socializmu v našej vlasti. Na druhej strane si však nemôžeme odpustiť poznámku, že úpravu sociálneho zabezpečenia účastníkov odboja robíme nie v hodine dvanástej, ale už dávno po dvanástej, kedy mnoho tých, ktorých sa tento zákon týka, už dávno nežije a nedožilo sa teda tejto úpravy. Vďaka patrí pracovníkom ZPB, ktorí na tom majú zásluhu.

Kladom novelizácie tejto časti zákona je aj to, že sa týka všetkých účastníkov odboja, či už sa jedná o pracovníkov z rôznych odvetví rodného hospodárstva, alebo i v poľnohospodárstve. Zákon nečiní nárokoch žiadny rozdiel. Je tu ovšem rozdiel, z akého základu sa vychádza, pretože systém sociálneho zabezpečenia sa bude meniť až v novej koncepcii a teda i úplné vyrovnanie nastane až v novom zákone, s ktorým sa počíta v priebehu dvoch rokov.

Trocha dlhšie by som sa chcel zastaviť u druhej časti úprav, týkajúcej sa 8 %, v skutočnosti 8,7 % priemerného zvýšenia dôchodkov, ktoré majú nadobudnúť platnosť od 1. 1. 1969, ktoré tiež nazývame kompenzáciou dávok sociálneho zabezpečenia.

Toto zvýšenie presadzuje Zdravotnícky výbor NZ i bývalý Štátny úrad sociálneho zabezpečenia už od roku 1965, kedy bolo jasné, že ceny životných nákladov stúpajú. Ale až vládne uznesenie č. 426/67 a vládne uznesenie č. 73/1968 dali reálny podklad k tomu, že sa mohlo začať s prípravou zákonných úprav.