o obnovu doterajšieho ochranného systému, najmä o uzavretie pretrhnutých a otvorených hrádzí.
Z organizácií riadených naším ministerstvom pracujú na obnove hrádzí Hydrostav, Váhostav, Doprostav a Vodohospodárske stavby. Okrem toho prietrž v Patinciach zatvára Krajský podnik poľnohospodárskych meliorácií. V tomto roku sa má urobiť prác za 52, 0 mil. Kčs, no je už naozaj najvyšší čas, aby investor, t. j. Riaditeľstvo vodohospodárskeho rozvoja v Bratislave, tento objem technicky vyjasnil a dal najnutnejšiu dokumentáciu. V budúcom roku sa predpokladá objem asi 170 mil. Kčs len u podnikov inžinierskeho staviteľstva. Najnaliehavejšie práce sú na pretrhnutej hrádzi pri Číčove, asanačné a rekonštrukčné práce na hrádzi Kosihy - Komárno, na úseku Moča - Obid a na ďalších rekonštrukciách systému hrádzí, kanálov a ciest.
Tieto práce sú mimoriadne náročné, lebo sa musí urobiť maximálny objem prác v minimálnom časovom termíne. Preto urobíme všetko, aby priebeh prác bol plynulý.
Najdôležitejší úsek, číčovská hrádza, sa má podľa spracovaného harmonogramu opraviť do 30. novembra t. r., ale tak, aby ochrana proti storočným vodám bola v poriadku do 5. októbra t. r. Doterajší postup ukazuje konkrétnu možnosť značného skrátenia týchto termínov.
Práve v týchto dňoch sme urobili spolu s Ministerstvom poľnohospodárstva, Povereníctvom SNR pre stavebníctvo a s poľnohospodárstvom i zúčastnenými podnikmi prieskum súčasného stavu prác a podmienok na hrádzach. Podľa výsledku prieskumu robíme konrétne opatrenia pre urýchlenie prác, čo si vyžiada rýchle sústredenie odborných pracovníkov a mechanizmov.
Pokiaľ ide o bytovú a občiansku výstavbu dodávateľským spôsobom, realizujú úlohy na tomto úseku podniky Pozemné stavby Nitra a Trnava ako generálni dodávatelia za pomoci ďalších podnikov pozemného staviteľstva.
V bytovej výstavbe predpokladáme, že naše podniky v Komárne, v Štúrove a v Dunajskej Strede odozvdajú do konca roka v predstihu 108 bytových jednotiek a v nadpláne začnú 351 bytových jednotiek. Ďalej odovzdajú v predstihu v októbri t. r. časť školy v Komárne a v apríli budúceho roku (namiesto v júli) poľnohospodársku školu učňovskú v Komárne. Podniky robia opatrenia, aby sa urýchlila rozostavaná bytová výstavba v postihnutých oblastiach tak, aby sa 326 bytov, t. j. asi 1/3 celoročnej úlohy, odovzdalo do užívania už v prvom štvrťroku 1966.
Ešte pred zimou dokončia 431 chát v okrese Komárno a ďalšie v okrese Dunajská Streda prevažne Pozemné stavby Nitra za pomoci ďalších národných podnikov a okresných stavebných podnikov, ako aj brigád ČSM, najmä v Kolárove. Teraz je už vyše 200 chát zmontovaných (z nich v septembri odovzdáme do užívania vyše 100) a ďalších vyše 150 rozostavaných.
Ešte v tomto roku môžu a chcú začať naše podniky dodávateľsky stavať 200 rodinných domov, ak sa včas získajú záujemci, a ak bude načas územná príprava. Zničené a poškodené obytné domy si stavajú a opravujú občania prevažne sami za účinnej pomoci okresných stavebných podnikov, ale aj ostatných podnikov a závodov, pričom sa staráme o to, aby k tomu potrebné stavebné hmoty (cement, tehly, štrk, vápno a podobne) i ostatné materiály dostali kúpiť, keď to budú potrebovať.
Chceme, aby pomoc stavebníctva južnému Slovensku bola rýchla a účinná. To vyžaduje, aby tu bolo dosť pracovníkov, mechanizmov a ďalších prostriedkov.
Pokiaľ ide o mechanizmy k dnešnému dňu, pracuje na hrádzach z podnikov Inžinierskeho staviteľstva 132 ťažkých stavebných strojov (v tom 35 nákladných áut Tatra 111 a Tatra 138) a z podnikov Pozemného staviteľstva 44 (v tom asi 20 áut). V budúcich mesiacoch prisunieme z rôznych našich podnikov i ďalších zdrojov toľko ťažkých strojov, koľko ich podľa technicky vyjasnených úloh bude treba.
Stavebná obnova južného Slovenska, či už ide o inžiniersku, bytovú, alebo občiansku a priemyselnú výstavbu, naráža na niektoré vážne ťažkosti. Je to dnes predovšetkým doprava materiálov a technologická doprava. Podniky nášho ministerstva sa všemožne snažia odstraňovať nedostatky v cestnej a technologickej doprave nasadením vlastnej závodovej dopravy aj z podnikov z ostatných oblastí. V danej situácii to však nepostačuje. Požiadavky na dopravu pre stavebníctvo už v septembri t. r. v rozsahu viac ako 300 tis. ton ČSAD v Západoslovenskom kraji dodnes nekryje. Treba urobiť vážne a zásadné opatrenia, aby doprava nepodväzovala a nepodviazala rozvoj prác na hrádzach a obnovu v celom území.
Pre zásobovanie štrkopieskov sa koncom minulého týždňa vyriešili cenové otázky. Treba povedať, že štrkopieskov potrebujeme veľké množstvo a len pre obnovu hrádzí je to do konca roka podľa predbežných odhadov 1, 250. 000 m3. V najbližších dňoch začína ťažiť z Dunaja aj presunutý bager KDB 100 z Hričova. Z koryta malo by sa vyťažiť do konca roka dovedna minimálne 450. 000 m3. Zvyšok cca 800. 000 m3 sa bude musieť vyťažiť z materiálových jám. V týchto dňoch prebieha prieskum a výber najvhodnejších miest pre otvorenie materiálových jám pre jednotlivé úseky, na ktorých sa práce začali, respektíve začnú v najbližších dňoch. Štrkopiesky pre svojpomocnú individuálnu i hromadnú bytovú výstavbu, pre občiansku i ostatnú výstavbu sa ťažia z Dunaja v Komárne a už sa začali ťažiť aj z miestnych zdrojov pri obciach, ako napríklad Okoličná, Zlatná na Ostrove, Kračany a Bodza.
Niekoľko dní potom, čo vody začali opadávať, začali sme dodávať stavebný materiál pre obnovovacie práce.
Asi pred dvoma týždňami sa poukazovalo na nedostatok murovacích materiálov, najmä tehál. Urobili sme rad účinných opatrení, aby sme urýchlene dodali do týchto oblastí do konca augusta 10, 0 mil tehlových jednotiek pre trhové fondy a ďalších 10, 0 mil. do konca septembra. Do 10 t. m. sa vyexpedovalo do Jednôt vyše 17, 0 mil. tehlových jednotiek a ďalších 6, 0 mil. sa dodalo stavebným podnikom pre účely obnovy.
Pokiaľ ide o cement a vápno, sú predajne Jednôt dostatočne zásobené a sú skôr ťažkosti s odberom, ktorý môže zapríčiniť znehodnotenie zásob, ako je to napríklad s vápnom.
V dôsledku zvýšenia prísunu stavebných a ostatných materiálov do oblasti Dunaja vznikla v poslednom týždni vagónová zátarasa v priľahlých staniciach, takže sa vagóny nemohli dostať do vykladacích staníc a vyložiť. Na základe toho museli tehelne dočasne zastaviť nakládku.
Pre najbližšie dni a týždne treba lepšie zabezpečiť plynulosť dodávok stavebných materiálov v súlade s pripravenosťou stavebníkov. Treba, aby si národné výbory získali prehľad o pripravenosti a rozostavanosti tak, aby na niektorých stavbách, najmä na stavbách uskutočňovaných individuálnou svojpomocou, sa materiál dlho a zbytočne neskladoval a na druhých stavbách ho postrádali. Preto pri organizácii mimoriadneho prísunu stavebného materiálu ponúkol náš podnik Stavivá spoluprácu Krajskému sväzu spotrebných družstiev.
Súdružky a súdruhovia,
ako som už povedal, vytvorili sa v podstate predpoklady pre plné a rýchle rozvinutie prác na obnove oblasti postihnutej katastrofálnou povodňou. Ťažisko práce sa presúva na ústredné orgány, na ministerstvá, povereníctva, odborové riaditeľstvá, národné výbory a podniky, teda predovšetkým na priamych investorov a realizátorov vlastných obnovovacích prác, pričom vládna komisia, ako som už spomenul, bude veľmi dôsledne kontrolovať, ako práce napredujú, koordinovať postup a podľa potreby zasahovať a riešiť najzávažnejšie a zásadné problémy. Bude treba, aby činorodé a kladné úsilie občanov, národných výborov a podnikov, ktoré pri záchranných prácach preukázali, pokračovalo teraz v plnej sile. Osobitne by som zdôraznil potrebu intenzívnej, organizátorskej i politickej činnosti národných výborov všetkých stupňov a vzájomnú spoluprácu účastníkov obnovy južného Slovenska. Prax už ukázala, že tam, kde sa veci aktívne a iniciatívne riešia, sú aj dobré výsledky.
Príklady obetavosti a pracovného hrdinstva v etape záchranných prác nás presvedčujú o tom, že s pomocou všetkých našich občanov možno v obnovovacích prácach rýchlo pokračovať a obnovu úspešne dovŕšiť. Tak sa južné Slovensko stane opäť v krátkom čase oblasťou, kde ľudia budú šťastne žiť.
Podpredseda Kríž:
Ďakujem ministrovi súdruhovi inž. Takáčovi.
Do rozpravy sa ďalej prihlásil riaditeľ Riaditeľstva vodohospodárskeho rozvoja v Bratislave inž. Anton Žiak. Dávam mu slovo.
Riaditeľ Riaditeľstva vodohospodárskeho rozvoja inž. Žiak: Vážené súdružky a súdruhovia!
Posledné plénum Slovenskej národnej rady venovalo prvoradú pozornosť otázkam súčasného stavu vodného hospodárstva na Slovensku a jeho ďalšieho rozvoja do roku 1970. Ukázalo na súčasný stav a na úspechy, ktoré boli za posledných 20 rokov dosiahnuté, na problémy a úlohy, ktoré je potrebné v najbližších rokoch perspektívne riešiť.
Mimoriadna situácia tohto roku bohatého na vodu ukázala, že tejto oblasti národného hospodárstva treba sústavne venovať osobitnú pozornosť.
Nebudem opakovať všetko to, čo sa tohto roku stalo. Súdruh predseda C h u d í k vo svojom referáte uviedol, aké enormné úsilie bolo vynaložené, aby situácia bola úspešne zvládnutá.
Dovoľte mi však, aby som na základe mimoriadnych okolností poukázal na niektoré otázky, ktoré treba v najbližšom období a perspektívne riešiť v súvislosti s vodným hospodárstvom.
Z celokvej dĺžky tokov na Slovensku 7150 km je upravených 1909 km a dĺžka ochranných hrádzí je 2102 km. Plocha ochránená povodňami je 451 000 ha. Okrem toho je ochrana zabezpečovaná v retenčných priestoroch v údolných nádržiach.
Do úpravy tokov iba na Slovensku bolo vložené od roku 1955-64 1662, 8 mil. Kčs, zostáva ešte nechránená plocha asi 135 tis. ha.
Tieto rozsiahle a hodnotové veľké základné prostriedky obsluhuje celkove 1169 pracovníkov, z toho organizácia Dunaj-Váh má 239 pracovníkov, čiže na organizácie riadené národnými výbormi pripadá len 930 pracovníkov. Z tohto počtu sa však len 792 pracovníkov zaoberá činnosťou na tokoch.
Pri rozbore, aký počet pracovníkov by sa mal zaoberať touto činnosťou, tak celkový počet je iba 51, 7 % potrebného počtu.
V postihnutých okresoch Bratislava-vidiek, Dunajská Streda, Komárno, Nové Zámky, kde je 693 km hrádzí a upravených tokov a kanálov 872 km, je iba 79 strážnikov.
Rovnako náklady vydávané na generálne opravy sú nedostatočné. Z celkovej hodnoty základných prostriedkov tieto náklady robia iba 0, 3 % namiesto 0, 65 %. Ani náklady na údržbu nie sú uspokojivé.
Osobné a materiálové vybavenie prevádzkovateľov hrádzí jednotlivých okresných vodohospodárskych správ nezodpovedá čo do pracovníkov a vybavenosti stupňa ohrozenia na ochranných hrádzach, ba po roku 1958 sa fakticky stav zoslabil prechodom Vodohospodárskych stavieb z vodného hospodárstva do stavebníctva, čím sa znížil káder kvalifikovaných pracovníkov, ktorí po dobu ohrozenia vykonávali protipovodňové služby. Ináč prevádzali hlavne údržbu a generálne opravy vodohospodárskych diel a zariadení.
Vo vybavenosti vodohospodárskej služby boli značné nedostatky, a to tak v materiálnom, ako i technickom a kádrovom vybavení. Taktiež spojovacia technika nebola na výške.
Povodňové plány v priebehu posledných rokov, ako sa ukázalo, zastaralí a nevyjadrovali ani dostatočne nutnú vybavenosť pre jednotlivé úseky po stránke materiálneho, technického a kádrového vybavenia.
Smernice, ktoré sú základnou organizačnou normou protipovodňovej ochrany, ukázalo sa, že nezabezpečujú jednotnosť riadenia, nevymedzujú jasne kompetenciu a zodpovednosť medzi jednotlivými organizačnými stupňami protipovodňovej ochrany.
Ďalším nedostatkom smerníc je, že nestanovujú osobitný spôsob organizácie a vykonávania povodňovej ochrany na územiach chránených vodnými dielami. Tento nedostatok sa zvlášť výrazne prejavuje na územiach chránených ochrannými hrádzami a inými vodohospodárskymi objektami a zariadeniami.
Taktiež smernice neurčujú osobitný režim pre pracovníkov jednotlivých vodohospodárskych organizácií v chránených územiach.
Úlohy vodohospodárskych orgánov a organizácií sú charakterizované svojou špecifičnosťou, zvýšenou náročnosťou na odbornosť, skúsenosti a znalosť terénu v obhospodarovanom úseku toku.
Už len z tohto malého výpočtu postavenia vodohospodárskych organizácií vyplýva, že terajšia organizácia vodného hospodárstva, jej členenie a roztrieštenosť podväzuje iniciatívu pracovníkov vodohospodárskej služby a do určitej miery zbavuje ich priamej zodpovednosti za dôsledné plnenie úloh protipovodňovej ochrany. Za súčasného stavu niet priamej podriadenosti medzi jednotlivými orgánmi a organizáciami, chýba tu jednotné riadenie, vymedzenie zodpovednosti, náväznosť a koordinácia pri zamýšľaných opatreniach, ktoré treba vykonávať súčasne na celej trase toku bez zreteľa na jednotlivé okresy.
Metodické usmerňovanie zo strany vyšších orgánov a súdružská spolupráca medzi vodohospodárskymi organizáciami, najmä okresnými vodohospodárskymi správami, nemôže v žiadnom prípade nahradiť odborné vertikálne riadenie z jedného centra, ktoré je nevyhnutnou podmienkou úspešného boja proti povodniam.
Povodeň v roku 1965 ukázala, že je potrebné i naďalej venovať zvýšenú pozornosť úpravám odtokových pomerov na našich riekach, budovaniu vodohospodárskych nádrží väčšieho i miestneho významu, urýchlene riešiť komplexnú úpravu vodného režimu rieky Dunaj a celej priľahlej oblasti. Venovať zvýšenú pozornosť vybudovaniu protipovodňovej ochrany, jej materiálnemu, technickému a kádrovému vybaveniu.
Taktiež, ako ukázala skúsenosť, treba vytvoriť takú organizáciu vodného hospodárstva, aby odpovedala jeho významu v našej spoločnosti.
Riešenie týchto otázok vyžaduje vykonať opatrenia najmä v oblasti vodohospodárskej investičnej výstavby, v oblasti budovania protipovodňovej ochrany a organizácie vodného hospodárstva.
Po stránke vodohospodárskej, ako už tu bolo konštatované v referáte súdruha Chudíka i Koscelanského, bola sústredená pozornosť v prvom rade na odvedenie záplavových a vnútorných vôd Žitného ostrova. Ďalšia etapa sa sústredila na likvidáciu prietrži hrádze u Číčova a Patiniec a umele vytvorených prietrži pre gravitačné odvedenie vôd. Treba vidieť, že o zabezpečovanie prác starajú sa v podstate dve organizácie: Krajské vodohospodárske rozvojové investičné stredisko a Riaditeľstvo vodohospodárskeho rozvoja, ktoré prevzalo rovnako v druhej etape výstavby hrádzí, t. j. rekonštrukcie hrádzí, práce omnoho náročnejšie, pretože už na mnohých miestach ide o riešenie súvisiace s budúcou definitívnou výstavbou vodných diel. Do práce cestou Ministerstva poľnohospodárstva a jeho iniciatívnym zásahom hneď v prvých dňoch bola organizovaná pomoc okresných vodohospodárskych správ v celej republike, krajských vodohospodárskych rozvojových investičných stredísk i sesterskej organizácie Riaditeľstva vodohospodárskeho rozvoja v Prahe, na pomoc Krajskému vodohospodárskemu rozvojovému investičnému stredisku pre zvládnutie I. etapy prác, najmä v oblasti technicko-inžinierskych kádrov, pracovníkov materiálnych a iných potrieb. Mimo naliehavých prác, ktoré súvisia s tým, aby boli rýchlo uzavreté prietrže, aby sme vedeli čeliť event. zimným povodniam vzniklým ľadochodom, už tohto roku sa pristupuje k druhej etape, a to k rekonštrukcii hrádze na úseku BratislavaBodíky, hrádze Petržalka-Čuňovo a Bodíky-Číčov. Rovnako naše riaditeľstvo zabezpečuje úpravu hrádze Číčov-Komárno na úseku Malé Kosihy, miesta nebezpečného, kde je vypracovaná zjednodušená dokumentácia a 15. t. m. bola odovzdaná Hydrostavu.
Ďalšie úseky, ktoré sa prevádzajú, sú potom od Komárna-Obid, a tam sa zajtra odovzdáva stavenisko a prikrocuje sa k výstavbe hrádze u Moče, kde v podstate nebola žiadna ochrana.
Veľmi si treba ceniť, že bol daný vládnou komisiou súhlas zahájiť v predstihu, t. j. už tohto roku preložku Nitry do Váhu, ktorá akcia úzko súvisí s ochranným systémom dolného Váhu a Nitry. S výstavbou sa začína 20 t. m. Celkový objem, ktorý máme zabezpečovať tohto roku našou organizáciou, je 15 mil. korún, a Krajské vodohospodárske rozvojové investičné stredisko má zabezpečenú dodávateľsky zadanú údržbu a iné práce v objeme do 30 mil. Kčs. Možno povedať, že tie údaje, ktoré sme nahlásili, nekryjú sa s tými našimi požiadavkami.
Pochopiteľne, ústup vôd ukazuje, že tie naše predpoklady a odhady neboli vždy správne, ako u kanálov ten rozsah poškodenia nie je taký, aký sme predpokladali.
Chcel by som len zdôrazniť, že rekonštrukčné práce sa sústreďujú na miesta, ktoré sa ukázali ako najslabšie a majú sa previesť prevažne v rokoch 1966 a 1967, ako ste rovnako počuli, nákladom viac ako 300 mil. korún.
Chcel by som tiež zdôrazniť jednu závažnú otázku, ktorá veľmi úzko súvisí s rekonštrukciou hrádzí na Dunaji a bolo rovnako v referáte súdruha C h u d í k a o nej hovorené.
V rajónových štúdiách Žitného ostrova vystupuje ako základná otázka komplexné riešenie vodného režimu Dunaja a jeho priľahlej oblasti z hľadiska hospodárskeho a kultúrneho rozvoja. Na základe doterajších projektových prác, optimálnu bezpečnosť možno dosiahnuť po stránke technickej a ekonomickej komplexným vodohospodárskym riešením vodného režimu Dunaja a celej priľahlej oblasti výstavbou sústavy vodných diel. Je žiadúce, aby táto otázka bola čo najskôr vyjasnená a riešená, aby tak nutné prostriedky na ochranu boli všestranne a efektívne využité.
V doterajšom priebehu príprav sa stále veci troška komplikujú, miesto toho, aby sa problémy zužovali, sa rozťahujú. Domnievam sa, že v krátkom čase i táto otázka bude vyjasnená, pretože máme predložiť vyšším orgánom na schválenie návrh, ktorý by o tejto otázke mal rozhodnúť, ako postupovať v ďalšom budovaní optimálnej ochrany Žitného ostrova a priľahlej oblasti, teda na Dunaji a v priľahlých oblastiach.
Avšak už teraz na začiatku prevádzania rekonštrukčných prác je nutné upozorniť na otázky, od ktorých je závislý ich úspešný priebeh. Je to najmä otázka vhodného materiálu, štrku a hliny. Zdá sa to divné, veď v Dunaji v blízkosti je štrku dosť. Ťažiť štrk z materiálnych jám, ako ukázala tohto roku povodeň, je dosť riskantné. No iste všade, kde je to možné, sa ťažiť z materiálnych jám bude. No prevažnú časť štrku je najvýhodnejšie ťažiť z Dunaja. Avšak doterajšia ťažobná kapacita, i napriek tomu, že sú dodávané nové mechanizmy, ako spomenul aj súdruh minister T a k á č, pre rozsah a objem rekonštrukčných prác zďaleka nestačí. Taktiež je nedostatok nákladných áut na rozvoz a niektorých špeciálnych zariadení.
Rozsah a objem rekonštrukčných prác, ktoré sa majú previesť pomerne v krátkom čase, zabezpečenosť pre možný ľadochod, veľké vody budúceho roku, vyžaduje, aby boli mimoriadnymi opatreniami zabezpečené ďalšie potrebné mechanizmy pre ťažbu štrku z Dunaja, dopravné prostriedky, ale aj iné špeciálne zariadenia, ktoré budovanie ochrany hrádzí, tesniacich stien vyžaduje.
V tomto smere spolu s Odborovým riaditeľstvom inžinierskych stavieb pripravujeme príslušný návrh na zabezpečenie potrebných mechanizmov. Sú to mechanizmy, ktoré stavebníctvo nemá, a ktoré treba nielen mobilizovať, ale ktoré treba objednať a zabezpečiť.
Povodňová ochrana, ako ukázali skúsenosti tohto roku, je vedľa budovania ochranných hrádzí jedným z dôležitých článkov preventívnej ochrany. Musí byť náležité vybudovaná už vopred, aby mohla včas a operatívne zasiahnuť, kde hrozí nebezpečie.
Povodňová ochrana, najmä v chránených územiach, úzko súvisí s organizáciou vodného hospodárstva. V protipovodňovej ochrane, domnievame sa, je potrebné zabezpečiť jednotnosť a náväznosť vo výkone opatrení, jasnosť zodpovednosti a kompetencie medzi jednotlivými stupňami riadenia. Je nutné zveriť organizáciu prípravy a výkon protipovodňovej služby s jednoznačnou zodpovednosťou vodohospodárskym orgánom s ústredným a jednotným vedením, v úzkej a povinnej spolupráci so štátnymi hospodárskymi orgánmi a s armádou, a pri povinnej zodpovednosti s orgánmi strany. Toto však vyžaduje prebudovanie organizácie odvetvia vodného hospodárstva, a to aj z iných dôvodov než je protipovodňová ochrana.
Ukazuje sa bezpodmienečná nutnosť znova, najmä v oblasti Dunaja, ale aj v iných povodiach, preveriť a doplniť protipovodňové plány. Na základe súčasného stavu hrádzí, hydrologických a geologických podkladov zvlášť vyznačiť slabé a ohrozené miesta a na týchto úsekoch preventívne vytvoriť opatrenia materiálneho, technického a kádrového charakteru. Na základe súčasného nevyhovujúceho stavu vybavenia protipovodňovej ochrany po stránke materiálnej a technických prostriedkov vytvoriť také materiálne-technické rezervy, ako aj osobitné konštrukčné prvky a špeciálne zariadenia, ktoré by umožňovali operatívne, mobilné a úspešné čelenie povodňovému nebezpečenstvu. Mnohé z týchto opatrení je potrebné na základe previerky povodňových rezerv zabezpečovať ihneď.
Vzhľadom k posilneniu vodohospodárskych orgánov technikou a zapracovanými vodohospodárskymi pracovníkmi je nutné vytvoriť stavebno-montážnu organizáciu v rámci odvetvia vodného hospodárstva pre údržbu a generálne opravy vodohospodárskych diel a zariadení, už aj s ohľadom na protipovodňovú službu. Taktiež vyžaduje sa zdokonaliť a urýchliť informačné zpravodajstvo prognóznej a hlásnej služby.
Čo som uviedol, nevyčerpáva v plnej šírke a hĺbke, čo je potrebné urobiť pre povodňovú ochranu.
Je nutné vypracovať podrobný návrh na organizáciu protipovodňovej ochrany v oblastiach chránených a nechránených a na jej materiálne, technické, konštrukčné vybavenie. A na základe tohto návrhu upraviť vyhlášku Ministerstva vnútra o protipovodňovej ochrane.
Aký je súčasný stav vodného hospodárstva, bolo konštatované.
Organizácia vodného hospodárstva v najbližších dňoch má byť zúžená, čo bolo rovnako v úvodnom referáte súdruhom B o h d anovským uvedené. Chcel by som len toľko povedať v tomto smere, že by bolo potrebné, aby táto organizácia bola čo najskôr schválená a uvedená do života.
Domnievam sa, že všetci vodohospodári vítajú návrh nového usporiadania riadenia vodného hospodárstva, a že vynaložia všetok svoj um a sily pre úspešné zvládnutie úloh, ktoré ich na úseku vodného hospodárstva čakajú aj v súvise s rozvojom jednotlivých odvetví národného hospodárstva, ako aj zabezpečovania ochrany spoločenského a osobného majetku proti zákerným povodniam.
Popredseda Kríž:
Ďakujem súdruhovi inž. Žiakovi.
Súdružky a súdruhovia,
hlási sa ešte niekto do rozpravy?
(Nikto. )
Vyhlasujem rozpravu k tretiemu bodu programu za skončenú.
Nakoľko k návrhu uznesenia k zpráve o opatreniach Slovenskej národnej rady na obnovu hospodárskeho a spoločenského života v okresoch postihnutých povodňami nedošli od súdruhov poslancov žiadne pripomienky, dávam o návrhu hlasovať tak, ako bol predložený v tlači 14.
Kto súhlasí s návrhom uznesenia, nech zdvihne ruku!
(Hlasovanie. )
Je niekto proti?
(Nikto. )
Zdržal sa niekto hlasovania?
(Nikto. )
Zisťujem, že Slovenská národná rada navrhnuté uznesenie jednomyseľne schválila.
Nasleduje 20-minútová prestávka.
(Prestávka. )
(Po prestávke: )
Podpredseda Kríž:
Ďalším bodom programu je zpráva predsedu Komisie Slovenskej národnej rady pre rozvoj miestneho hospodárstva o údržbe a opravách bytového majetku na Slovensku.
Zpráva bola súdruhom poslancom, ako aj všetkým pozvaným hosťom rozoslaná, preto podľa rozhodnutia Predsedníctva Slovenskej národnej rady nebude prednesená.
Predseda Komisie Slovenskej národnej rady pre rozvoj miestneho hospodárstva súdruh Štefan F á b r y sa prihlásil o úvodné slovo do rozpravy.
Prosím, aby sa ujal slova.
Predseda Komisie SNR pre rozvoj miestneho hospodárstva Fábry:
Vážená Slovenská národná rada! Vážené súdružky a súdruhovia poslanci! Vážení hostia!
Naša socialistická spoločnosť vytvára podmienky pre trvalé zvyšovanie životnej úrovne občanov. Medzi významné ukazovatele životnej úrovne pracujúcich patrí aj dobré bývanie. Bytový fond, ktorý nám ostal po kapitalistickej spoločnosti, však požiadavky na dobré bývanie u prevažnej väčšiny občanov nesplňoval. Preto Ústredný výbor KSČ vytýčil vo svojich uzneseniach zásadu pre riešenie bytového problému, a to najmä výstavbou nových bytov. V súlade s opatreniami straníckych a štátnych orgánov sa prikročilo k urýchlenej výstavbe nových bytov, ktorých sa od oslobodenia do konca roka 1964 postavilo celkom 394 494, čo je viac ako jedna tretina z celkového počtu bytov na Slovensku. Táto starostlivosť o riešenie bytového problému sa najvýraznejšie prejavila na dedinách, kde sa postavilo vyše 200 000 moderných rodinných domčekov v rámci individuálnej bytovej výstavby.
Zvyšovanie úrovne bývania si však vyžaduje nielen stavať nové byty, ale sústavne zabezpečovať aj riadnu údržbu, opravy a modernizáciu jestvujúceho bytového fondu. Otázka údržby a opráv je v posledných rokoch vysoko aktuálna, pretože väčšina bytov je postavená pred rokom 1945 a 30 % pred rokom 1919.
V minulosti sa otázkam opráv a údržby bytového fondu nevenovala dostatočná pozornosť, a preto bytový fond chátral. Príčin tohto chátrania bolo viacej. Sú uvedené v zpráve, ktorú ste obdržali. Preto zmienim sa len o niektorých najpodstatnejších.
V prvom rade to bola skutočnosť, že sa súčasne s likvidáciou súkromných opravárskych živností nevytvárali v miestnom stavebníctve potrebné kapacity, ktoré by plne zabezpečovali opravy a údržbu bytového fondu. Okrem toho podniky miestneho stavebníctva, ktoré mali v prevažnej miere zabezpečovať opravy a údržbu bytového majetku, venovali sa namiesto opravám a údržbe bytov hlavne novej investičnej výstavbe. Poznatky okresných národných výborov svedčia o tom, že podniky miestneho stavebníctva často odopierali prevziať objednávky na najnutnejšie opravy domového majetku. Tento problém nebol a nie je ani doteraz úplne vyriešený. Otázky zvyšovania kapacít, najmä pre opravy a údržbu bytového majetku a plnenie menovitých akcií opráv podnikmi miestneho stavebníctva, budú musieť národné výbory urýchlene riešiť.
Ďalšou príčinou pomalého odstraňovania predovšetkým drobných a havarijných porúch bolo, že organizácie bytového hospodárstva nemali vôbec alebo len málo vlastných údržbárov, ktorí by boli urýchlene odstraňovali drobné závady. Množstvo drobných závad, ktoré sa mohli pri prevencii a včasnom zákroku odstrániť s pomerne malými nákladmi, nebolo opravených, a tak postupne malé závady narastali do veľkých rozmerov.
Úmerne k potrebám opráv a údržby bytového fondu sa neplánovalo ani dostatočné množstvo finančných prostriedkov, a tie, ktoré boli v pláne zabezpečené, nemohli národné výbory a organizácie bytového hospodárstva často používať podľa danej situácie na tie opravy, ktoré považovali za najnutnejšie. V minulosti sa u národných výborov osobitne plánovali finančné prostriedky na generálne opravy a osobitne na bežnú údržbu. Plánované finančné prostriedky na generálne opravy sa nemohli v žiadnom prípade použiť na bežnú údržbu a opačne. Takýto spôsob plánovania bol značnou brzdou pri opravách a údržbe bytového fondu. To bola tiež jedna z príčin, prečo plánované finančné prostriedky neboli vždy vyčerpané.
Značný podiel na chátraní domového majetku mali nedostatky v materiálno-technickom zásobovaní u organizácií bytového hospodárstva a podnikov miestneho stavebníctva. Pri realizáciii opráv a údržby tieto organizácie často zápasili s nedostatkom, najmä vodoinštalačného, elektroinštalačného a iného materiálu, potrebného pre opravy.
V súvislosti s údržbou starého bytového fondu zmienim sa ešte o nutných opravách a údržbe novopostaveného bytového fondu. Organizácie pozemného staviteľstva často nie v jednom prípade odovzdávali i odovzdávajú bytovým organizáciám nový domový majetok so značnými závadami. V dôsledku toho viac