Z hľadiska posilnenia bezpečnosti nejadrových štátov pred hrozbou jadrového útoku význam Zmluvy zvyšuje i rezolúcia, ktorú v súvislosti so schválením Zmluvy o nešírení na Valnom zhromaždení prijala Rada bezpečnosti v júni 1968. V rezolúcii, prijatej z iniciatívy ZSSR, Spojených štátov severoamerických a Veľkej Británie, sa prehlasuje, že agresia s použitím jadrových zbraní alebo hrozba takejto agresie štátu, ktorý jadrové zbrane nevlastní, by vytvorila situáciu, za ktorej by Rada bezpečnosti a hlavne jej všetci členovia, vlastniaci jadrové zbrane, museli ihneď jednať v súlade so záväzkami podľa Charty OSN.

Pri rokovaní o tejto rezolúcii vlády Sovietskeho zväzu, Spojených štátov a Veľkej Británie prehlásili, že budú podporovať alebo poskytnú okamžitú pomoc v súlade s Chartou každému štátu, nevlastniacemu jadrové zbrane, ktorý je účastníkom Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, a to v tom prípade, že sa stane obeťou agresie alebo hrozby agresie za použitie jadrových zbraní.

Prijatá rezolúcia a k nej pripojené vyhlásenie veľmoci sa tak stáva dodatočnou zárukou bezpečnosti nejadrových štátov, vyplývajúca zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.

Súdruhovia poslanci, prevažná väčšina štátov zaujímala po dobu niekoľkoročného rokovania o Zmluve kladné stanovisko a podporovala jej uzavretie. Potvrdzuje to i skutočnosť, že od 1. júla minulého roku, kedy bola Zmluva predložená k podpisu všetkým krajinám, ju do dnešného dňa podpísalo 90 štátov. Neznamená to však , že Zmluva nenarážala v priebehu rokovania a i doteraz nenaráža na odpor zo strany niektorých krajín. Ich námietky a pripomienky boli v procese prípravy Zmluvy posúdené a niektoré ustanovenia boli v konečnom texte formulované tak, aby boli uspokojené požiadavky čo najširšieho okruhu štátov, ako v politickej, tak i v ekonomicko-technickej sfére.

Účinný zákaz šírenia jadrových zbraní na ďalšie štáty zaisťujú prvé dva články Zmluvy. V prvom sa štáty vlastniace jadrové zbrane zaväzujú neposkytovať tieto zbrane, alebo iné výbušné jadrové zariadenia, ani kontrolu nad nimi ktorémukoľvek inému štátu, ktorý nukleárne zbrane nevlastní.

Prijímajú tiež záväzok nepodporovať a nepovzbudzovať ktorýkoľvek štát, nevlastniaci jadrové zbrane, k výrobe alebo k získaniu týchto zbraní a výbušných zariadení alebo kontroly nad nimi.

V druhom článku sa štáty, nevlastniace jadrové zbrane, zaväzujú neprijímať od kohokoľvek tieto zbrane alebo iné výbušné jadrové zariadenia, nezískavať ich akýmkoľvek iným spôsobom, ani nevyhľadávať a neprijímať žiadnu pomoc pre ich výrobu.

Závažným rysom Zmluvy o nešírení jadrových zbraní je medzinárodná kontrola, ktorá má byt uskutočňovaná podľa čl. 3 Zmluvy. Jej zmyslom je dať všetkým účastníkom Zmluvy primeranú istotu, že sú rešpektované a dodržiavané záväzky, ktoré z nej vyplývajú. Hlavne má zabezpečiť, aby v nejadrových štátoch nedochádzalo k nedovolenému prevádzaniu jadrovej energie z mierového využitia na jadrové zbrane alebo iné nukleárne výbušné zariadenia.

Základnú zodpovednosť za uskutočňovanie kontroly zveruje Zmluva Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu.

Agentúra má v tejto oblasti už určité pozitívne skúsenosti. V jej rámci bol rozpracovaný systém záruk, ktorý už niekoľko rokov uplatňuje voči niekoľkým desiatkam jadrových zariadení vo viacej než 30 štátoch.

Prax ukazuje, že táto forma kontroly je dostatočne účinná a pritom nezasahuje rušivo do mierovej činnosti štátov v oblasti mierového využitia jadrovej energie. Kontrola, požadovaná Zmluvou o nešírení jadrových zbraní, má byť založená na rovnakých zásadách ako systém záruk Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.

To sa tiež plne odráža v návrhu vzorovej dohody o kontrole, ktorý sa v súčasnosti pripravuje v agentúre v súlade so Zmluvou o nešírení.

V Československej socialistickej republike by bol po nadobudnutí platnosti Zmluvy predmetom kontroly všetok jadrový materiál a podliehali by jej tieto zariadenia: Prvá jadrová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach, výskumný reaktor v Ústave jadrového výskumu v Řeži a v budúcnosti poloprevádzkový závod na výrobu jadrového paliva v zariadeniach čs. uránového priemyslu. Kontrole by boli podriadené i ďalšie jadrové zariadenia, ktoré vybudujeme v nasledujúcich rokoch.

Pri formulovaní jednotlivých článkov Zmluvy, v ktorej sú obsiahnuté základné záväzky zmluvných strán, ako v otázke zákazu šírenia jadrových zbraní, tak i požadovanej kontroly, bola venovaná veľká pozornosť tomu, aby neboli nijak dotknuté práva a možnosti jednotlivých zmluvných strán rozvíjať výskum, výrobu a využitie jadrovej energie pre mierové účely. Táto sféra činnosti hrá už dnes a bude hrať najmä v neďalekej budúcnosti stále dôležitejšiu úlohu v urýchľovaní hospodárskeho pokroku ľudstva vo vyspelých i rozvojových štátoch.

S touto perspektívou v plnej miere počítajú i výhľady ďalšieho hospodárskeho vývoja ČSSR. Sme preto podobne ako ostatné štáty zainteresovaní na tom, aby sa do cesty tomuto vývoju ani v rámci jednotlivých štátov, ani v oblasti medzinárodnej spolupráce, nekládli žiadne prekážky. Túto požiadavku Zmluva plne rešpektuje. V tomto duchu je v zmluve upravená i možnosť prípadného využitia jadrových výbuchov pre mierové účely.

Pre nadobudnutie platnosti Zmluvy sa podľa článku IX, ods. 3 vyžaduje jej ratifikácia tromi veľmocami, ktorých vlády sú určené za depozitárov ratifikačných listín /ZSSR, USA a Veľká Británia/, ako i ďalšími štyridsiatimi signatármi. Doteraz ratifikovali zmluvu: Írsko, Nigéria, Veľká Británia, Dánsko, Kanada, Nórsko, Kamerun, Fínsko, Mexiko, Ecuador a Mauricius. V marci t. r. Zmluvu ratifikoval senát USA a má ju ešte podpísať prezident Nixon.

Zo socialistických štátov ratifikovali doposiaľ Zmluvu príslušné orgány v Poľskej a Maďarskej ľudovej republike. V ZSSR bola zmluva predložená k ratifikácii Najvyššiemu sovietu. Tiež v ďalších socialistických štátoch je pripravené zahájenie ratifikačného konania. Možno konštatovať, že doterajší vývoj, zvlášť postoj prevažnej väčšiny európskych štátov ku Zmluve, je uspokojivý.

Nemožno však strácať zo zreteľa, že vedľa štátov, ktoré zaujímajú pozitívne stanovisko, ktoré Zmluvu podpísali a pripravujú jej ratifikáciu, sú i krajiny, ktoré zaujímajú odmietavé alebo zdržanlivé stanovisko. Táto okolnosť je o to závažnejšia, že v niektorých prípadoch ide o štáty, ktoré majú dosť významné postavenie, pokiaľ ide o pôsobnosť Zmluvy v jednotlivých oblastiach sveta. V Európe, ktorá je pre Československo najdôležitejšou oblasťou, je to hlavne NSR. Už v dobe prerokúvania Zmluvy bola NSR v prvých radoch jej odporcov. Jej postup a požiadavky uplatňované v rámci NATO a EUROATOMu boli jednými z najvážnejších prekážok dohody. Ani súčasný postoj NSR ku Zmluve nie je uspokojivý. Oficiálni činitelia síce vyhlasujú, že NSR neusiluje o získanie jadrových zbraní, ale pokiaľ ide o Zmluvu, snaží sa naďalej pod najrôznejšími zámienkami vyhnúť prevziať v nej formulované záväzky. Postupuje tak i proti skutočnosti, že mnohí spojenci v čele s USA zrejme pôsobia na NSR, aby sa k Zmluve pripojila vo vládnúcej koalícii NSR vyvoláva táto otázka vážne rozpory. Zatiaľ čo Sociálnodemokratická strana Nemecka sa vyslovuje pre prijatie Zmluvy, vplyvné kruhy v kresťansko-demokratickej únii, a najmä v kresťansko-sociálnej únii, tento krok naďalej odmietajú.

Postoj NSR musia nevyhnutelne brať v úvahu pri uvažovaní svojho stanoviska ku Zmluve ostatné európske štáty včítane štátov socialistických. Musí k nemu pochopiteľne prihliadať i ČSSR.

Z hľadiska záujmov Československa v otázke nešírenia jadrových zbraní je vhodné postupovať pri ratifikácii Zmluvy tak, aby v otázke nadobudnutia jej platnosti nedochádzalo k prieťahom. Odďaľovanie ratifikácie zo strany ČSSR a ďalších nejadrových štátov, ktoré sú v podobnom postavení ako Československo, by objektívne napomáhalo silám, ktoré sa z rôznych dôvodov stavajú proti Zmluve.

V záujme účinného politického tlaku na NSR a na ďalšie váhajúce štáty je vhodné, aby Zmluvu v krátkej dobe ratifikovalo čo najviacej nejadrových štátov, ako členov Varšavskej zmluvy, tak i členov NATO a neangažovaných krajín. Tým by boli štáty, ktoré doteraz Zmluvu nepodpísali a neratifikovali, tlačené do morálnej izolácie, ktorá by mala v pozitívnom smere pôsobiť na ich stanovisko. Doterajší vývoj pri podpisovaní a ratifikácii Zmluvy je v tomto smere priaznivý.

Súdružky a súdruhovia poslanci, v závere by som chcel znova zdôrazniť, že vláda ČSSR nepovažuje Zmluvu o nešírení jadrových zbraní za konečný cieľ rokovania o odzbrojení, ale za vážny krok k posilneniu vyhliadok na udržanie medzinárodného mieru, a k riešeniu ďalších problémov odzbrojenia. V tomto duchu bude vláda presadzovať, aby po Zmluve o nešírení jadrových zbraní nasledovali ďalšie kroky, najmä v oblasti jadrového odzbrojenia.

Mnohými týmito problémami sa podobne ako v predošlých rokoch zaoberá výbor 18 štátov pre odzbrojenie, ktorého práca pokračuje i v tomto roku v Ženeve za účasti čsl. delegácie. Pre ČSSR, ako i pre ostatné mierumilovné európske štáty, má kardinálny význam zlepšenie situácie v Európe a uskutočnenie opatrení, ktoré by zabezpečovali medzinárodný mier a bezpečnosť na tomto kontinente. Významným príspevkom pre dosiahnutie tohto cieľa by bolo usporiadanie konferencie o európskej bezpečnosti, ako to navrhli členské štáty Varšavskej zmluvy na zasadaní politického poradného výboru v apríli tohto roku v Budapešti. Vláda ČSSR plne súhlasí s názorom, že nemožno ďalej otáľať so zahájením vecného, seriózneho rokovania o európskych problémoch, ktoré už mnoho rokov čakajú na vyriešenie, a je presvedčená, že usporiadanie navrhovanej konferencie by zohralo v tomto smere významnú úlohu.

Preto sa aktívne podieľa na úsilí o jej realizáciu a bude i naďalej využívať všetkých vhodných príležitostí k tomu, aby tohto cieľa bolo dosiahnuté. Uvedomujeme si, že konferencia by nevyriešila naraz všetky otvorené a sporné otázky. Mohlo by sa však dosiahnuť pokroku aspoň v niektorých smeroch. Táto možnosť nás podľa nášho názoru zaväzuje, aby sme urobili všetko pre to, aby príležitosť, ktorá sa naskytla, vďaka iniciatíve socialistických štátov, nebola premárnená.

V tejto súvislosti predpokladáme, že nadobudnutie účinnosti Zmluvy o nešírení jadrových zbraní za účasti všetkých európskych nejadrových štátov posilní vyhliadky na dosiahnutie pokroku pri riešení otvorených politických otázok v Európe. S prihliadnutím ku všetkým uvedeným skutočnostiam a v súlade s pozitívnym postojom. ktorý zaujímala ČSSR v celom procese rokovania o Zmluve, predkladá vláda ČSSR Zmluvu o nešírení jadrových zbraní v súlade s príslušným ustanovením ústavného zákona č. 143/2968 Zb., čl. 36 ods. 3 Federálnemu zhromaždeniu k prejednaniu a k vysloveniu súhlasu s ratifikáciou. Očakávame, že ratifikácia Zmluvy s Československom by mohla priaznivo ovplyvniť i postup ďalších štátov. Sme presvedčení, že Zmluva, ktorá je výsledkom niekoľkoročného rokovania, splní v zásade hlavné požiadavky, ktoré Československo kladie na uvedené opatrenie proti ďalšiemu šíreniu jadrových zbraní, prostredníctvom vlastnej výroby ďalšími štátmi i možnosťou ich získania od štátov, ktoré ich už v súčasnej dobe vlastnia.

Preto vláda doporučuje ratifikáciu Zmluvy s vedomím, že tento krok strany ČSSR bude nielen naším praktickým prínosom k uvedeniu tejto významnej medzinárodnej Zmluvy do života, ale i ďalším výrazom túžob a trvalého úsilia vlády a nášho ľudu o to, aby ČSSR hrala aktívnu úlohu v medzinárodných vzťahoch v záujme zabezpečenia mierových podmienok pre život nášho statočného ľudu.

Předsedající mpř. SL Miková: Děkuji s. ing. Markovi za jeho zprávu. Zpravodajskou zprávu přednese místo poslance Jana Němce, který se omluvil, poslanec Krček. Žádám ho, aby se ujal slova.

Zpravodaj posl. Krček: Soudružky a soudruzi, návrh na ratifikaci Smlouvy o nešíření jaderných zbraní byl projednán na společném zasedání zahraničních výborů SL a SN dne 20. března t. r. a znovu na schůzi zahraničního výboru SL dnes ráno. Stanovisko vlády ČSSR k ratifikaci Smlouvy vyložil na tomto zasedání ministr zahraničních věcí ing. Ján Marko. V diskusi k návrhu vystoupila řada poslanců obou sněmoven, kteří vesměs plně podporovali návrh, aby Federální shromáždění vyslovilo souhlas s ratifikací Smlouvy presidentem republiky ČSSR.

Projednávání návrhů na společné schůzi obou zahraničních výborů objasnilo a zdůraznilo řadu významných aspektů Smlouvy o nešíření jaderných zbraní a československého postupu, pokud jde o její ratifikaci.

Cílem Smlouvy je zabránit tomu, aby další státy získaly jakýmkoliv způsobem jaderné zbraně. Jednání o vládním návrhu jasně ukázalo, že nebezpečí takovéhoto nepříznivého vývoje je zcela reálné, protože v současné době existuje ve světě řada států, které by mohly v krátké době přistoupit k vlastní výrobě jaderných zbraní. Takovýto vývoj by měl za následek podstatné zhoršení celkové situace ve světě, zvýšení nedůvěry a napětí ve vztazích mezi státy, růst nebezpečí, že v některé části světa bude rozpoutána jaderná válka s nedozírnými důsledky pro národy všech zemí. Zvýšení počtu států, disponujících jadernými zbraněmi, by ještě více zkomplikovalo jednání o dalších odzbrojovacích opatřeních. Proto je uzavření Smlouvy o nešíření jaderných zbraní významným krokem a je v zájmu všech mírumilovných národů světa, aby tato Smlouva co nejdříve vstoupila v platnost.

Při hodnocení významu Smlouvy je nutno zcela jednoznačně vycházet z konkrétního cíle, který si Smlouva klade, a který již byl uveden výše. Československá socialistická republika však považuje i tento dílčí krok za významný akt v úsilí o upevnění mezinárodního míru a bezpečnosti. Uvítali bychom, kdyby bylo možno již nyní přijmout opatření širšího dosahu, jako je např. zákaz použití jaderných zbraní, zastavení další výroby jaderných zbraní ve státech, které již jimi disponují, vytváření pásem bez jaderných zbraní, stažení jaderných zbraní, které jsou vlastnictvím jaderných velmocí z území jiných států apod. Avšak to, že Smlouva o nešíření dosažení těchto cílů nezajišťuje - a ani o ně neusiluje, nijak nesnižuje náš zájem na tom, aby se co nejdříve stala platným dokumentem, ovlivňujícím další postup jednotlivých států v otázce jaderného zbrojení.

Smlouva ve své konečné podobě je výsledkem několikaletého obtížného jednání. jehož průběh byl ovlivňován nejenom stanovisky vlád přímo v jednání zúčastněných, ale i silným tlakem světového veřejného mínění, jež právem požaduje, aby nedošlo k rozšíření jaderných zbraní na další státy. V průběhu jednání došlo k řadě významných změn v původním návrhu Smlouvy. Naprostá většina těchto změn byla přijata z podnětu nejaderných států a odráží jejich zájmy a požadavky v jednotlivých otázkách.

Skutečnost, že přes řadu problémů a překážek bylo nakonec dosaženo dohody o široce přijatelném textu Smlouvy svědčí o tom, že Smlouva je v souladu se zájmy zdrcující většiny všech států mezinárodního společenství - malých i velkých, jaderných i nejaderných.

To však neznamená, že jak při sjednávání Smlouvy, tak při jejím uvádění v život se nevyskytují vážné problémy a překážky. V několika zemích mají značný vliv síly, které se z různých důvodů staví proti Smlouvě, snažily se zabránit jejímu sjednání a nyní vyvíjejí značné úsilí k tomu, aby znemožnily nebo alespoň oddálily její vstup v platnost. Z hlediska situace v Evropě, která je pochopitelně určující i pro Československou socialistickou republiku, hrály v tomto směru významnou úlohu především militaristické, revanšistické kruhy v Německé spolkové republice. Jak v průběhu jednání o návrhu Smlouvy, tak i v současné době kdy je na pořadu její podpisování a ratifikace, vyvíjejí velké úsilí k tomu, aby co nejvíce oddálily vstup Smlouvy v platnost. k průtahům, které jsou škodlivé z hlediska uvádění Smlouvy v činnost, však dochází i v některých dalších zemích.

Z uvedených okolností je zjevné, že samotným sjednáním Smlouvy a tím, že k 1. červenci minulého roku byla předložena k podpisu všem státům, úsilí o její uvedení v život nekončí. Státy, které mají zájem na tom, aby Smlouva vstoupila v platnost co nejdříve a aby její účinnost byla co největší, musí nadále pokračovat ve svém úsilí o její prosazení. Jejich cílem musí být, aby Smlouva vstoupila v platnost bez jakýchkoliv zbytečných a škodlivých průtahů a dále, aby se ke Smlouvě připojil co největší počet států.

Dosavadní vývoj v tomto směru je v zásadě příznivý. Smlouvu až dosud podepsalo - jak bylo uvedeno v projevu s. ministra Marko - 90 států. Ratifikační proces již dokončilo 11 států a v řadě dalších zemí se ratifikace blíží k závěru.