Předsedající, místopředseda SL J. Trojan: Soudružky a soudruzi poslanci, zahajuji přerušené jednání.

Vzhledem k tomu, že jednání ve Sněmovně národů se trochu opožďuje a ministr financí ČSSR s. ing. R. Rohlíček, který má zdůvodňovat návrh státního závěrečného účtu, přijde o něco později, navrhuji, abychom přesunuli tento bod na místo sedmé a bod sedmý abychom projednali nyní.

Kdo souhlasí s tímto návrhem /Hlasuje se./

Kdo je proti? /Nikdo./

Zdržel se hlasování? /Nikdo./

Projednáme tedy bod

Prosím ministra práce a sociálních věcí ČSSR s. Michala Štanceľa, aby odůvodnil vládní návrh zákona.

Ministr práce a sociálních věcí ČSSR M. Štanceľ: Súdruh predseda, vážené súdružky a súdruhovia poslanci! Dovoľte mi, aby som z poverenia vlády ČSSR zdôvodnil návrh zákona o úprave niektorých nízkych dôchodkov a o ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení. Týmto návrhom predstupuje vláda pred vašu snemovňu po pol roku s ďalším významným sociálnym opatrením. V decembri minulého roku ste prerokovali a schválili zákon o materskom príspevku, ktorý vstúpil do účinnosti pred niekoľkými dňami.

Výstavba socializmu je vo všetkých socialistických krajinách i v našej vlasti nerozlučne spojená s prehlbovaním všestrannej starostlivosti o človeka. Predné miesto patrí pritom trvalej starostlivosti o zabezpečenie pracujúcich v dobe, keď pre nemoc, starobu alebo invaliditu nemôžu pracovať. 25. výročie oslobodenia našej vlasti Sovietskou armádou a 25. výročie rozvoja nášho spoločenského poriadku sú vhodnou príležitosťou aspoň krátko zhodnotiť dosiahnuté výsledky, aby sme tak lepšie pochopili cieľ a význam opatrenia, ktoré chceme dnes uskutočňovať.

Postupné budovanie socialistického sociálneho zabezpečenia začalo skoro po skončení druhej svetovej vojny a dosiahlo svoj prvý vrchol už v roku 1948, keď februárové víťazstvo pracujúcich uvoľnilo cestu k zavedeniu národného poistenia, prinášajúc po prvé v dejinách našich národov sociálnu istotu a sociálne zabezpečenie prakticky celému obyvateľstvu. Postupne dochádzalo k ďalšiemu výraznému zlepšeniu sociálneho zabezpečenia, hlavne úpravami v roku 1957. Po tomto roku je obdobie budovania socialistickej spoločnosti naplnené prehlbovaním a rozširovaním sociálno-politických opatrení, zameraných jednak na zlepšenie sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov, jednak na rozvoj sociálnych služieb. Niekoľko údajov nám znázorní dosah týchto opatrení v živote našej spoločnosti a predovšetkým v živote tých, ktorých sa bezprostredne dotýka.

Počet pracujúcich, ktorí boli zahrnutí do dôchodkového zabezpečenia, sa rovnal v roku 1948 asi 4740 tisícom. Zvýšil sa do roku 1956 o viacej než o 17 % a do konca roku 1969 o viacej než o 50 %. Dnes je zabezpečený prakticky každý pracujúci občan a celkový počet robí 7150 tisíc osôb.

Ešte rýchlejšie narastal počet vyplácaných dôchodkov, a to z 1310 tis. v roku 1948 na 3160 tis. v roku 1969, to jest skoro na dvaapolnásobok. Obdobným tempom sa zvýšila priemerná výška vyplácaných starobných dôchodkov zamestnancov z 325 Kčs v roku 1948 na 848 Kčs v roku 1969. Priemerná výška starobných dôchodkov družstevných roľníkov, ktorá robila 272 Kčs ešte v roku 1957, vzrástla u členov JRD s vyššou úrovňou hospodárenia na 621 Kčs, u ostatných družstevníkov zhruba na 460 Kčs.

Tento veľmi náročný kvalitatívny i kvantitatívny vývoj dôchodkového zabezpečenia bol umožnený rastom nášho hospodárstva, ktoré - i keď niekedy s ťažkosťami - dokázalo zabezpečovať potrebné prostriedky. Náklady na dôchodkové zabezpečenie robili v roku 1948 o niečo viacej než 3 a pol mld Kčs a zvýšili sa priebehom dvoch desaťročí na 23 mld Kčs, tj. viacej než na šesťnásobok. Ak uvážime, že dôchodkové zabezpečenie nebolo jediným úsekom hradeným zo spoločenských spotrebných fondov, ktorý sa v uplynulých 25 rokoch od základov prebudoval, ide tu o veľmi podstatný pokrok. Najvýznamnejšie bolo zvýšenie realizované v roku 1968, keď bolo upravené dovedna 382 tisíc dôchodkov, a to v priemere o 130 Kčs mesačne. Celkové ročné náklady na toto zvýšenie sú 614 mil. Kčs. Problém nízkych dôchodkov sa nedá vyriešiť úplne a natrvalo. Treba ich posudzovať v súvislosti s vývojom životných nákladov a pracovných príjmov. Z tohto hľadiska má hospodársky vývoj uplynulého roku i sociálne opatrenia, ktoré dnes prerokovávame, veľký dosah.

Pred niekoľkými dňami skončilo plenárne zasadnutie ÚV KSČ, ktoré hodnotilo, ako sme plnili a plníme realizačnú smernicu, ktorú pre všestrannú konsolidáciu, tak politickú, ako aj hospodársku, vytýčil ÚV našej strany pred rokom. V správe Predsedníctva ÚV KSČ, prednesenej jeho prvým tajomníkom s. Husákom, bolo okrem iného uvedené, že úspešný postup konsolidácie v oblasti ekonomiky umožňuje uskutočňovať niektoré naliehavé sociálne opatrenia, z ktorých jedno je práve prerokovávané, zvýšenie nízkych dôchodkov. Chcem k tomu ešte dodať, že ekonomická konsolidácia má veľký význam pre životnú úroveň všetkých občanov a zvlášť pred dôchodcov, pretože napríklad cenové moratórium stabilizovalo reálnu hodnotu ich príjmov a rast produktivity práce zlepšil zásobovanie trhu. Nie je to teda málo, súdružky a súdruhovia poslanci, keď okrem toho počíta naše hospodárstvo s úpravou nízkych dôchodkov, čo si vyžiada celoročný náklad viac ako 1 miliardu Kčs a bude sa dotýkať podľa odhadu okolo 700 tisíc príjemcov nízkych dôchodkov.

Navrhovaný zákon umožňuje úpravu nízkych dôchodkov na 500 Kčs pre jednotlivcov, a keď je na dôchodok odkázaný ďalší príslušník rodiny na 850 Kčs, čo je riešenie s výrazným sociálnym zameraním.

Keď má dôchodca alebo rodinný príslušník, okrem nízkeho dôchodku ešte iný príjem, zvyšuje sa dôchodok o rozdiel medzi úhrnom dôchodku a príjmu a medzi sumou 500, resp. 850 Kčs mesačne. Týmto opatrením sa dosiahne zvýšenie nízkych dôchodkov na sumu, ktorá je nevyhnutne potrebná na úhradu nutných životných nákladov.

Podľa navrhovanej úpravy je zvýšenie poňaté ako úprava fakultatívna, tak ako to rozhodla vláda a stranícke orgány.

Fakultatívnosť úpravy je zdôvodnená tým, že nejde o administratívne stanovenie minimálneho dôchodku, ale o sociálne opatrenie, zabezpečujúce minimálny príjem, ak nie je možný z iných zdrojov. Toto zodpovedá našim súčasným ekonomickým možnostiam a snahe riešiť naliehavé sociálne problémy čo najúčelnejšie. Preto je možné dôchodky zvýšiť len vtedy, ak si dôchodca alebo rodinný príslušník nemôže vlastnou prácou zvýšiť životnú úroveň pre starobu, neschopnosť k práci alebo z iných vážnych dôvodov.

Pritom sa neprihliada na pracovný príjem z činnosti, ktorá netrvá v kalendárnom roku dlhšie než 60 pracovných dní, ani na pracovný príjem dôchodcu alebo iného rodinného príslušníka staršieho ako 70 rokov.

Súdružky a súdruhovia poslanci, fakultatívnosť úpravy nízkych dôchodkov musíme správne pochopiť a vysvetľovať. Treba si plne uvedomiť, že suma, ktorá je v celoročnom vyjadrení oveľa vyššia než výdavky na zvyšovanie nízkych dôchodkov v roku 1968, znamená v súčasnej ekonomickej situácii to maximum, čo je možné na tento cieľ poskytnúť. Nechceme na týchto prostriedkoch šetriť, ale vzhľadom na to, že ide vyslovene o sociálne opatrenie, je nutné trvať na tom, aby boli v každom prípade u príjemcu nízkeho dôchodku splnené stanovené podmienky pre jeho zvýšenie.

Venujeme veľkú pozornosť tomu, aby realizácia zvyšovania nízkych dôchodkov bola v maximálnej možnej miere od účinnosti navrhovaného opatrenia, t. j. od 1. 10. 1970. Preto obe národné ministerstvá práce a sociálnych vecí zabezpečili prostredníctvom národných výborov, aby boli vyhľadávaní potrební dôchodcovia a pripravené všetky podklady pre rozhodovanie.

Ako som už naznačil, nemá vláda v úmysle urobiť týmto návrhom zákona bodku za problémom nízkych dôchodkov alebo dôchodkového zabezpečenia vôbec. Pretože tu v podstate ide o problém starodôchodcov a o problém zaostávania vyplácaných dôchodkov za vývojom ostatných príjmov, treba ho trvale riešiť v rámci celkovej prestavby systému dôchodkového zabezpečenia. To si vyžiada značné finančné náklady i hmotné zdroje. V doterajšom štádiu rozpracovania problematiky životnej úrovne v piatej päťročnici vláda svojím uznesením zo dňa 18. júna t. r. stanovila, že treba vytvárať priestor pre najnutnejšie úpravy v systéme dôchodkového zabezpečenia a starostlivosti o rodiny s deťmi. Vláda pritom vychádza z toho, že i životná úroveň osôb, ktoré sa nemôžu zúčastniť pracovného procesu, má rásť primerane k rastu národného dôchodku. Chceme tým ďalej upevňovať pocit celoživotnej istoty občanov tiež preto, lebo práve tu treba urobiť všetko, aby konsolidácia národného hospodárstva pokračovala žiadúcim tempom.

Ďakujem vám, súdružky a súdruhovia, za vašu pozornosť a v mene vlády vás žiadam, aby ste predložený návrh zákona o úprave nízkych dôchodkov prerokovali a schválili.

Předsedající, místopředseda SL J. Trojan: Děkuji ministru práce a sociálních věcí s. Štanceľovi za odůvodnění předloženého návrhu.

Prosím zpravodaje poslance Škulu, aby podal zpravodajskou zprávu.

Zpravodaj poslanec J. Škula: Vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci a vážení hostia! Predložené paragrafované znenie vládneho návrhu zákona o úprave niektorých nízkych dôchodkov a o ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení je jedným z jednotlivých opatrení vlády Československej socialistickej republiky z predpokladaného sociálneho programu, o ktorom sa zmienil predseda vlády súdruh Štrougal vo vládnom vyhlásení, prednesenom na májovom plenárnom zasadnutí Federálneho zhromaždenia.

Je to jediné sociálne opatrenie, ktoré sme mohli za jestvujúcej situácie realizovať. Sme presvedčení, že toto opatrenie rieši situáciu v najnaliehavejšej oblasti.

Toto opatrenie nadväzuje na niektoré opatrenia z minulých rokov: zvýšili sa všetky dôchodky na vyrovnanie zvýšených cien životných potrieb, k základnému dôchodku bol priplatený osobitný prídavok, ďalej sa upravili nízke dôchodky a dôchodkové nároky účastníkom odboja.

Vládny návrh zákona, o ktorom rokujeme, sa týka nízkych dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu a výživy pre rodiny dôchodcov.

Naša socialistická spoločnosť, aj keď v uplynulom období vždy venovala významnú pozornosť dôchodkom, predsa len nevypracovala komplexný súbor opatrení, ktorý by zahrňoval nielen dôchodkové zabezpečenie, výstavbu domovov pre dôchodcov, zdravotnícke služby pre starých a bezvládnych ľudí, ale ktorý by chápal problémy štrukturálnej povahy, dotýkajúce sa celého vývoja a ďalšieho smerovania spoločnosti, pretože aj naša spoločnosť sa vo vekovej štruktúre zmenila v prospech starších ľudí: naša spoločnosť teda starne.

Ak pred päťdesiatimi rokmi veková skupina mladých obyvateľov, t. j. do 35 rokov, tvorila u nás 65 % celého obyvateľstva, dnes je to len 45 %. Stredná skupina obyvateľstva do šesťdesiat rokov reprezentovala vtedy 25 %, dnes už 35 %. Ľudia starší ako 60 rokov tvorili 9 %, dnes už 14 %.

Demografovia ako hlavné príčiny tohto javu uvádzajú jednak predĺženie ľudského veku zvýšením hospodárskej a kultúrnej úrovne obyvateľstva, rozvojom lekárskej vedy, zásahmi hygieny, celkovým zlepšením životného prostredia človeka a ďalej tým, že klesajúca pôrodnosť nestačí nahradiť ani pri znížení dojčenskej a detskej úmrtnosti ústup celkovej úmrtnosti do vyšších vekových hraníc.

Súhrnne možno konštatovať, že aj naša republika - tak ako väčšina kultúrnych krajín v Európe - sa musí postupne vyrovnať s problémom heslovite formulovaným ako starnutie a jeho spoločenskými dôsledkami.

Predlžovanie ľudského veku by malo viesť spoločnosť k tomu, aby vytvárala podmienky pre predĺženie obdobia, v ktorom by ľudia mohli byť aj naďalej užitoční spoločnosti, t. j. naďalej sa zúčastňovať na práci. Nezvyšovať roky na odpočinku, ale vytvárať podmienky pre spoločensky primeranú a užitočnú prácu v starobe.

Stručne povedané: neodtrhávať ľudí od spoločnosti, ale zabezpečiť im aktívnu starobu.

Bezpečné záruky v tomto smere vytvára naša socialistická spoločnosť, vedená marxisticko-leninskou Komunistickou stranou Československa.

To, čo sme obrazne nazvali "jeseňou života", sa dnes stáva jednou zo sfér spoločenského života, ktorá zahŕňa stále väčšie percento spoločnosti. Preto by sa aj jej záujem mal stále sústredenejšie a komplexnejšie zaoberať touto oblasťou ľudského života a vytvárať programové podmienky jeho riešenia.

Sociálne opatrenia v dôchodkovej oblasti sú len tým najnevyhnutnejším a z tohto aspektu boli zásady zákona prerokované vo výboroch snemovní v máji a júni t. r., pričom viacerí poslanci predniesli k navrhovaným zmenám svoje pripomienky. Jednotlivé výbory prijali potom odporúčania, ktoré boli pri spracovaní zákonnej osnovy zohľadnené.

Treba povedať, že značný počet nízkych dôchodkov, ovplyvnený doterajším vývojom sústavy sociálneho zabezpečenia, zostáva vážnym problémom v sociálnom zabezpečení. Túto otázku by bolo možné dôsledne riešiť v rámci komplexnej prestavby sociálneho zabezpečenia, ktorá predpokladá stanovenie jednotlivých zásad pre dôchodkové zabezpečenie všetkých pracujúcich s prihliadnutím na zvýšené náklady na životné potreby a na zmeny cenových relácií. Takáto prestavba dôchodkového zabezpečenia by si však vyžiadala náklady v takej výške, ktoré nám naša súčasná hospodárska situácia nedovoľuje pre tento účel uvoľniť. Musíme preto riešiť problematiku dôchodkového zabezpečenia zatiaľ čiastkovými úpravami, ktoré prispievajú k zlepšeniu sociálnej situácie spoločensky najpotrebnejších skupín starých, osamelých a opustených osôb.

Prerokovávaný vládny návrh vychádza z týchto hlavných zásad:

1. Predovšetkým sa posúva hranica najnižšieho dôchodku na 500 Kčs, ak je starobný dôchodok jediným zdrojom príjmu dôchodcu, alebo ak iný príjem spolu s dôchodkom nedosahuje 500 Kčs. U manželských dvojíc, prípadne u iného rodinného príslušníka, ktorý je odkázaný na dôchodcu, sa posúva toto zvýšenie až na 850 Kčs. Zvýšenie sa môže týkať nielen starobného dôchodku, ale aj invalidného, vdovského a sirotského dôchodku u obojstranne osirelého dieťaťa. Na rozdiel od doterajšej úpravy, keď sa nebral zreteľ na príjem dôchodcu, neprevyšujúci 200 Kčs mesačne, prípadne 400 Kčs mesačne, pokiaľ bol naň odkázaný rodinný príslušník, bude sa podľa navrhovanej úpravy prihliadať na akýkoľvek príjem dôchodcu s výnimkou príjmov z pracovnej činnosti, ktorá netrvá dlhšie ako 60 dní v kalendárnom roku. Za príjem dôchodcu sa považuje aj osobitný príplatok podľa čl. I zák. č. 161/1968 Zb. Na pracovný príjem dôchodcu staršieho ako 70 rokov sa neberie zreteľ, lebo sa vychádza z toho, že v tomto veku pracujú už len tí dôchodcovia, ktorých k tomu núti ich ekonomická situácia.

2. Ďalším hľadiskom, rozhodujúcim pre priznanie zvýšenia dôchodku je skutočnosť, že dôchodca alebo jeho rodinný príslušník si nemôže vlastnou prácou zvýšiť životnú úroveň pre svoj vek, pracovnú neschopnosť alebo pre iné vážne dôvody. Zdravotný stav dôchodcu bude teda pri posudzovaní dôvodnosti zvýšenia dôchodku predmetom skúmania rozhodujúceho orgánu; budú ho zisťovať tak ako ostatné skutkové okolnosti, dôležité pre posúdenie nároku, národné výbory. V diskusii boli vyslovené obavy, aby v praxi pri riešení jednotlivých konkrétnych prípadov nedochádzalo k ťažkostiam alebo prieťahom v administratívnom spracovaní materiálu. Boli sme však presvedčení, a to už pri prerokúvaní zásad zákona, že národné výbory obdržali príslušné inštrukcie, ako urýchlene majú pri zisťovaní postupovať, aby sa o oprávnených nárokoch dôchodcov mohlo čo najskôr rozhodnúť.