Středa 17. prosince 1969

Dovolte mi, abych řekl několik slov také k zákonu o soudech. Zdá se, že se naše veřejnost konečně dočká ochrany před různými zloději, podvodníky, šmelináři a rozkrádači našeho národního majetku. V závodech se krade, dělají se různé věci, např. do bytové výstavby, na různé upomínkové dary atd. Nevím, proč se zde nezakročí. Když na to poctivý dělník poukáže, je, jak se říká, smeten.

Doufám tedy, že naše soudy půjdou pružněji po činu, budou rychleji reagovat a rychleji soudit. Vždyť není možné, aby příprava i v prokázaných věcech trvala dva až tři měsíce, kdy už veřejnost dávno zapomněla na to, co udělal a pak se ještě stane, že ho mnozí litují.

Také naše bezpečnost by měla dostat novou techniku a měly by být hlavně posíleny její stavy. Víme z praxe, že když se např. objeví příslušník s plácačkou na silnici, hned se předpisy dodržují, zrovna tak, jako když se objeví na ulici služba, mnozí od svého úmyslu upustí. Vždyť je to preventivní opatření, které ne vždy důsledně uskutečňujeme. Podívejte se např., co říká černá kronika, kde jsou dosti otřesné případy a člověk si připadá jako v Americe. Přitom je to pouze zlomek toho, co se skutečně stane. To dokazuje, že je třeba na tomto úseku dělat poctivě. Naši lidé tyto postihy nebudou jistě brát jako ta nešťastná padesátá léta, ale nabudou pocit, že budou moci jít po noční směně bezpečně ke svým domovům.

Ať ale také naše soudy a orgány chrání důsledně vymoženosti našich revolučních aktů, zájem státu. Byli jsme totiž v nedávném období svědky toho, že se chtěly tyto vymoženosti zrušit a nastolit něco jiného. Děkuji za pozornost.

Predseda SN Mihálik: Ďakujem poslancovi Peškovi. Do diskusie sa už viac nikto písomne neprihlásil. Praje si niekto slovo? Nikto. Vyhlasujem teda diskusiu za skončenú.

Prosím ministra financií ČSSR Ing. Rohlíčka, aby zaujal stanovisko k diskusným príspevkom, popr. k správe a návrhom spravodajcu.

Minister financií lng. Rohlíček: Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, myslím, že v diskusii neodznel ani jeden návrh alebo stanovisko, ktoré by uvádzalo v pochybnosť predložený materiál, predložený návrh zákona, a preto myslím, že je možné povedať len niekoľko poznámok informatívneho charakteru na námety, ktoré tu boli podané.

Predovšetkým pokiaľ ide o námety poslanca Vybrala. Domnievam sa, že budú veľmi prospešné pre ďalšiu prácu, pre prácu nášho ministerstva v príprave návrhu zákona o rozpočtových pravidlách, pre vládu a potom i pre Federálne zhromaždenie.

Pre celkový charakter rozpočtu by som chcel znovu - ako sa o tom súdruh poslanec zmienil - ubezpečiť, že robíme v tomto projekte maximum, čo vo veľmi napätých vnútorných vzťahoch tohto rozpočtu v daných konkrétnych podmienkach možno urobiť bez toho, aby sme - a to je hlavný cieľ - sa dotkli negatívne životnej úrovne československého obyvateľstva, ale naopak, aby sme ju nielen zabezpečili, ale v závislosti na tvorbe zdrojov ďalej zvyšovali.

Pokiaľ ide o námet súdruha poslanca Píša, v Predsedníctve ÚV KSČ uložili komunistom vo vláde, zodpovedným za tieto práce, aby spracovali projekt racionalizácie riadenia tak na úrovni federácie, ako i na úrovni obidvoch národných vlád. Za túto úlohu zodpovedajú funkcionári. Domnievam sa, že keď bude spracovaný, budú o ňom aj poslanci informovaní.

K vystúpeniu súdruha poslanca Peška by som chcel pripomenúť, že v tomto štáte sa žiadne údaje nezatajujú. To znamená, že i údaje o priemerných príjmoch, nech už podľa odvetví alebo podľa jednotlivých profesií, sú v príslušných bulletinoch a publikáciách zverejňované. Pravda, konkrétne som ich vo svojom pôvodnom výklade nešpecifikoval, to by v danej situácii ani veci neposlúžilo, lebo hlavný cieľ, ktorý chceme a ktorý tiež sledujeme, je upozorniť na celkovú sumu príjmov obyvateľstva vo vzťahu k tovaru, ktorý sme schopní na trh prisunúť. Všetci si uvedomujeme - o tom by som chcel súdruha poslanca uistiť, že príjmy sú vnútorne nesmierne diferencované a že nie je málo takých profesií i celých skupín, ktoré sa na tomto rýchlom raste príjmov nepodieľali alebo len veľmi malou mierou a že teda na ne celkový pohyb cien dolieha veľmi ťažko. Preto i vláda odporúča /týka sa to najmä oblasti sociálnej/ príslušné úpravy dôchodkov.

K výskumným ústavom. Bohužiaľ nemám poruke čísla, ale pokiaľ viem, už v súvislosti s celkovým systémom ekonomickej reformy bola veľká časť výskumných ústavov finančne zapojená z pôvodného financovania priamo zo štátneho rozpočtu na financovanie hospodárskych organizácií, to jest podnikov alebo výrobno-hospodárskych jednotiek, čím sa má dosiahnuť bezprostrednejšia väzba medzi celkovým efektom daných ústavov a nákladmi, ktoré príslušný podnik na ich zabezpečovanie musí vynakladať.

Pokiaľ ide o výdavky priamo zo štátneho rozpočtu - ako som uviedol v úvodnom výklade - náklady na výdavky pre výskum prakticky stagnujú, rastú veľmi minimálne a z tohto hľadiska sme boli nútení vypočuť aj nemálo hlasov zo strany zainteresovaných pracovníkov, že nemáme dostatok pochopenia pre ďalší rozvoj vedy, výskumu a týchto ústavov. Sme samozrejme objektívne nútení - a o to sme sa usilovali - dostať do súladu celkové zdroje, ktorými spoločnosť disponuje, s potrebami týchto ústavov, a to tak, že sme museli ich uvažované výdavky tlačiť smerom dolu.

Ako som už povedal, nebola žiadna pripomienka takého druhu, aby uvádzala v pochybnosť predkladaný návrh, a preto sa domnievam, ešte po pripomienkach súdruha Tomana bude možné o návrhu hlasovať.

Predseda SN Mihálik: Ďakujem ministrovi Rohlíčkovi. Udeľujem záverečné slovo spravodajcovi Ing. Tomanovi.

Zpravodaj poslanec doc. inž. Toman, CSc.: Soudruhu předsedo, vzdávám se závěrečného slova. Domnívám se, že po odpovědi soudruha ministra Rohlíčka není nutné, abych zaujímal stanovisko, a že je možno o návrhu hlasovat.

Predseda SN Mihálik: Spravodajca navrhol, aby Snemovňa národov schválila vládny návrh zákona o štátnom rozpočte československej federácie na rok 1970, ktorý máte pred sebou ako tlač č. 27, a to s úpravami, ako sú uvedené v spoločnej správe ústavnoprávnych výborov rozpočtového výboru a výboru pre hospodársku politiku.

Spoločná správa označená ako tlač 22/SN bola vám rozdaná na začiatku dnešného zasadnutia.

Prosím poslancov, aby sa pripravili na hlasovanie. Pre hlasovanie o štátnom rozpočte federácie platí zákaz majorizácie podľa čl. 42 ods. ústavného zákona 143/1968. Zákon o štátnom rozpočte bude Snemovňou národov prijatý, ak preň bude hlasovať väčšina všetkých poslancov zvolených v ČSR a väčšina všetkých poslancov zvolených v SSR. Žiadam overovateľov Snemovne národov poslancov Pastorkovú, Píša, Součka, Súletyho a Vobořilovú, aby sa ujali funkcie skrutátorov a pripravili sa pre sčítanie hlasov. /Deje sa./

Podľa kontroly počtu prítomných v zasadacej sieni je Snemovňa národov schopná sa uznášať potrebnou väčšinou. Najprv budú hlasovať poslanci zvolení v ČSR. Kto z týchto poslancov súhlasí s návrhom zákona o štátnom rozpočte československej federácie na rok 1970 podľa návrhu spravodajcu v znení spoločnej správy výborov, t.j. s úpravami uvedene v tlači č. 22/SN, nech zdvihne ruku. /Hlasuje sa./ Kto je proti? /Nikto./ Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikto./ Pre zákon o štátnom rozpočte federácie pre budúci rok hlasovalo 46 poslancov zvolených v ČSR, t.j. viacej ako polovica týchto poslancov.

Prosím teraz o hlasovanie poslancov zvolených v SSR. Kto súhlasí s predloženým návrhom, nech zdvihne ruku. /Hlasuje sa./ Kto je proti? /Nikto./ Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikto./

Konštatujem, že 51 poslancov zvolených v Slovenskej socialistickej republike, teda nadpolovičná väčšina, hlasovalo tiež pre prijatie rozpočtového zákona.

Tým Snemovňa národov schválila zákon o štátnom rozpočte československej federácie na rok 1970.

Ešte predtým než preruším dopoludňajšie rokovanie, mám krátke oznámenie. Podpredseda výboru pre hospodársku politiku s. doc. Kapišovský žiada, aby som vyhlásil túto správu: Ihneď po ukončení dnešného dopoludňajšieho rokovania zvoláva výbor pre hospodársku politiku na krátku schôdzku do tzv. fajčiarne, do salónika, ktorý je pred sálou.

Teraz prerušujem zasadnutie na poludňajšiu prestávku. Prerušenie trvá 1 hodinu, to znamená, že začneme rokovať o 13.30 hodine.

/Schůze přerušena ve 12.33 hod./

/Schůze opět zahájena ve 13.40 hod./

Místopředseda SN Kouba: Soudružky a soudruzi, zahajuji přerušené jednání 6. schůze Sněmovny národů.

Nejprve bych vás chtěl upozornit, že prvním bodem zítřejšího pořadu má být vládní návrh ústavního zákona, kterým se mění a doplňuje hlava VIII. ústavy. Pro rozhodnutí o přijetí tohoto zákona je potřebná třípětinová většina všech poslanců v obou částech Sněmovny národů. Prosím proto o dochvilnost a hlavně o plnou účast na zítřejším jednání, které bude zahájeno o půl deváté.

S ohledem na to, že někteří soudruzi z vážných důvodů žádají omluvu na zítřejší den a my však musíme v každém případě zabezpečit plnou účast, abychom byli schopni usnášení, prosil bych, aby zdvihli ruku ti, kteří se z přítomných z vážných příčin nemohou zítra jednání zúčastnit, abychom věděli, o jaké asi množství jde; podle toho potom bychom museli udělat některá opatření. Prosím, kdo z české části sněmovny se nebude moci zúčastnit? Dva soudruzi. Ze slovenských soudruhů? Nikdo.

S ohledem na to, že někteří poslanci, kteří dnes nejsou přítomni - jde asi o dva - zítra přijedou, například soudružka Sobotníková, která se omlouvala na dnešní den, myslím, že ti dva soudruzi, kteří se nemohou zítra zúčastnit, by nám nezkazili projednávání ústavního zákona, to jest třípětinovou většinu, a že bychom s jejich uvolněním mohli vyslovit souhlas. U ostatních, kteří ruku nezvedli, počítáme bezpodmínečně s jejich účastí. Říkám znovu, že nejméně 45 hlasů z obou reprezentací musíme mít pro odhlasování tohoto ústavního zákona.

Podle pořadu, který byl na počátku dnešní schůze schválen, měl být nyní projednán vládní návrh zákona o mateřském příspěvku. Požádal nás však ministr prof. dr. Koloman Boďa, DrSc., který bude odůvodňovat vládní návrh zákona, kterým se mění a doplňuje zákon č. 19/66 Sb., o vysokých školách, za místopředsedu vlády ČSSR s. ing. Hruškoviče, který je v Sovětském svazu, aby vládní návrh tohoto zákona byl projednán první po polední přestávce. Soudruh Boďa má potom naléhavé jednání. Tento návrh zákona měl být projednán jako bod šestý.

Ptám se vás, zda souhlasíte s tím, abychom provedli tuto změnu v pořadu dnešní schůze? Jelikož jde pouze o procedurální otázku, budeme hlasovat najednou. Kdo souhlasí s touto změnou pořadu? /Hlasuje se./ Děkuji. Je někdo proti? Nikdo. Zdržel se někdo hlasování? Nikdo.

Můžeme proto přistoupit k projednání

VI

Vládního návrhu zákona, kterým se mění a doplňuje zákon č. 19/1966 Sb., o vysokých školách /tisk 28/ a společné zprávy výborů ústavně právního a kulturního /tisk 23/SN/

Tento návrh odůvodní, jak jsem se již zmínil, ministr-předseda federálního výboru pro zemědělství a výživu prof. dr. Koloman Boďa. Prosím, aby se ujal slova.

Minister prof. dr. Boďa, DrSc.: Vážené súdružky a súdruhovia poslanci! Po aprílovom, májovom a septembrovom zasadnutí ÚV KSČ vystupuje naliehavo do popredia našich záujmov otázka normalizácie a konsolidácie pomerov aj na vysokých školách.

Socialistický štát prikladá veľký význam rozvoju vzdelania, vedy a kultúry, uvedomuje si, že otázky výchovy novej inteligencie, výchovy vysoko kvalifikovaných kádrov, sú otázkami, ktoré sa týkajú koreňov existencie a rozvoja socialistického spoločenského poriadku.

Preto sme s obavami sledovali vývoj výchovnej a vzdelávacej práce a celej činnosti študentstva a učiteľstva vysokých škôl v posledných rokoch, najmä v roku 1968 a do apríla tohto roku. Krízové javy a konfliktné situácie, cez ktoré prechádzala celá naša spoločnosť, hlboko zasiahli do života vysokých škôl. Mnohokrát vyhrotili priamymi útokmi na základné princípy socialistickej spoločnosti a socialistickej školy, nekritickým obdivom západnej kultúry a techniky, antisovietizmom, odporom k marxizmu-leninizmu, ktorý je ideovým základom socialistickej spoločnosti. Krízové javy a konfliktné situácie, ktoré zasiahli do života vysokých škôl, odvádzajú vysoké školy od ich poslania. Ide o to, aby sa vytvorili predpoklady pre úspešnú činnosť vysokých škôl.

Ministri školstva obidvoch národných vlád sa starajú o to, aby sa život vysokých škôl vrátil do žiadúcich koľají. Ukázalo sa však, že zákon o vysokých školách z roku 1966 nedáva dostatočnú právomoc, aby v mimoriadnych prípadoch mohli urobiť mimoriadne opatrenia pre to, aby v plnej miere presadili uplatňovanie straníckej a vládnej politickej línie na vysokých školách. Riešenie vážnej situácie sa však nedá odkladať.

Predložený návrh zákona, ktorým sa mení zákon o vysokých školách z roku 1966, umožňuje ministrom školstva pri riadení vysokého školstva urobiť v zdôvodnených prípadoch opatrenie mimoriadnej povahy, čo sa prejavuje v návrhu nového znenia § 55 a/.

Pre posilnenie socialistickej a štátnej politiky sa ukázalo ako nezbytné umožniť ministrom školstva, aby predložili vládam svoj návrh na menovanie alebo odvolanie rektorov, ak nesúhlasia so stanoviskom vedeckej rady vysokej školy, ďalej oprávniť ministrov školstva menovať prorektorov, dekanov a prodekanov, ak nebola potvrdená ich voľba, ako aj odvolať týchto akademických funkcionárov, dať ministrom školstva väčšiu právomoc pri zriaďovaní a rušení katedier a útvarov pre vedecko-pedagogickú činnosť vysokých škôl apod., aby nedochádzalo k plytvaniu prostriedkov, ďalej uplatniť priamy vplyv ministrov školstva pri uzatváraní a rozväzovaní pracovných zmlúv s pracovníkmi vysokých škôl a nakoniec umožniť ministrom školstva, aby mohli vymenovať pracovníkov, ktorí splňujú všetky kvalifikačné požiadavky, docentov a predkladať vládam návrhy na vymenovanie takých pracovníkov riadnymi i mimoriadnymi profesormi bez habilitačného a menovacieho pokračovania.

Ide teda v podstate o to, aby ministri školstva mali čo najskôr možnosť zodpovedne zabezpečiť štátne riadenie vysokých škôl. Všeobecne - okrem odôvodnených prípadov - sa predpokladá postup podľa vysokoškolského zákona.

Ďalej sa ukazuje nezbytným zmeniť vysokoškolský zákon v tom zmysle, aby pracovný pomer riadnych a mimoriadnych profesorov trval najdlhšie do konca semestra, v ktorom dosiahli 65. roku veku, pričom minister môže povolovať výnimky, ďalej, aby sa obmedzil zákonom stanovený počet členov vedeckých rád fakúlt - právomoc v tejto veci sa necháva dekanom, aby sa členmi vedeckej rady mohli stať pracovníci, ktorí sa angažujú pre stranícku a štátnu líniu.

Vláda ČSSR dňa 8. decembra schválila návrh obidvoch ministrov školstva na zmeny zákona o vysokých školách, aby mohla byť vyriešená súčasná pálčivá situácia na vysokých školách. Federálna vláda spolieha, že ministri školstva v priebehu roku 1970 dôkladne pripravia a prerokujú v patričných orgánoch celý nový zákon o vysokých školách, ktorý bude zodpovedať novému štátoprávnemu usporiadaniu, novým zásadám riadenia vedy a prehĺbi vplyv štátu na riadenie vysokých škôl.

Federálna vláda odporúča Snemovni národov FZ, aby prijala zákon o zmene zákona o vysokých školách.

Pre úplnosť uvádzam: Ministrovi školstva ČSSR odporúča predložený vládny návrh doplniť, a to v ustanovení druhej vety bodu b/ navrhovaného paragrafu 55 a/ takto:

".. môže tiež týchto funkcionárov odvolať i bez splnenia podmienok uvedených v § 38 ods. 6, v § 42 ods. 4 a v § 45 ods. 4;

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP