Neplnenie zisku sa zákonite prejavilo v tvorbe zdrojov štátneho rozpočtu tým, že štátne hospodárske organizácie odviedli do rozpočtu o 4 mld Kčs menej. Aj napriek tomuto neplneniu rozpočtových príjmov sa museli úlohy vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu zabezpečovať. Operatívnou politikou sa neplnenie príjmov v súhrne nielen vyrovnalo, ale o 2 % aj prekročilo. Tým sa vytvorili podmienky, aby úlohy v rozvoji hospodárstva a kultúrnych i sociálnych opatrení, zabezpečené v rozpočte, mohli byť realizované v pôvodnom zamýšľanom rozsahu.

Príčiny tohto vývoja boli analyzované a uvedené v materiáloch a záveroch februárových plén ÚV KSČ a ÚV KSS. Zvýšenie efektívnosti nášho hospodárstva je nutnosť, ktorú musíme zabezpečovať na všetkých stupňoch riadenia, hlavne však priamo v podnikoch a organizáciách. Máme pre to aj potrebné predpoklady tak v rozvinutej výrobno-technickej základni, ako aj v kvalifikovaných pracovníkoch. Ide o ich racionálne využitie a k tomu majú prispieť aj programy komplexnej socialistickej racionalizácie, ktoré sa v našich podnikoch vypracúvajú a podľa potrieb a úzkych miest sa musia dopĺňať. K tomu nás núti aj charakter československej ekonomiky, ktorá je široko zviazaná predovšetkým v integrovanej ekonomike členských štátov RVHP, pričom má však rozsiahle vzťahy aj ku kapitalistickým štátom, a ďalej súčasná etapa uplatňovania vedecko-technickej revolúcie v hospodárstve i v spoločnosti. Tak medzinárodne exponované hospodárstvo, akým je československé, si môže svoje postavenie na svetových trhoch udržať iba vtedy, ak bude starostlivo dbať, aby sa v ňom uplatňovali najnovšie výsledky vedy a techniky tak v technológii, ako aj v riadení.

Bez zvýšenia efektívnosti by sa v národnom hospodárstve strácal jeho spoločenský obsah, lebo by sa nevytvorili zvýšené zdroje na neustále rastúce potreby spoločnosti.

Analýza vykázaných hospodárskych výsledkov ukazuje potrebu postupne odstraňovať deformácie, ktoré sa v hospodárstve prejavujú v dôsledku nesprávnych hodnotových a cenových vzťahov. I tieto faktory spôsobili, že rentabilita jednotlivých podnikov je veľmi diferencovaná a pohybuje sa od -111 % až po +1770 %, čo sa v súčasnosti rieši.

Štátny rozpočet v priebehu roku 1971 veľmi účinne napomáhal národnému hospodárstvu, keď prídely podnikom boli poskytnuté vo výške 43,5 mld Kčs, čo je o 10 % viac, než bolo zabezpečené vo schválenom rozpočte.

Preferované zabezpečovanie hospodárstva zo štátneho rozpočtu sa javí aj z toho, že aj keď dotácie hospodárskym organizáciám proti minulému roku sa zvýšili o 17 %, celkové odvody sa zvýšili iba o 5,7 %. Zvýšenými dotáciami do štátneho rozpočtu sa vedľa bezprostredného vplyvu štátu na rozvoj hospodárstva vyrovnávala v niektorých organizáciách nerovnováha medzi finančnými zdrojmi a potrebami podnikov, najmä v investičnej oblasti.

V tejto oblasti, ktorá je pre ďalší rozvoj hospodárstva kľúčovou, stále pretrvávajú nedostatky v rozostavanosti, v termínoch výstavby a v prekračovaní rozpočtových nákladov.

Na kultúrne a sociálne opatrenia sa vynaložilo viac ako 49 mld Kčs. Zvlášť na úseku sociálneho zabezpečenia sme urobili v uplynulom roku ďalšie kroky pri realizovaní sociálneho programu. Tieto opatrenia sa bezprostredne dotkli značného počtu obyvateľov a sú na jednej strane dôkazom stabilnej základne nášho hospodárstva a na druhej strane zvýšenej starostlivosti o človeka. Súčasne sa nimi zvýrazňuje socialistický charakter nášho štátu i štátneho rozpočtu, pretože príjmy zo sociálneho zabezpečenia tvoria významnú a rýchlo rastúcu položku v celkových príjmoch obyvateľstva.

Zo súhrnných údajov o výdavkoch na kultúrne a sociálne opatrenia možno usudzovať aj na snahu postupne vyrovnávať rozdiely, ktoré v tejto sfére v historickom vývoji vznikli medzi Českou socialistickou republikou a Slovenskou socialistickou republikou. Ide o zabezpečenie v zásade rovnakých podmienok uspokojovania potrieb obyvateľstva v oblasti zdravotníctva, školstva a kultúry. Vecné vyrovnanie je však dlhodobejší a zložitý proces podmienený tak vecným, technickým vybavením príslušných zariadení, ako aj odbornou úrovňou pracovníkov v uvedených organizáciách.

V zložitých podmienkach vývoja hospodárstva v uplynulom roku využíval sa štátny rozpočet ako účinný nástroj na jeho ovplyvňovanie. To mu vtlačilo tvrdší regulatívny a úsporný charakter. Výsledkom tohto sprísneného postupu bolo, že sa dosiahla vyrovnanosť i mierna prebytkovosť v štátnych rozpočtoch republík pri splnení plánovaných úloh a v štátnom rozpočte federácie prebytok 3,6 mld Kčs pomáha pri ďalšej stabilizácii nášho hospodárstva a hlavne pri upevňovaní našej meny.

Problémy štátneho rozpočtu i problémy finančného hospodárenia v štáte sú bezprostredne zviazané so stavom nášho hospodárstva a ako z materiálu jasne vyplýva, tak v tejto etape ide predovšetkým o zvyšovanie jeho efektívnosti. Efektívnosť v hospodárstve v súčasných podmienkach v rozhodujúcej miere závisí od úrovne riadenia, štrukturálnej skladby hospodárstva a od technickej vybavenosti podnikov. Preto sa všetky nadpodnikové orgány i podniky musia zamerať na to, aby dôsledne uplatňovali a uskutočňovali úlohy a ciele hospodárstva tak, ako sú vyjadrené v piatom päťročnom pláne, nie však len úlohy v ich súhrnnom kvantitatívnom vyjadrení, ale aj v ich skladbe a kvalitatívnych ukazovateľoch. Tento druhý rok piatej päťročnice by sme mali využiť na odstránenie doterajších nedostatkov a na vytvorenie takých podmienok, ktoré nám umožnia dosiahnuť vytýčené ciele.

Zabezpečenie týchto závažných politických a ekonomických úloh, od ktorých plnenia závisí predovšetkým životná úroveň ľudu, je prvoradou povinnosťou aj nás poslancov Federálneho zhromaždenia. Je potrebné, aby sme vo svojich volebných obvodoch veci správne a pravdivo nastolovali a vysvetľovali, a tak získavali pracujúcich pre ich plnenie. S vedomím, že plnenie plánu a rozpočtu hlavne v kvalitatívnych ukazovateľoch, čo je podmienené zvýšením efektívnosti celého hospodárstva, je jedinou cestou nášho ďalšieho hospodárskeho a spoločenského rozvoja, venujme v tomto rozhodujúcom období práve týmto otázkam všetku svoju pozornosť a starostlivosť.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, dovoľte mi, aby som v mene poslancov Federálneho zhromaždenia - príslušníkov Strany slobody - odporučil schváliť štátny záverečný účet za rok 1971 a takisto aj navrhnutý spôsob použitia prebytku. Ďakujem za pozornosť.

Předsedající místopředseda FS prof. dr. D. Hanes: Ďakujem súdruhovi Hanúskovi. Teraz vystúpi minister zahraničných vecí súdruh Ing. Chňoupek.

Ministr zahraničních věcí ČSSR ing. B. Chňoupek: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, dnešné rokovanie o štátnom záverečnom účte federácie za rok 1971, ktorý tak výrazne odráža mierové budovateľské úsilie nášho ľudu, prebieha na pozadí priaznivej situácie, keď sa úspešne a intenzívne uvádzajú do života závery XIV. zjazdu našej strany, ako to zdôrazňoval vo svojom úvodnom vystúpení súdruh minister Rohlíček. A keďže úlohou zahraničnej politiky v socialistickom štáte je predovšetkým zabezpečovať mierové podmienky pre výstavbu socializmu, potom ani pri dnešnom bilancovaní nie je možné obísť podiel československej zahraničnej politiky realizujúcej úlohy vytýčené XIV. zjazdom KSČ a vyhlásením federálnej vlády.

S pozitívnymi výsledkami, ktoré sme dosiahli, s úspešným zavŕšením procesu konsolidácie, s porážkou pravicových a kontrarevolučných síl, s dosiahnutím vysokého stupňa politicko-morálnej jednoty nášho ľudu a spoločnosti, s výsledkami volieb do zastupiteľských orgánov či s úspechmi v oblasti ekonomickej tu teda v jednom rade stoja aj tak výrazné pozitívne skutočnosti, že Československá socialistická republika je opäť spoľahlivým členom veľkej rodiny bratských socialistických krajín a že jeho medzinárodná autorita neustále stúpa.

Nevyšli teda predpovede medzinárodnej reakcie a pravicových síl, že sa Európa v dôsledku internacionálnej pomoci ZSSR a ďalších socialistických krajín československému ľudu v auguste 1968 nadlho zmení na ľadovec studenej vojny, ktorá zmrazí ovzdušie na celom svete. Práve naopak. Naše vnútorné a zahraničnopolitické ciele dnes uskutočňujeme za takej pozitívnej situácie v Európe, že z hľadiska upevnenia bezpečnosti nášho, vojnou tak ťažko skúšaného kontinentu a z hľadiska perspektív spolupráce na ňom ju všeobecne označujú za nádejnejšiu ako hocikedy predtým.

Táto situácia je predovšetkým konkrétnym výsledkom úsilia socialistických krajín, v prvom rade ZSSR o dôslednú realizáciu leninských princípov v oblasti zahraničnopolitickej, predovšetkým však uplatňovania aj v podmienkach triedne rozdeleného sveta, zásady mierového spolužitia štátov s rozdielnym spoločenským zriadením. Zásada, ktorá sa stala osou uznesení XXIV. zjazdu KSSZ a ktorá našla také prenikavé - okrem mnohých iných - vyjadrenie, akým bola vlaňajšia návšteva Leonida Iľjiča Brežneva vo Francúzsku, za ktorej predstavitelia Francúzska a Zväzu sovietskych socialistických republík podpísali dokumenty ďaleko presahujúce rámec sovietsko-francúzskych vzťahov, aplikovateľné v celoeurópskom meradle a poskytujúce možnosť inšpirácie aj pre rokovanie celoeurópskej konferencie.

Dnešná situácia na európskom kontinente je zároveň najlepším dôkazom toho, že aj v triedne rozdelenom svete je možné i tie najspornejšie otázky riešiť za rokovacím stolom, nech už by pri tom šlo aj o problémy také zložité, akými boli po dlhé roky otázky európskych hraníc a povojnových realít, o ktorých uznanie zo strany ZSSR v podstate šlo pri ratifikácii zmlúv ZSSR - NSR a PĽR - NSR, nech by už stanoviská strán boli tak vzdialené, ako to bolo napríklad na začiatku rokovania o nedávno podpísanej štvorstrannej dohode o Západnom Berlíne.

Navyše rozsah tejto sovietskej zahraničnej ofenzívy nazývanej tiež "ofenzívou mieru", rýchlosť jej rozvíjania, správny odhad vývojových trendov, určenie pozadia konkrétnych krokov, starostlivé zvažovanie najvhodnejších časových momentov na ich nastolenie a realizáciu, to všetko sú dôkazy hlboko analytických znalostí situácie, čo umožnilo sovietskej diplomacii aj v pomerne krátkom období 14 mesiacov uplynulých od XXIV. zjazdu KSSZ iniciatívne rozvíjať a premyslene uskutočňovať jeho uskutočnenie.

Niet pochyby, že práve tieto okolnosti pomohli zmeniť pomer síl na medzinárodnej aréne v prospech síl pokroku a socializmu, a tým vyhradili Zväzu sovietskych socialistických republík na mape medzinárodných udalostí také autoritatívne postavenie, že dnes prakticky neexistuje a ani nemôže existovať jediný významnejší medzinárodný problém, ktorý by sa neriešil bez jeho účasti a bez účasti socialistického spoločenstva.

Ako márne sa vo svetle tejto skutočnosti preto dnes ukazuje úsilie svetovej reakcie, ktorá chcela Sovietsky zväz degradovať do pozície Československom skompromitovaného outsidera, vmanévrovať ho do izolácie, blokovať a paralyzovať jeho vplyv.

Ako smiešne dnes na pozadí tejto situácie znejú poaugustové prognózy československej pravice o tom, že 20 rokov od tých čias Sovietskemu zväzu nikto ruku nepodá, že Sovietskemu zväzu na tomto zahraničnopolitickom úhore tráva neporastie. Táto kŕčovito zlepovaná bariéra sa rozpadla pod náporom aktivity sovietskej mierovej zahraničnej politiky. Dnes neexistuje.

Vezmime napríklad len nedávne rokovanie najvyšších sovietskych predstaviteľov s americkým prezidentom Nixonom, v ktorých sovietska zahraničná politika vychádzala dôsledne z triednych a internacionálnych pozícií a bránila nielen záujmy Sovietskeho zväzu, ale aj ostatných socialistických krajín, ako aj záujmy mieru a bezpečnosti na celom svete.

Bez zveličovania možno konštatovať, že sovietskej zahraničnej politike, ktorá v sebe chová principiálny odpor proti agresívnym zámerom imperializmu s konštruktívnym prístupom k aktuálnym medzinárodným problémom práve tak ako nezmieriteľnosť v ideologickom boji s ochotou rozvíjať vzájomné výhodné vzťahy so štátmi protikladného spoločenského systému, sa podarilo otvoriť novú etapu v medzinárodných vzťahoch v záujme všetkých národov. Preto československá verejnosť tak jednoznačne privítala výsledky rokovania v Moskve, osožné tak z hľadiska perspektív zabezpečenia mieru vo svete, ako aj perspektív rozvoja celého socialistického spoločenstva. Uvítala ich ako ďalší prenikavý úspech sovietskej zahraničnej politiky a významný medzník na ceste k realizácii veľkého mierového programu XXIV. zjazdu Komunistickej strany Sovietskeho zväzu.

Vrelo podporujeme stanoviská Sovietského zväzu, pretože v nich vidíme, ako nedávno vyhlásil na zasadnutí predsedníctva ústredného výboru našej strany generálny tajomník súdruh Gustáv Husák, "ďalší krok k uvoľňovaniu napätia vo svete, ktorý pripravil cestu k mierovému spolunažívaniu štátov s rozdielnym spoločenským zriadením, cestu k mierovému riešeniu dnešných i možných budúcich problémov vo svete." Práve preto vďaka skutočnosti, že sa nové vedenie strany a vláda pevne opreli o tieto spojenecké zväzky, že práve tieto zásady a princípy znova začali určovať našu zahraničnopolitickú aktivitu, že jednou z hlavných súčastí procesu konsolidácie sa stala línia plného obnovenia a prehlbovania bratských vzťahov k Sovietskemu zväzu a ďalším socialistickým štátom, bolo možné vytvoriť základňu pre rozbitie pokusov reakčných síl i o medzinárodnopolitickú izoláciu Československa.

Hlavným pilierom čs. zahraničnej politiky je trvalé úsilie o všestranný rozvoj priateľstva a spolupráce so Sovietskym zväzom a ďalšími bratskými socialistickými krajinami, upevňovanie socialistického spoločenstva na zásadách proletárskeho internacionalizmu. To je a zostáva kľúčovou úlohou našej zahraničnopolitickej orientácie, ktorá prvoradú pozornosť zameriava na prehlbovanie jednoty členských štátov Varšavskej zmluvy a na uskutočňovanie všestrannej socialistickej integrácie v rámci Rady vzájomnej hospodárskej pomoci.

Spoľahlivým základom pre ďalší rozmach bratských vzťahov so Sovietskym zväzom je naša Zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci z mája 1970, ktorá je zárukou bezpečnosti, suverenity a ďalšieho socialistického rozvoja našej vlasti a ktorá umožnila rýchly, kvalitatívne vyšší a predtým nebývalý rozvoj doslova vo všetkých oblastiach československo-sovietskych vzťahov.

Taktiež naše vzťahy k ďalším socialistickým krajinám dosiahli úroveň značne prevyšujúcu stav pred rokom 1968. Vyznačujú sa vysokou aktivitou a prispievajú k ďalšiemu posilňovaniu jednoty socialistických krajín. Dokumentujú to napríklad aj výsledky nedávneho stretnutia našej straníckej a vládnej delegácie s najvyššími predstaviteľmi Bulharskej ľudovej republiky i návštevy kubánskej straníckej a vládnej delegácie na čele so súdruhom Fidelom Castrom, ktoré máme všetci v živej pamäti.

Vážené súdružky a súdruhovia, ak sústreďujeme prvoradú pozornosť na všestranný rozvoj vzťahov k socialistickým krajinám, nemôžeme byť a nie sme ľahostajní k tomu, čo sa deje v nesocialistickej časti sveta. Spolu s Nemeckou demokratickou republikou sme hranicou socialistického spoločenstva. Preto sa nás bezprostredne dotýka obzvlášť situácia v Európe. Sme životne zainteresovaní na mierovom usporiadaní pomerov v Európe a v duchu leninských zásad mierového spolunažívania chceme maximálne prispieť k dosahnutiu tohto cieľa.

Československá socialistická republika pokladá z tohto hľadiska za svoju povinnosť urobiť všetko, čo je v jej silách, aby prispela k zvolaniu celoeurópskej konferencie o bezpečnosti a spolupráci. Naša krajina v úzkej koordinácii so Sovietskym zväzom a ostatnými členskými štátmi Varšavskej zmluvy aktívne a iniciatívne spolupôsobila vo všetkých fázach boja za uskutočnenie tejto konferencie. Podieľali sme sa na všetkých zasadaniach orgánov Varšavskej zmluvy, ktoré boli tejto problematike venované. Bezprostrednou úlohou čs. zahraničnej služby bolo v koordinácii a spolupráci s našimi spojencami prispievať k uskutočňovaniu cieľov Pražskej deklarácie prijatej Politickým poradným výborom Varšavskej zmluvy. Z našej strany sme vyvinuli mimoriadne úsilie prostredníctvom našich zastupiteľských úradov na objasnenie obsahu a cieľov tohto dokumentu, nášho prístupu k princípom vzťahov medzi európskymi štátmi, k vytvoreniu systému bezpečnosti, k otázkam spolupráce a uplatňovania princípov mierového spolunažívania medzi štátmi s rozdielnym spoločenským zriadením.

Pri tomto pokračovaní dialógu sme podnikli kroky účinne pôsobiť na vývoj stanovísk vlád európskych kapitalistických krajín, aby v plnej šírke chápali naliehavosť a užitočnosť zvolania celoeurópskej konferencie. Táto významná činnosť čs. zahraničnej služby prispela k prehĺbeniu našich pohľadov na európske problémy, na ich vzájomnú súvislosť a umožnila tiež presnejšie rozoznať ciele, ktoré budú jednotlivé štáty a predovšetkým štáty Severoatlantického paktu na európskej konferencii sledovať.

V súlade s touto angažovanosťou vo veci európskej bezpečnosti Československá socialistická republika viedla v uplynulom období celý rad rokovaní a konzultácií, napr. s predstaviteľmi ministerstva zahraničných vecí Fínska, Juhoslávie, Belgicka, Švajčiarska, Kanady, predpokladajú sa rokovania s Francúzskom, Dánskom, Švédskom, Holandskom, Tureckom, Cyprom a ďalšími krajinami.