/Jednání zahájeno v 8.32 hod./

Předsedající místopředseda FS dr. B. Kučera: Vážené soudružky poslankyně, vážení soudruzi poslanci, vážení hosté, zahajuji přerušené jednání 3. společné schůze Sněmovny lidu a Sněmovny národů.

Dovolte mi, abych především na dnešním našem jednání omluvil členy předsednictva, kandidáty předsednictva a tajemníky ÚV KSČ, vzhledem k tomu, že od 10.00 hod. se koná zasedání předsednictva ÚV KSČ.

Na dnešní jednání se omluvili poslanci Sněmovny národů zvolení ve Slovenské socialistické republice: Kožík, Lúčan, Nikman, Rusnák, Turzo, Válek, poslanci zvolení v České socialistické republice: Auersperg, Fialková, Fojtík, Kempný, Kovalčík, Mušal, Šmejkalová, poslanci zvolení ve Sněmovně lidu: Axman, Biľak, Černý, Dragounová, Gajdošová, Hermanová,Hoffmann, Hruškovič, Husák, Hůla Alois, Hůla Václav, Jakeš, Kakos, Kapek, Kolder, Korčák, Kučera Jan, Laco, Löbl, Mamula, Martinková, Mészárošová, Michalík, Moc, Neubert, Ondřich, Panster, Puterková, Rohlíček, Šimon, Švestka, Veselý, Zíma.

Protože podle zjištění v současné době je přítomno 148 poslanců Sněmovny lidu, 55 poslanců Sněmovny národů zvolených v České socialistické republice a 58 poslanců Sněmovny národů zvolených ve Slovenské socialistické republice, jsou splněny podmínky čl. 40 ústavního zákona o čs. federaci a sněmovny jsou schopné se usnášet.

Přistoupíme proto k projednání dalších bodů pořadu.

V pořadí pátým bodem je

Písemnou zprávu, která vám byla rozeslána, odůvodní nejdříve generální prokurátor ČSSR dr. Ján Feješ. Prosím, aby se ujal slova.

Generální prokurátor ČSSR dr. J. Feješ: Vážené predsedníctvo, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, predloženú správu o stave zákonnosti sme pripravovali v presvedčení, že jej prerokovanie v orgánoch Federálneho zhromaždenia bude ďalším významným článkom realizácie záverov XIV. zjazdu KSČ. Snažili sme sa v nej podať súhrn našich poznatkov o situácii v zákonnosti, otvorene poukázať na hlavné problémy kriminality, na jej objektívne zákonitosti, na klady, ale aj na nedostatky našej vlastnej práce.

Predstupujeme pred Federálne zhromaždenie s plným vedomím svojej ústavnej zodpovednosti. Pozornosť, ktorú Federálne zhromaždenie venuje týmto problémom, živý záujem a podnetné návrhy poslancov pri prerokúvaní tejto správy vo výboroch obidvoch snemovní, sú pre nás povzbudením, ale aj záväzkom do ďalšej práce.

Stranícke aj vládne orgány venujú veľkú starostlivosť upevňovaniu socialistickej zákonnosti. Predsedníctvo ÚV KSČ i federálna vláda v októbri minulého roku vyhodnotili stav kriminality, úroveň činnosti orgánov trestného konania aj účinnosť mimosúdneho postihu protispoločenského konania. Táto starostlivosť o zvýšenie účinnosti práce bezpečnosti, prokuratúry a súdov pri obmedzovaní a potláčaní trestnej činnosti vytvára priaznivú atmosféru pre to, aby sme neostali iba pri prijímaní opatrení na zlepšenie terajšieho stavu, ale aby sa prikročilo aj k ich uskutočňovaniu.

Otázky dodržiavania socialistickej zákonnosti, práce orgánov činných v trestnom konaní, upevnenia štátnej a pracovnej disciplíny a plnenia povinností zo strany občanov i organizácií boli v popredí záujmu aj v priebehu príprav volieb do zastupiteľských zborov koncom minulého roku. Naši občania v predvolebnej kampani kriticky poukazovali na nedostatky v činnosti štátnych orgánov i na neporiadky v hospodárskych organizáciách. Žiadali, aby štátne orgány aj vedúci pracovníci hospodárskych organizácií rozhodne zakročovali proti porušovateľom zákonov a prejavom každej nedisciplinovanosti. Tieto oprávnené požiadavky občanov a ich starostlivosť o riešenie celospoločenských problémov zaväzuje nielen orgány trestného konania, ale aj novozvolené zastupiteľské zbory, aby sa častejšie a sústavnejšie zaoberali plnením zákonov a ostatných právnych predpisov a aby včas robili nekompromisné opatrenia na upevňovanie socialistickej zákonnosti.

V úsilí o upevňovanie socialistickej zákonnosti má mimoriadny význam boj proti kriminalite ako najnebezpečnejšej forme porušovania právneho poriadku socialistického štátu. Preto aj XIV. zjazd KSČ vyzdvihol energický a koordinovaný boj proti kriminalite a včasný postih páchateľov trestných činov ako naliehavú úlohu orgánov bezpečnosti, prokuratúry a súdov.

Ak chceme zodpovedne riešiť problematiku kriminality ako závažného negatívneho spoločenského javu, musíme najprv správne určiť jej diagnózu. Musíme si dať odpoveď predovšetkým na základnú otázku: z čoho ona v našej socialistickej spoločnosti vzniká a ako je možné, že od šesťdesiatych rokov vôbec a pri postupujúcej konsolidácii našej spoločnosti v posledných troch rokov osobitne zaznamenávame vzostup trestno-súdneho postihu pri niektorých druhoch kriminality.

Na začiatku socialistickej výstavby prevládal u nás názor, že po likvidácii kapitalizmu začne kriminalita automaticky odumierať.

Vývoj v prvých porevolučných rokoch skutočne nasvedčoval tomu, že problém zločinnosti postupne zanikne sám od seba, bez väčšieho úsilia zo strany spoločnosti. V tej dobe totiž pomerne rýchlo mizli predtým veľmi početné trestné činy, ku ktorým boli príslušníci vykorisťovaných tried doháňaní hmotnou biedou. To sa zákonite premietlo aj do štatistiky vykázaných trestných činov a postihu osôb. Ďalší vývoj však už zďaleka nebol taký priaznivý a to si konečne vynútilo, aby sa existencia a perspektívy kriminality v podmienkach socializmu začali u nás aj v ostatných socialistických krajinách skúmať ako závažný teoretický i praktický problém.

Marxistická kriminológia zásadne odmieta fatalistickú koncepciu, ktorá považuje zločinnosť za večný a neodstrániteľný sprievodný jav ľudskej spoločnosti, nezávislý od rôznych fáz jej vývoja. Naopak, zisťuje, že kriminalita ako hromadný spoločenský jav neexistovala pred vznikom triedne rozdelenej spoločnosti, že je teda javom historicky podmieneným, prechodným. Vzniká v predsocialistickej /hlavne v kapitalistickej/ spoločnosti a najrôznejšie prvky tejto minulosti dočasne prežívajú ako historická nutnosť vo všetkých sférach materiálnej základne i ideologickej nadstavby socialistickej spoločnosti ako materské znamenie starej spoločnosti, z lona ktorej vznikla.

Pretože však niet pochýb o historickej zákonitosti postupného prekonávania týchto pozostatkov minulosti, môžeme dôvodne predpokladať, že náš boj s kriminalitou bude nakoniec úspešný a že aj kriminalita bude postupne strácať charakter hromadného spoločenského javu a obmedzovať sa iba na ojedinelé výstrelky psychicky nenormálnych osôb.

Jednou zo závažných príčin vzostupu kriminality v ČSSR v posledných rokoch je skutočnosť, že nesprávnym hodnotením stavu spoločenského vedomia a v dôsledku toho precenením výchovného pôsobenia už od šesťdesiatych rokov, ale najmä ideologickou diverziou kapitalistických krajín a pôsobením pravicových a antisocialistických síl v krízových rokoch 1968 - 1969 došlo u nás k zneváženiu a spochybneniu všetkých hodnôt socialistickej etiky a - v nemalej miere aj zásluhou masových komunikácií - k systematickému ovplyvňovaniu verejnosti v protisocialistickom duchu, a tým k posunu právneho vedomia u značnej časti nášho obyvateľstva. To viedlo nielen k ľahostajnosti voči porušovaniu zákonnosti, ale v niektorých prípadoch až ku schvaľovaniu trestnej činnosti a k nenávisti voči socialistickej štátnej moci a jej predstaviteľom.

Kriminalita sa zákonite prejavuje s určitým "oneskorením" za spoločenskou situáciou, v ktorej vznikali všeobecné aj osobitné príčiny a podmienky pre páchanie trestnej činnosti. Negatívne vplyvy pôsobiace na myslenie a potom aj na konanie páchateľov sa prejavujú ešte dlho potom, keď už zdroje týchto vplyvov zanikli. Typickým príkladom tohto posunu vo výskyte štatisticky vykázanej kriminality je aj obdobie rokov 1968 - 1971.

Negatívne dôsledky politickej krízy v rokoch 1968 - 1969, aj dôsledky ochromenia činnosti štátnych orgánov sa napriek tomu, že už došlo u nás k výraznej spoločenskej konsolidácii, prejavili v oblasti výskytu kriminality do istej miery ešte aj v rokoch 1970 - 1971. Iba postupne totiž dochádzalo k odhaľovaniu a k trestnému postihu tých páchateľov, ktorí v takej veľkej miere ostávali v rokoch 1968 - 1969 neodhalení.

Je nepochybné, že stúpajúci počet stíhaných osôb pre trestné činy je aj výsledkom vyššej aktivity a lepšej kvality práce orgánov činných v trestnom konaní.

V boji proti kriminalite všetky tieto skutočnosti nesmieme nikdy strácať zo zreteľa. Orgány socialistického štátu musia pracovať tak, aby posilňovali pozitívny vzťah občanov k štátu a aby súčasne rozvíjali vo vedomí ľudí poznanie, že ich práva a povinnosti spolu nerozlučne súvisia a že plná ochrana politických, osobných a sociálnych práv občanov, zakotvená v našej socialistickej ústave, je možná len v konsolidovanej spoločnosti, v ktorej štátna moc dokáže chrániť socialistický spoločenský poriadok a bezvýhradne postihovať každého, kto sa previní proti normám socialistickej spoločnosti.

Naša socialistická ústava ustanovuje, že sa všetci občania aj všetky štátne orgány a spoločenské organizácie majú pri svojom konaní a rozhodovaní riadiť právnym poriadkom socialistického štátu a dbať o to, aby v živote spoločnosti bola uplatňovaná socialistická zákonnosť, ktorá je základnou metódou budovania socialistického štátu.

Bez dodržiavania tejto zásady si ťažko možno predstaviť plnenie a splnenie náročných úloh, ktoré určil XIV. zjazd KSČ pre ďalší dynamický rozvoj našej spoločnosti.

Aj keď je pravda, že k upevňovaniu socialistického štátu vedie najspoľahlivejšia cesta cez sústavný rozvoj socialistickej demokracie, predsa len musí aj právo v činnosti socialistického štátu zohrávať úlohu regulátora zložitej a dynamickej sústavy socialistických spoločenských vzťahov.

Zaznamenali sme síce zlepšenie v odhaľovaní trestných činov a prečinov a sprísnil sa ich postih, ale je stále čo vylepšovať v trestnom konaní pri prekonávaní liberalizmu v kvalifikácii, vo výške trestu i pri ochrane základných záujmov spoločnosti a občanov.

Trestné stíhanie je dôležitým, ale rozhodne nie jediným prostriedkom, ktorým je možno ovplyvniť vývoj trestnej činnosti, lebo ona je skoro vždy výsledkom porušovania právnych predpisov a disciplíny v najrozmanitejších sférach života spoločnosti a v priebehu uplatňovania platného právneho poriadku v činnosti všetkých orgánov a organizácií i v konaní jednotlivých občanov. Osobitný význam tu má rozvíjanie politicko-výchovnej práce národných výborov v ich územných obvodoch a ich starostlivosť o upevňovanie socialistickej zákonnosti a štátnej disciplíny, ktorú im ukladá ustanovenie § 6 zákona o národných výboroch.

V systéme štátnych, hospodárskych orgánov i spoločenských organizácií, žiaľ, stále ešte prežíva názor, že boj proti kriminalite je iba záležitosťou orgánov trestného konania. Pre postupné obmedzovanie kriminality je však rozhodujúce, aby sa naša spoločnosť zamerala na základné faktory vedúce k zločinnosti. Tieto základné faktory ležia prevažne mimo pôsobnosti orgánov bezpečnosti, prokuratúry a súdov. Je preto potrebné vždy a všade presadzovať zásadu, že prevencia zločinnosti musí byť predmetom záujmu všetkých orgánov uskutočňujúcich hospodársku a kultúrnu výstavbu krajiny. V tejto súvislosti stojíme pred veľmi naliehavou úlohou cieľavedome prehlbovať socialistické právne vedomie občanov. Komunistická strana Československa a náš socialistický štát nemôžu ponechať ani právne vedomie živelnému vývoju. Prenikanie zásad nášho socialistického práva do vedomia občanov je základným predpokladom spoločenského pôsobenia práva.

Z tohto poznania musí vychádzať aj naša právna výchova a propagačná činnosť. Musí predovšetkým vysvetľovať pracujúcim podstatu a funkciu nášho socialistického štátu: že iba silný štát, schopný uplatňovať v súlade so záujmami našej spoločnosti i svoje mocenské funkcie, je zárukou všetkých vymožeností, ktoré naša robotnícka trieda a ostatný pracujúci ľud vo svojich revolučných bojoch dosiahli.

Treba zoznamovať verejnosť s prácou orgánov bezpečnosti, prokuratúry a súdov, usilovať sa o získanie podpory občanov pre opatrenia, ktoré sú nimi realizované na obmedzovanie protispoločenskej činnosti, na upevňovanie verejného poriadku, na zabezpečovanie ochrany majetku v socialistickom vlastníctve, života a zdravia občanov. V tomto duchu musia byť písané aj súdničky. Nesmú zverejňovať senzačné podrobnosti z jednotlivých konkrétnych prípadov, ale musia objasňovať príčiny, ktoré viedli k porušeniu zákonnosti, poukazovať na škodlivé následky porušenia platných právnych predpisov, viesť k úcte k právu a poukazovať na náročnosť a spoločenskú potrebnosť a neraz i nebezpečnosť každodennej práce orgánov bezpečnosti, prokuratúry a súdov. Musia vždy vyústiť v poučenie, čo treba urobiť, ako sa správať, aby sa prípad v budúcnosti nemohol už opakovať.

Je potrebné dať širokú poblicitu argumentácii, že sa ochrana socialistickej spoločnosti pred zločinnosťou musí stať nielen trvalou súčasťou organizátorskej a riadiacej práce orgánov socialistického štátu, ale aj hospodárskych orgánov všetkých stupňov, záležitosťou všetkých spoločenských organizácií a celej našej verejnosti, všetkých občanov.

Veľké propagačné úsilie bude treba vynaložiť, aby sa u nás stalo samozrejmou vecou, že občania budú angažovane vystupovať na ochranu práva a poriadku. Musíme urobiť všetko pre to, aby sme postupne zafixovali do vedomia nielen pracovníkov štátneho a spoločenského mechanizmu, ale aj do vedomia radových občanov nezmieriteľnosť voči porušovaniu socialistickej zákonnosti. Naša právna výchova a propaganda sa musí pričiniť o to, aby páchatelia trestných činov a prečinov, ktorí najkrikľavejšou formou socialistickú zákonnosť porušujú, narazili na múr odsudku spoločnosti na svojom pracovnisku aj v bydlisku.

Tu majú široké pole pôsobnosti všetky zložky Národného frontu, predovšetkým Revolučné odborové hnutie a Socialistický zväz mládeže, aby zintenzívnili výchovný vplyv na svojich členov v tom smere, aby sa dodržiavanie zákonov stalo samozrejmosťou.

Na tomto úsilí musia mať leví podiel aj naše masové komunikácie, tlač, rozhlas a televízia. Musia nielen napraviť to, čo na tomto úseku pokazili ich predchodcovia v krízových rokoch 1968 - 1969, ale oveľa viac. Musia sa pričiniť, aby sme v boji proti porušovateľom zákonnosti a predovšetkým v boji proti kriminalite mohli čo najskôr prejsť z defenzívy do ofenzívy, aby ťažisko našej práce bolo v prevencii. Aby sme dôsledným uplatňovaním zásady komplexnosti, koordinovanosti a efektívnosti vytvorili solídnu základňu pre ich postupné obmedzovanie.

Neoddeliteľnou súčasťou zabezpečovania plánovitého rozvoja nášho národného hospodárstva je starostlivosť o ochranu majetku v socialistickom vlastníctve. V predchádzajúcich rokoch stranícke a štátne orgány prijali celý rad opatrení na zvýšenie jeho ochrany.