Předsedající místopředseda
FS Ľ. Hanúsek: Ďakujem za podanie spravodajskej
správy. Teraz prosím spravodajcu výborov
Snemovne ľudu poslanca Škulu, aby predniesol spravodajskú
správu.
Zpravodaj poslanec J. Škula, prom. práv.: Vážené
súdružky a súdruhovia poslanci, vážené
Federálne zhromaždenie, československá
vláda nám predložila na prerokovanie svoje
stanoviská k dohodám a odporučeniam, ktoré
boli prijaté na 54. a 55. zasadnutí Medzinárodnej
konferencie práce v roku 1970.
Stanoviská vlády k týmto medzinárodným
dokumentom prerokovali výbory Snemovne ľudu pre sociálnu
politiku, zahraničný a ústavnoprávny,
na základe tlače č. 4 a 5, a to v zmysle
ustanovenia článku 19 ústavy Medzinárodnej
organizácie práce, ktorej je Československo
dlhoročným členom, a v zmysle čl.
7 ods. 1 písm. a/ ústavného zákona
o čs. federácii a ďalej podľa § 53
ods. 2 rokovacieho poriadku Federálneho zhromaždenia.
54. zasadanie Medzinárodnej konferencie práce prijalo
dohodu č. 131 o stanovení minimálnych miezd
s osobitným zameraním na rozvojové krajiny,
a k nej odporučenie č. 135, ktoré prehlbuje
jej zásady, ďalej dohodu č. 132 o každoročnej
platenej dovolenke a odporučenie č. 136 o špeciálnych
programoch zamestnanosti a o odbornej príprave mládeže
pre účely rozvoja.
Dohoda č. 131 o stanovení minimálnych miezd
s osobitným zameraním na rozvojové krajiny
reviduje obidve predošlé dohody č. 26 z roku
1928 a č. 99 z roku 1951; obidve Československo
ratifikovalo. Zatiaľ čo tieto dve pôvodné
dohody ukladali iba stanovenie spôsobu určovania
minimálnych miezd, predložená dohoda ukladá
povinnosť stanoviť priamo sústavu najnižších
miezd s tým, že sú záväzné.
Nesmú sa znižovať a musia byť chránené
účinnými sankciami. Dohoda č. 131
znamená teda pokrok oproti predošlým dohodám,
ktorý si vynútila skutočnosť v rozvojových
krajinách, kde zabezpečenie minimálnych miezd
podľa predošlých dohôd bolo problematické.
Československo zakotvilo vo svojom právnom poriadku
sústavu záväzných tarifných miezd.
Táto mzdová ochrana pracujúcich plne zodpovedá
požiadavkám tak predošlých, už ratifikovaných
dohôd, ako i novej dohody, pretože naša mzdová
sústava je dôslednejšia než predpisy novej
dohody, navrhuje československá vláda vo
svojom stanovisku, aby sa zatiaľ s ratifikáciou vyčkalo
s tým, že v priebehu času sa tiež vyjasní
postoj iných vyspelých štátov tak socialistických,
ako hlavne kapitalistických, ktoré sa pri rokovaní
do značnej miery stavali proti novej dohode.
Pokiaľ ide o odporučenie č. 135, ktoré
rozvíja ustanovenie dohody č. 131, treba konštatovať,
že náš právny poriadok je v súlade
s jeho zásadami, takže vláda vo svojom stanovisku
nenavrhuje žiadne ďalšie opatrenie.
Ďalšia dohoda č. 132 o každoročnej
platenej dovolenke takisto reviduje predošlé dohody,
najmä dohodu č. 52 z roku 1936, ktorú Československo
ratifikovalo. Nová dohoda má niektoré prvky,
ktoré nie sú v súlade s naším
právnym poriadkom. Je to napr. ustanovenie dohody o minimálnej
trojtýždňovej dovolenke, zatiaľ čo
náš Zákonník práce stanovuje
výmeru najnižšej dovolenky na dva týždne.
Podobne podľa dohody neprerušená časť
dovolenky má z celkovej výmery robiť najmenej
dva týždne, avšak podľa Zákonníka
práce len týždeň, pokiaľ nejde
o mladistvých, kde sú to tiež dva týždne.
Tieto rozpory sú do značnej miery ekonomického
charakteru s významným hospodárskym dopadom,
lebo napr. otázka minimálnej dovolenky sa dotýka
asi 800 tisíc mladých pracovníkov, ako o
tom hovoril spravodajca poslanec Huml v spravodajskej správe.
Preto vláda vo svojom stanovisku neodporúča
zatiaľ túto dohodu ratifikovať, ale v dlhodobom
výhľade ráta s možnosťou úpravy,
ktorá by poskytla spomínaným pracovníkom
minimálne tri týždne dovolenky.
Výbor Snemovne ľudu pre sociálnu politiku sa
k tejto problematike uzniesol odporučiť Federálnemu
ministerstvu práce a sociálnych vecí, aby
posúdilo pri zamýšľaných sociálnych
opatreniach na ďalšie roky šiestej päťročnice
aj možnosť predĺženia doterajšej minimálnej
výmery dovolenky.
Odporučenie č. 136 o špeciálnych programoch
zamestnanosti a o odbornej príprave mládeže
pre účely rozvoja je medzinárodným
dokumentom, ktorý má napomáhať uskutočnenie
cieľov Medzinárodnej organizácie práce,
zameraných na svetový program zamestnanosti, najmä
v rozvojových krajinách. Jeho konkrétnou
úlohou je zabezpečiť možnosti mladých
ľudí účastniť sa na sociálnom
a ekonomickom rozvoji svojej krajiny a získať pre
to príslušnú kvalifikáciu, vzdelanie
a skúsenosti. Tieto ciele odporučenia sú
v našom právnom poriadku zabezpečované
v mnohých smeroch, najmä Zákonníkom
práce, školským zákonom, učňovským
zákonom, príslušnými vyhláškami
a pod. Pokiaľ ide teda o prípravu mladých ľudí,
je zvlášť o našom školstve všeobecne
známe, že predstihuje mnohé rovnako vyspelé
štáty. Pokiaľ ide o zamestnanosť mladých
ľudí, hlavne v ekonomickej oblasti, prejavuje sa u
nás každoročne evidentný nedostatok
mladých pre umiestnenie na miesta v národnom hospodárstve.
V tomto zmysle sú teda zásady či ciele odporučenia
č. 136 v našom právnom poriadku i v praxi dostatočne
zabezpečené, takže vláda vo svojom stanovisku
vyjadruje názor, že netreba prijímať ďalšie
opatrenia.
Teraz by som, vážené súdružky a
súdruhovia poslanci, prikročil k medzinárodným
dokumentom prijatým na 55. zasadaní Medzinárodnej
konferencie práce, ktoré sú všetky zamerané
na sociálne zlepšenie pracovných a pobytových
podmienok námorníkov. Ide:
- o dohodu č. 133 o ubytovaní posádok na
lodiach, ktorú dopĺňa odporučenie č.
140 o klimatizácii v priestoroch pre ubytovanie posádky
a v niektorých iných priestoroch na lodiach a odporučenie
č. 141 o potieraní zdraviu škodlivého
hluku v ubytovniach posádok a na pracoviskách na
lodiach;
- o dohodu č. 134 o predchádzaní pracovným
úrazom námorníkov, ktorú dopĺňa
odporučenie č. 142;
- o odporučenie č. 137 o odbornej príprave
námorníkov;
- o odporučenie č. 138 o sociálnych podmienkach
pobytu námorníkov na mori a v prístavoch
a
- o odporučenie č. 139 o otázkach vyplývajúcich
z technického rozvoja na lodiach.
Treba konštatovať, že ustanovenie dohody č.
133 o ubytovaní posádok na lodiach nie je v našom
právnom poriadku vôbec zakotvené, lebo sa
týkajú úloh pri výstavbe lodí,
s ktorou sa započne odo dňa ratifikácie dohody,
ktorá však má vstúpiť do platnosti
iba vtedy, keď ju schváli aspoň 12 štátov
s tonážou obchodného loďstva viac ako
1 milión, resp. 2 milióny ton.
Ustanovenia ďalšej dohody č. 134 o predchádzaní
pracovným úrazom námorníkov nie sú
v nijakom smere obsiahnuté v našom právnom
poriadku zodpovedajúcim spôsobom, zvlášť
pri ustanovovaní národných alebo zmiešaných
komisií pre príslušnú prevenciu úrazov.
Podobne je to aj pri odporučení č. 142, ktoré
túto dohodu prehlbuje.
Pre tento nesúlad oboch medzinárodných dohôd
s našimi právnymi predpismi neodporúča
vláda vo svojom stanovisku tieto dohody ratifikovať.
Pokiaľ ide o všetky uvedené odporučenia,
ich požiadavky sú v podstate zabezpečené
československými predpismi, až na niektoré
ustanovenia v odporučení č. 142 v súvislosti
s dohodou č. 134, ako som sa už o tom zmienil, kde
náš právny poriadok má odlišné
ustanovenie. Preto vláda ČSSR, pokiaľ ide o
všetky uvedené odporučenia, nenavrhuje žiadne
ďalšie opatrenia.
Výbor Snemovne ľudu pre sociálnu politiku pri
prerokúvaní vládneho stanoviska k týmto
dokumentom uvážil situáciu v našich právnych
predpisoch vzhľadom na požiadavky dohôd a odporučení
týkajúcich sa otázok námorníkov
a uzniesol sa odporučiť Federálnemu ministerstvu
práce a sociálnych vecí, aby v spolupráci
s ďalšími príslušnými rezortmi
zhodnotilo súčasnú prax pri zabezpečovaní
sociálnych podmienok a pri uplatňovaní predpisov
o starostlivosti o zdravie ľudu u pracovníkov československej
námornej plavby.
Záverom svojej správy, vážené
súdružky a súdruhovia poslanci, uvádzam,
že na základe okolností uvedených v
stanovisku československej vlády ku všetkým
prerokovávaným medzinárodným dokumentom
Výbor Snemovne ľudu pre sociálnu politiku,
Zahraničný výbor a Ústavnoprávny
výbor ma poverili, aby som na dnešnom zasadnutí
Federálneho zhromaždenia predniesol ich návrh
na uznesenie a odporučil ho prijať v tomto znení:
"Federálne zhromaždenie schvaľuje stanoviská
vlády ČSSR k dohodám a odporučeniam
prijatým na 54. a 55. Medzinárodnej konferencii
práce."
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk./
Předsedající místopředseda
FS Ľ. Hanúsek: Ďakujem poslancovi Škulovi.
Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, vypočuli
ste odôvodnenie stanovísk vlády Československej
socialistickej republiky k jednotlivým dohodám a
odporučeniam prijatým na 54. a 55. Medzinárodnej
konferencii práce. S návrhom federálnej vlády
sa stotožnili i obaja spravodajcovia.
Žiada niekto z poslancov o slovo? /Nikdo se nehlásil./
Pretože sa nikto z poslancov nehlási do rozpravy,
môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Najprv budú hlasovať poslanci Snemovne ľudu,
ktorých je prítomných 138.
Kto z poslancov Snemovne ľudu súhlasí s uznesením,
ktorým sa schvaľujú stanoviská vlády
Československej socialistickej republiky k dohodám
a odporučeniam prijatým na 54. a 55. Medzinárodnej
konferencii práce, ako to navrhol spoločný
spravodajca výborov Snemovne ľudu, nech zdvihne ruku.
/Hlasuje se./ Ďakujem.
Je niekto proti? /Nikdo./
Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikdo./
Teraz prosím o hlasovanie poslancov Snemovne národov,
ktorých je prítomných 56 zvolených
v Slovenskej socialistickej republike a 52 zvolených v
Českej socialistickej republike.
Kto z poslancov Snemovne národov súhlasí
s uznesením, ktorým sa schvaľujú stanoviská
vlády Československej socialistickej republiky k
dohodám a odporučeniam prijatým na 54. a
55. Medzinárodnej konferencii práce, ako to navrhol
spoločný spravodajca výborov Snemovne národov,
nech zdvihne ruku. /Hlasuje se./ Ďakujem.
Je niekto proti? /Nikdo./
Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikdo./
Nakoľko Snemovňa ľudu a Snemovňa národov
prijali súhlasné uznesenie, konštatujem, že
Federálne zhromaždenie Československej socialistickej
republiky súhlasí so stanoviskami vlády Československej
socialistickej republiky k dohodám a odporučeniam
prijatým na 54. a 55. Medzinárodnej konferencii
práce.
Na programe schôdzky ako siedmy bod je
Návrh na voľbu sudcov odôvodní podpredseda
Ústredného výboru Národného
frontu Československej socialistickej republiky prof. dr.
Trávníček, CSc. Prosím, aby sa ujal
slova.
Místopředseda ÚV NF ČSSR prof.dr.
T. Trávníček, CSc.: Soudružky
poslankyně, soudruzi poslanci, podle ústavního
zákona č. 155/1969 Sb. a zákona č.
36/1964 Sb. o organizaci soudů a o volbách soudců,
ve znění zákona č. 156/1969 Sb. volí
a odvolává soudce Nejvyššího soudu
ČSSR a soudce z povolání vojenských
soudů Federální shromáždění
na návrh příslušného orgánu
Národní fronty.
Předsednictvem Federálního shromáždění
byl vám zaslán písemný návrh
předsednictva ústředního výboru
Národní fronty ČSSR, abychom na našem
dnešním zasedání provedli volbu dvou
dalších soudců Nejvyššího
soudu ČSSR, čtyř nových soudců
z povolání vojenských soudů a volbu
pěti soudců z povolání vojenských
soudů k jiným soudům, než ke kterým
byli původně zvoleni Federálním shromážděním
v roce 1970.
Byl jsem pověřen, abych návrh předsednictva
ústředního výboru Národní
fronty ČSSR jeho jménem na našem zasedání
uvedl.
Vzhledem ke skutečnosti, že provádíme
volbu soudců do Nejvyššího soudu ČSSR
a soudců z povolání vojenských soudů
po všeobecných volbách konaných v listopadu
1971 v novém složení Federálního
shromáždění poprvé, dovolte mi,
abych vás stručně seznámil se současným
stavem zvolených soudců Nejvyššího
soudu ČSSR a soudců z povolání vojenských
soudů.
Pro vaši informaci uvádím, že předsednictvo
Federálního shromáždění
ČSSR stanovilo počet soudců a funkcionářů
Nejvyššího soudu ČSSR na 36 členů.
K dnešnímu dni je obsazeno 24 z funkčních
míst soudců Nejvyššího soudu ČSSR.
Z tohoto počtu jsou 3 soudci občany Slovenské
socialistické republiky. Dnes jsou navrhováni 2
další soudci ze Slovenské socialistické
republiky, a tak je plněno opakované doporučení
předsednictva ústředního výboru
Národní fronty ČSSR o poměrném
zastoupení soudců z České socialistické
republiky a Slovenské socialistické republiky.
Pokud jde o vojenské soudy, mají k dnešnímu
dni zvoleno 49 soudců z povolání. Z tohoto
počtu je 12 soudců občanů Slovenské
socialistické republiky. Dnes navrhujeme zvolit další
4 soudce z povolání u vojenských soudů,
z toho 3 kandidáti jsou slovenské národnosti.
Na vysvětlení, proč volíme dalších
5 soudců z povolání u vojenských soudů,
když již byli zvoleni v roce 1970, je nutno uvést,
že to vyplývá ze znění zákona.
Podle § 39 zákona č. 36/1964 Sb., ve znění
zákona č. 156/1964 Sb., je jedním z předpokladů
volby souhlas s kandidaturou u určitého soudu. Mají-li
tedy vykonávat svou funkci u jiných vojenských
soudů, musí být znovu zvoleni do funkce u
těchto soudů. Bližší odůvodnění
je obsaženo v písemném návrhu předsednictva
ústředního výboru Národní
fronty ČSSR.
V průběhu našeho jednání došlo
vedení Federálního shromáždění
i navrhujícímu několik připomínek,
které se týkají především
pracovně politické charakteristiky dr. Tomáše
Dubíka a dvou navrhovaných vojenských soudců,
npor. Lubomíra Meška a npor. Milana Hanzela. Tyto
připomínky jsou motivovány pocitem velké
odpovědnosti poslanců za schválení
těchto návrhů. Proto vedení Federálního
shromáždění vedlo po celý včerejší
den i dnes jednání se všemi těmi soudruhy
a orgány, které odpovídají přímo
za předložení těchto návrhů,
aby byly blíže občansko-politické charakteristiky
zdůvodněny.