Čtvrtek 29. června 1972

Předsedající místopředseda FS Ľ. Hanúsek: Ďakujem za podanie spravodajskej správy. Teraz prosím spravodajcu výborov Snemovne ľudu poslanca Škulu, aby predniesol spravodajskú správu.

Zpravodaj poslanec J. Škula, prom. práv.: Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, vážené Federálne zhromaždenie, československá vláda nám predložila na prerokovanie svoje stanoviská k dohodám a odporučeniam, ktoré boli prijaté na 54. a 55. zasadnutí Medzinárodnej konferencie práce v roku 1970.

Stanoviská vlády k týmto medzinárodným dokumentom prerokovali výbory Snemovne ľudu pre sociálnu politiku, zahraničný a ústavnoprávny, na základe tlače č. 4 a 5, a to v zmysle ustanovenia článku 19 ústavy Medzinárodnej organizácie práce, ktorej je Československo dlhoročným členom, a v zmysle čl. 7 ods. 1 písm. a/ ústavného zákona o čs. federácii a ďalej podľa § 53 ods. 2 rokovacieho poriadku Federálneho zhromaždenia.

54. zasadanie Medzinárodnej konferencie práce prijalo dohodu č. 131 o stanovení minimálnych miezd s osobitným zameraním na rozvojové krajiny, a k nej odporučenie č. 135, ktoré prehlbuje jej zásady, ďalej dohodu č. 132 o každoročnej platenej dovolenke a odporučenie č. 136 o špeciálnych programoch zamestnanosti a o odbornej príprave mládeže pre účely rozvoja.

Dohoda č. 131 o stanovení minimálnych miezd s osobitným zameraním na rozvojové krajiny reviduje obidve predošlé dohody č. 26 z roku 1928 a č. 99 z roku 1951; obidve Československo ratifikovalo. Zatiaľ čo tieto dve pôvodné dohody ukladali iba stanovenie spôsobu určovania minimálnych miezd, predložená dohoda ukladá povinnosť stanoviť priamo sústavu najnižších miezd s tým, že sú záväzné. Nesmú sa znižovať a musia byť chránené účinnými sankciami. Dohoda č. 131 znamená teda pokrok oproti predošlým dohodám, ktorý si vynútila skutočnosť v rozvojových krajinách, kde zabezpečenie minimálnych miezd podľa predošlých dohôd bolo problematické.

Československo zakotvilo vo svojom právnom poriadku sústavu záväzných tarifných miezd. Táto mzdová ochrana pracujúcich plne zodpovedá požiadavkám tak predošlých, už ratifikovaných dohôd, ako i novej dohody, pretože naša mzdová sústava je dôslednejšia než predpisy novej dohody, navrhuje československá vláda vo svojom stanovisku, aby sa zatiaľ s ratifikáciou vyčkalo s tým, že v priebehu času sa tiež vyjasní postoj iných vyspelých štátov tak socialistických, ako hlavne kapitalistických, ktoré sa pri rokovaní do značnej miery stavali proti novej dohode.

Pokiaľ ide o odporučenie č. 135, ktoré rozvíja ustanovenie dohody č. 131, treba konštatovať, že náš právny poriadok je v súlade s jeho zásadami, takže vláda vo svojom stanovisku nenavrhuje žiadne ďalšie opatrenie.

Ďalšia dohoda č. 132 o každoročnej platenej dovolenke takisto reviduje predošlé dohody, najmä dohodu č. 52 z roku 1936, ktorú Československo ratifikovalo. Nová dohoda má niektoré prvky, ktoré nie sú v súlade s naším právnym poriadkom. Je to napr. ustanovenie dohody o minimálnej trojtýždňovej dovolenke, zatiaľ čo náš Zákonník práce stanovuje výmeru najnižšej dovolenky na dva týždne. Podobne podľa dohody neprerušená časť dovolenky má z celkovej výmery robiť najmenej dva týždne, avšak podľa Zákonníka práce len týždeň, pokiaľ nejde o mladistvých, kde sú to tiež dva týždne. Tieto rozpory sú do značnej miery ekonomického charakteru s významným hospodárskym dopadom, lebo napr. otázka minimálnej dovolenky sa dotýka asi 800 tisíc mladých pracovníkov, ako o tom hovoril spravodajca poslanec Huml v spravodajskej správe. Preto vláda vo svojom stanovisku neodporúča zatiaľ túto dohodu ratifikovať, ale v dlhodobom výhľade ráta s možnosťou úpravy, ktorá by poskytla spomínaným pracovníkom minimálne tri týždne dovolenky.

Výbor Snemovne ľudu pre sociálnu politiku sa k tejto problematike uzniesol odporučiť Federálnemu ministerstvu práce a sociálnych vecí, aby posúdilo pri zamýšľaných sociálnych opatreniach na ďalšie roky šiestej päťročnice aj možnosť predĺženia doterajšej minimálnej výmery dovolenky.

Odporučenie č. 136 o špeciálnych programoch zamestnanosti a o odbornej príprave mládeže pre účely rozvoja je medzinárodným dokumentom, ktorý má napomáhať uskutočnenie cieľov Medzinárodnej organizácie práce, zameraných na svetový program zamestnanosti, najmä v rozvojových krajinách. Jeho konkrétnou úlohou je zabezpečiť možnosti mladých ľudí účastniť sa na sociálnom a ekonomickom rozvoji svojej krajiny a získať pre to príslušnú kvalifikáciu, vzdelanie a skúsenosti. Tieto ciele odporučenia sú v našom právnom poriadku zabezpečované v mnohých smeroch, najmä Zákonníkom práce, školským zákonom, učňovským zákonom, príslušnými vyhláškami a pod. Pokiaľ ide teda o prípravu mladých ľudí, je zvlášť o našom školstve všeobecne známe, že predstihuje mnohé rovnako vyspelé štáty. Pokiaľ ide o zamestnanosť mladých ľudí, hlavne v ekonomickej oblasti, prejavuje sa u nás každoročne evidentný nedostatok mladých pre umiestnenie na miesta v národnom hospodárstve.

V tomto zmysle sú teda zásady či ciele odporučenia č. 136 v našom právnom poriadku i v praxi dostatočne zabezpečené, takže vláda vo svojom stanovisku vyjadruje názor, že netreba prijímať ďalšie opatrenia.

Teraz by som, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, prikročil k medzinárodným dokumentom prijatým na 55. zasadaní Medzinárodnej konferencie práce, ktoré sú všetky zamerané na sociálne zlepšenie pracovných a pobytových podmienok námorníkov. Ide:

- o dohodu č. 133 o ubytovaní posádok na lodiach, ktorú dopĺňa odporučenie č. 140 o klimatizácii v priestoroch pre ubytovanie posádky a v niektorých iných priestoroch na lodiach a odporučenie č. 141 o potieraní zdraviu škodlivého hluku v ubytovniach posádok a na pracoviskách na lodiach;

- o dohodu č. 134 o predchádzaní pracovným úrazom námorníkov, ktorú dopĺňa odporučenie č. 142;

- o odporučenie č. 137 o odbornej príprave námorníkov;

- o odporučenie č. 138 o sociálnych podmienkach pobytu námorníkov na mori a v prístavoch a

- o odporučenie č. 139 o otázkach vyplývajúcich z technického rozvoja na lodiach.

Treba konštatovať, že ustanovenie dohody č. 133 o ubytovaní posádok na lodiach nie je v našom právnom poriadku vôbec zakotvené, lebo sa týkajú úloh pri výstavbe lodí, s ktorou sa započne odo dňa ratifikácie dohody, ktorá však má vstúpiť do platnosti iba vtedy, keď ju schváli aspoň 12 štátov s tonážou obchodného loďstva viac ako 1 milión, resp. 2 milióny ton.

Ustanovenia ďalšej dohody č. 134 o predchádzaní pracovným úrazom námorníkov nie sú v nijakom smere obsiahnuté v našom právnom poriadku zodpovedajúcim spôsobom, zvlášť pri ustanovovaní národných alebo zmiešaných komisií pre príslušnú prevenciu úrazov. Podobne je to aj pri odporučení č. 142, ktoré túto dohodu prehlbuje.

Pre tento nesúlad oboch medzinárodných dohôd s našimi právnymi predpismi neodporúča vláda vo svojom stanovisku tieto dohody ratifikovať.

Pokiaľ ide o všetky uvedené odporučenia, ich požiadavky sú v podstate zabezpečené československými predpismi, až na niektoré ustanovenia v odporučení č. 142 v súvislosti s dohodou č. 134, ako som sa už o tom zmienil, kde náš právny poriadok má odlišné ustanovenie. Preto vláda ČSSR, pokiaľ ide o všetky uvedené odporučenia, nenavrhuje žiadne ďalšie opatrenia.

Výbor Snemovne ľudu pre sociálnu politiku pri prerokúvaní vládneho stanoviska k týmto dokumentom uvážil situáciu v našich právnych predpisoch vzhľadom na požiadavky dohôd a odporučení týkajúcich sa otázok námorníkov a uzniesol sa odporučiť Federálnemu ministerstvu práce a sociálnych vecí, aby v spolupráci s ďalšími príslušnými rezortmi zhodnotilo súčasnú prax pri zabezpečovaní sociálnych podmienok a pri uplatňovaní predpisov o starostlivosti o zdravie ľudu u pracovníkov československej námornej plavby.

Záverom svojej správy, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, uvádzam, že na základe okolností uvedených v stanovisku československej vlády ku všetkým prerokovávaným medzinárodným dokumentom Výbor Snemovne ľudu pre sociálnu politiku, Zahraničný výbor a Ústavnoprávny výbor ma poverili, aby som na dnešnom zasadnutí Federálneho zhromaždenia predniesol ich návrh na uznesenie a odporučil ho prijať v tomto znení:

"Federálne zhromaždenie schvaľuje stanoviská vlády ČSSR k dohodám a odporučeniam prijatým na 54. a 55. Medzinárodnej konferencii práce."

Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk./

Předsedající místopředseda FS Ľ. Hanúsek: Ďakujem poslancovi Škulovi. Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, vypočuli ste odôvodnenie stanovísk vlády Československej socialistickej republiky k jednotlivým dohodám a odporučeniam prijatým na 54. a 55. Medzinárodnej konferencii práce. S návrhom federálnej vlády sa stotožnili i obaja spravodajcovia.

Žiada niekto z poslancov o slovo? /Nikdo se nehlásil./ Pretože sa nikto z poslancov nehlási do rozpravy, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

Najprv budú hlasovať poslanci Snemovne ľudu, ktorých je prítomných 138.

Kto z poslancov Snemovne ľudu súhlasí s uznesením, ktorým sa schvaľujú stanoviská vlády Československej socialistickej republiky k dohodám a odporučeniam prijatým na 54. a 55. Medzinárodnej konferencii práce, ako to navrhol spoločný spravodajca výborov Snemovne ľudu, nech zdvihne ruku. /Hlasuje se./ Ďakujem.

Je niekto proti? /Nikdo./

Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikdo./

Teraz prosím o hlasovanie poslancov Snemovne národov, ktorých je prítomných 56 zvolených v Slovenskej socialistickej republike a 52 zvolených v Českej socialistickej republike.

Kto z poslancov Snemovne národov súhlasí s uznesením, ktorým sa schvaľujú stanoviská vlády Československej socialistickej republiky k dohodám a odporučeniam prijatým na 54. a 55. Medzinárodnej konferencii práce, ako to navrhol spoločný spravodajca výborov Snemovne národov, nech zdvihne ruku. /Hlasuje se./ Ďakujem.

Je niekto proti? /Nikdo./

Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikdo./

Nakoľko Snemovňa ľudu a Snemovňa národov prijali súhlasné uznesenie, konštatujem, že Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky súhlasí so stanoviskami vlády Československej socialistickej republiky k dohodám a odporučeniam prijatým na 54. a 55. Medzinárodnej konferencii práce.

Na programe schôdzky ako siedmy bod je

VII

Návrh Predsedníctva Ústredného výboru Národného frontu ČSSR na voľbu sudcov Najvyššieho súdu ČSSR a sudcov z povolania vojenských súdov /tlač 9/ a návrh na uvoľnenie JUDr. Jana Filipovského na vlastnú žiadosť z funkcie sudcu Najvyššieho súdu ČSSR /tlač 8/

Návrh na voľbu sudcov odôvodní podpredseda Ústredného výboru Národného frontu Československej socialistickej republiky prof. dr. Trávníček, CSc. Prosím, aby sa ujal slova.

Místopředseda ÚV NF ČSSR prof.dr. T. Trávníček, CSc.: Soudružky poslankyně, soudruzi poslanci, podle ústavního zákona č. 155/1969 Sb. a zákona č. 36/1964 Sb. o organizaci soudů a o volbách soudců, ve znění zákona č. 156/1969 Sb. volí a odvolává soudce Nejvyššího soudu ČSSR a soudce z povolání vojenských soudů Federální shromáždění na návrh příslušného orgánu Národní fronty.

Předsednictvem Federálního shromáždění byl vám zaslán písemný návrh předsednictva ústředního výboru Národní fronty ČSSR, abychom na našem dnešním zasedání provedli volbu dvou dalších soudců Nejvyššího soudu ČSSR, čtyř nových soudců z povolání vojenských soudů a volbu pěti soudců z povolání vojenských soudů k jiným soudům, než ke kterým byli původně zvoleni Federálním shromážděním v roce 1970.

Byl jsem pověřen, abych návrh předsednictva ústředního výboru Národní fronty ČSSR jeho jménem na našem zasedání uvedl.

Vzhledem ke skutečnosti, že provádíme volbu soudců do Nejvyššího soudu ČSSR a soudců z povolání vojenských soudů po všeobecných volbách konaných v listopadu 1971 v novém složení Federálního shromáždění poprvé, dovolte mi, abych vás stručně seznámil se současným stavem zvolených soudců Nejvyššího soudu ČSSR a soudců z povolání vojenských soudů.

Pro vaši informaci uvádím, že předsednictvo Federálního shromáždění ČSSR stanovilo počet soudců a funkcionářů Nejvyššího soudu ČSSR na 36 členů. K dnešnímu dni je obsazeno 24 z funkčních míst soudců Nejvyššího soudu ČSSR. Z tohoto počtu jsou 3 soudci občany Slovenské socialistické republiky. Dnes jsou navrhováni 2 další soudci ze Slovenské socialistické republiky, a tak je plněno opakované doporučení předsednictva ústředního výboru Národní fronty ČSSR o poměrném zastoupení soudců z České socialistické republiky a Slovenské socialistické republiky.

Pokud jde o vojenské soudy, mají k dnešnímu dni zvoleno 49 soudců z povolání. Z tohoto počtu je 12 soudců občanů Slovenské socialistické republiky. Dnes navrhujeme zvolit další 4 soudce z povolání u vojenských soudů, z toho 3 kandidáti jsou slovenské národnosti.

Na vysvětlení, proč volíme dalších 5 soudců z povolání u vojenských soudů, když již byli zvoleni v roce 1970, je nutno uvést, že to vyplývá ze znění zákona. Podle § 39 zákona č. 36/1964 Sb., ve znění zákona č. 156/1964 Sb., je jedním z předpokladů volby souhlas s kandidaturou u určitého soudu. Mají-li tedy vykonávat svou funkci u jiných vojenských soudů, musí být znovu zvoleni do funkce u těchto soudů. Bližší odůvodnění je obsaženo v písemném návrhu předsednictva ústředního výboru Národní fronty ČSSR.

V průběhu našeho jednání došlo vedení Federálního shromáždění i navrhujícímu několik připomínek, které se týkají především pracovně politické charakteristiky dr. Tomáše Dubíka a dvou navrhovaných vojenských soudců, npor. Lubomíra Meška a npor. Milana Hanzela. Tyto připomínky jsou motivovány pocitem velké odpovědnosti poslanců za schválení těchto návrhů. Proto vedení Federálního shromáždění vedlo po celý včerejší den i dnes jednání se všemi těmi soudruhy a orgány, které odpovídají přímo za předložení těchto návrhů, aby byly blíže občansko-politické charakteristiky zdůvodněny.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP