Mimoriadnu úlohu na ceste k mierovému usporiadaniu Európy zohralo uzavretie zmlúv medzi Zväzom sovietskych socialistických republík a Nemeckou spolkovou republikou a medzi Poľskou ľudovou republikou a Nemeckou spolkovou republikou, štvorstranná dohoda o Západnom Berlíne, dohody medzi vládami Nemeckej demokratickej republiky a Nemeckej spolkovej republiky a západoberlínskym Senátom, ako i početné konzultácie, vzájomné návštevy a stretnutia predstaviteľov rôznych európskych krajín. Výrazným príspevkom k posilneniu týchto tendencií v Európe boli i nedávne sovietsko-americké rokovania v Moskve, ktoré nesporne podporili pozície realistických síl v kapitalistických krajinách.

V dôsledku tohto vývoja sa podstatne zvýšili vyhliadky na zvolanie celoeurópskej konferencie o bezpečnosti a spolupráci. Vďaka iniciatívnej politike socialistických štátov, konštruktívnym stanoviskám ostatných zainteresovaných krajín a činnosti pokrokovej verejnosti vstupuje príprava tohto historického rokovania do konkrétneho štádia. V širokom zábere medzinárodných kontaktov sa rozvíjajú vecné konzultácie medzi predpokladanými účastníkmi celoeurópskej konferencie.

Do prebiehajúceho dialógu sa iniciatívne zapojila i naša zahraničná politika. V uplynulom období sme na túto tému hovorili s mnohými predstaviteľmi početných štátov v Európe. Rokovali sme so zástupcami Fínska, Francúzska, Juhoslávie, Nórska, Belgicka, Rakúska, Holandska, Veľkej Británie, Talianska, Švajčiarska, Kypru, Kanady, Švédska a ďalších krajín, ktorých sa záležitosti celoeurópskej konferencie dotýkajú a ktoré už prejavili ochotu zúčastniť sa na nej. Boli sme tiež poverení, aby sme zoznámili západných partnerov s oficiálnym textom Deklarácie o mieri, bezpečnosti a spolupráci v Európe, ktorej základné princípy sú reálnym východiskom pre dosiahnutie dohody. Snažili sme sa pritom objasniť zmysel a ciele návrhov socialistických krajín, zvlášť ich prístup k otázkam spolupráce a k upevňovaniu zásad mierového spolužitia medzi štátmi s rozdielnym spoločenským zriadením. Táto významná diplomatická akcia umožnila prehĺbiť pohľady na aktuálne európske problémy, ich vzájomné súvislosti a poznať šírku stanoviska jednotlivých štátov.

V rokovaniach s fínskym ministerstvom zahraničných vecí v apríli tohto roku sme vyjadrili súhlas s návrhmi fínskej vlády na organizačné a technické zabezpečenie multilaterálnych prípravných rokovaní, ktoré sa začnú 22. novembra v Helsinkách.

V tomto zmysle naďalej sa usilujeme o to, aby vízia celoeurópskej bezpečnosti upútala čo najväčšiu pozornosť a vyvolala maximálny záujem európskych krajín, ktorých verejná mienka v rastúcej miere podporuje myšlienku celoeurópskej konferencie. Využili sme i tohoročné zasadanie Valného zhromaždenia OSN na vecné konzultácie s celým radom ministrov zahraničných vecí členských štátov tejto organizácie. Na aktivite Československa v európskych otázkach sa podieľa i mnoho spoločenských organizácií združených v Národnom fronte, Záslužnú činnosť vyvíja najmä Československý výbor pre európsku bezpečnosť, Československý mierový výbor, Československé revolučné odborové hnutie, Socialistický zväz mládeže, Československá rada žien, Karlova univerzita a v neposlednom rade Federálne zhromaždenie, ktorého predstavitelia tak v osobnom styku so zahraničnými partnermi, ako i na fóre Medziparlamentnej únie vysvetľujú a presadzujú naliehavosť celoeurópskej konferencie.

Ak hovoríme optimisticky o budúcnosti Európy, vychádzame zo súčasného pozitívneho vývojového trendu. Nechováme však pritom žiadne ilúzie, že cesta, ktorá smeruje k definitívnemu mierovému usporiadaniu v Európe, bude cestou hladkou, bez prekážok a úskalia. Dobre vieme, že existujú sily, ktoré sa snažia pod najrôznejšími zámienkami torpédovať celoeurópske rokovanie. Máme však všetky dôvody na realistické presvedčenie, že myšlienka trvalého mierového usporiadania a spolupráce v Európe zvíťazí. Ide o to - a cieľ je to celkom reálny - aby štáty v Európe spolu žili v mieri, aby najširšie vrstvy pracujúcich mali úžitok z ich mierovej spolupráce a mohli si svoj život vytvárať bez neustálej hrozby novej vojnovej apokalypsy.

Z toho, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, čo som sa snažil v stručnosti načrtnúť, vyplýva, že otázky európskej bezpečnosti a spolupráce majú kľúčové miesto v zahraničnej politike našej socialistickej vlasti a že sme mimoriadne zainteresovaní na tom, aby pozitívny vývoj v Európe, ktorého sme svedkami v poslednej dobe, šiel neustále dopredu.

Ak má Európa žiť trvalo v mieri, treba dokončiť i proces odstraňovania posledných pozostatkov druhej svetovej vojny. V tejto súvislosti vyvstáva otázka normalizácie našich vzťahov s Nemeckou spolkovou republikou. Neraz sme Nemeckej spolkovej republike tlmočili svoju ochotu aktívne napomáhať pozitívne riešenie vzájomných vzťahov, a to i v záujme priaznivého ovplyvnenia celkovej atmosféry v Európe. Pritom sme toho názoru, že základy nových vzťahov medzi Československou socialistickou republikou a Nemeckou spolkovou republikou musia byť pevné a musia sa definitívne zbaviť nánosov minulosti, ktoré na ne navŕšila nacistická éra. Preto považujeme za nevyhnutné, aby vláda Nemeckej spolkovej republiky uznala neplatnosť Mníchovskej dohody od začiatku.

Tak v priebehu doterajších sondážnych rozhovorov, vedených medzi Československou socialistickou republikou a Nemeckou spolkovou republikou. ako i vo vyhláseniach našich najvyšších predstaviteľov sme neraz zdôraznili dostatok dobrej vôle na hľadanie vzájomného porozumenia a na dosiahnutie zmluvného riešenia s Nemeckou spolkovou republikou.

Ochota a dobrá vôľa iba z jednej strany nájsť vhodné a obojstranne prijateľné riešenie však nestačí. Je potrebné, aby dostatok ochoty a dobrej vôle bol i na strane nášho partnera. ČSSR v tomto smere preukázala už neraz v minulosti i v súčasnosti iniciatívu pristúpiť konštruktívnym spôsobom k riešeniu problémov existujúcich medzi ČSSR a NSR. Bola i dostatočne objasnená základňa, na ktorej by mohlo dôjsť k obojstranne prijateľnému riešeniu.

Už viackrát sme povedali, že pozitívne hodnotíme realistickú zahraničnú politiku vlády kancelára Brandta voči členským krajinám Varšavskej zmluvy. Myslíme si, že by sa mala odraziť i v riešení vzťahov medzi Československom a Nemeckou spolkovou republikou.

Usilujeme sa o urovnanie našich vzťahov i s naším južným susedom - Rakúskom. Naším záujmom je dosiahnuť také usporiadanie vzájomných stykov medzi obidvoma našimi krajinami, ktoré by zodpovedalo našim zahraničnopolitickým princípom, súčasnému ovzdušiu v Európe i snahám európskych národov o mierové spolužitie a plodnú spoluprácu. Sme toho názoru, že už skoro bude možné začať novú etapu v čs.-rakúskej relácii. čo odrazila i nedávna výmena názorov, ktorú som mal s rakúskym ministrom zahraničných vecí dr. Kirchschlägerom pri príležitosti účasti na XXVII. valnom zhromaždení OSN.

V duchu uznesenia XIV. zjazdu našej strany a v súlade so zásadami leninskej politiky mierového spolužitia, ktorými sa dôsledne riadime, máme záujem ďalej rozvíjať politické, hospodárske i kultúrne styky aj s ďalšími kapitalistickými krajinami pri rešpektovaní zásad rovnoprávnosti a vzájomných výhod a nezasahovania do našich vnútorných záležitostí. Sústavne sa preto snažíme odstraňovať všetko, čo sa, nie našou vinou, v týchto vzťahoch za posledné roky nazhromaždilo a čo ešte dnes niekde bráni v rýchlejšej ceste vpred.

Platí to predovšetkým vo vzťahu k Francúzsku, ktorého konštruktívne a realistické postoje k európskym otázkam, ako aj k celému radu ďalších medzinárodných problémov sú dobrou základňou pre plodnú spoluprácou, ktorá by napomáhala nachádzať ich všeobecne prijateľné riešenie. Okrem toho aj pokiaľ ide o úroveň vzájomných obojstranných vzťahov medzi našimi krajinami, výsledky, ktoré sa v posledných mesiacoch dosiahli, ukazujú. že pri obojstranne dobrej vôli je možné plne obnoviť tradične dobré a prospešné styky medzi oboma našimi krajinami. To platí aj pre oblasť politickú, čo potvrdzujú nedávne rokovania ministrov zahraničných vecí oboch krajín v New Yorku, ako aj výsledky bilaterálnych konzultácií na úrovni námestníkov ministrov zahraničných vecí minulý týždeň v Paríži. Existujú však značné, dosiaľ nevyužité možnosti spolupráce na rôznych úsekoch vzájomných vzťahov.

Pozitívne sa vyvíjajú naše vzťahy s Fínskom, ktorého aktivitu a iniciatívu zameranú na zmierňovanie napätia v Európe, najmä však v súvislosti s prípravou konferencie o európskej bezpečnosti a spolupráci sme neraz vysoko ocenili. Výmena návštev na najvyššej úrovni, úzke styky medzi parlamentmi oboch krajín, kontakty po línii Národného frontu a spoločenských organizácií potvrdzujú užitočnosť a správnosť nášho úsilia o rozvíjanie mierovej spolupráce, ktorú chceme aj naďalej prehlbovať. To isté platí v nemenšej miere aj pre naše styky s ostatnými severskými krajinami, s ktorými máme dosť spoločných záujmov a zhodných názorov na aktuálne medzinárodné otázky.

Dobre sa rozvíjajú naše kontakty i s ďalšími západoeurópskymi krajinami, napr. s krajinami Beneluxu.

Naše bilaterálne rokovania, ktoré sme viedli s celým radom ministrov zahraničných vecí západoeurópskych štátov pri príležitosti XXVII. valného zhromaždenia OSN v New Yorku, potvrdili, že zlepšujúca sa atmosféra v Európe vytvára priaznivé predpoklady aj pre rozvoj plodnej a vzájomne užitočnej spolupráce. V tomto smere bol, predovšetkým v kontexte príprav celoeurópskej konferencie, posúdený celý rad konkrétnych námetov na ďalšie rozvíjanie obojstrannej spolupráce v oblasti politickej, hospodárskej, vedeckotechnickej i kultúrnej, ktoré - ako dúfame - nájdu v dohľadnom čase svoje praktické naplnenie.

S prevažnou väčšinou západoeurópskych krajín máme uzavreté dlhodobé obchodné dohody a s celým radom z nich aj dohody o vedeckotechnickej spolupráci, prípadne o hospodárskej a priemyslovej kooperácii. I keď naša obchodná výmena s týmito krajinami vykazuje v posledných rokoch prevažne vzostupný trend, je podľa nášho názoru v tejto oblasti ešte celý rad nevyčerpaných možností, čo platí najmä o našich hospodárskych vzťahoch s Francúzskom, Veľkou Britániou, severskými a niektorými ďalšími krajinami.

Plodnú spoluprácu umožňuje i celý rad ďalších zmluvných dokumentov, ako sú kultúrne dohody alebo programy kultúrnych výmen, dohody medzi akadémiami vied a vysokými školami, rôzne odborné dohody v oblasti dopravnej, veterinárnej, konzulárnej, atd.

Rad návštev našich vládnych, parlamentných i ďalších predstaviteľov v západoeurópskych krajinách, rovnako ako návštevy a rozhovory s významnými predstaviteľmi týchto krajín v ČSSR v poslednom čase, opäť potvrdili správnosť nášho úsilia o rozvíjaní aktívnej zahraničnej politiky vo vzťahu k západnej Európe.

Z rovnakých zásad vychádzame, súdružky a súdruhovia poslanci. i v našich vzťahoch so Spojenými štátmi americkými. V uplynulých rokoch došlo k určitému pozitívnemu vývoju v hospodárskej oblasti. Rastie aj obchodná výmena. K istej aktivizácii stykov došlo aj v priebehu tohto roku. Za príznak zlepšenia možno považovať predĺženie leteckej dohody medzi ČSSR a USA a návštevu ministra dopravy ČSSR na medzinárodnej dopravnej výstave vo Washingtone v máji t.r. Ďalším pozitívnym aktom je aj povolenie vjazdu čs. námorných lodí do všetkých prístavov USA.

Napriek tomu, otvorene povedané, súčasný stav čs.-amerických vzťahov vcelku nepovažujeme za uspokojivý. Nazdávame sa, že ho možno zlepšiť, a to tým skôr, že realistickejší kurz vlády USA voči socialistickým krajinám Európy, ktorý sa odrazil v návšteve prezidenta Nixona v ZSSR i v relácii k niektorým ďalším krajinám a ktorý sme zaznamenali aj pri nedávnom stretnutí so štátnym tajomníkom Rogersom v priebehu zasadania XXVII. Valného zhromaždenia OSN, vytvára pre to podmienky. Rozvoj stykov formou tzv. malých krokov - i keď ich zásadne vítame - nemôžu však nahradiť rokovania o dôležitých problémoch, ktoré treba vyriešiť prednostne. Mám na mysli predovšetkým nevyriešené hospodárske a finančné problémy, ktorých nedielnou súčasťou je navrátenie doložky najvyšších výhod, ktorá je nám sústavne odpieraná v rozpore s duchom medzinárodných dohôd, ako aj ďalšie otázky spojené s právnou úpravou na iných úsekoch vzájomných stykov. I keď cesta k dosiahnutiu konkrétnych výsledkov nebude pochopiteľne ľahká. sme presvedčení, že pri obojstrannej dobrej vôli sa nahromadené ťažkosti dajú prekonať, Dôležité však je, aby i vláda USA potvrdila svoj záujem na zlepšení vzájomných vzťahov konkrétnymi krokmi.

Aj naďalej trvá náš záujem na rozvíjaní stykov na vládnej i parlamentnej úrovni s Kanadou. Domnievame sa, že jestvujú ďalšie možnosti rozvoja vzájomných stykov aj v oblasti zahraničného obchodu, výmeny vedeckotechnických informácií a kultúry.

Obdobná je aj situácia v našich vzťahoch s Japonskom, čo sa potvrdilo i pri nedávnej návšteve predsedu Hornej snemovne japonského parlamentu v ČSSR a o čom svedčí aj pripravovaná cesta našej parlamentnej delegácie na vysokej, reprezentatívnej úrovni do Japonska.

K určitej aktivizácii došlo i vo vzťahu k Austrálii, s ktorou sme nadviazali diplomatické styky na úrovni veľvyslanectva.

Súdružky a súdruhovia poslanci, vo svojej dôslednej politike uvoľňovania napätia vychádza ČSSR podobne ako aj ďalšie socialistické krajiny z nedeliteľnosti svetového mieru, z toho, že je nutné ho prebojúvať a upevňovať vo všetkých častiach sveta, že treba podporovať boj národov za národné a sociálne oslobodenie a energicky odrážať agresívne akcie imperializmu. A to tým skôr, že hrôzy vojny zďaleka nie sú prežitkom minulosti. Aj v súčasnej dobe, keď sa konečne vytvárajú podmienky pre riešenie celého radu bilaterálnych medzinárodných problémov, keď svetová verejnosť víta mierovú ofenzívu ZSSR a jeho spojencov, keď sú kladené základné kamene pre vytvorenie účinného systému bezpečnosti a spolupráce v Európe a pozornosť ľudstva sa upiera na to, aby boli likvidované vojnové ohniská a znemožnené vojenské konfrontácie, pokračuje intervencia a agresia USA vo Vietname.

V týchto dňoch sa zreteľnejšie ako kedykoľvek v minulosti rysujú perspektívy mierového urovnania vietnamského konfliktu. Vláda ČSSR, vlády všetkých štátov, ktoré majú záujem o mier, ako aj celá svetová verejnosť s najväčšou pozornosťou sledujú priebeh a doterajšie výsledky mierových rokovaní v Paríži a oprávnene očakávajú, že bude dosiahnutá dohoda, ktorá by znamenala koniec prelievania krvi vo Vietname, koniec utrpenia a biedy statočného vietnamského ľudu, skončenie nezmyselnej vojny, ktorú v snahe potlačiť národnooslobodzovací boj v južnom Vietname vedie americký imperializmus proti vietnamskému ľudu.

Boli to Spojené štáty, ktoré hrubo porušili ženevské dohody o Indočíne a celý rad všeobecne uznávaných noriem medzinárodného práva a po roky sa neúspešne pokúšali vnútiť vietnamskému ľudu svoju vôľu, svoje podmienky. Svojou agresiou a intervenciou spôsobili USA vietnamskému ľudu nesmierne obete a škody. Terajšia americká vláda súbežne s politikou tzv. vietnamizácie vojny agresívne akcie amerického imperializmu vo Vietname ešte vystupňovala. Napriek všetkému úsiliu sa nepodarilo Spojeným štátom dosiahnuť ich ciele - premenu južného Vietnamu na americkú kolóniu nového typu.

Hrdinský vietnamský ľud nezištne podporovaný ZSSR a ďalšími krajinami socialistického spoločenstva vrátane Československa, na strane ktorého sú sympatie pokrokových síl celého sveta, dokázal svojím statočným bojom zmariť plány amerických imperialistov, ukázal celému svetu, že ľud, ktorý bojuje za svoju slobodu a nezávislosť, je nepremožiteľný. Konštruktívne návrhy Vietnamskej demokratickej republiky a Dočasnej vlády Juhovietnamskej republiky sa stali základňou uspokojivého ujednania o zásadách mierového riešenia zodpovedajúceho reálnej situácii vo Vietname.