Súdruhovia poslanci, v súvislosti s neobyčajnými zmenami, ktoré sa v poslednej dobe odohrávajú v medzinárodných vzťahoch, by mohli niekde vzniknúť ilúzie o budúcom vývoji v triedne rozdelenom svete, ilúzie o možnosti obdobného vývoja i v oblasti ideologickej, v oblasti vedeckých a kultúrnych stykov. Takéto názory však nemajú žiadne opodstatnenie, ako to napokon konštatovala i správa Predsedníctva ÚV KSČ prednesená s. Biľagom na poslednom ideologickom pléne. Ak sú imperialistické krajiny donútené konečne akceptovať mierovú koexistenciu, nie je to preto, že by ich k tomu viedla dobrá vôľa, že by sa zmenila triedna podstata imperializmu, ale sú k tomu dotlačené vývojom objektívnej situácie, tým, že imperializmu sa zužujú možnosti pre agresívnu politiku v dôsledku rastu moci a sily Sovietskeho zväzu a socialistického spoločenstva.

V týchto nových podmienkach imperializmus už nemôže útočiť na socializmus ani vojenskou silou, ani hospodárskou blokádou, ani diplomatickými metódami. Všetky mobilizovateľné prostriedky v týchto troch oblastiach medzinárodných vzťahov v uplynulých desaťročiach imperializmus už vyskúšal, pravda, bezvýsledne. Socializmus sa mu poraziť nepodarilo, ten sa ďalej rozvíjal, upevňoval a kvitol.

Krach tradičných metód boja proti socializmu však neznamená, že imperializmus sa vzdá vôbec boja proti socializmu. Útočil urputne proti socializmu celých 50 rokov, bude tak robiť aj naďalej, zmení sa iba bojové pole. Na koncepciu mierového spolužitia so socialistickými krajinami a zmierňovania napätia v medzinárodných vzťahoch pristupuje medzi iným aj s tým postranným úmyslom - na rozdiel od nás - že práve takéto podmienky poskytnú imperializmu dostatočne nové možnosti.

V Československu dobre známy stratég antikomunistického boja Zbigniev Brzezinski napísal o tejto novej stratégii minulý mesiac článok do časopisu New Leader. Hovorí v ňom, že "v časoch uvolnenia má komunistický systém výnimočný sklon k vnútorným protikladom a k rozkladu" a že "medzinárodné uvoľnenie škodí revolučnej prestíži komunistických veľmocí" a že "v období medzinárodného uvoľňovania má opozícia sklon prejavovať sa omnoho smelšie". Preto imperialistické diverzné centrály neodolajú pokušeniu dodávať guráž týmto silám aj vnútri socialistických krajín.

Z uvedeného vyplýva, že triedny boj dvoch svetov, nápor imperializmu sa v nových podmienkach bude sústreďovať do oblasti ideologickej, ktorá sa preto už začala nazývať štvrtým rozmerom medzinárodných vzťahov. Oblasť ideológie sa stane tou hlavnou, rozhodujúcou arénou, kde sa bude odohrávať zápas medzi socializmom a kapitalizmom.

Americký teoretik psychologickej vojny Harold Laswel odôvodnil obsah a cieľ propagandy imperialistických krajín takto: "Propaganda je vedľa diplomacie, hospodárskych opatrení a ozbrojených síl nástrojom totálnej vojny. Politická propaganda znamená využitie masových oznamovacích prostriedkov v záujme moci. Cieľ spočíva v úspore materiálnych výdavkov na nadvládu vo svete."

Ďalší americkí teoretici píšu o tom, že "Američania musia využiť všetku vynaliezavosť na vypracovanie prostriedkov a metód, ktoré im umožnia využiť pre ich ciele slabé a zraniteľné miesta komunistického sveta a spôsobovať mu rôzne problémy, ťažkosti a krízy... "Oficiálnym americkým činiteľom radia "zabezpečovať čo najširšie styky s komunistickým svetom, aby sme podporili zmenu v sovietskej sústave a v komunistickom bloku" a "snažiť sa nadviazať čo najširšie kontakty s komunistickým svetom s cieľom podporiť politickú evolúciu sovietskej sústavy a komunistického bloku..."

Súdruhovia poslanci, je teda zrejmé, že protivník bude proti nám používať aj naďalej také zbrane, aké mu zostávajú, ale vždy bude útočiť, tak ako útočil od Októbrovej revolúcie až doteraz. Bude sa snažiť vštepovať všemožnými prostriedkami svoje vlastné myšlienky obyvateľstvu socialistických krajín, bude intenzívne bojovať o srdce a vedomie našich ľudí.

Súčasný vývoj vo svete ukazuje, že hlavným prostriedkom tohto prenikania ostane aj naďalej - ako v minulosti - rozhlas. Predurčujú ho na to technické vlastnosti rozhlasovej komunikácie, ktorá

1/ nepozná bariéry hraníc,

2/ prakticky je nemožné zabrániť jej prenikaniu,

3/ zaručuje zo všetkých prostriedkov najväčšiu aktuálnosť a operatívnosť,

4/ je to najmasovejší komunikačný prostriedok, a teda zaručuje vždy určitý okruh konzumentov.

Vzhľadom na tieto vlastnosti počíta nepriateľ aj naďalej s maximálnym využívaním rozhlasu ako prostriedku ideologickej diverzie. Rozhlas sa naďalej búrlivo rozvíja ako hlavná zbraň psychologickej vojny proti socialistickým krajinám a proti revolučnému hnutiu na celom svete.

Už stav, ktorý sa vytvoril v povojnových rokoch a v ktorom sa dnes nachádzame, nemožno prirovnať k ničomu inému než k džungli v éteri. Existuje síce medzinárodná konvencia rozdeľujúca štátom rozhlasové vlny, na tú však už takmer nikto neberie ohľad a rad krajín postupuje podľa amerického príslovia "catch as catch can", čiže "chyť ho ako môžeš". Československo patrí k tým málo krajinám, ktoré ani v jednom prípade neporušili tento tzv. kodanský plán ani čo do rozdelenia frekvencií, ani čo do dohodnutých výkonov vysielačov. Na náš účet však konvenciu porušujú iní, a to nielen tým, že vysielajú na našich frekvenciách, ale ešte k tomu vyššími výkonmi, než vysielame my.

Na tej istej vlne, ako vysiela Bratislava, si postavilo vysielačku Turecko v Istanbule s niekoľkonásobne vyšším výkonom, ako máme my, a vo večerných hodinách ruší na niektorých miestach Slovenska naše vlastné vysielanie. Obdobne urobilo Rádio Monte Carlo, ktoré si na našej vlne stavia vysielačku pre arabské krajiny o šesťnásobne vyššom výkone, než máme my a ktorá začne vysielať v júni 1973.

Samozrejme máme, súdružky a súdruhovia, možnosť vznášať protesty v medzinárodných organizáciách proti takémuto postupu, avšak protesty v medzinárodnom živote ešte nikdy nič nevyriešili, najmä nezmenili faktickú situáciu. Pre najbližšiu budúcnosť, pravdepodobne pokiaľ bude trvať triedne rozdelenie sveta, sa nedá počítať s tým, že by sa dalo takýmto činom zabrániť nejakými ďalšími konvenciami či dohodami. Československo nepotrebuje postupovať tak, že bude vysielať vysokými výkonmi na cudzích frekvenciách, avšak svoje vlastné, medzinárodnými dohodami nám pridelené vlny si musíme brániť.

Som preto veľmi rád, že vám môžem oznámiť nedávne veľmi významné rozhodnutie federálnej vlády a Predsedníctva ÚV KSČ o významnom zvýšení vysielacích výkonov na niektorých našich frekvenciách.

Súdruhovia poslanci, nechcem unavovať Federálne zhromaždenie dlhými výčtami o tom, ako sa imperialistické krajiny vyzbrojujú na vojnu v éteri, ale považujem za správne upozorniť aspoň na niekoľko závažných skutočností, pokiaľ ide o výstavbu vysielačov zameraných na vysielanie do socialistických krajín proti revolučným hnutiam a do krajín tzv. tretieho sveta:

- Za našimi šumavskými hranicami vo Wertachtale boli 12. júna uvedené do činnosti štyri KV - vysielače o výkone 500 kW, čo je iba prvá etapa v celom svete ojedinelého vysielacieho strediska, ktoré bude mať 24 automaticky riadených vysielačov, každý o výkone 500 kW.

- Hlas Ameriky, ktorý má dnes k dispozícii park 114 vysielačov /okrem retranslačných staníc/, buduje v súčasnosti veľké vysielacie stredisko na bulharských hraniciach v Grécku, ktoré sa bude skladať zo sústavy mocných KV - vysielačov a jedného supersilného stredovlnného vysielača.

- Francúzska vláda buduje v súčasnosti veľké vysielacie stredisko s parkom ôsmich KV - vysielačov o výkone 500 kW.

Typické pre súčasnú výstavbu hlavných imperialistických krajín je, že sa orientujú okrem tradičných krátkych vĺn na výstavbu mocných vysielačov na stredné vlny, lebo časť obyvateľstva sveta nemá prijímače na KV - pásmo.

Hoci propaganda imperializmu nebude nikdy schopná dať národom duchovnú alternatívu k ideálom socializmu, bolo by nesprávne podceňovať toto technické vyzbrojovanie na šírenie lži a dezinformácie, na ideový boj s nami.

Ani Československo sa nemôže vzdávať možnosti šíriť pravdu o sebe, pravdu socializmu do sveta, hlavne smerom ku kapitalistickým krajinám, kde tamojšie komunikačné prostriedky šíria o socializme iba lož a antikomunistické klišé. Žiaľ, krízové obdobie 1968-1969 poznamenalo i túto oblasť, lebo pravicovo-oportunistické sily si urobili zo zahraničnej propagácie tribúnu vlastných revizionistických a často i antisocialistických názorov.

Jedným z najúčinnejších prostriedkov šírenia pravdy o Československu do sveta je rozhlasové vysielanie. Vysielame denne 31,5 hodín v deviatich jazykoch do všetkých kontinentov priamo, bez deformujúcich vplyvov tamojšej antikomunistickej propagandy a často tým obchádzame aj cenzúrne a policajné opatrenia tam, kde sa inými cestami pravda o nás nedostane.

Hoci naše zahraničné vysielanie je čo do technického vybavenia nerovným partnerom s takými mohutne vybavenými vysielačkami, ako je Hlas Ameriky, BBC a Deutsche Welle, nie je to tak, pokiaľ ide o ohlas nášho vysielania. Ten najlepšie vyjadruje počet listov od poslucháčov. Ani najzúrivejšie protičeskoslovenské kampane imperialistických propagandistických centrál z posledných troch rokov nedokázali odradiť našich poslucháčov od záujmu o život v ČSSR.

Ak už v roku 1965 dostal Československý rozhlas zo zahraničia prvýkrát stotisíc listov, v tomto roku dosiahne nový rekord. Týmto živým ohlasom na naše vysielanie ďaleko prekonávame aj technicky neporovnateľne lepšie vybavené zahraničné vysielania. Ak vezmeme ohlas na hodinu vysielania, potom Rádio Praha vykazuje v porovnaní s povestnou BBC pomer 10:3.

Súdružky a súdruhovia poslanci, vo svojom diskusnom vystúpení k zahraničnopolitickému expozé ministra zahraničných vecí, ktoré vyzdvihlo najmä pozitívne trendy prebiehajúce v súčasnom svete i úspechy československej zahraničnej politiky, som chcel poukázať na to, že prebojúvanie zásad mierového spolužitia je - a aj v budúcnosti bude - sprevádzané neustále trvajúcim ideologickým bojom i nepriateľskými kampaňami, ktoré proti nám vedú protivníci. S touto skutočnosťou musíme vždy počítať, byť na ňu pripravení ideovo, politicky i technicky. /Potlesk./

Předsedající místopředseda FS ing. J. Marko: Ďakujem. Dávam slovo poslankyni Vávrovej. Pripraví sa poslanec Horáček.

Poslankyně SL D. Vávrová: Vážený soudruhu presidente, vážené soudružky poslankyně, vážení soudruzi poslanci, jak přesvědčivě vyplývá z expozé ministra zahraničních věcí s. Chňoupka, naše zahraniční politika vůči zemím s odlišným společenským zřízením důsledně a aktivně uplatňuje leninské principy mírového soužití. V úzké spolupráci a koordinaci se Sovětským svazem a ostatními členskými státy Varšavské smlouvy jsme se platným způsobem podíleli a podílíme na prosazování společně vytyčených úkolů a také na úspěších, kterých bylo dosaženo zejména na evropském kontinentě v zájmu jeho přetváření ve světadíl trvalého míru, bezpečnosti a plodné spolupráce.

Důležitou součástí tohoto úsilí je rozvíjení všestranných bilaterálních styků mezi socialistickými a kapitalistickými státy Evropy při důsledném uplatňování zásad nezávislosti a národní svrchovanosti, rovnoprávnosti, nevměšování do vnitřních záležitostí a vzájemné výhodnosti. Základem takových vztahů musí být bezpodmínečné respektování neporušitelnosti existujících hranic a vyloučení síly či hrozby silou.

Naše zahraniční politika v tomto směru vyvíjí soustavné, cílevědomé a úspěšné úsilí a je potěšitelné, že vztahy ČSSR s většinou evropských kapitalistických zemí mají vzestupnou tendenci. Nesplnily se předpovědi a naděje našich pravičáků a mezinárodní reakce o izolaci Československa. Nesplnily se především proto, že ČSSR znovu zaujala pevné místo ve společenství socialistických zemí, že byly nejen obnoveny, ale na nebývalou úroveň rozvinuty bratrské svazky nerozborného spojenectví a přátelství se Sovětským svazem a dalšími socialistickými státy.

Jsme přesvědčeni, že rozvíjení vztahů mezi evropskými socialistickými a kapitalistickými státy na základě uvedených zásad je ku prospěchu národů všech zemí, je v zájmu míru a pokroku v Evropě a ve světě.

Je pochopitelné, že bychom chtěli mít co nejlepší vztahy také se všemi našimi přímými sousedy. A zde bych ráda řekla několik slov o situaci v našich vztazích s NSR a Rakouskem a chtěla bych připomenout několik známých faktů.

Naše země projevila již mnohokrát ochotu normalizovat vztahy s NSR. Jednou, již v roce 1955, president ČSR učinil prohlášení o zastavení válečného stavu s Německem; v řadě prohlášení stranických a vládních představitelů prokázalo Československo ochotu normalizovat vztahy s NSR. V roce 1958 byl předložen vládě NSR návrh na navázání diplomatických styků mezi oběma státy. Návrh byl obsažen v dopise předsedy čs. vlády tehdejšímu spolkovému kancléři, nebylo však na něj ze strany NSR reagováno. V roce 1967 došlo ke zřízení obchodních misí.

Jak byly zahraniční výbory našich sněmoven informovány představiteli federálního ministerstva zahraničních věcí, vedly se od března 1971 do července 1972 sondážní rozhovory mezi delegacemi ČSSR a NSR o normalizaci vzájemných vztahů. Během pěti kol těchto rozhovorů se však bohužel nedospělo k žádnému pokroku v otázce uznání neplatnosti tzv. mnichovské dohody od samého počátku, přestože z naší strany bylo učiněno v minulosti i v zcela nedávné době vše pro to, aby bylo nalezeno takové řešení, které by respektovalo principy a vyšlo vstříc zájmům obou stran.

Z různých setkání se svými voliči ve volebním obvodu mohu říci, že je jim nepochopitelné, proč vláda Německé spolkové republiky odmítá prohlásit mnichovskou dohodu za neplatnou od samého počátku a proč Německá spolková republika setrvává na stanoviscích, která jsou pro nás nepřijatelná. Přitom je zjevné, že přijetí spravedlivého stanoviska ČSSR v otázce nulity mnichovského diktátu není nikterak na újmu zájmům NSR, ale naopak odpovídá vyhlašované snaze vlády NSR úspěšně dovršit tzv. východní politiku i ve vztahu k ČSSR.

Můžeme říci, že je možné dospět k řešení přijatelnému pro obě strany. Je na NSR, aby i ona k tomu ušla svou část cesty. ČSSR je k dalšímu jednání připravena. Pozitivní výsledek jednání by byl nejen ku prospěchu obou států, ale byl by i cenným příspěvkem ke zvýšení důvěry mezi evropskými národy.

Plná normalizace by byla také v souladu s potřebami a dosaženou úrovní ve vzájemných stycích v jednotlivých oblastech.

Po linii politických a společenských organizací se rozvíjejí kontakty s pokrokovými západoněmeckými organizacemi na úseku mládeže, obránců míru, protifašistických bojovníků, ženského hnutí apod. V posledních měsících došlo k rozvoji styků i se západoněmeckými odbory.

Velmi dobré a vzájemně výhodné jsou obchodní styky, v nichž NSR zaujímá první místo v zahraničním obchodě ČSSR s vyspělými kapitalistickými státy. Za posledních deset let se celkový objem obchodní výměny mezi ČSSR a NSR ztrojnásobil. V roce 1971 činil celkový objem obchodu 3524 mil. devizových Kčs. Přes neexistenci diplomatických styků umožňuje ČSSR poměrně značný rozsah kulturních, školských a vědeckých styků s NSR, která i v těchto vztazích stojí na prvním místě mezi kapitalistickými státy.

Zde však nemůžeme přehlížet, že se u některých západoněmeckých institucí projevovaly snahy zneužívat jich k antisocialistickým a protičeskoslovenským záměrům. Je pochopitelné, že o takovéto akce a styky zájem nemáme a budeme je i v budoucnu odmítat.