- preniesť z dôvodovej správy do zákona myšlienku, že výkonom práva využívať priemyslový vzor môže byť na určitý čas poverený iba určitý počet organizácií.

- ustanoviť zásady určenia výšky odmeny autorovi ako principiálnu otázku priamo v zákone, vo vykonávacom predpise potom rozviesť dopĺňajúce otázky,

- určiť zodpovednosť za sledovanie hospodárnosti pri udržiavaní patentov v zahraničí.

O tom, ako boli pripomienky a odporučenia výborov využité, hovoril už súdruh minister.

Chcel by som iba pripomenúť, že pri prerokúvaní zásad návrhu zákona poslanci využili jednak vlastné skúsenosti získané v závodoch svojich volebných obvodov, kde návrhy konzultovali, jednak aj písomné stanoviská z viac ako 50 podnikov. Na rokovaní výborov vystúpilo asi 40 poslancov.

Úpravy obsiahnuté v návrhu spoločnej správy je možné rozdeliť do dvoch skupín: do skupiny zahŕňajúcej úpravy vzniklé legislatívnym konaním a do skupiny zohľadňujúcej vecné úpravy, ktoré sú v súlade s návrhom zásad a so závažnými pripomienkami poslancov.

Aby vám boli niektoré podstatnejšie návrhy na zmeny jasnejšie, dovolím si ich podrobnejšie vysvetliť a predložiť vám ich na uváženie.

V ustanovení § 44 navrhujeme vymeniť poradie odsekov, pretože odsek 2 obsahuje základnú myšlienku celého paragrafu. Okrem toho sa v novo označenom odseku 1 slová "ktorá prepis Úradu navrhne a zároveň preukáže právomocným rozhodnutím súdu" odporúča nahradiť slovami "o ktorej sa dokáže", pretože takto navrhnutá zmena formulácie zjednoduší konanie v takých prípadoch, keď spoluautori uznajú ďalšieho autora bez toho, že by muselo dôjsť k súdnemu rozhodnutiu. Okrem toho navrhovaná formulácia aj presnejšie vyjadruje, že to nemusí byť vždy autor - spoluautor, ktorý bude navrhovať prepis, ale že to môže byt aj organizácia.

Obdobná úprava a zdôvodnenie sa vzťahujú aj na § 95. v ktorom sa hovorí o získaní spolupôvodcovstva priemyslového vzoru.

Zámerom navrhovanej úpravy v § 47. ako ju uviedol spravodajca poslanec Ing. Mindoš, je zvýrazniť výhodu vynálezcov, ktorí požadujú osvedčenie, pred tými, ktorí žiadajú o patent.

Neprijateľná je však forma, akou je toto zvýhodnenie do zákona zakotvené. Obsah poznámky má normatívny charakter a mal by byť upravený priamo v zákone. Okrem toho nie je možné odkazovať na dosiaľ neuverejnenú vyhlášku.

Pôvodné znenie § 98 navrhujeme upraviť obdobne vo vzťahu k priemyslovému vzoru, pričom je zdôvodnenie navrhnutej úpravy totožné.

Ustanovenie § 56 ods. 3 formulovať takto: "Ustanovenie odseku 2 nie je možné použiť, ak majiteľ patentu poskytol už licenciu na využívanie vynálezu, pokiaľ Úrad nepovolí výnimku. Úrad môže povoliť výnimku, ak tým nie sú dotknuté práva z poskytnutej licencie." Nové znenie odseku 3 predovšetkým vypúšťa odkaz na odsek 1. V odseku 3 sa hovorí o majiteľovi patentu, kdežto v odseku 1 o prihlasovateľovi, ktorý doteraz patent nemá. Ten, kto patent už previedol, nie je jeho majiteľom a nemôže s ním nakladať, a teda ani žiadať o zmenu patentu na autorské osvedčenie. Preto nové znenie odseku 3 hovorí iba o takom majiteľovi, ktorý poskytol licenciu.

Pretože vynález chránený doteraz patentom, na ktorý by bolo vydané na žiadosť majiteľa patentu autorské osvedčenie, sa stáva národným majetkom, a pretože by mohli byť tým dotknuté práva majiteľa poskytnutej licencie, musí byť Úrad obmedzený iba v možnosti povoľovania výnimiek.

Obdobná zmena sa navrhuje aj v § 108 so vzťahom na priemyslový vzor. Je len logické, že zdôvodnenie návrhu zmeny je tiež obdobné.

V ustanovení § 61 sa odporúča vypustiť odsek 1, a to preto, že definovanie spoločenského prospechu je veľmi obtiažne a zrejme by bolo vždy kusé a neúplné a ani na iných miestach sa tento prospech v zákone nedefinuje. Potom § 61 formulovať takto: "Pri posudzovaní spoločenského prospechu sa hlavne pozerá na to, ako využívanie zlepšovacieho návrhu ovplyvňuje vyšší ekonomický, technický alebo iný kladný účinok, hlavne zvyšovanie produktivity práce, znižovanie vlastných nákladov, kvalitu, životnosť výrobkov alebo výrobných zariadení, bezpečnosť práce, sociálnu a kultúrnu starostlivosť o pracujúcich." Zdôvodnenie tohto návrhu zmeny spočíva v tom, že doterajšie negatívne vymedzenie kritérií pre posudzovanie spoločenského prospechu nie je zrejme dosť vhodné, pretože napríklad znižovanie životnosti výrobkov pri ich súčasnom zlacnení môže prinášať spoločenský prospech. Pozitívne vymedzenie kritérií dáva naproti tomu určitú všeobecnú direktívu.

Ďalšou z úprav odporučených spoločnou správou výborov bolo vsunúť za § 77 nový § 78, ktorý má pri priemyslových vzoroch, kde je predmet prihlášky súčasne chránený autorským právom, vylúčiť kolíziu medzi návrhom tohto zákona a platným autorským zákonom. Tým sa vyhovelo odporučeniu výborov, ktoré uplatnili pri prerokúvaní zásad zákona.

Ustanovenie § 115 sa navrhuje doplniť vetou: "Ak o prihláške zlepšovacieho návrhu nerozhodne organizácia v dvojmesačnej alebo predídenej dobe /§ 67/ a ak využíva predmet prihlášky, má jeho autor nárok na odmenu, ak spína predmet prihlášky podmienky zlepšovacieho návrhu."

Takouto formuláciou sa zachytia v praxi sa často vyskytujúce prípady, keď organizácia z akýchkoľvek dôvodov o prihláške zlepšovacieho návrhu ešte nerozhodla, ale využíva jeho podstatu.

Pri § 123 písm. c/ prijali výbory presnejšiu formuláciu navrhnutú Slovenskou národnou radou.

Odporučením doplniť § 124 v ods. 1 o vetu: "Keď nie je zriadený orgán, ktorému prísluší vykonávať zmierovacie konanie, prerokúvajú a rozhodujú súdy tieto spory priamo, "bola vyjadrená snaha pamätať aj na tie prípady, keď v organizácii nie je zriadený zmierovací orgán. Z pôvodnej dikcie nebolo zrejmé, že súdy môžu aj v takýchto prípadoch rozhodovať spory priamo.

K poslednému odporučeniu návrhu zákona ešte uvádzam, že § 158 navrhujeme doplniť ustanovením o účinnosti takto: "Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1973."

Predkladané úpravy boli vo výboroch prerokované za prítomnosti zástupcov vlády, ktorí s nimi vyslovili súhlas.

Vedľa zdôvodnenia návrhov na úpravu vládneho návrhu zákona považujem za potrebné informovať vás ešte o jednej otázke, z ktorej nevyplýva návrh na zmenu, ale kde predmetom diskusie bol výklad formulácie. § 58 ods. 2 v predloženom vládnom návrhu znie takto: "Zlepšovacím návrhom nie je však vyriešenie problému, ak jeho vypracovaním autor neprekročil pracovnú úlohu vyplývajúcu pre neho najmä z popisu práce, z daného pracovného príkazu alebo z podmienok a ukazovateľov ustanovených pri zadaní úlohy: to však neplatí pre prípady, keď autor vyriešil tematickú úlohu."

Uvedená formulácia má na jednej strane zabrániť tomu, aby bol niekto za tú istú prácu dvakrát odmeňovaný. Na druhej strane však zvýhodňuje zlepšovateľa proti súčasnému stavu hlavne z týchto dôvodov:

- vyriešenie tematickej úlohy je zlepšovacím návrhom aj v prípadoch, keď ide o plnenie pracovnej úlohy,

- organizácia neberie do úvahy otázku pracovnej úlohy, ak prihlasovateľ nie je s touto organizáciou v pracovnom, členskom alebo inom obdobnom vzťah,

- pri navrhovateľoch, ktorí sú v pracovnoprávnom vzťahu s organizáciou, ktorej je návrh podaný, nebude môcť organizácia upierať charakter zlepšovacieho návrhu púhym všeobecným vyhlásením, že tým plnil pracovnú úlohu, ale bude musieť kvalifikovane konkrétne dokázať, že svojím návrhom neprekročil navrhovateľ plnenie konkrétnej pracovnej úlohy.

Pretože uvedené otázky boli predmetom častých sporov, bude treba dbať o to, aby si hlavne podniky včas osvojili správny výklad tohto ustanovenia.

Vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, zhodne so spravodajcom výborov Snemovne národov navrhujem, aby vládny návrh zákona o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyslových vzoroch /tlač 7/ bol schválený v znení spoločnej správy Ústavnoprávneho výboru, Výboru pre plán a rozpočet, Výboru pre priemysel, dopravu a obchod a Kultúrneho výboru Snemovne ľudu /tlač 7/SĽ/, ako aj spoločnej správy Ústavnoprávneho výboru, Výboru pre plán a rozpočet, Výboru pre priemysel, dopravu a obchod a Kultúrneho výboru Snemovne národov /tlač 7/SN/ s úpravami, na ktorých sa uzniesli ústavnoprávne výbory oboch snemovní dňa 31. októbra 1972 a ktoré uviedol spravodajca Snemovne národov s. Ing. Mindoš. Ďakujem za pozornosť.

Předsedající místopředseda FS dr. B. Kučera: Děkuji zpravodaji poslanci ing. Kosorínovi.

Soudružky a soudruzi, před zahájením rozpravy bych chtěl ještě upozornit, že jste obdrželi úplné znění návrhu zákona, ve kterém jsou změny obsažené ve společných zprávách výborů, ovšem s výjimkou těch, na kterých se usnesly na včerejší schůzi ústavně právní výbory.

Zahájíme nyní rozpravu k vládnímu návrhu zákona o objevech, vynálezech, zlepšovacích návrzích a průmyslových vzorech. Do rozpravy se prozatím přihlásili poslanci: Stejskal, Babilonská, Slováček, Pšenička, Jozef Polák, Gavenda, Blažej a Paruza. Dávám slovo prvnímu přihlášenému poslanci L. Stejskalovi. Prosím, aby se ujal slova. Připraví se poslankyně Babilonská.

Poslanec SL L. Stejskal: Vážené předsednictvo, soudružky poslankyně, soudruzi poslanci. podchycení a rozvoj tvořivé iniciativy, schopností a tvůrčích sil všech pracujících, dělníků, rolníků, techniků a vědeckých pracovníků, představuje velké bohatství, o jehož využití ve prospěch rozvoje naší společnosti musíme pečlivě dbát. Tato tvůrčí iniciativa se projevuje a ještě v podstatně větším rozsahu se může projevovat zejména ve zlepšovatelské a vynálezecké činnosti, pokud bude správně podchycena a usměrněna především na úkoly, které potřebuje naše společnost, zejména naše ekonomika, řešit. Jednou z důležitých forem pro usměrnění zlepšovatelského a vynálezeckého hnutí je plánovité vyhlašování tématických úkolů, zaměřených zejména k rychlejšímu vyřešení naléhavých technických problémů v návaznosti na národohospodářské plány. Je pochopitelné, že na závodech nebo podnicích budou vypisovány tématické úkoly směřující k řešení jejich problematiky, zatímco na generálních ředitelstvích a na odvětvových ministerstvech je třeba volit tématické úkoly z jiných hledisek a potřeb.

Jaký je však dosavadní stav? Ze zkušeností na závodech i z diskuse při projednávání zásad i vládního návrhu zákona o objevech, vynálezech, zlepšovacích návrzích a průmyslových vzorech ve výborech Federálního shromáždění se ukázalo, že tato forma se zatím velmi nedostatečně uplatňuje v praxi. Zadání tématických úkolů bývá často nejasné, někdy víc ve formě rebusů, takže už přístup k jejich řešení je ztížen. Nejsou často ani součástí podnikových plánů, není v plánech počítáno s kapacitami a materiálem pro jejich zajištění a pohotovou realizaci. Vyskytují se i další překážky, jako určení, co je služební povinností a co prací navíc při řešení tématického úkolu. Z toho vyplývají pak spory a odměny za vyřešení těchto úkolů apod.

Uvážíme-li jakou úlohu mohou a mají tématické úkoly sehrát, že mají usměrňovat zlepšovatelské a vynálezecké hnutí a napomáhat zvyšovat jeho účinnost, pak není možno se smířit s dosavadním stavem, i když jeho určité zlepšení by se dalo zabezpečit i dodržováním stávajících předpisů.

Především je třeba uvítat, že předložený vládní návrh zákona o objevech, vynálezech, zlepšovacích návrzích a průmyslových vzorech zakotvuje ve společných ustanoveních /§ 110, 111 a 112/ povinnost orgánů a organizací plánovitě usměrňovat na svém úseku činnost vynálezců a zlepšovatelů pravidelným sestavováním plánu tématických úkolů a jejich vyhlašováním. Vládní návrh zákona také stanoví, že k vyhlášeným tématickým úkolům se musí uvést soutěžní podmínky a stanovit zvláštní odměny za vyřešení úkolů. Je také povinností orgánů řádně projednat došlé návrhy a zabezpečit pohotovou realizaci přijatých řešení. Důležitým přínosem je ustanovení o vyplácení odměn, které stanoví, že za vyřešení vyhodnocená jako nejlepší, má řešitel nárok na zvláštní odměnu. Tím by se mohla odstranit řada sporů, jak už jsem se o nich zmínil.

Vážené soudružky poslankyně, vážení soudruzi poslanci, když jsem řekl, že je třeba tato opatření, uvedená ve vládním návrhu přivítat, pak jsem si byl současně vědom, že schválením těchto opatření ještě zdaleka nebude zabezpečeno, aby tématické úkoly plnily svoji funkci. Zůstane zde řada problémů k dopracování, spojená se zabezpečením správného zaměření a formulace tématických úkolů, vhodné publikace a vyvolání zájmu o jejich řešení, včasné zabezpečení kapacit, materiálu i jejich finanční zabezpečení. Chtěl bych využít této příležitosti a v souladu s projednáváním ve výborech doporučit, aby právě této oblasti byla na všech stupních řízení věnována mimořádná pozornost, zajištěna operativnost a cílevědomá práce bez nezdravého úřadování, ale zabezpečen dělný přístup k řešení problémů spojených s tématickými úkoly a jejich funkcí.

Vážené soudružky poslankyně, vážení soudruzi poslanci, hovořil jsem jen k jedné oblasti řešené tímto návrhem zákona, kde se ukazuje, že stanovené zásady jsou správné a nyní půjde o jejich odpovědné provádění v praxi. Předpokládám proto, že i na zbývajících úsecích, které zahrnuje tento zákon, tomu tak je a doporučuji, abychom předložený vládní návrh schválili ve znění, které zde přednesli oba zpravodajové.

Děkuji za pozornost. /Potlesk./

Předsedající místopředseda FS dr. B. Kučera: Děkuji poslanci Stejskalovi. Slovo má poslankyně Babilonská, připraví se poslanec Slováček.

Poslankyně SN Z. Babilonská: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, vládny návrh zákona o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyslových vzoroch, o ktorom dnes rokujeme, upravuje osobné a majetkové práva i povinnosti československých štátnych občanov, socialistických organizácií i štátu, a to práva i povinnosti, ktoré vznikajú z vytvorenia a spoločenského uplatnenia objavov, vynálezov, zlepšovacích návrhov a priemyslových vzorov, ako aj z tematických úloh.

Objasnenie týchto vzťahov a ich zakotvenie do zákona je iste správne a napomôže svojím spôsobom rozvoj tejto činnosti. Návrh predpokladá v súlade s potrebami národného hospodárstva rýchlejší rozvoj zlepšovateľského a vynálezcovského hnutia, či už ide o množstvo vynálezov a zlepšovacích návrhov alebo o ich prínos. Najmasovejšia účasť je azda v zlepšovateľskom hnutí, pretože v ňom sa môže uplatniť celý rad drobných zlepšovateľov z najširších vrstiev pracujúcich.

V tomto smere treba však vytvoriť viaceré predpoklady. Dovoľte mi, aby som sa o jednom z týchto predpokladov zmienila. Na to, aby pracujúci zlepšovali a vynaliezali, nestačí iba snaha a chuť. Nevyhnutne potrebujú poznať problémy svojho pracoviska a musia mať aj možnosť získať informácie o tom, či obdobné problémy nie sú už niekde vyriešené, prípadne akým spôsobom sú vyriešené. Bude preto treba postarať sa o zodpovedajúci informačný systém, ktorý sa nemôže robiť jednotne podľa nejakej šablóny, pretože sa bude týkať všetkých vrstiev pracujúcich počínajúc robotníkmi a končiac inžiniersko-technickými a riadiacimi pracovníkmi.