Plně schvalujeme záměr vlády Československé socialistické republiky energicky prosazovat na všech stupních řízení plnění úkolů, vyplývajících z komplexního programu socialistické racionalizace. Bude podporovat vládu ČSSR při účinném zapojování československé ekonomiky do komplexního programu mezinárodní socialistické integrace.

Schvaluje přístup a opatření vlády v upevňování socialistického státu, rozvoje všech jeho funkcí, v prohlubování a upevňování socialistické zákonnosti a v rozvoji socialistické demokracie.

Federální shromáždění schvaluje zahraniční politiku vlády Československé socialistické republiky, které dalo plnou podporu svým usnesením z 31. října 1972. Bude usilovat o prohloubení jednoty, semknutosti a spolupráce socialistických zemí v pevném spojenectví se Svazem sovětských socialistických republik. Bude vždy stát na pozicích socialistického a proletářského internacionalismu, na straně socialismu, pokroku a míru.

Federální shromáždění si váží výsledků práce nově zvolených národních výborů i orgánů a organizací Národní fronty při postupném realizování volebních programů. Zvlášť významné je, že se národním výborům, orgánům a organizacím Národní fronty stále více daří plnit jejich společenskou funkci ve stále užším spojení s občany.

Vědomo si své odpovědnosti vůči voličům, bude Federální shromáždění zkvalitňovat svou činnost a pod vedením Komunistické strany Československa napomáhat vládě Československé socialistické republiky při plnění náročných úkolů v současné etapě budování vyspělé socialistické společnosti. "

Předsedající předseda SN prof. dr. D. Hanes: Ďakujem súdruhovi podpredsedovi Strakovi za prednesenie návrhu uznesenia.

Má k tomuto návrhu niekto pripomienky alebo doplnky? /Nikdo se nehlásil./ Nikto.

Pristúpime k hlasovaniu. Pred hlasovaním dovoľte, aby som vás zoznámil so stavom prezencie poslancov v tejto chvíli. V Snemovni ľudu je prítomných 157 poslancov a v Snemovni národov 55 poslancov zvolených v Českej socialistickej republike a 62 poslancov zvolených v Slovenskej socialistickej republike. Snemovne sú spôsobilé uznášať sa. Dávam o návrhu uznesenia hlasovať. Hlasujú najprv poslanci Snemovne ľudu.

Kto z poslancov Snemovne ľudu je za prednesený návrh uznesenia, nech zdvihne ruku. /Hlasuje se./ Ďakujem.

Je niekto proti? /Nikdo./

Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikdo./ Ďakujem.

Teraz prosím o hlasovanie poslancov Snemovne národov.

Kto z poslancov Snemovne národov je za návrh uznesenia, nech zdvihne ruku. /Hlasuje se./

Je niekto proti? /Nikdo./

Zdržal sa hlasovania? /Nikdo./

Konštatujem, že obidve snemovne Federálneho zhromaždenia jednomyseľne prijali zhodný návrh uznesenia snemovní Federálneho zhromaždenia k správe vlády ČSSR o plnení jej programového vyhlásenia.

Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, záverom k tomuto bodu nášho programu treba konštatovať, že snemovne Federálneho zhromaždenia prerokovaním správy vlády Československej socialistickej republiky o jej činnosti počas roka od schválenia programového vyhlásenia sa vynasnažili splniť významnú časť svojej ústavnej funkcie a svojho poslania socialistického zastupiteľského zboru.

Našou úlohou je našimi špecifickými formami činnosti najvyššieho orgánu štátnej moci, politickou prácou poslancov, činnosťou výborov snemovní, plén snemovní i prác ostatných orgánov snemovní Federálneho zhromaždenia presadzovať politiku Komunistickej strany Československa ako vedúcej sily spoločnosti, starať sa o to, aby sa dôsledne rozvíjali smery, ktoré pre rozvoj spoločnosti určil XIV. zjazd KSČ, aby sa plnila konkretizácia týchto smerov tak, ako je obsiahnutá v jednotlivých uzneseniach plén ÚV KSČ.

Myslím, že sme k plneniu tejto našej úlohy prerokovaním tohto bodu programu v určitej miere prispeli.

Ďalším bodom nášho rokovania sú tri vládne návrhy, ktorými sa predkladajú Federálnemu zhromaždeniu Československej socialistickej republiky na súhlas

- Konzulárny dohovor medzi Československou socialistickou

- Konzulárny dohovor medzi Československou socialistickou

- Konzulárny dohovor medzi Československou socialistickou

Navrhujem, aby minister zahraničných vecí odôvodnil všetky tri konzulárne dohovory naraz a aby i spoloční spravodajcovia predniesli spravodajské správy ku všetkým trom dohovorom naraz.

Máte k tomuto návrhu pripomienky? /Připomínky nebyly./

Udeľujem slovo ministrovi zahraničných vecí Československej socialistickej republiky Ing. Bohuslavovi Chňoupkovi.

Ministr zahraničních věcí ČSSR ing. B. Chňoupek: Vážený súdruh predseda Federálneho zhromaždenia, vážený súdruh predseda Snemovne ľudu, vážený súdruh predseda Snemovne národov, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, vláda Československej socialistickej republiky predkladá Federálnemu zhromaždeniu na prerokovanie a na odsúhlasenie konzulárne dohovory so Zväzom sovietskych socialistických republík, Nemeckou demokratickou republikou a Poľskou ľudovou republikou. Tieto dohovory patria k zmluvným dokumentom, ktoré sa uzavierajú v rámci realizácie základnej línie našej zahraničnej politiky, ak: o ju definoval XIV. zjazd Komunistickej strany Československa a ktorá spočíva v ďalšom rozširovaní a upevňovaní trvalého spojenectva a spolupráce so socialistickými štátmi, predovšetkým so Sovietskym zväzom.

Dynamický rozvoj a prehlbovanie vzájomných vzťahov so Sovietskym zväzom a ostatnými členskými štátmi organizácie varšavskej zmluvy a Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, ktorého sme v súčasnej dobe svedkami, zasahuje do všetkých oblastí a môžeme ho pozorovať na najrôznejších úrovniach. Charakteristický rys tohto procesu sa prejavuje v nových, kvalitatívne vyšších formách, typických práve pre spoluprácu krajín, ktorých vzájomné vzťahy sa riadia princípmi socialistického internacionalizmu.

Tento rozvoj vzájomných vzťahov vyvolal aj potrebu dojednania nových konzulárnych dohovorov so Zväzom sovietskych socialistických republík, s Nemeckou demokratickou republikou a Poľskou ľudovou republikou, ktorých prerokovanie je na programe dnešnej schôdze Federálneho zhromaždenia. Treba osobitne zdôrazniť, že tieto konzulárne dohovory sú prvými dohodami v celkovom procese novelizácie doteraz platných konzulárnych dohovorov so socialistickými štátmi, pričom ich spoločným charakteristickým rysom je, že vychádzajú z princípov zakotvených v zmluvách o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci uzavretých so Zväzom sovietskych socialistických republík dňa 6. mája 1970, s Nemeckou demokratickou republikou dňa 17. marca 1967 a s Poľskou ľudovou republikou dňa 1. marca 1967. Tieto dohovory budú účinne napomáhať realizáciu zásad a cieľov vyjadrených v zmluvách o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci.

Preambuly nových konzulárnych dohovorov so Sovietskym zväzom a Nemeckou demokratickou republikou sa vyslovene na tieto zmluvy o priateľstve odvolávajú. Nový Konzulárny dohovor medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou síce vyslovene Zmluvu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci z roku 1967 necituje, avšak rovnako ako v oboch predchádzajúcich zmluvných dokumentoch je v jej preambule vyjadrené želanie zmluvných strán rozširovať vzájomné vzťahy v duchu priateľstva a spolupráce. Túto myšlienku nachádzame aj v časti, ktorá pojednáva o úlohách konzulárnych úradníkov.

Pretože ide o dohody s bratskými socialistickými štátmi, s ktorými nás spájajú zväzky súdružskej spolupráce, a pretože dohody sú dojednávané v rovnakom časovom období, sú si svojím obsahom do značnej miery blízke, i keď v každej z nich je možné nájsť určité odlišnosti, zodpovedajúce špecifickým podmienkam jednotlivých štátov.

Konzulárne dohody patria k medzinárodným zmluvám, pri ktorých sa predpokladá dlhodobá platnosť, a preto sú uzavierané na neobmedzenú dobu.

Zásadným spôsobom, po novom upravujú zriaďovanie a postavenie konzulárnych úradov, konzulárnych funkcií, výsad a imunít poskytovaných konzulárnym úradom a ich členom. Úprava týchto otázok, zahrnutá v doposiaľ platných konzulárnych dohovoroch so socialistickými štátmi, uzavretých pred viacej ako desiatimi rokmi, už nezodpovedá súčasným potrebám, vyplývajúcim zo súčasného rozsahu a z novej kvality, ako aj z nových foriem vzájomných stykov, čo sa tiež v nových dohovoroch konštatuje. Vláda Československej socialistickej republiky rozhodla preto už v roku 1970, že je nutné novelizovať konzulárne dohovory s Bulharskou ľudovou republikou, Maďarskou ľudovou republikou, Nemeckou demokratickou republikou, Poľskou ľudovou republikou, Rumunskou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík. Nové konzulárne dohovory so Zväzom sovietskych socialistických republík, Nemeckou demokratickou republikou a Poľskou ľudovou republikou sú prvými výsledkami tohto novelizačného procesu, s ukončením ktorého je možné počítať v krátkom čase. Nové konzulárne dohovory s Bulharskou ľudovou republikou a Rumunskou socialistickou republikou boli už podpísané, k podpisu konzulárneho dohovoru s Maďarskou ľudovou republikou dôjde začiatkom budúceho roku. V súvislosti so zmienenou novelizáciou konzulárnych dohôd s európskymi socialistickými štátmi bude dojednaný aj konzulárny dohovor s Kubou, s ktorou doteraz konzulárne vzťahy zmluvne upravené nemáme.

Novouzavierané konzulárne dohovory so socialistickými štátmi sú tiež významným krokom z hľadiska rozvoja medzinárodného práva upravujúceho konzulárne styky. Doposiaľ platné dohovory s týmito socialistickými štátmi boli uzavierané v rokoch 1957 - 1960. Od toho času však právna úprava konzulárnych stykov doznala významného rozvoja. Dňa 24. apríla 1963 bola na konferencii konanej pod záštitou OSN prijatá mnohostranná dohoda - viedenská dohoda o konzulárnych stykoch. Táto dohoda bola cenným prínosom k rozvoju konzulárneho práva, lebo nielenže kodifikovala a systematicky usporiadala normy konzulárneho práva, ktoré do tej doby boli právom prevažne obyčajovým, ale tieto normy v mnohých smeroch pokrokovým spôsobom rozvinula. Význam Viedenskej dohody spočíva i v tom, že určuje cieľ rozvíjať priateľské styky medzi národmi bez ohľadu na rozdielnosť ich ústavného a spoločenského zriadenia a výslovne sa odvoláva na hlavné ciele a zásady Charty OSN. Zmluvnými stranami dohody je dnes 50 štátov, medzi nimi i ČSSR.

Vývoj konzulárneho práva vo vzťahoch medzi socialistickými štátmi sa však nezastavil na úrovni danej viedenskou dohodou. Vzhľadom na povahu vzťahov medzi socialistickými štátmi právna úprava konzulárnych stykov medzi nimi prekračuje rámec viedenskej dohody a nielenže prehlbuje pokrokové prvky obsiahnuté v tejto dohode, ale prináša aj niektoré nové momenty.

Tento vývoj spočíva najmä na sovietskej teórii medzinárodného práva a nachádza uplatnenie v konzulárnych dohodách, ktoré Zväz sovietskych socialistických republík uzaviera v poslednej dobe i s niektorými nesocialistickými štátmi. Jeho prejavom je najmä zdôraznenie významu konzulárnych funkcií a ich zblíženie s funkciami diplomatickými. To sa odráža aj v rozšírení výsad a imunít konzulárnych úradov a ich členov, ktoré sa poskytujú podobne ako diplomatickým misiám a ich pracovníkom, postavenie konzulárnych úradníkov je teda v tomto smere podobné postaveniu diplomatických pracovníkov diplomatických misií. Konzulárni zamestnanci, tj. osoby vykonávajúce na konzulárnom úrade administratívne a technické funkcie, sú postavené na roveň administratívneho a technického personálu diplomatických misií.

Hlavnou úlohou konzulárnych úradov je brániť práva a záujmy vysielajúceho štátu a jeho občanov a napomáhať rozvoju vzájomných vzťahov medzi vysielajúcim a prijímajúcim štátom, najmä v oblasti obchodných, hospodárskych, kultúrnych a vedeckých stykov a podporovať rozvoj vzájomných priateľských vzťahov.

Obe základné stránky konzulárnej činnosti - ochrana práva a záujmov vysielajúceho štátu a jeho občanov a napomáhanie a podpora vzájomných priateľských vzťahov medzi vysielajúcim a prijímajúcim štátom spolu úzko súvisia a vzájomne sa dopĺňajú. Vyplýva to zo skutočnosti, že nové konzulárne dohovory sa uzavreli so štátmi, vo vzájomných vzťahoch, ktorých je princíp socialistického internacionalizmu riadiacim princípom. Ich hlavným účelom podobne ako aj iných zmluvných dokumentov s nimi dojednaných je prispievať k rozvoju a upevňovaniu nielen vzťahov medzi zmluvnými štátmi, ale celého socialistického spoločenstva. V tomto spočíva základný význam nových konzulárnych dohovorov s našimi susednými bratskými socialistickými štátmi - Sovietskym zväzom, Nemeckou demokratickou republikou a Poľskou ľudovou republikou.

Konzulárne dohovory sú zmluvami politickými. Ich ustanovenia sa úzko dotýkajú čs. právneho poriadku, i keď nevyžadujú jeho zmeny. V tomto zmysle sa taktiež predkladajú v súlade s článkom 36, ods. 3 ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii v znení ústavného zákona č. 125/1970 Zb. Federálnemu zhromaždeniu.

Obraciam sa na vás, súdružky a súdruhovia poslanci, aby ste s novými konzulárnymi dohovormi so Sovietskym zväzom, Nemeckou demokratickou republikou a poľskou ľudovou republikou vyjadrili svoj súhlas.

Předsedající předseda SN prof. dr. D. Hanes: Ďakujem ministrovi Chňoupkovi za výklad k vládnemu návrhu. Za výbory Snemovne ľudu prednesie spoločnú spravodajskú správu o prerokúvaných vládnych návrhoch ich spravodajca poslanec Václav Králíček. Prosím, aby sa ujal slova.

Zpravodaj poslanec SL V. Králíček: Vážený soudruhu předsedo, vážení soudruzi poslanci, vztahy Československé socialistické republiky se socialistickými státy jsou v současné době charakterizovány prohlubováním a dynamickým rozvojem vzájemné spolupráce ve všech oblastech, a to jak v oblasti hospodářské, vědeckotechnické, kulturní, turistické, tak i v dalších oblastech. Význam této spolupráce se stále zvětšuje v souvislosti s probíhajícím procesem hospodářské integrace, který se uskutečňuje ve spojitosti s realizací rozsáhlých programů výrobní spolupráce a kooperace.

Významnou úlohu ve vzájemných vztazích mezi socialistickými státy hraje i stále rostoucí turistický ruch, který zaznamenal zejména se sousedními socialistickými státy v poslední době značného rozmachu. Kromě toho značný význam ve vztazích mezi Československou socialistickou republikou a zmíněnými sousedními socialistickými státy, mají i některé specifické otázky. Ve vztahu k Polské lidové republice je to např. skutečnost, že v závodech v Československé socialistické republice jsou zaměstnáni polští pracovníci.

A tak jednou z důležitých oblastí, která má podstatný význam pro všestranný rozvoj vztahů ve všech oblastech a která se dotýká řady úseků každodenního života, je otázka konzulárních styků. Z toho důvodu je žádoucí, aby právní úprava konzulárních styků byla vhodným základem pro další rozvoj a prohlubování vzájemných vztahů a spolupráce a aby zároveň poskytovala dostatečný prostor k dalším vývoji. Protože dosavadní právní úprava konzulárních styků se socialistickými státy nemohla těmto požadavkům postačovat, přistoupilo se k novelizaci platných konzulárních úmluv.