Konzulární styky mezi Československou socialistickou republikou a Polskou lidovou republikou byly až dosud upraveny konzulární úmluvou z roku 1960. Důvodem, proč již tato úmluva nevyhovuje, jsou rovněž kvantitativní a kvalitativní změny, k nimž došlo za toto období. Pro náš zahraniční obchod má neocenitelný význam pomoc Polské lidové republiky i v možnosti využívání námořní dopravy z našeho přístavu ve Štětíně.

Pro zdárný, rozšířený cestovní ruch, kdy vzájemné návštěvy budou neustále stoupat, bude třeba rovněž z naší strany vytvořit takové podmínky, aby byly předem podchyceny všechny problémy s tímto rozšířeným turistickým ruchem spojené, a zabezpečit tak plynulý a nerušený vzájemný styk občanům obou našich států. V tomto bude nová konzulární úmluva mezi našimi státy rovněž přínosem.

Od dosud platné konzulární úmluvy mezi Československou socialistickou republikou a Německou demokratickou republikou, uzavřené dne 24. 5. 1957, došlo k významným kvantitativním a kvalitativním změnám ve všech oblastech života. Tyto změny se odrážejí mimo jiné především ve spolupráci na poli vědy a techniky.

Německá demokratická republika je v oblasti vědeckotechnické spolupráce pro Československou socialistickou republiku druhým největším partnerem. V návaznosti na hlavní perspektivní oblasti rozvoje obou zemí se vědeckotechnická spolupráce koncentruje na problémy rozvoje surovinové základny, energetiky, metalurgie, chemického průmyslu, strojírenství, lehkého a spotřebního průmyslu, stavebnictví, dopravy, potravinářského průmyslu, zemědělství a lesního hospodářství.

V průběhu spolupráce předala Československá socialistická republika do Německé demokratické republiky 2990 kompletních dokumentací a přijala 23 105 německých odborníků za účelem seznámení se s výsledky čs. výzkumu, vývoje a výrobních zkušeností. Německá demokratická republika na druhé straně předala Československé socialistické republice 3148 dokumentací a přijala 21 151 čs. odborníků. Převážná část této spolupráce se uskutečňuje v rámci přímých styků mezi ústředními organizacemi, generálními ředitelstvími, výzkumnými, vývojovými a výrobními organizacemi. V současné době existuje 191 plánů přímých spoluprací a 49 smluv, na jejichž podkladě jsou řešeny společně vědeckovýzkumné a vývojové úkoly. Na základě nových podmínek pro provádění vědeckotechnické spolupráce, jejichž principy spočívají na ekonomické bázi, byla uzavřena již řada licenčních smluv. Licenční smlouvy mezi oběma zeměmi nabývají každým rokem stále většího významu.

Na základě nových podmínek byla uzavřena celá řada smluv o společném řešení vědeckovýzkumných prací v oblasti výzkumu a výroby, jako krmných bílkovin z ropných produktů, výroby cementu suchým způsobem. Ve výzkumu nátěrových hmot rozpustných ve vodě, ve vývoji průmyslových převodovek, v racionalizaci strojírenství, ve farmakologii, v řadě oborů stavebnictví, v energetice, ve strojírenství atd.

Tyto smlouvy byly uzavřeny poprvé v historii socialistických zemí a staly se svými vysokými efekty příkladem pro organizaci nových metod a forem vědeckotechnické spolupráce mezi ostatními socialistickými zeměmi.

V současné době probíhají přípravy pro uskutečnění konzultací na léta 1976 až 1980 a další léta, která se stanou základem dlouhodobé spolupráce mezi oběma státy. Vědeckotechnická spolupráce mezi Československou socialistickou republikou a Německou demokratickou republikou se tak stává významným faktorem realizace úkolů, vytyčených Komplexním programem socialistické ekonomické integrace a úkolů, stanovených XIV. sjezdem.

V oblasti cestovního ruchu dochází k jeho podstatnému rozšiřování. Např. v roce 1966 přešlo přes hraniční přechody mezi Československou socialistickou republikou a Německou demokratickou republikou 3 714106 cestujících. Za první až třetí kvartál 1972 v porovnání s rokem 1966 je to již 341 %. V počtu osobních automobilů je to již 715 %, kamionů 224 %, autobusů 169 % a počet vagónů poklesl na 60 % vztaženo k roku 1966.

Na těchto dvou příkladech jsem chtěl ukázat, k jakým konkrétním kvantitativním a kvalitativním změnám došlo ve vztahu vzájemné spolupráce mezi Československou socialistickou republikou a Německou demokratickou republikou.

Z těchto důvodů je proto nutná náležitá smluvní úprava konzulárních styků obou sousedních socialistických států, spjatých přátelskými internacionálními vztahy vzájemné spolupráce. Doporučuji proto vyslovit souhlas s konzulárními úmluvami mezi Československou socialistickou republikou a Svazem sovětských socialistických republik, mezi Československou socialistickou republikou a Polskou lidovou republikou a mezi Československou socialistickou republikou a Německou demokratickou republikou včetně příslušných protokolů k těmto úmluvám.

Předsedající předseda SN prof. dr. D. Hanes: Ďakujem poslancovi Polákovi za jeho vystúpenie.

Tým sme vyčerpali písomné prihlášky do rozpravy o týchto návrhoch. Hlási sa ešte niekto do rozpravy? /Ne./ Nikto sa nehlási. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pýtam sa ministra zahraničných vecí ČSSR, či si praje na záver slovo. /Ministr zahraničních věcí ČSSR si slovo nepřál./ Nie. Ďakujem.

Zo spravodajcov si praje niekto slovo? /Zpravodajové si slovo nepřáli./ Nie. Ďakujem.

Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, budeme hlasovať o každom konzulárnom dohovore osobitne. Podľa zistenia je v zasadacej sále prítomných 55 poslancov Snemovne národov zvolených v Slovenskej socialistickej republike, 52 poslancov Snemovne národov zvolených v Českej socialistickej republike a 161 poslancov Snemovne ľudu. Snemovne sú spôsobilé uznášať sa.

Budeme hlasovať najprv o návrhu uznesenia, ktorým Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky súhlasí s Konzulárnym dohovorom medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík a s Protokolom, ktorý je jej súčasťou, ktoré boli podpísané v Moskve dňa 27. apríla 1972.

Najskôr prosím o hlasovanie poslancov Snemovne ľudu.

Kto je za tento návrh, nech zdvihne ruku. /Hlasuje se./ Ďakujem.

Je niekto proti? /Nikdo./

Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikdo./

Teraz prosím poslancov Snemovne národov.

Kto z poslancov Snemovne národov súhlasí s týmto návrhom, nech zdvihne ruku. /Hlasuje se./ Ďakujem.

Je niekto proti? /Nikdo./

Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikdo./

Pretože obidve snemovne prijali zhodné uznesenia, konštatujem, že Federálne zhromaždenie súhlasí s Konzulárnym dohovorom medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík a s Protokolom, ktorý je jej súčasťou, - ktoré boli podpísané v Moskve dňa 27. apríla 1972.

Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky súhlasí s Konzulárnym dohovorom medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou a s Protokolom, ktorý je jej súčasťou, ktoré boli podpísané vo Varšave dňa 9. júna 1972.

Kto z poslancov Snemovne ľudu súhlasí s návrhom? /Hlasuje se/.

Je niekto proti? /Nikdo./

Zdržal sa niekto? /Nikdo./ Ďakujem.

Teraz prosím o hlasovanie poslancov Snemovne národov.

Kto je za tento návrh? /Hlasuje se./

Je niekto proti? /Nikdo./

Zdržal sa niekto? /Nikdo./ Ďakujem. -

Obidve snemovne prijali zhodné uznesenia. Oznamujem teda, že Federálne zhromaždenie súhlasí s Konzulárnym dohovorom medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou a s Protokolom, ktorý je jej súčasťou, ktoré boli podpísané vo Varšave dňa 9. júna 1972.

Teraz budeme hlasovať o poslednom z prerokúvaných návrhov uznesenia, ktorým Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky súhlasí s Konzulárnym dohovorom medzi Československou socialistickou republikou a Nemeckou demokratickou republikou a s Protokolom, ktorý je jej súčasťou, ktoré boli podpísané v Prahe dňa 22. júna 1972.

Kto z poslancov Snemovne ľudu súhlasí s návrhom uznesenia? /Hlasuje se./

Je niekto proti? /Nikdo./

Zdržal sa niekto? /Nikdo./ Ďakujem.

Teraz prosím o hlasovanie poslancov Snemovne národov.

Kto súhlasí s návrhom uznesenia? /Hlasuje se./

Je niekto proti? /Nikdo./

Zdržal sa niekto? /Nikdo./ Ďakujem.

Môžem teda konštatovať, že Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky súhlasí s Konzulárnym dohovorom medzi Československou socialistickou republikou a Nemeckou demokratickou republikou a s Protokolom, ktorý je jej súčasťou, ktoré boli podpísané v Prahe dňa 22. júna 1972.

Teraz je na programe

V mene vlády Československej socialistickej republiky odôvodní návrh minister zahraničných vecí súdruh Ing. Bohuslav Chňoupek. Prosím, aby sa ujal slova.

Ministr zahraničních věcí ČSSR ing. B. Chňoupek: Vážené súdružky a súdruhovia, vláda predkladá Federálnemu zhromaždeniu na súhlas návrh na ratifikáciu ďalšej z mnohostranných medzinárodných zmlúv v oblasti odzbrojenia, Dohovor o zákaze vývoja, výroby a hromadenia bakteriologických /biologických/ a toxínových zbraní a o ich zničení, podpísaný v Moskve, Washingtone a Londýne dňa 10. apríla t. r. Tento Dohovor dosiaľ podpísalo viac ako 90 krajín. Za Československú socialistickú republiku tento Dohovor podpísal z poverenia federálnej vlády tiež 10. apríla t. r. v Moskve minister zahraničných vecí.

Dohovor je ďalším konkrétnym výsledkom úsilia Sovietskeho zväzu a ostatných socialistických krajín prijať také opatrenia, ktoré by odstránili hrozbu vojny a pomohli pri zaisťovaní svetového mieru a bezpečnosti. V tomto úsilí sústreďujú socialistické krajiny po mnoho rokov pozornosť najmä na zbrane hromadného ničenia, ktoré sú pre ľudstvo najvážnejšou hrozbou. Z týchto zbraní majú bakteriologické a biologické zbrane celý rad špecifických osobitostí, ktoré z nich robia mimoriadne nebezpečný a zákerný bojový prostriedok. Uvediem aspoň niektoré.

Napríklad bakteriologické zbrane sú na rozdiel od zbraní jadrových ľahko dostupné. Takmer každý štát robí základný výskum v oblasti mikrobiologickej genetiky, experimentálnej patológie či agrobiológie, ktorý môže slúžiť tak mierovým, ako aj vojenským účelom. Najnebezpečnejšou stránkou bakteriologických a biologických zbraní sú nedozerné následky v ich použití. Ľudstvo nemá doteraz s týmito zbraňami skúsenosť. Avšak aj teoretické odhady sú otrasné. Napríklad správa skupiny odborníkov zo 14 krajín o účinkoch bakteriologických a chemických zbraní vypracovaná na základe uznesenia valného zhromaždenia OSN uvádza, že bakteriologické zbrane môžu v množstve asi 10 ton zasiahnuť niekoľko stotisíc km², teda niekoľkonásobnú rozlohu našej republiky. Pritom pri niektorých druhoch je úmrtnosť 70 - 80 %.

Bakteriologické zbrane sú namierené predovšetkým proti civilnému obyvateľstvu. Väčšina smrteľne pôsobiacich látok má inkubačnú lehotu 2 - 3 týždne a môže sa proti nim brániť iba špeciálne vycvičené a vybavené vojsko, nie však civilné obyvateľstvo. A naviac, zatiaľ čo sa útočník môže zavčasu brániť napr. preventívnym očkovaním, naopak napadnutý môže byť celkom bezbranný, keď sa použije infekcia, ktorá je neobvyklá alebo neznáma v jeho krajine, alebo keď sa použije dokonca kombinácia niekoľkých nákaz.

Bakteriologický útok, t. j. použitie nielen mikróbov, ale aj vírov, húb a toxínov je ťažko zistiteľný a jeho účinky sa môžu prejaviť až za veľmi dlhý čas po útoku, takže všetky stopy útočníka sa môžu medzitým zahladiť. Okrem toho bakteriologický útok sa môže uskutočniť ešte v období pred vypuknutím vojny prostredníctvom sabotáže. Je taktiež možná kombinácia bakteriologického a atómového útoku, ktorého účinky sa už celkom vymykajú našej predstavivosti.

Myslím, že tento výpočet stačí, aby sme si uvedomili nebezpečenstvo zbrane, ktorú predložený Dohovor zakazuje. Preto tiež socialistické krajiny tak dôsledne vystupovali za spoločný zákaz tak chemických, ako aj bakteriologických zbraní. V tomto zmysle predložili na XXIV. zasadaní valného zhromaždenia OSN v roku 1969 návrh dohovoru, ktorý podpísali mnohé štáty, najmä neangažované. Návrh vychádzal zo zásad Protokolu o zákaze používať vo vojne dusivé, otravné alebo podobné plyny a prostriedky bakteriologické, prijatého v Ženeve 17. 6. 1925, ktorý sa vzťahuje na obidva druhy zbraní, na ktorý tento Dohovor organicky nadväzuje. Vychádzal taktiež z toho, že medzi bakteriologickými a chemickými zbraňami existuje len veľmi nezreteľná hranica. Dokazujú to najmä tzv. bakteriálne toxíny, ktoré sú svojím pôvodom biologické látky, ale charakterom účinkov na organizmus vlastne látky chemické. Pre spoločné riešenie zákazu oboch druhov zbraní hovorila aj skutočnosť, že obe skupiny týchto prostriedkov vytvárajú jeden systém zbraní.

Zároveň s predložením návrhu Dohovoru o úplnom zákaze tak bakteriologických, ako aj chemických zbraní vyvinuli socialistické štáty v OSN silný tlak na to, aby Ženevský protokol z roku 1925, ktorý zakazuje používať tieto zbrane, ratifikovali tie štáty, ktoré to doteraz neurobili. Veď doteraz neratifikovali tento protokol napr. Spojené štáty americké. Zabezpečením širokej ratifikácie protokolu zakazujúceho použitie a prijatím Dohovoru zakazujúceho vývoj, výrobu a uskladňovanie, ako aj zničením zásob chemických a bakteriologických zbraní by sa ľudstvo navždy zbavilo hrozby, ktorú tieto zbrane znamenajú.

Spojené štáty americké a ich spojenci však kategoricky odmietli pristúpiť na spoločný zákaz tak bakteriologických, ako aj chemických zbraní. Ženevský výbor pre rokovanie o odzbrojení, ktorý prerokúval návrh socialistických krajín na dohodu, ktorá by sa týkala obidvoch druhov zbraní, stál pred problémom, ako napriek tomuto odporu západných krajín urobiť krok vpred v snahe odstrániť nebezpečenstvo všetkých zbraní masového ničenia. Z iniciatívy socialistických krajín sa problematika chemických a bakteriologických zbraní rieši oddelene. Ako prvý krok k zákazu oboch týchto zbraní predložili socialistické krajiny návrh konvencie o zákaze vývoja, výroby a uskladňovania bakteriologických zbraní a toxínov, ako aj o zničení ich zásob.