Na základe tohto návrhu bol v minulom roku vo Výbore pre odzbrojenie vypracovaný definitívny text Dohovoru, ktorý prijalo valné zhromaždenie. Za jeho prijatie hlasovalo 110 štátov.

Dohovor je novým článkom reťazu už prijatých medzinárodných zmluvných dokumentov z oblasti odzbrojenia, z ktorých najvýznamnejšie sú: Zmluva o zákaze pokusov s jadrovými zbraňami v ovzduší, v kozmickom priestore a pod vodou. Zmluva o nešírení jadrových zbraní a Zmluva o zákaze umiesťovania jadrových zbraní a iných zbraní hromadného ničenia na dne morí a oceánov a v jeho podzemí, ktorých je Československá socialistická republika stranou.

Na základe ustanovení vám, vážení súdruhovia poslanci, predkladaného Dohovoru prevezmú členské štáty záväzok, že nikdy a za nijakých okolností nebudú vyvíjať, vyrábať, hromadiť alebo inak získavať mikrobiologické alebo iné biologické agenty akéhokoľvek pôvodu alebo spôsobu výroby takých druhov a v takých množstvách, ktoré nie sú opodstatnené pre preventívne, ochranné alebo iné mierové účely. Zákaz sa vzťahuje aj na zbrane, zariadenia a nosiče určené na použitie takýchto agentov a toxínov pre nepriateľské účely alebo v ozbrojenom konflikte.

Ďalej na základe Dohovoru sa všetky zakázané zbrane a prostriedky zničia alebo prevedú na mierové účely, a to najneskoršie do 9 mesiacov od vstupu Dohovoru do platnosti. Tieto zbrane a zariadenia sa taktiež nebudú odovzdávať žiadnemu inému štátu alebo medzinárodným organizáciám. Kontrola nad dodržiavaním prevzatých záväzkov sa bude uskutočňovať pomocou príslušných národných a medzinárodných procedúr za využitia Bezpečnostnej rady OSN, vzájomných konzultácií členských štátov a ich spolupráce.

Z hľadiska záujmov socialistických krajín v oblasti odzbrojenia je veľmi dôležité aj ustanovenie Dohovoru, ktoré ukladá členským štátom, aby pokračovali v duchu dobrej vôle v rokovaní o zákaze chemických zbraní.

V duchu tohto ustanovenia predložili socialistické krajiny na tohoročnom zasadnutí výboru pre odzbrojenie v Ženeve návrh Konvencie na zákaz vývoja, výroby a uskladňovania chemických zbraní. Žiaľ, rokovanie o tomto návrhu v tomto roku neprinieslo príliš pozitívne výsledky pre neochotu Spojených štátov amerických a niektorých ich spojencov. Tohoročné Valné zhromaždenie OSN vyzvalo Ženevský výbor, aby urýchlil rokovanie o návrhu tejto Konvencie.

Súdružky a súdruhovia poslanci, predkladaný vám Dohovor o zákaze bakteriologických zbraní má neobmedzenú dobu platnosti a je možné predkladať aj teraz pozmeňovacie návrhy a za určitých okolností ho vypovedať. Do 5 rokov od jej vstupu do platnosti sa zíde revízna konferencia, ktorá posúdi plnenie prevzatých záväzkov.

Dohovor je otvorený k podpisu všetkým štátom a podlieha ratifikácii. Vstúpi do platnosti po tom, čo ho ratifikuje 22 štátov, vrátane depozitárnych vlád, ktorými sú vlády Zväzu sovietskych socialistických republík, Spojených štátov amerických a Velkej Británie. Doteraz ho ratifikovala Kanada, Bulharsko a Nemecká demokratická republika. V rade ďalších krajín ratifikačný proces prebieha.

Dohovor je prvým medzinárodným dohovorom, ktorý je skutočným odzbrojovacím opatrením v pravom zmysle slova. Okrem toho, že zakazuje ďalší vývoj a výrobu bakteriologických zbraní a toxínov, predpokladá aj zničenie už existujúcich zásob týchto zbraní.

Zákaz bakteriologických zbraní prispel nesporne k dosiahnutiu pokroku v rokovaniach o iných odzbrojovacích opatreniach a pomôže nášmu úsiliu o dosiahnutie konečného cieľa všetkých odzbrojovacích rokovaní - úsiliu o všeobecné a úplné odzbrojenie.

Z toho, čo som vám, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, tu uviedol, jasne vyplýva, že je v záujme Československej socialistickej republiky, aby Dohovor o zákaze vývoja, výroby a hromadenia bakteriologických /biologických/ a toxínových zbraní a o ich zničení čo najskôr ratifikoval potrebný počet štátov, aby Dohovor svojím vstupom do platnosti prispel k ďalšiemu zlepšeniu vyhliadok na zaistenie mieru a svetovej bezpečnosti.

Preto odporúčam, aby Federálne zhromaždenie vyslovilo svoj súhlas s ratifikáciou tohto Dohovoru.

Předsedající předseda SN prof. dr. D. Hanes: Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, rokujeme už dve hodiny, preto prerušujem teraz rokovanie na 20 minút. Po prestávke, presne o 16.50 hod., budeme v rokovaní pokračovať.

/Jednání přerušeno v 16.28 hod./

/Jednání opět zahájeno v 16.49 hod./

Předsedající předseda SN prof. dr. D. Hanes: Súdružky a súdruhovia, budeme pokračovať v našom rokovaní. Prosím poslanca Jozefa Remka, aby ako spoločný spravodajca predniesol stanovisko výborov Snemovne ľudu, ktorým bol vládny návrh pridelený na prerokovanie.

Zpravodaj poslanec SL J. Remek: Vážený súdruh predseda Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, návrh Dohovoru, ktorý predkladá vláda Československej socialistickej republiky Federálnemu zhromaždeniu, o zákaze vývoja, výroby a zhromažďovania bakteriologických /biologických/ a toxínových zbraní a o ich zničení, podpísaný v Moskve, Washingtone a Londýne 10. apríla 1972 je dokumentom, ktorý je výsledkom veľkého úsilia mierumilovných síl, hlavne socialistických krajín na čele so Sovietskym zväzom. Je to v poslednom čase jedna z mnohých dohôd, ktoré obmedzujú alebo zakazujú výrobu, skladovanie i použitie zbraní hromadného ničenia, ktorých súčasťou vedľa jadrových, chemických sú i bakteriologické /biologické/ a toxínové zbrane.

Vedľa týchto dohôd, ktoré zakazujú pokusy s jadrovými zbraňami vo vzduchu, v kozmickom priestore a pod vodou, a dohody o nešírení jadrových zbraní a o zákaze umiesťovania jadrových zbraní a iných zbraní hromadného ničenia na dne morí a oceánov a v jeho podzemí je tento Dohovor jedným z najvýznamnejších, pretože je vlastne prvou dohodou na ceste k skutočnému odzbrojeniu, pretože vedľa zákazu vývoja, výroby a skladovania sa strany zaväzujú aj k zničeniu týchto zbraní.

V hlavných medzinárodných dokumentoch je problematika bakteriologických /biologických/ a toxínových zbraní spájaná s problematikou chemických zbraní. To má niekoľko dôvodov:

1/ Z medzinárodnopolitického hľadiska je súčasná snaha zakázať bakteriologické /biologické/ a toxínové zbrane motivovaná nedostatočnosťou Ženevského protokolu z roku 1925. V ňom bol proklamovaný zákaz použitia "dusivých, otravných alebo iných jedov a bakteriologických metód vojny" vo vojne. Kombinované označenie "bakteriologické /biologické/ zbrane" nemá žiadny iný dôvod než zdôraznenie vzťahu otázky k Ženevskému protokolu, ktorý hovorí len o bakteriologických metódach.

2/ Bakteriologické /biologické/ a chemické zbrane majú spoločnú históriu.

3/ Obidve skupiny vyžadujú v podstate jednotný systém kolektívnej a individuálnej obrany.

4/ v použití obidvoch sú spoločné črty a v niektorých krajinách sa vžil dokonca termín "toxická vojna" zahrňujúci obidva druhy zbraní.

Tak ako uvádza dôvodová správa, zásluhou USA a ich spojencov sa nedosiahli výraznejšie výsledky, i keď tieto chemické a bakteriologické /biologické/ a toxínové zbrane - ako som uviedol - majú mnoho spoločného a vždy boli použité v kombinácii buď chemických alebo jadrových zbraní. Tento Dohovor je teda len postupným krokom na ceste k ďalším rokovaniam o zákaze všetkých zbraní hromadného ničenia, ktoré dnes existujú a ktoré sa prípadne vo výskume na výrobu pripravujú.

Dovoľte mi, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, aspoň definovať, čo sú bakteriologické /biologické/ a toxínové zbrane, a niekoľkými číslami ukázať na ich dôsledky a doplniť tak súdruha ministra zahraničných vecí.

V dokumentoch Organizácie spojených národov sa uvádza:

§ 17 - Bakteriologické, biologické bojové prostriedky sú živé organizmy najrôznejšieho druhu, prípadne infekčný materiál z nich derivovaný, ktoré sú použité na to, aby vyvolali nemoc alebo smrť ľudí, zvierat alebo rastlín, a ktorých účinok závisí od ich schopnosti rozmnožovať sa v organizme napadnutého človeka, zvieraťa alebo rastliny.

§ 19 vysvetľuje, že všetky biologické pochody závisia od chemických alebo fyzikálno - chemických reakcií, a čo je dnes považované za biologické agens, môže byť zajtra s rozvojom poznania pokladané už za chemické. Toxíny produkované živými organizmami sú v tejto správe považované za chemické substancie, pretože sa samy nerozmnožujú.

Získať účinné moderné bakteriologické /biologické/ a toxínové bojové prostriedky vyžaduje značné náklady na výskum, výrobu a na ich ochranu /skladovanie/. Až na malé výnimky sa nedajú po dlhý čas a vo veľkom množstve skladovať.

Nedá sa však vylúčiť, že aj štát bez veľkých prostriedkov môže použiť jednoducho získané bakteriologické /biologické/ a toxínové prostriedky pri použití jednoduchého prostriedku dopravy na cieľ a napadnúť teritórium protivníka so značnou nádejou na vojenský úspech.

Predstava reálnosti použitia biologických prostriedkov ako modernej zbrane hromadného ničenia vychádza predovšetkým z kritického hodnotenia výsledkov moderného výskumu.

S vojenským širším použitím moderných bakteriologických a toxínových prostriedkov nie je doteraz žiadna konkrétna skúsenosť. Bol však urobený pokus vyjadriť dôsledky biologického útoku pre rôzne společensko - prírodné podmienky.

Pravdepodobný efekt obmedzeného biologického útoku na nechránené obyvateľstvo pri použití infekcie antrax je nasledovný:

- v meste s 500 tisíc obyvateľmi v ekonomicky vyvinutej krajine počíta sa so stratou 60 tisíc ťažko nemocných; z nich 25 tisíc umiera,

- v meste s 1 miliónom obyvateľov v ekonomicky vyvinutej krajine 90 tisíc nemocných, z nich 36 tisíc mŕtvych;

- v meste s 500 tisíc obyvateľmi v ekonomicky málo vyvinutej krajine celkové straty 125 tisíc, z nich 95 tisíc mŕtvych.

Takéto výsledky by sa dosiahli jediným použitím bomby alebo nádrže, a to rozprášením /sprayovým spôsobom/ bakteriálnej masy na úseku dlhom dva kilometre, ktorej váha by nepresahovala 1/40 uvedenej váhy bomby.

Zložitým problémom pri tomto Dohovore zostáva samotná kontrola nad vývojom, výrobou a skladovaním týchto prostriedkov. I keď sú určité problémy najmä s dlhodobým skladovaním týchto prostriedkov, neuberá to na skutočnosti, že plneniu tohto bodu musí byť venovaná zvýšená pozornosť všetkými účastníkmi tohto Dohovoru, aby sa vylúčilo akékoľvek obchádzanie alebo skrytá výroba, hromadenie a ich skladovanie.

Poslanci Zahraničného výboru, Branného a bezpečnostného výboru a Ústavnoprávneho výboru Snemovne ľudu po vypočutí dôvodovej správy Federálneho ministerstva zahraničných vecí na rokovaní o tomto Dohovore vo výboroch sú presvedčení, že schválenie tohto Dohovoru Federálnym zhromaždením Československej socialistickej republiky je v plnom súlade so zásadami našej zahraničnej politiky vytýčenej XIV. zjazdom Komunistickej strany Československa v boji za udržanie mieru na celom svete.

Dohovor je výsledkom úsilia vedľa iných krajín aj vlády Československej socialistickej republiky.

Dohovor obmedzuje použitie jedného z bojových prostriedkov hromadného ničenia a je v súlade s požiadavkami, túžbami a prianím všetkého mierumilovného ľudstva na celom svete.

Schválenie Dohovoru bude príspevkom Československej socialistickej republiky mierumilovným silám vo svete k úsiliu o odvrátenie vojnového konfliktu a použitia najhroznejších bojových prostriedkov, akými vedľa jadrových, chemických zbraní sú i biologické prostriedky. Súhlas Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky s týmto Dohovorom ďalej prispeje k zvýšeniu autority Československej socialistickej republiky a jej politiky na medzinárodnom poli.

Súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, v mene členov Zahraničného výboru, Branného a bezpečnostného výboru a Ústavnoprávneho výboru Snemovne ľudu vám odporúčame schváliť návrh vlády Československej socialistickej republiky tak, ako vám bol predložený.

Předsedající předseda SN prof. dr. D. Hanes: Ďakujem spravodajcovi poslancovi Remkovi za jeho spravodajskú správu.

Za výbory Snemovne národov prednesie spravodajskú správu poslankyňa Kamila Doležalová. Prosím, aby sa ujala slova.

Zpravodajka poslankyně SN K. Doležalová: Vážený soudruhu předsedo, vážené soudružky poslankyně, vážení soudruzi poslanci, mírová iniciativa socialistických států v čele se SSSR dosahuje stále větších úspěchů. Mírové snahy nemůže dnes před světovým fórem otevřeně odmítnout ani přívrženec válek a násilí. V tomto směru se stále více projevuje touha lidstva žít v pokoji a míru.

Je velkým úspěchem, jestliže bylo dosaženo některých jiných dohod o nerozšiřování ničivých zbraní a věříme, že se postupně bude tato mírová iniciativa prosazovat stále více. V touze po odzbrojení a míru není naše slabost, ale naopak rostoucí síla. Úmluva o zákazu nejen výroby a hromadění bakteriologických, biologických a toxinových zbraní, ale také jejich hromadnou přípravu pro válku považujeme za velký pokrok ve světovém mírovém úsilí vždyť jejich účinky by se neprojevily až někdy v budoucnu, ale jsou aktuální již nyní ve Vietnamu a jiných místech světa, kde se prosazuje imperialistické násilí.

Nelze proto pochybovat, že by se u nás našel člověk, který by neuvítal přijetí takových úmluv, které vymýtí další nebezpečí hrozící lidstvu i celé fauně a floře.

Při projednávání úmluvy na společných schůzích výborů branných a bezpečnostních, ústavně právních i zahraničních Sněmovny lidu a Sněmovny národů byl vyjádřen jednomyslný souhlas s jejím přijetím. Výbor branný a bezpečnostní Sněmovny národů souhlasí se zpravodajskou zprávou přednesenou poslancem Remkem a bez výhrad doporučuje i za výbory zahraniční, ústavně právní a branný a bezpečnostní Sněmovny národů celému plénu Federálního shromáždění přijetí této úmluvy.

Předsedající předseda SN prof. dr. D. Hanes: Ďakujem spravodajkyni poslankyni Kamile Doležalovej za spravodajskú správu.

Súdružky a súdruhovia, otváram rozpravu o vládnom návrhu. Do rozpravy sa písomne prihlásili dvaja poslanci: poslanec Rudolf Zíma a poslanec Ján Konvit. Prosím poslanca Zímu, aby sa ujal slova.

Poslanec SL R. Zíma: Vážené soudružky poslankyně, vážení soudruzi poslanci, po vyslechnutí zdůvodňující zprávy ministra zahraničních věcí a obou společných zpravodajů nemůžeme ani na chvíli pochybovat o zásadním významu nové úmluvy, věnované zákazu bakteriologických zbraní. Dovolte mi, abych některé zde přednesené myšlenky podpořil.