Dosavadní snahy, sledující bakteriologické odzbrojení, byly vedeny především úsilím zhumanizovat válku. Tento důvod vedl v 25. roce k přijetí mnohostranné dohody výslovně zakazující používání bakteriologických zbraní ve válce. Signatáři této smlouvy si uvědomovali, že tyto zbraně, stejně jako zbraně chemické apod. ohrožují samotné základy civilizace. Bohužel některé tehdejší významné mocnosti tento Ženevský protokol neratifikovaly. To jen povzbudilo za 2. světové války mocnosti OSY v přípravě na bakteriologickou válku. Jestliže těchto zbraní nebylo v Evropě nakonec použito, pak podle slov nacistického generála Schriebera před mezinárodním vojenským tribunálem v Norimberku má na tom zásluhu Rudá armáda, která právě včas obsadila Poznaň, kde byly hlavní bakteriologické laboratoře nacistického Německa, zaměřené na pěstování a vojenské využití bakterií moru.

Vina japonských militaristů na přípravě a použití bakteriologických zbraní byla nezvratně prokázána v Chabarovském procesu, který v roce 1949 soudil 12 představitelů japonské armády, obviněných z přípravy a použití bakteriologických zbraní. Japonsko těchto zbraní poprvé použilo v roce 1940 proti Číně, na jejímž obsazeném území v Mandžusku pak Japonci vybudovali tajné bakteriologické stanice, jejichž cílem bylo vypěstovat bakterie v takovém množství, aby přinášely smrt v masovém měřítku. Japonský imperialismu chtěl stavět na troskách lidské civilizace. Byla to znovu sovětská armáda, která svým vstupem do Mandžuska zmařila tyto plány.

To nejsou ani zdaleka všechny případy použití bakteriologických zbraní poté, kdy Ženevský protokol z roku 1925 je uznáván za všeobecnou platnou normu mezinárodního práva.

Dnes máme, soudružky a soudruzi, před sebou nový důkaz rozhodného postupu SSSR proti bakteriologickému barbarství, tentokrát vybojovaný především sovětskou diplomacií v těsné součinnosti s dalšími socialistickými státy. .

Úmluva o zákazu vývoje, výroby a hromadění bakteriologických a toxinových zbraní a o jejich zničení se neomezuje na pouhé zhumanizování války, jak tomu bylo v době přijetí Ženevského protokolu.

Procesy proti válečným zločincům prokázaly, že i samotný výzkum a výroba je zločinem proti lidskosti, neboť němečtí i japonští militaristé se neobešli bez laboratorních zkoušek účinnosti těchto zbraní na živých lidech. Proto tato úmluva není jenom prvním skutečně odzbrojovacím opatřením v pravém slova smyslu, ale také podstatným příspěvkem k ochraně lidské civilizace. Avšak trvalou garanci může mít lidstvo teprve rozšířením zákazu na chemické a další zbraně hromadného ničení. Svět právem očekává, že USA a jejich spojenci nebudou mařit další postup na této cestě.

Vážené soudružky a soudruzi, to bylo jenom několik myšlenek, které mě vedou k tomu, abych pro tento dokument zvedl ruku.

Předsedající předseda SN prof. dr. D. Hanes: Ďakujem poslancovi Zímovi a prosím ďalej poslanca Konvita, aby sa ujal slova.

Poslanec SN J. Konvit: Vážené súdružky, vážení súdruhovia, všetci sme dostali do rúk vládny návrh Dohody o zákaze vývoja, výroby a hromadenia bakteriologických a toxínových zbraní a o ich zničení, podpísaný v Moskve, Washingtone a Londýne 10. apríla 1972. Návrh, ako ste už počuli, odôvodnil súdruh minister zahraničných vecí Chňoupek.

Impulz k tejto dohode dal XXIV. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, ktorý formuloval v šiestich bodoch mierového programu ciele a zmysel zahraničnej politiky Sovietskeho zväzu na najbližšie obdobie.

Poznáme čestnosť, úprimnosť a otvorenosť Sovietskeho zväzu, ktorý vynaložil a vynakladá maximálne úsilie pre zachovanie mieru a bezpečnosti nielen v Európe, ale na celom svete. Preto si vysoko vážime Sovietsky zväz a jeho komunistickú stranu. Už viac ako 20 rokov pracujem nepretržite v mierovom hnutí a verte mi, že sa z celej duše teším, že došlo k ďalšiemu pokroku na ceste mierového riešenia problémov celého sveta. Preto vrelo odporúčam, aby ste i vy, poslanci Federálneho zhromaždenia, dali svoj súhlas k tejto dohode.

Sovietsky zväz sa čo najrozhodnejšie stavia proti imperialistickým kruhom, ktoré by svojou politikou vojny chceli hnať na krvavé jatky milióny nevinných ľudí a z ich smrti ťažiť, koristiť a zarábať. Taký je totiž trend kapitalistického sveta. Nám to však nemôže byť ľahostajné. Veď napríklad i vojna vo Vietname súvisí s celkovou situáciou v Spojených štátoch severoamerických a má veľké dôsledky i pre pomery v Európe. Toho si je vedomý i Sovietsky zväz, a preto stupňuje svoju mierovú ofenzívu, aby ľudstvo nemuselo znovu krvácať z mnohých rán v nepredstaviteľnej katastrofe, ktorú by nová bakteriologická a toxínová vojna priniesla. Či už nebolo dosť krviprelievania, či už nebolo dosť pustošenia? Stačí sa len letmo podívať na strašnú bilanciu druhej svetovej vojny, ktorá má na svojom konte obrovské množstvo škôd: 1710 zničených a vypálených miest, 70 000 dedín a mestečiek, viac ako 6 miliónov domov, ktoré boli vypálené v európskej časti Sovietskeho zväzu. Zničené bolo 31 850 závodov, v ktorých pracovalo viac než 6 miliónov robotníkov.

Kto však, súdružky a súdruhovia, môže vyčísliť škody spôsobené tým, že milióny sovietskych ľudí zahynuli smrťou, hladom alebo vysilujúcou prácou v koncentračných táboroch? Kto môže prepočítať na peniaze škody vzniklé tým, že okupanti zrušili právo sovietskeho ľudu na vzdelanie a ničili národné i stredné školstvo? Ničili vysoké školy, ničili kluby i čitárne. Len múzeí bola zničená takmer celá polovica - 427, a to s jedinečnými historickými pamiatkami. A boli to fašisti, ktorí to urobili, ktorí na svojich vojenských opaskoch nosili paradoxný nápis "Gott mit uns - Boh s nami! ", ktorí sa honosili menom "Übermensch - nadčlovek". "vždy ukazuj ruským a ukrajinským robotníkom, že stojíš vyššie než oni! " Takto to bolo napísané v špeciálnom rozkaze nemeckých okupantov, ako majú zaobchádzať so sovietskymi ľuďmi. A preto, že sa vo svojom chorobnom mozgu domnievali, že stoja vyššie než sovietsky človek, spálili v Keline dom hudobného skladateľa P. I. Čajkovského. Len asi preto zničili v Taganrogu múzeum, ktoré bolo zriadené v dome jedného z najväčších spisovateľov, v dome Čechova. Pre toto barbarské pustošenie muselo byť na druhej strane frontu povedané: "Ani o krok viac späť. " Preto musel byť ubránený rozbitý a spustošený Stalingrad, ktorý mal byť kľúčom k dobytiu naftového územia a Moskvy. Víťazstvom pri Stalingrade nastúpila Červená armáda svoju víťaznú cestu až po pád Berlína.

Tohto roku v máji a aj minulý týždeň sme mali možnosť vidieť na televíznych obrazovkách sovietsky veľkofilm "Oslobodenie". Videli sme film nakrútený s detailnou vernosťou, bez prikrášľovania, bez zveličovania a lacného hrdinstva. Videli sme v tomto filme hlbokú realitu, videli sme ústup na vojnu nepripravených sovietskych vojsk a veľké straty na životoch i na materiálu, ale videli sme aj veľkú a víťaznú ofenzívu a gigantický boj o Stalingrad, ktorý zasadil fašistom smrteľnú ranu. Víťazstvo pri Stalingrade malo rozhodujúci dôsledok pre ďalšie vedenie vojny a pre jej výsledok, pre víťazný postup Červenej armády od Stalingradu až po Berlín. Ale i táto víťazná cesta priniesla mnoho obetí na ľudských životoch a mnoho hrobov. Koľko je takýchto hrobov známych i neznámych padlých hrdinov, s menom i bez mena, generálov, kapitánov, radových vojakov, ktorí preliali krv i za našu slobodu. Koľko takýchto hrobov sa nakopilo od Stalingradu cez Duklu až po Berlín. Na konte nemeckého imperializmu a fašizmu sú i naše Lidice, naše Ležáky, náš slovenský Tokajík a naša Kremnička. A koľko koncentračných táborov je rozsiate po Nemecku. Tieto tábory ako krvavý výkričník žalujú zverského ducha fašizmu a súdia nemeckých übermenschov. Bol som viac ráz v Nemecku a navštívil som i koncentračný tábor v Buchenwalde. Človeku sa nechce veriť, že v blízkosti Weimaru, v ktorom je bohatstvo kultúrnych pamiatok, že v blízkosti mesta, kde žil slávny Goethe a Schiller, mohli fašistickí barbari vybudovať koncentračný tábor, v ktorom boli pre väzňov neznesiteľné podmienky. Dnes vám sprievodca ukáže primitívny voz vysoko naložený kameňmi, ktorý museli väzni ťahať a pritom si spievať. Ukáže vám aj miestnosť, do ktorej boli väzni predvolávaní pod zámienkou lekárskej prehliadky a potom rafinovaným spôsobom z vedľajšej miestnosti zastrelení. Ukáže vám i krematórium, v ktorom vždy dvaja a dvaja z väzňov konali službu a po krátkom čase boli zastrelení, aby nemohli prezradiť spoluväzňom tajomstvo, napriek tomu, že pred vybraním do služby v krematóriu im sľúbili slobodu. Ukáže vám i strom, na ktorom boli väzni uviazaní celé hodiny a niekedy celé dni o hlade a smäde. Ukáže vám preparovanú ľudskú hlavu a srdce, tienidlá na lampy z ľudskej kože, na ktoré si zvlášť potrpela manželka veliteľa koncentračného tábora. A to robil človek, ktorý si hovoril: homo sapiens!

Súdružky a súdruhovia, hrozné je pomyslieť na to, čo by znamenala nová vojna, vojna termonukleárnych, bakteriologických a toxických zbraní. Vkročenie ľudstva do atómového veku je poznamenané strašným prípadom Hirošimy. Smrť skoro 300 000 Japoncov je silnou výzvou k svedomiu celého ľudstva. Sme zhrození i v prítomnosti nad použitím bakteriologických zbraní vo Vietname. Na miestach, kde boli použité, niet života. Zostala len prázdna púšť ako nemý výkričník a svedok ľudskej brutality a barbarstva. Z úst súdruha ministra Chňoupka sme počuli, že bakteriologické zbrane sú ľahko dostupné. To znamená, že musíme byť opravdu ostražití. Sú namierené - ako hovoril súdruh Chňoupek - proti civilnému obyvateľstvu. Hirošima, Nagasaki a Vietnam musia byť výzvou do rozhodného boja proti použitiu termonukleárnych bakteriologických a toxínových zbraní. Veď podľa úsudkov odborníkov malo by použitie týchto zbraní nedozerné následky pre budúcnosť celého ľudstva. A každý, kto by mlčal, pomáha opakovaniu Hirošimy a Nagasaki a dáva placet vojne vo Vietname. Kto má otvorené oči a uši, musí vidieť, že ZSSR podal už mnoho návrhov smerujúcich k zmierneniu medzinárodného napätia a teraz nastúpil mierovú ofenzívu za európsku bezpečnosť, za nezávislosť národov Indočíny i za zákaz vývoja, výroby a hromadenia bakteriologických a toxínových zbraní. Ako pri veľkej ofenzíve pri obrane Stalingradu zmobilizoval všetky svoje sily, tak i teraz mobilizuje všetkých čestných ľudí na celom svete do mierovej ofenzívy.

Som presvedčený, že nielen naša vláda, nielen my, poslanci Federálneho zhromaždenia, nielen pracujúci v našej socialistickej vlasti, ale všetci čestní ľudia na celom svete podporia túto mierovú ofenzívu ZSSR a budú hlasovať i bojovať za zákaz vývoja, výroby a hromadenia bakteriologických a toxínových zbraní a za ich zničenie. To diktuje aj zdravý rozum človeka, ktorému právom patrí pomenovanie homo sapiens.

Předsedající předseda SN prof. dr. D. Hanes: Ďakujem poslancovi Konvitovi. Do rozpravy nie je nikto ďalší prihlásený, považujem teda rozpravu za skončenú. Pýtam sa ministra Chňoupka, či chce niečo dodať. /Ministr Chňoupek: Nie./

Môžeme teda pristúpiť k hlasovaniu. Podľa zistenia v sále je prítomných 159 poslancov Snemovne ľudu, 52 poslancov Snemovne národov zvolených v Českej socialistickej republike a 59 poslancov Snemovne národov zvolených v Slovenskej socialistickej republike. Teda obidve snemovne sú schopné uznášať sa.

Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky súhlasí s Dohovorom o zákaze vývoja, výroby a hromadenia bakteriologických /biologických/ a toxínových zbraní a o ich zničení, podpísaným v Moskve, Washingtone a Londýne dňa 10. apríla 1972.

Kto z poslancov Snemovne národov súhlasí s návrhom? /Hlasuje se./

Je niekto proti? /Nikdo./

Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikdo./ Ďakujem.

Prosím teraz o hlasovanie poslancov Snemovne ľudu.

Kto súhlasí s návrhom? /Hlasuje se./

Je niekto proti? /Nikdo./

Zdržal sa niekto? /Nikdo./ Ďakujem.

Takisto všetci poslanci Snemovne ľudu vyslovili s návrhom súhlas.

Môžem preto konštatovať, že Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky súhlasí s Dohovorom o zákaze vývoja, výroby a hromadenia bakteriologických /biologických/ a toxínových zbraní a o ich zničení, podpísaným v Moskve, Washingtone a Londýne dňa 10. apríla 1972.

Môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

V mene vlády Československej socialistickej republiky odôvodní návrh minister práce a sociálnych vecí Michal Štanceľ. Prosím, aby sa ujal slova.

Ministr práce a sociálních věcí ČSSR M. Štanceľ: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, z poverenia vlády Československej socialistickej republiky predkladám Federálnemu zhromaždeniu na prerokovanie Dohodu o zmene Dohovoru medzi Československou republikou a Bulharskou ľudovou republikou o spolupráci na poli sociálnej politiky.

Spolupráca Československej socialistickej republiky a Bulharskej ľudovej republiky v oblasti sociálnej politiky má svoju tradíciu. Už v rokoch 1948 a 1949 boli uzavreté medzi týmito štátmi v tejto oblasti dva dohovory, a síce Dohovor o spolupráci na poli sociálnej politiky a správy a Dohovor o sociálnom poistení. Prvý Dohovor upravoval rovnaké zaobchádzanie s príslušníkmi oboch štátov z hľadiska pracovnoprávnych predpisov, výmenu skúseností a spoluprácu úradov a inštitúcií pôsobiacich v oblasti sociálnej politiky. Dohovor o sociálnom poistení upravoval vzájomné vzťahy oboch štátov v oblasti dôchodkového zabezpečenia a nemocenského poistenia.

Tieto dohovory boli v roku 1957 nahradené novým dohovorom o spolupráci na poli sociálnej politiky, ktorý zahrnul tak spoluprácu príslušných úradov a inštitúcií v oblasti sociálnej politiky, ako aj vzájomné vzťahy v sociálnom poistení. Pokiaľ ide o poskytovanie dávok dôchodkového zabezpečenia, spočíva Dohovor z roku 1957 na zásadách, že občanom, ktorí pracovali na území oboch štátov, poskytuje dávky dôchodkového zabezpečenia toho štátu, na území ktorého má oprávnený trvalé bydlisko, i za obdobie zamestnania na území druhého štátu, a to bez vyúčtovania voči orgánom dôchodkového zabezpečenia tohto druhého štátu.

Zásada tzv. teritoriality vyhovovala obidvom stranám, pretože medzi Československom a Bulharskom nedochádzalo v čase uzavretia dohody k významnejšej migrácii pracujúcich. Na rovnakom princípe boli v tom období uzavreté aj dohody so Sovietskym zväzom, Nemeckou demokratickou republikou a čiastočne s Maďarskou ľudovou republikou.

Medzi Československom a Bulharskom bola však neskôr uzavretá aj dohoda o vysielaní bulharských robotníkov na prácu do Československa. Na základe tejto dohody, ktorej platnosť už skončila koncom roku 1970, pracovalo v Československu za celé toto obdobie niekoľko tisíc bulharských pracovníkov, ktorí sa väčšinou po skončení pracovného pomeru v Československu vrátili do Bulharska. Podľa dohody o spolupráci na poli sociálnej politiky z roku 1957 mal by bulharský štát poskytovať týmto pracovníkom po vzniku nároku na dôchodok dávky sociálneho zabezpečenia i za obdobie zamestnania v Československu. Takto došlo k určitému nevyrovnanému vývoju, ktorý sa predpokladal pri uzavretí dohody z roku 1957. Preto bulharská strana dala podnet k tomu, aby sa uvažovalo o vhodnej úprave dohody.

Tak bulharská strana, ako i my považujeme za správne zmeniť princíp teritoriality v platnej dohode z roku 1957 na princíp proporcionality, podľa ktorého bude v budúcnosti každý štát poskytovať oprávneným občanom pomerný čiastočný dôchodok, ktorý zodpovedá dobe zamestnania získanej na jeho území.