Súhlas s rokovaním s bulharskou stranou o zmene dohody o sociálnom poistení dala vláda Československej socialistickej republiky svojím uznesením z januára 1972. Rokovania sa začali v Sofii v marci a skončili sa koncom marca podpisom Dohody o zmene Dohovoru o spolupráci na poli sociálnej politiky, ku ktorému ma splnomocnil za československú stranu prezident republiky. Za bulharskú stranu podpísal Dohodu minister práce a sociálneho zabezpečenia súdruh Mišo Mišev.

Dohoda sa bude vzťahovať na dôchodky a ostatné dávky sociálneho zabezpečenia, na ktoré vznikne nárok oprávneným po nadobudnutí účinnosti Dohody. Zmena sa nebude dotýkať malého počtu dôchodkov už priznaných a vyplácaných, ktoré budú i naďalej poskytovať orgány toho štátu, na území ktorého má oprávnený trvalé bydlisko.

Ostatné nároky upravené Dohovorom, ako napr. poskytovanie liečebno - preventívnej starostlivosti, vecných dávok nemocenského poistenia pracovníkom a dôchodcom sa Dohodou nemenia, platí zásada, že túto starostlivosť a dávky poskytuje orgán tej zmluvnej strany, na území ktorej sa oprávnený zdržuje.

Zmena v Dohode z roku 1957 bude znamenať určité zvýšenie finančných nákladov. Zvýšenie sa bude prejavovať postupne podľa toho, ako budú pracovníci, ktorí pracovali v Československu, nadobúdať nárok na dôchodok. Pretože na prácu do ČSSR boli vysielaní z Bulharska pracovníci mladšieho a stredného veku, bude v prvých rokoch platnosti Dohody zvýšenie nákladov na vyplácanie dôchodkov nepatrné a vyššie bude v neskorších rokoch. Ale i tak to nie sú významné sumy. Ak vychádzame z počtu asi 7000 bulharských pracovníkov, ktorí pracovali v ČSSR v rokoch 1950 - 1969, odhaduje sa, že by náklady na vyplácanie čiastočných čs. dôchodkov do Bulharska v roku 1985, keď pracovníci dosiahnu už vekovú hranicu, robili asi 3 mil. Kčs ročne.

Na realizáciu Dohody o zmene Dohovoru z roku 1957 sa už obidve strany dohodli na vykonávacích a administratívnych predpisoch, ktoré upravujú podrobnosti vykonávania Dohody. Podľa týchto predpisov bude v záujme urýchlenia a zjednodušenia vyplácať peňažité dávky orgán dôchodkového zabezpečenia tej zmluvnej strany, na území ktorej oprávnený vbýva, a to na účet a podľa príkazu orgánu dôchodkového zabezpečenia tej zmluvnej strany, ktorá je povinná tieto dávky poskytovať. Vyúčtovanie nákladov na dávky vyplatené na účet druhej zmluvnej strany sa bude uskutočňovať raz za rok.

Dohodu o zmene Dohovoru z roku 1957 už schválila vláda v septembri uznesením č. 260. Pretože však ide, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, o taký druh dohody, ktorú schválilo Národné zhromaždenie a ratifikoval prezident republiky, je podľa našich ústavných predpisov potrebné, aby i zmenu tohto Dohovoru prerokovalo Federálne zhromaždenie a odporučilo súdruhovi prezidentovi republiky Dohodu ratifikovať.

Dohoda o zmene Dohovoru z roku 1957 je dokladom prehlbovania vzájomných vzťahov, priateľstva a spolupráce medzi Československou socialistickou republikou a Bulharskou ľudovou republikou a možno ju oprávnene hodnotiť tak, že prispeje k upevneniu spolupráce na poli sociálnej politiky v prospech občanov oboch spriatelených socialistických krajín.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, z poverenia vlády Československej socialistickej republiky navrhujem, aby Federálne zhromaždenie odporučilo súdruhovi prezidentovi republiky ratifikovať Dohodu o zmene Dohovoru medzi Československou republikou a Bulharskou ľudovou republikou na poli sociálnej politiky. Ďakujem.

Předsedající předseda SN prof. dr. D. Hanes: Ďakujem súdruhovi ministrovi Štanclovi za jeho výklad. Teraz za výbory Snemovne národov prednesie spravodajskú správu spoločný spravodajca poslanec Štefan Opálek. Prosím, aby s a ujal slova.

Zpravodaj poslanec SN Š. Opálek: Vážený súdruh predseda, vážení súdruhovia poslanci, vážené súdružky poslankyne, ako ste už vypočuli v úvodnom vystúpení ministra Štancľa, je Federálnemu zhromaždeniu predložená na prerokovanie Dohoda medzi Československou socialistickou republikou a Bulharskou ľudovou republikou o zmene Dohovoru medzi Československou republikou a Bulharskou ľudovou republikou o spolupráci na poli sociálnej politiky zo dňa 25. januára 1957, podpísaná v Sofii dňa 27. marca 1972.

V rámci spolupráce medzi socialistickými krajinami bol v roku 1957 uzavretý medzi Československom a Bulharskom Dohovor o spolupráci na poli sociálnej politiky, ktorý nahradil predošlú dohodu z roku 1948. Dohoda upravila vzájomné poskytovanie dávok nemocenského poistenia, prídavkov na deti i dôchodkov občanom oboch štátov práve tak ako poskytovanie preventívnej liečebnej starostlivosti. Pre priznanie a výplatu dávok dôchodkového zabezpečenia sa vychádzalo zo zásady teritoriality, podľa ktorej občanom, ktorí pracovali na území oboch štátov, poskytuje dôchodky na svoj účet orgán sociálneho zabezpečenia toho štátu, na území ktorého má oprávnený trvalé bydlisko. Pri vypočítaní dôchodku sa berie zreteľ aj na dobu zamestnania získanú na území druhého štátu, prípadne za určitých podmienok na dobu činnosti na území tretieho štátu, s ktorým majú oba štáty dohody.

V uvedenom období bol počet bulharských občanov pracujúcich v Československu a našich občanov činných v Bulharsku úplne vyrovnaný. Preto tiež náklady na dávky dôchodkového zabezpečenia poskytované príslušníkom druhého štátu boli na oboch stranách približne rovnaké. Na tom istom princípe boli v tej dobe uzavreté tiež dohody so Zväzom sovietskych socialistických republík, s Nemeckou demokratickou republikou a čiastočne s Maďarskou ľudovou republikou. Tento princíp umožňoval, aby dôchodcovia dostávali dávky dôchodkového zabezpečenia vo výške zodpovedajúcej životným základom občanov štátu, v ktorom žijú.

Uzavretím Dohody o vysielaní bulharských robotníkov na prácu v Československu počnúc rokom 1958 vznikla nová situácia. V rokoch 1958 - 1970 prichádzal väčší počet bulharských pracovníkov za prácou do Československa. Odhaduje sa, že od uzavretia Dohody v roku 1957 o pracovných silách do skončenia jej platnosti koncom roku 1970 pracovalo v Československu podľa Dohody dovedna asi 7 tisíc bulharských pracovníkov, a to v oblastiach, v ktorých bol najviac pociťovaný nedostatok pracovných síl, t. j. v poľnohospodárstve, stavebníctve a v niektorých priemyslových odvetviach. Títo pracovníci, ktorí sa po skončení pracovného pomeru v Československu väčšinou vrátili do Bulharska, sa postupne teraz budú dostávať do veku, keď im vznikne nárok na starobný dôchodok. Podľa Dohovoru o spolupráci na poli sociálnej politiky z roku 1957 by im mal dávky dôchodkového zabezpečenia poskytovať bulharský štát i za dobu, za ktorú bulharskí pracovníci pomáhali čs. hospodárstvu a podieľali sa na vytváraní národného dôchodku v Československej socialistickej republike.

Preto bulharská strana dala podnet na revíziu Dohovoru z roku 1957. Požiadavka bulharskej strany na revíziu Dohovoru z roku 1957 bola uznaná za oprávnenú i na čs. strane. Vláda ČSSR uznesením z 13. januára 1972 č. 16 dala súhlas na rokovanie s bulharskou stranou o zmene Dohovoru. Rokovania sa uskutočnili v marci t. r. v Sofii a boli skončené 27. marca podpisom Dohody o zmene Dohovoru z roku 1957.

Uzavretou Dohodou sa mení v dôchodkovom zabezpečení princíp teritoriality v Dohovore z roku 1957 na princíp proporcionality, podľa ktorého bude každý štát poskytovať oprávneným pomernú časť dôchodku, zodpovedajúcu dobe zamestnania získanej na jeho území. Táto zmena sa bude týkať len dôchodkov, ktoré budú priznané po vstupe Dohovoru do platnosti.

Dôchodky, ktoré vznikli alebo vzniknú pred účinnosťou Dohovoru, budú vyplácané podľa zásady teritoriality príslušným orgánom štátu, na území ktorého má oprávnený trvalé bydlisko v dobe vzniku nároku na dávku.

Ináč sa zmena v podstate nijako nedotýka poskytovania dávok nemocenského poistenia, prídavkov na deti a preventívnej liečebnej starostlivosti, kde zostávajú v platnosti doterajšie ustanovenia Dohovoru z roku 1957.

Pokiaľ ide o finančný dosah zmeny Dohovoru, prejaví sa skôr v budúcich rokoch a zvýšenie nákladov, ako je to uvedené aj v dôvodovej správe, bude takmer bezvýznamné.

Keďže uzavretou Dohodou sa mení právomocný Dohovor, ktorý bol schválený Národným zhromaždením a ratifikovaný prezidentom republiky, podlieha takisto Dohoda o zmene tohto právomocného Dohovoru rovnakému režimu, a preto sa Dohoda predkladá po prerokovaní vo vláde Československej socialistickej republiky Federálnemu zhromaždeniu na prerokovanie.

Návrh vlády ČSSR bol prerokovaný vo Výbore pre sociálnu politiku, v Ústavnoprávnom a Zahraničnom výbore Snemovne národov. Na základe tohto rokovania som poverený odporučiť Federálnemu zhromaždeniu, aby vyslovilo s návrhom vlády ČSSR svoj súhlas.

Předsedající předseda SN prof. dr. D. Hanes: Ďakujem spravodajcovi poslancovi Opálkovi. Za Snemovňu ľudu - za jej výbory - prednesie spravodajskú správu poslankyňa Vlčková. Prosím, aby sa ujala slova.

Zpravodajka poslankyně SL T. Vlčková: Vážený soudruhu předsedo, vážené soudružky poslankyně, vážení soudruzi poslanci, vyslechli jste odůvodnění ministra Štancľa k projednávanému návrhu vlády ČSSR k souhlasu s Dohodou mezi Československou socialistickou republikou a Bulharskou lidovou republikou o změně Úmluvy mezi Československem a Bulharskou lidovou republikou o spolupráci na poli sociální politiky ze dne 25. ledna 1957, podepsaná v Sofii dne 27. března 1972 a zpravodajskou zprávu poslance Sněmovny národů a člena výboru pro sociální politiku s. Opálka a jeho doporučení pro Sněmovnu národů.

K projednávanému návrhu bych chtěla říci, že mezi Československou socialistickou republikou a Bulharskou lidovou republikou existuje již po řadu let úzká spolupráce v oblasti sociální politiky. Bulharsko je po Polsku druhým socialistickým státem, se kterým Československo uzavřelo úmluvu o sociálním pojištění. První úmluva v této oblasti byla s Bulharskem uzavřena již v roce 1948. Tato úmluva byla pak v roce 1957 nahrazena novou úmluvou o spolupráci v oblasti sociální politiky.

Bulharsko již dlouhodoběji pomáhalo československému národnímu hospodářství svými pracovními silami. Za tím účelem uzavřelo s Československem dohodu o vysílání bulharských pracovníků na práci do Československa. Dohoda vycházela z oboustranných výhod a potřeb obou států. Za pomoc, kterou čs. národnímu hospodářství poskytovala bulharská strana vysíláním bulharských stavebních a zemědělských dělníků do oblastí s nedostatkem pracovních sil, zavázala se čs. strana přijímat na kratší dobu každoročně určitý počet bulharských dělníků, kteří si v průběhu svého zaměstnání v československých průmyslových podnicích zvyšovali svou kvalifikaci. Zkušeností, získaných v čs. podnicích, pak využívali v Bulharsku při rozvoji některých odvětví bulharského národního hospodářství.

Počet bulharských dělníků vysílaných na práci do Československa dosáhl za dobu 12 let platnosti Dohody o vysílání bulharských pracovníků do Československé socialistické republiky několik tisíc. S ohledem na vzrůstající potřeby pracovních sil v důsledku rozvoje bulharského národního hospodářství vrátila se převážná většina bulharských pracovníků do vlasti.

Podle systému úmluvy z roku 1957 by měl těmto pracovníkům po vzniku nároků na důchod vyplácet celý důchod bulharský stát i za doby zaměstnání vykonávaného v Československu. Toto řešení je nevýhodné pro Bulharskou lidovou republiku, a proto je správné, že vláda ČSSR dala svým usnesením ze dne 13. ledna 1972 č. 16 souhlas k jednání o změně principu, na kterém spočívá úmluva z roku 1957, pokud jde o poskytování důchodů. Tato změna principu je provedena uzavřenou dohodou o změně úmluvy z roku 1957. Tato dohoda umožní do budoucna spravedlivější rozdělení nákladů na důchody poskytované osobám, které pracovaly na území obou států, a to tak, že každý stát bude vyplácet poměrnou část důchodu, odpovídající době zaměstnání získané na jeho území. Toto řešení není nové, je zakotveno např. v úmluvě o spolupráci na poli sociální politiky uzavřené mezi Československem a Polskem a mezi Československem a Jugoslávií. Přihlíží k tomu, že pracovníci, kteří u nás svou prací pomáhali vytvářet národní důchod, mají být také na jeho rozdělování v oblasti sociální politiky účastni.

V souladu s vystoupením zpravodaje výboru pro sociální politiku Sněmovny národů pokládám za správné, že dochází ke změně úmluvy z roku 1957, která ještě přispěje k dalšímu upevňování vzájemné spolupráce mezi oběma státy. Její praktická realizace na poli sociální politiky je dalším dokladem prohlubování přátelských vztahů a přinese prospěch občanům obou zemí.

Z pověření výborů pro sociální politiku, zahraničního a ústavně právního výboru Sněmovny lidu doporučuji, aby Federální shromáždění vyslovilo souhlas s návrhem vlády ČSSR /tisk 15/.

Předsedající předseda SN prof. dr. D. Hanes: Ďakujem spravodajkyni poslankyni Vlčkovej.

Súdružky a súdruhovia, z poslancov sa písomne do rozpravy o tomto návrhu nikto neprihlásil. Preto sa pýtam, či niekto z poslancov si praje vystúpiť v rozprave o tomto návrhu. /Nikdo se nehlásil./

Ak nie, pýtam sa súdruha ministra Štancľa, či on sám chce niečo dodať. /Ministr Štanceľ: Nie./

Keďže nechce, môžeme prikročiť k hlasovaniu o návrhu predloženého uznesenia.

Podľa zistenej prezencie stav prítomných poslancov sa oproti stavu, ktorý som oznámil pred chvíľou, nezmenil, je rovnaký tak v Snemovni ľudu, ako i v Snemovni národov, a preto sú obidve snemovne spôsobilé uznášať sa.

Môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Najskôr budú hlasovať poslanci Snemovne ľudu.

Kto z poslancov Snemovne ľudu s predloženým návrhom súhlasí, nech zdvihne ruku. /Hlasuje se./ Ďakujem.

Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikdo./

Je niekto proti? /Nikdo./ Ďakujem.

Snemovňa ľudu návrh schválila.

Teraz prosím o hlasovanie poslancov Snemovne národov.

Kto z poslancov snemovne národov súhlasí s návrhom, nech zdvihne ruku. /Hlasuje se./ Ďakujem.

Je niekto proti? /Nikdo./

Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikdo./ Ďakujem.

Konštatujem, že i Snemovňa národov vyslovila s návrhom súhlas a tak Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky vyslovilo súhlas s Dohodou medzi Československou socialistickou republikou a Bulharskou ľudovou republikou o zmene Dohovoru medzi Československou republikou a Bulharskou ľudovou republikou o spolupráci na polo sociálnej politiky zo dňa 25. januára 1967, podpísanou v Sofii dňa 27. marca 1972.