Môžeme pristúpiť k ďalšiemu bodu programu spoločnej schôdzky snemovní, ktorým je

Prosím zástupcu vlády ČSSR súdruha ministra Štancľa o zdôvodnenie stanoviska vlády.

Ministr práce a sociálních věcí ČSSR M. Štanceľ: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, z poverenia vlády Československej socialistickej republiky predkladám na prerokovanie stanoviská vlády k dohovorom a odporučeniam, ktoré boli prijaté na 56. medzinárodnej konferencii práce v roku 1971.

Táto medzinárodná konferencia sa zaoberala po prvé ochranou zástupcov pracovníkov v podniku a úľavami, ktoré by sa im mali poskytnúť pri výkone ich činnosti, a po druhé ochranou proti ohrozeniu otravou benzénom.

Dovoľte, aby som k predloženým materiálom uviedol aspoň niekoľko poznámok.

Československý právny poriadok v zásade vyhovuje požiadavkám Dohovoru, pokiaľ ide o ochranu zástupcov pracovníkov v podniku. Československé právo zabezpečuje funkcionárom Revolučného odborového hnutia nielen ochranu, ale zaručuje im práva oveľa širšie. Funkcionári ROH sa podieľajú okrem iného aj na príprave a zostavení všetkých plánov organizácie, na príprave zásadných opatrení v oblasti odmeňovania práce, vyjadrujú sa o všetkých opatreniach, ktoré sa týkajú dôležitých záujmov pracujúcich organizácie, kontrolujú dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov, zabezpečujú účasť pracujúcich na riadení a rozvoji výroby. .

Funkcionári Revolučného odborového hnutia ako členovia závodných výborov spolu s vedením organizácie priamo spolurozhodujú v rade otázok. O takýchto právach a o skutočnej spoluúčasti na riadení nemôže byť ani reči v kapitalistických krajinách, kde robotnícka trieda často musí veľmi tvrdo zápasiť vôbec o to, aby jej predstavitelia boli uznaní podnikateľmi a rozhodovacími inštitúciami v pracovných a štrajkových sporoch. Názorný príklad toho je statočný boj anglických baníkov v nedávnom čase, ktorý vďaka rozhodnosti a solidarite celej anglickej robotníckej triedy bol úspešne zakončený. Tento príklad som uviedol za mnohé iné. Zmyslom Dohovoru je teda prinútiť tie štáty, ktorých sa to týka, k tomu, aby zaručili aspoň minimálnu ochranu zástupcom pracujúcich, kde takáto ochrana zatiaľ neexistuje.

Rozdielnosť zabezpečenia práv zástupcov pracujúcich v socialistických štátoch a v krajinách kapitalistických vyniká tým výraznejšie, keď si uvedomíme, že väčšina práv, ktoré sa Dohovor Medzinárodnej organizácie práce snaží zabezpečiť zástupcom pracujúcich, je v našom socialistickom zriadení zabezpečená pre všetkých pracujúcich.

Vláda po náležitom zvážení je však aj napriek tomu toho názoru, že by nebolo vhodné v súčasnej dobe pristupovať k ratifikácii Dohovoru. Keby sme totiž Dohovor ratifikovali, mohli by sme sa dostať do nežiadúceho rozporu v súvislosti s inými medzinárodnými dohovormi, ktoré Československá socialistická republika ratifikovala, ako napr. s Dohovorom o slobode odborov a o ochrane práva odborov združovať sa alebo s Dohovorom o vykonávaní zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať. Uvedené Dohovory s a totiž týkajú zakladania a slobody akýchkoľvek organizácií zástupcov pracujúcich, čo by nebolo pre nás ani únosné ani žiadúce, pretože my v socialistickom Československu poznáme ako jedinú odborovú organizáciu Revolučné odborové hnutie.

Tieto dohovory okrem iného ustanovujú, že vnútroštátne predpisy majú umožňovať zakladanie akýchkoľvek odborových organizácií bez obmedzujúcich opatrení zo strany štátnych československých orgánov. Vláda sa preto domnieva, že nás nič nezaväzuje, aby sme už teraz pristúpili k ratifikácii. Máme možnosť túto otázku posúdiť neskoršie, a to aj v súvislosti so stanoviskami druhých socialistických štátov a taktiež v súvislosti s uznesením vlády č. 135 zo 6. decembra 1972 o ďalšom využívaní členstva v medzinárodných organizáciách.

Pokiaľ ide o odporúčanie, ktoré preberá a rozvíja ustanovenia tohto Dohovoru, československý právny poriadok i súčasná prax sú v súlade s týmito ustanoveniami. Nie je preto potrebné prijímať žiadne ďalšie opatrenia na jeho vykonanie.

Ďalší dokument, t. j. Dohovor a odporučenie o ochrane proti ohrozeniu benzénom bol vypracovaný na základe podnetov robotníckej skupiny Správnej rady Medzinárodného úradu práce, ktorá bola podporovaná socialistickými štátmi. Už so zreteľom na to je na mieste uvažovať o ratifikácii tohto Dohovoru, najmä keď súčasná československá právna úprava je až na nepatrné odchýlky v súlade s Dohovorom. To platí aj pokiaľ ide o odporučenia. Ide len o menšie úpravy niektorých rezortných predpisov, ktoré spadajú do právomoci ministerstiev zdravotníctva Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky. Vláda preto uložila predsedom vlád Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky urobiť opatrenia, ktoré umožnia ratifikovať Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o ochrane proti ohrozeniu otravou benzénom. Predpokladám, že k ratifikácii sa bude môcť pristúpiť v budúcom roku.

Prosím, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, aby ste predložené stanovisko federálnej vlády k Dohovorom a odporučeniam schválili.

Předsedající předseda SN prof. dr. D. Hanes: Ďakujem za správu súdruhovi ministrovi Štancľovi. Za výbory Snemovne ľudu prednesie spravodajskú správu spravodajca poslanec Németh. Dávam mu slovo.

Zpravodaj poslanec SL L. Németh: Vážený súdruh predseda, vážení súdruhovia poslanci, vážené súdružky poslankyne, vážené Federálne zhromaždenie, vláda Československej socialistickej republiky nám predložila na prerokovanie svoje stanovisko k dohovorom a odporučeniam, ktoré prijala v roku 1971 56. medzinárodná konferencia práce v Ženeve. Vláda tak urobila podľa článku 10 ústavy Medzinárodnej organizácie práce, podľa ktorého sú členské štáty povinné predložiť v určenej lehote dohovory a odporučenia prijaté Medzinárodnou konferenciou práce na zaujatie stanoviska ústavným orgánom, ktoré v rámci svojej právomoci majú premietnuť ustanovenia medzinárodných dokumentov do vnútroštátneho zákonodarstva. Stanovisko vlády Československej socialistickej republiky k týmto medzinárodným dokumentom prerokovali výbory Snemovne ľudu, a to Ústavnoprávny výbor, Zahraničný výbor a Výbor pre sociálnu politiku /tlač 18/.

Medzinárodná konferencia práce v roku 1971 rokovala jednak o ochrane zástupcov pracovníkov v podniku a o úľavách, ktoré im majú byť poskytnuté pri výkone ich funkcie, jednak o ochrane pracovníkov proti ohrozeniu otravou benzénom. V obidvoch prípadoch prijala Dohovory č. 135 a 136 upravujúce dané otázky a odporučenia, ktoré Dohovory rozvádzajú a dopĺňajú.

Dohovor č. 135 o ochrane zástupcov pracovníkov v podniku a o úľavách, ktoré im majú byť poskytnuté, je prvou medzinárodnou právne záväznou normou na tomto poli.

Podľa ustanovení tohto Dohovoru zástupcovia pracovníkov - či už sú to odboroví funkcionári alebo iní slobodne zvolení zástupcovia pracovníkov - majú byť chránení proti opatreniam, ktoré by ich mohli poškodiť pre ich postavenie alebo činnosť ako zástupcov pracovníkov. Najdôležitejšia je však ochrana proti tomu, aby zástupcovia pracovníkov mohli byť prepúšťaní pre svoje členstvo a činnosť v odboroch. Tento Dohovor je pozitívnym krokom Medzinárodnej organizácie práce, lebo vyžaduje od štátov, aby zástupcom pracujúcich zaručili aspoň minimálne práva a minimálnu ochranu.

Tieto ustanovenia existujú v našom práve už viac ako štvrť storočia. U nás podľa Zákonníka práce nemôže zamestnávateľ prepustiť pracovníka bez predchádzajúceho súhlasu závodného výboru. To sa vzťahuje nielen na funkcionárov odborov, ale aj na všetkých pracovníkov vôbec. Ochrana, ktorú sa Dohovor usiluje zabezpečiť aspoň pre zástupcov pracujúcich, je teda v našom práve zaručená všetkým pracujúcim.

Dohovor ďalej ukladá, aby zástupcom pracovníkov boli poskytované pracovné úľavy, ktoré im umožňujú rýchly a účinný výkon ich funkcie.

Aj toto ustanovenie je premietnuté do našich predpisov, predovšetkým do uznesenia II. všeodborového zjazdu o závodných výboroch základných organizácií ROH a do vyhlášky č. 134/1968 Zb. o uvoľňovaní pracovníkov zo zamestnania na výkon funkcie v ROH.

Vláda však napriek tomu - ako tu už bolo uvedené - zatiaľ neodporúča, aby sa už teraz prikročilo k ratifikácii tohto Dohovoru. Podľa nej by sa totiž pojem zástupcov pracovníkov - vykladaný v spojitosti s inými medzinárodnými zmluvami - mal určiť všeobecne. Naše predpisy však na viacerých miestach hovoria výslovne iba o funkcionároch ROH. Vláda sa preto domnieva, že možnosť ratifikácie bude treba posúdiť až po uskutočnení formálnych zmien v československých právnych predpisoch.

S týmto stanoviskom vlády možno vysloviť súhlas. Hoci ide o úlohu, ktorá si zrejme vyžiada dlhší čas, malo by sa k ratifikácii pristúpiť až budú pre ňu vytvorené predpoklady. Takisto Dohovor č. 136 o ochrane proti ohrozeniu otravou benzénom upravuje otázky, ktoré sú v socialistickom Československu už dávno vyriešené v prospech pracujúcich.

Dohovor zaväzuje štáty, ktoré ho ratifikujú, urobiť opatrenia na ochranu zdravia a života pracujúcich vo výrobnom procese pred škodlivým pôsobením benzénových pár. Ukladá im ďalej, aby tiež kontrolovali, či sa takéto opatrenia dôsledne robia, a aby sankciami postihovali prípady, v ktorých sa tak nerobí.

Pre ochranu zdravia osôb pracujúcich s benzénom je rozhodujúci stupeň koncentrácie benzénových pár v pracovnom ovzduší. V tomto smere naše predpisy sú prísnejšie než ustanovenia Dohovoru. Nesúlad medzi našou právnou úpravou a Dohovorom je len v tomto: Dohovor vyžaduje, aby sa bezpečnostné opatrenia na ochranu zdravia pracujúcich robili tam, kde sa používa benzén alebo výrobky s obsahom benzénu vyšším než 1 %. Naproti tomu naša právna úprava predpisuje takéto opatrenia iba pre pracovisko, kde sa používajú výrobky obsahujúce viac než 3 % benzénu. Ide v podstate o formálny rozpor, lebo - ako som už podotkol - rozhodujúca pre ochranu zdravia je koncentrácia benzenových pár v pracovnom ovzduší.

Treba preto privítať, že vláda za tohto stavu uložila príslušným orgánom uviesť v krátkom čase naše predpisy do plného i formálneho súladu s Dohovorom a potom zamýšľa pristúpiť k ratifikácii Dohovoru.

Dovoľte mi teda na záver svojej spravodajskej správy vysloviť z poverenia uvedených výborov Snemovne ľudu odporučenie, aby Federálne zhromaždenie schválilo stanovisko vlády Československej socialistickej republiky k Dohovoru a odporučeniam prijatým na 56. medzinárodnej konferencii práce v roku 1971.

Předsedající předseda SN prof. dr. D. Hanes: Ďakujem poslancovi Némethovi. Za výbory Snemovne národov prednesie spravodajskú správu poslankyňa Marie Churanová, ktorú prosím, aby sa ujala slova.

Zpravodajka poslankyně SN M. Churanová: Vážený soudruhu předsedo, vážené soudružky poslankyně, soudruzi poslanci, vážení hosté, vláda Československé socialistické republiky předložila spolu se svým stanoviskem Federálnímu shromáždění k projednání úmluvy a doporučení, jež byly přijaty na 56. Mezinárodní konferenci práce v roce 1971 v Ženevě.

Stanoviska vlády ČSSR nám byla předložena v tisku č. 18 a obsahují jednak stručnou charakteristiku obou úmluv i příslušných doporučení a jejich porovnání s čs. právním řádem spolu se závěry, které k nim federální vláda zaujala.

Jak již uvedl zpravodaj Sněmovny lidu poslanec Németh, projednávání úmluvy, přijaté na Mezinárodní konference práce, ve Federálním shromáždění vyplývá z ustanovení článku 19 ústavy Mezinárodní organizace práce, kde je náš stát již dlouholetým členem.

Povinnost projednání těchto dokumentů je uložena i článkem 7 odst. 1, písm. a/ ústavního zákona o čs. federaci a podle § 53 odst. 2 zákona o jednacím řádu Federálního shromáždění.

Mezinárodní konference práce se v uplynulém roce zabývala dvěmi otázkami, jež byly formulovány v úmluvách č. 135 o ochraně zástupců pracovníků v podniku a o úlevách, které jim mají být poskytnuty a č. 136 o ochraně proti ohrožení otravou benzénem. Dále byla přijata příslušná doporučení, která úmluvy rozvádějí a doplňují.

Úmluva a doporučení o benzénu patří do okruhu mezinárodních norem vysloveně technického charakteru, tak jako nedávno přijatá úmluva o ochraně proti jonizujícímu záření nebo připravovaná úmluva o předcházení a kontrole rakoviny z povolání.

Všechny tyto úmluvy se týkají zdrojů látek, které ve vysoké míře ohrožují zdraví, eventuálně i přímo život pracovníků, kteří jsou vystaveni jejich působení. Mezi tyto látky patří, jak známo, i benzén, který se používá jednak jako surovina na výrobu fenolu a řada jiných látek, které dnes zaujímají významné místo v chemickém průmyslu, jednak jako rozpouštědlo.

Vdechování benzénových par může vést k otravě. Mnohem nebezpečnější je však dlouhodobé vystavení pracovníků působení benzénu, které vede k nebezpečným a často nenapravitelným změnám krevním, kromě jiného i k leukémii. Úmluva o benzénu proto ukládá, aby používání benzénu bylo co nejvíce omezeno a aby benzén byl pokud možno nahrazován jinými, neškodnými nebo méně škodlivými látkami.

Tam, kde benzén nemůže být nahrazen, je třeba určit opatření, která by zamezila úniku benzénových par do ovzduší, případně zabezpečila jejich odstraňování z provozních místností. Pracovníci, kteří pracují s benzénem, mají být vybaveni prostředky osobní ochrany proti ohrožení dotykovému nebo vdechování benzénových par.

Ráda konstatuji, že čs. právní úprava jde v ochraně ještě dále, než požaduje úmluva, a připouští menší koncentraci benzénových par na pracovištích, než stanoví úmluva. Svědčí to jistě o velké a všestranné péči, kterou naše společnost věnuje zdraví a životu našich pracujících. Zatím jen menší odchylky formálního ráz - u bránily úmluvu ratifikovat.

Úmluva č. 135 o ochraně zástupců pracovníků v podniku a o úlevách, které jim mají být poskytnuty, vychází ze situace, jaká existuje ve většině zemí nesocialistického světa, včetně nevyspělých kapitalistických států. Zástupcům pracujících není v pracovních řádech poskytována ochrana v rozhodovacích řízeních pracovních ani při jednání s podnikateli.

Naopak nejsou výjimečné takové případy, kdy dokonce bývají pro výkon své funkce zástupci pracujících trestně stíháni.

Tento pokus, zakotvit ochranu zástupců pracujících v mezinárodní smlouvě, má velký politický význam, neboť jde o první mezinárodně právně závaznou normu na tomto poli.

Pokud jde o úlevy, které mají být poskytnuty zástupcům pracujících, náš právní řád, především vyhláška číslo 134/1968 Sb., o uvolňování pracovníků ze zaměstnání a k výkonu funkcí v Revolučním odborovém hnutí, zabezpečuje odborovým funkcionářům ROH úlevy požadované úmluvou.

Přesto však vláda zatím nedoporučuje, aby se k ratifikaci této úmluvy přistoupilo už nyní. Podle toho by totiž pojem zástupců pracovníků, vykládaný v souvislosti s jinými mezinárodními úmluvami, měl být stanoven všeobecně. My v našem zřízení však stojíme na principu jednotné a jediné odborové organizace a tato zásada je promítnuta i do našeho práva, které se vysloveně zmiňuje o Revolučním odborovém hnutí. Vláda se proto domnívá, že bude nutné posoudit možnosti ratifikace jedině v souvislosti s formálními změnami právních ustanovení v této oblasti.