Omluveni poslanci:

- Sněmovny lidu

Cyprich, Grégr, Husák, Kaplanová, Kaska, Kmeťová, J. Kučera, Kudzej, Lenárt, Lichner, Lovětínský, Mamula, Matušek, Michalski, Moc, Musil, Niedobová, Panster, Paulechová, Pennigerová, Pirč, Pirošík, J. Polák, Říman, Švestka, Varholík, Zelenka, Zupka, Zuska

- Sněmovny národů zvolení v České socialistické republice

David, Fojtík, Hájek, Kovalčík, Kvasnicová, Mašek, Mušal, Procházka, Šmejkalová

- Sněmovny národů zvolení ve Slovenské socialistické republice

Černáček, Felcmanová, Janík, Malina, Mindoš, Nikman, Pándyová, Polák, Šiška, Turzo, Válek, Zozuľák.

/Schůze zahájena v 8.30 hod./

Předsedající místopředseda FS A. Pospíšil: Vážené Federální shromáždění, vážení hosté, zahajuji druhý den páté společné schůze Sněmovny lidu a Sněmovny národů.

Podle zjištění přítomnosti jsou splněny podmínky článku 40 ústavního zákona o československé federaci a obě sněmovny jsou schopné se usnášet.

Nejprve projednáme

Návrh odůvodní za vládu Československé socialistické republiky ministr financí doc. ing. Rudolf Rohlíček, CSc. Prosím, aby se ujal slova.

Ministr financí ČSSR doc. ing. R. Rohlíček, CSc.: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, štátne rozpočty Československej socialistickej republiky na rok 1973 vychádzajú z koncepcie hospodárskej politiky Komunistickej strany Československa, vytýčenej jej XIV. zjazdom. Svojím obsahom a zameraním nadväzujú na piaty päťročný plán rozvoja národného hospodárstva a rozpočtový výhľad na obdobie 1971 - 1975 a zabezpečujú úlohy vykonávacieho štátneho plánu na rok 1973.

Štátne rozpočty na rok 1973 vychádzajú ďalej z objektívnej situácie v našej ekonomike, z dosiahnutého stupňa hospodárskeho rozvoja a zvlášť z doterajšieho úspešného plnenia piateho päťročného plánu, ktoré sa prejavuje hlavne:

- pomerne vysokou dynamikou tvorby hmotných zdrojov, ktorá je v prevažnej miere zabezpečovaná rastom produktivity práce,

- rýchlym zlepšovaním platobných vzťahov v oblasti zahraničného obchodu, a to predovšetkým so socialistickými krajinami,

- rastom životnej úrovne obyvateľstva, dodržaním plánovaných vzťahov medzi vývojom peňažných vzťahov obyvateľstva a celkovou ponukou tovaru v obchode pri poklese životných nákladov a postupným uskutočňovaním opatrení v sociálnej oblasti.

Štátne rozpočty sme zostavovali tak, aby posilňovali tieto kladné stránky vývoja a súčasne aby potlačovali tie negatívne javy, ktoré dosial prežívajú v našej ekonomike z minulosti a ktoré brzdia jej rýchlejší a efektívnejší rozvoj.

Napriek zvýšenému úsiliu sa ich však nepodarilo odstrániť. Ide najmä o nedostatky vo vývoji kvalitatívnych stránok rozvoja národného hospodárstva. Presadzovanie intenzifikačných prvkov v hospodárskej činnosti je pomalé, existujúce rezervy sa dostatočne nevyužívajú, takže rentabilita výroby sa nezvyšuje tak rýchle, ako by bolo žiadúce a možné, trvajú stále nedostatky v kvalite výrobkov a v ich sortimentnej skladbe. V oblasti investičnej výstavby trvá vysoký stav rozostavanosti, nedodržiavajú sa stanovené termíny na dokončenie investícií a zvyšujú sa rozpočtové náklady rozostavaných akcií.

Doterajší vývoj národného hospodárstva ukazuje, že v roku 1972 budeme mať k dispozícii väčšie hmotné zdroje, než sa v päťročnici pre toto obdobie uvažovalo. Predpokladá sa, že národný dôchodok v tomto roku vzrastie takmer o 6 %.

Základnou úlohou v súčasnej dobe je zefektívnenie reprodukčného procesu, znižovanie materiálovej náročnosti výroby, využívanie existujúceho ekonomického potenciálu na to, aby sa vyrábalo a stavalo dobre a lacno. Táto úloha je o to náročnejšia, že tendencia nepriaznivého vývoja celkových nákladov výroby pôsobí dlhodobe. Najglobálnejšie to vyjadruje zvyšovanie podielu výrobnej spotreby na spoločenskom produkte. I pri všetkej zložitosti v porovnaní s minulým obdobím možno povedať, že zatiaľ čo napr. v rokoch 1956 - 1960 bol podiel v bežných cenách 51,5 %, v ďalšom päťročí vzrástol na 55,4 % a v rokoch 1966 - 1970 na 57,4 %. V roku 1971 už robil 57,7 %. Zníženie tohto podielu len o 1 % by znamenalo na úrovni roku 1971 zvýšenie národného dôchodku o 7,75 mld Kčs.

Plánované zníženie materiálových nákladov v rokoch 1970 a 1971 sa nedosiahlo, naopak, došlo k ich zvýšeniu. Z tohto titulu dochádza k zníženiu tvorby zisku v roku 1971 o 6,7 mld Kčs a v roku 1972 sa očakáva 3,4 mld Kčs. Tento výpadok je sčasti kompenzovaný vyšším plnením výkonov a úsporami v mzdových nákladoch. Možnosti v dosiahnutí úspor materiálových nákladov sú značné. Predovšetkým ide o sústavné uplatnenie vedeckotechnického pokroku, modernizáciu strojového zariadenia, zavádzanie pokrokových technológií, používanie progresívnych materiálov a energie, zmeny v konštrukcii výrobkov, vyšší stupeň špecializácie a koncentrácie výroby spojený i s presadzovaním štrukturálnych zmien v prospech materiálovo menej náročných výrob.

Efektívnosť hospodárskej činnosti je v mnohých podnikoch ovplyvnená i úrovňou vnútropodnikového riadenia a nedostatočnou kontrolnou činnosťou podnikových orgánov, využívaním noriem spotreby materiálu, skvalitnením evidencie v dielňach i v skladoch. Využitím kalkulácií ako nástroja plánovania a riadenia spolu so zameraním iniciatívy pracovníkov a socialistickej súťaže pôsobíme na znižovanie nákladov výroby. Takisto skvalitnenie analytickej činnosti na všetkých stupňoch činnosti a využívanie komplexných rozborov hospodárenia za účasti pracujúcich musí viesť k odkrývaniu rezerv, k zlepšeniu hospodárenia a rentability.

Vývoju materiálových a iných nákladov bola v tomto roku venovaná sústredená pozornosť hospodárskych, straníckych i spoločenských orgánov všetkých stupňov. Napriek tomu, že prijaté opatrenia sú prevažne dlhodobého charakteru a ich účinnosť zatiaľ nie je možné celkove hodnotiť, táto zvýšená aktivita už v tomto roku prináša určité pozitívne výsledky. Oproti vlaňajšku sa podarilo najskôr rast materiálových nákladov zastaviť a podľa posledných údajov sa začínajú dosahovať i určité úspory. Plánovaný podiel materiálových nákladov na výkonoch je 65,5 %, skutočnosť za 3/4 roka je 65,4 %. V porovnateľných ukazovateľoch plán uvažoval o znížení materiálových nákladov bez odpisov o 1,3 %, skutočné zníženie je však len 0,5 %.

Pri posudzovaní celkového vývoja efektívnosti ekonomickej činnosti hospodárskych organizácií možno konštatovať určité zlepšenie v rentabilite, ktorá meraná pomerom zisku k nákladom vzrástla z minuloročných 13,76 % na 14,24 %. Pritom však nemožno zabudnúť, že tu majú určitý vplyv i sortimentné zmeny.

Celkove sa finančná situácia podnikov zlepšila. Oproti minulému roku je prírastok zdrojov, ktoré majú podniky k dispozícii, vyšší o 4,3 mld Kčs, teda o 9,3 %.

V uplynulom období sa znížil i podiel bankových prevádzkových úverov na celkových prevádzkových zdrojoch z 37,34 % na 36,93 %. Platobná neschopnosť podnikov k 30. septembru t. r. bola o 5 mld Kčs nižšia než k rovnakému dátumu vlani.

Tieto výsledky by boli ešte lepšie, keby sa využili rezervy, ktoré má naše hospodárstvo aj na ďalších úsekoch. Predovšetkým ide o využitie základných prostriedkov, ktoré je nedostatočné pri trvajúcej vysokej náročnosti na investičnú výstavbu. Východisko k zlepšeniu tejto situácie je v cieľavedomom uskutočňovaní komplexnej socialistickej racionalizácie, v nahrádzaní zastaralých výrobných programov modernými, ako aj v mechanizácii a automatizácii výrobného procesu.

V nižšej efektívnosti národného hospodárstva sa prejavujú i dôsledky umŕtvovania investičných prostriedkov vo vysokej rozostavanosti, takisto ako dôsledky zvyšovania rozpočtových nákladov a predlžovanie lehôt výstavby. Nedodržanie plánovaných termínov uvedenia kapacít do prevádzky znamená výpadok vo výrobe tovaru a v tvorbe finančných zdrojov. Tieto nedostatky majú tiež za následok rast nákladov výroby, najmä v dôsledku zvýšených odpisov.

Upevnením plánovacej disciplíny poklesla priemerná doba výstavby o jeden rok a v súčasnej dobe je to 4,5 - 5 rokov.

K zlepšeniu situácie v investičnej výstavbe vláda ČSSR urobila opatrenia i v oblasti financovania. Nepripúšťa sa financovanie zvýšenia rozpočtových nákladov a financovanie investícií pri nedodržaní stanoveného termínu dokončenia výstavby zo štátnych rozpočtov a nemožno tiež financovať akcie začaté bez predpísanej projektovej dokumentácie. Výnimku z týchto opatrení v odôvodnených prípadoch môže poskytnúť iba vláda.

Štátny rozpočet na rok 1973 v súlade s menovým plánom vytyčuje úlohy i v oblasti vývoja zásob a v podmienkach ich financovania. Zrýchlenie obratu obežných prostriedkov, najmä zásob, predstavuje významný zdroj pre zvýšenie užitia národného dôchodku v iných oblastiach. Napr. obrátka zásob v priemysle a stavebníctve meraná s výrobou týchto odvetví dosiahne tohto roku asi 104 dni oproti vlaňajším 108 dňom. V budúcom roku by mala byť pri splnení plánovaného zrýchlenia o 3,5 dní zhruba 100 dní. Už tohtoročný výsledok prekonáva úroveň niekoľkých predošlých rokov. Pritom zrýchlením o jeden deň uvoľňujú sa len v týchto dvoch odvetviach zdroje cca vo výške 1,1 mld Kčs.

Pri vysokých zásobách existuje celý rad úzkoprofilových výrobkov a výroba často viazne pre nedostatky v dodávateľsko - odberateľských vzťahoch.

Aktívnou finančnou politikou ovplyvňujeme i vývoj zahraničného obchodu tak, aby sa zvyšovala jeho efektívnosť. Venuje sa pozornosť štruktúre vývozu a dovozu, prispôsobovaniu sa situácii na zahraničných trhoch a sústavnému posilňovaniu socialistickej ekonomickej integrácie.

Vyššia tvorba hmotných zdrojov umožňuje v tomto roku i vyšší stupeň uspokojovania potrieb obyvatelstva a rast životnej úrovne. Očakáva sa, že osobná spotreba sa v tomto roku oproti minulému roku zvýši a bude rásť rýchlejšie, než bolo plánované. Oproti úrovni uvažovanej päťročným plánom sú plánované príjmy obyvateľstva na budúci rok vyššie o viac než 4 mld Kčs. Celkove dosiahli ku koncu septembra tohto roku 184,4 mld Kčs, prírastok od začiatku roku je 10,7 mld Kčs. Znamená to, že plánované tempo 4,9 % je vývojom za tri štvrťroky prekračované o 1,3 bodu.

Reálna kúpna sila koruny sa zvýšila. To nemá obdobu v žiadnej vyspelej buržoáznej krajine. Vplyvom znižovania maloobchodných cien poklesli životné náklady za tri štvrte roku u robotníckych a zamestnaneckých rodín o 0,5 %, u dôchodcov o 0,7 % oproti rovnakému obdobiu minulého roku.

Za tri štvrťroky tohto roku je rast výdavkov obyvateľstva síce rýchlejší, než sa plánovalo, zatiaľ sa však nedosahuje plánovaný predstih pred príjmami. Prírastok nerealizovaných prostriedkov je preto na konci septembra 10,9 mld Kčs a je o 1,1 mld Kčs vyšší než v septembri minulého roku. Stav vkladov v štátnych sporiteľniach celkove dosiahol 82,3 mld Kčs, z toho pripadá viac ako štvrtina na vklady dlhodobé. Rast peňažných úspor obyvateľstva je priamo ovplyvňovaný predovšetkým dosiahnutou životnou úrovňou, pocitom hospodárskej istoty a dôverou obyvateľstva ku korune a k budúcnosti. Nákupy obyvateľstva v maloobchode dosiahnu pri prekročení príjmov zhruba úroveň plánu.

Z roka na rok stúpajú nároky obyvateľstva na kvalitu a sortiment tovaru. Obchod a výroba musia lepšie a pružnejšie reagovať na meniacu sa situáciu. S ohľadom na značnú vybavenosť našich domácností treba rýchlejšie obmieňať sortiment, najmä strojárskych výrobkov a zvýšiť aj ich kvalitu a technickú úroveň, aby zodpovedala požiadavkám našich spotrebiteľov. Rast nárokov spotrebiteľov je jav trvalý, lebo odráža rastúcu životnú úroveň našich občanov. Úlohy sa v tomto smere sústreďujú predovšetkým na odvetvie strojárstva a na spotrebný priemysel.

Vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, v súlade s celkovým zámerom piateho päťročného plánu a rozpočtového výhľadu na roky 1971 - 1975 je koncepcia štátnych rozpočtov federácie. Českej socialistickej republiky, Slovenskej socialistickej republiky a rozpočtov národných výborov na rok 1973 založená na zvyšovaní efektívnosti.

Štátny rozpočet federácie na budúci rok zabezpečuje prebytok, pričom štátne rozpočty republík a rozpočty národných výborov sú vyrovnané.

Prebytok federálneho rozpočtu nemá v súčasných podmienkach charakter rezervy, ktorú by bolo možné v priebehu roka použiť na úhradu nových nárokov na štátny rozpočet. Prebytok federálneho rozpočtu je určený na postupnú úhradu záväzkov štátneho rozpočtu v Štátnej banke československej, ktoré vznikli v minulých rokoch, a ďalej záväzkov, ktoré na seba vzal štát v súvislosti so splatením investičných úverov s dlhodobou návratnosťou. V zbývajúcich rokoch piateho päťročného plánu predstavuje celková potreba finančných zdrojov na tieto účely 6,23 mld Kčs. Postupná úhrada uvedených záväzkov z finančných zdrojov získaných z prebytkov štátneho rozpočtu umožňuje zníženie emisie a zreálňuje finančné vzťahy. To posilňuje menovú stabilitu a pevnosť československej koruny.

Rozpočtový prebytok však nepredstavuje deponované finančné prostriedky, ale je zdrojom úverového plánu. Slúži na financovanie potrieb, ktorých finančné krytie by inak vyžadovalo emisiu ďalších peňazí.

Príjmy štátnych rozpočtov dosiahnu v roku 1973 celkove 203,8 mld Kčs a proti roku 1972 rastú o 8 %. Rovnakým tempom rastú i výdavky. Rast príjmov štátnych rozpočtov je reálny a súčasne i nezbytný s ohľadom na úlohy, ktoré treba zo štátnych rozpočtov financovať. Rozsah týchto úloh vyžaduje značný stupeň prerozdelenia národného dôchodku prostredníctvom štátneho rozpočtu. Štátne rozpočty vynakladajú len na neinvestičné výdavky na kultúrne a sociálne opatrenia 89,94 mld Kčs a na úhradu straty z bytového hospodárstva 2,69 mld Kčs, čo predstavuje celkove 46,1 % z celkových výdavkov štátnych rozpočtov.

Nevyhnutný je i určitý stupeň redistribúcie prostriedkov, ktoré získa štátny rozpočet z výrobnej sféry späť v prospech výrobnej sféry, napríklad len v ústredne riadených organizáciách sa spätne cez štátny rozpočet vo forme investičných i neinvestičných dotácií vracia späť zhruba 42 mld Kčs. Nutnosť tejto redistribúcie vyplýva z nerovnomernej tvorby finančných zdrojov v jednotlivých odvetviach v porovnaní s ich potrebami. Očakávame, že pripravovaná prestavba veľkoobchodných cien racionálnejším stanovením rentability jednotlivých odvetví zníži výšku pre rozdeľovacích procesov cez štátny rozpočet.

Najvýznamnejšími zdrojmi príjmov štátnych rozpočtov sú odvody hospodárskych organizácií a daň z obratu, ktoré dohromady tvoria 73,7 % celkových príjmov.

Dynamika príjmov štátnych rozpočtov je úzko spätá s dynamikou tvorby zisku a s ním spojenými odvodmi do štátneho rozpočtu. Uvažuje sa absolútny rast zisku o 7,77 mld Kčs, t. j. o 9,7 % oproti roku 1972. Základným zdrojom rastu zisku je vedľa rastu výkonov najmä trvalé zefektívňovanie výroby, dosahované znižovaním nákladov, vyššie využívanie základných prostriedkov a fondu pracovnej doby.