Zo strany podnikov, odborných učilíšť
a učňovských stredísk sa vo väčšine
prípadov venuje slabá pozornosť mimopracovnej
činnosti dochádzajúcich učňov.
Pre takúto činnosť nie sú odborné
učilištia a učňovské strediská
vybavené potrebnými vychovávateľmi.
Nepriaznivá kvalifikačná skladba nových
vychovávateľov odborných učilíšť,
kde viac ako 75 % vychovávateľov je bez potrebnej
pedagogickej kvalifikácie, resp. pedagogickej praxe a často
i bez potrebných prostriedkov, znižuje efektívnosť
ich činnosti hlavne v politicko - ideovej oblasti a ich
práca sa obmedzuje na organizačnú a dozornú
činnosť.
Nemôžeme byť celkom spokojní ani s dosahovanými
vyučovacími výsledkami v príprave
učňovského dorastu. Napriek niektorým
dobrým výsledkom neprospelo v minulom školskom
roku v rámci Stredoslovenského kraja 1462 učňov,
čo predstavuje 4,6 %. Vedomostná úroveň
učňovského dorastu, hlavne v predmetoch spoločenskovedných,
je pomerne nízka. Negatívne sa tu odrážajú
najmä nedostatky v základnom vzdelaní zo ZDŠ,
ako i tá skutočnosť, že mnoho učňov
si nesprávne volí učebný odbor, keď
pri voľbe prevláda želanie rodičov, a
nie skutočný záujem a schopnosti žiaka.
Takýto stav sa negatívne odráža vo fluktuácii
učňov hlavne v prvých ročníkoch
- za školský rok 1971/1972 to bolo 481 učňov
- ako i v nezáujme o učenie a v dôsledkoch
z toho plynúcich: v záškoláctve, znížených
známkach z chovania, v neprospechu a podobne.
Táto situácia je veľmi vážna. Veď
v Stredoslovenskom kraji ročne končí cca
24 % žiakov povinnú školskú dochádzku
v nižších ročníkoch, čo
nutne nepriaznivo ovplyvňuje i rozmiestnenie dorastu. Ďalším
nedostatkom je, že záujem mládeže o priame
nastúpenie do pracovného pomeru bez získania
akejkoľvek kvalifikácie narastá, čo
nie je dobrý zjav. Hlavným dôvodom je tu snaha
zapojiť deti do zárobkovej činnosti hneď
po skončení povinnej školskej dochádzky.
Tento negatívny stav je podporovaný tým,
že na mnohých pracoviskách, kde sa nevyžaduje
kvalifikácia, sú pomerne dobré zárobky,
aké na druhej strane učeň nedosahuje ani
po vyučení. Negatívne tu pôsobia doterajšie
sociálne podmienky učňov, ktoré nezodpovedajú
dosiahnutému stupňu rozvoja našej spoločnosti
a diskriminujú učňovskú mládež.
K odstráneniu problému disproporcií pri rozmiestňovaní
pätnásťročného dorastu kladne prispieva
úsilie národných výborov o vytvorenie
podmienok pre budovanie krajských a okresných stredísk
pre voľbu povolania.
Musíme sa zamerať aj na prehodnotenie stavu materiálneho
vybavenia odborných učilíšť, učňovských
škôl a učňovských stredísk,
lebo ide o základnú podmienku, ktorá kladne
alebo negatívne ovplyvňuje výchovné
vyučovacie výsledky v príprave robotníckeho
dorastu.
Na základe uznesenia straníckych a vládnych
orgánov sa v posledných rokoch na úseku investičnej
výstavby zaznamenáva zvýšená
aktivita.
Ako som už zdôraznila, výchovno - vyučovacie
výsledky do značnej miery závisia od kádrového
zabezpečenia výchovno - vyučovacieho procesu.
V kvalifikácii majstrov odborného výcviku
na odborných učilištiach napriek podstatnému
zlepšeniu oproti roku 1965 zostáva z celkového
počtu 828 majstrov odborného výcviku 161
nekvalifikovaných, ktorí sú len vyučení
bez úplného stredného odborného vzdelania.
Najhoršia situácia v kádrovom obsadení
odborných učilíšť je pri vychovávateľoch,
z ktorých viac než 75 % je bez potrebnej pedagogickej
kvalifikácie. Na tomto stave má podiel i vysoká
fluktuácia, ktorá vyplýva z obťažných
podmienok výchovnej činnosti, ako i nejednotnosť
finančného odmeňovania, ktoré nedosahuje
úroveň vychovávateľov v žiackych
a učňovských domovoch, spravovaných
školskou správou. Podniky v mnohých prípadoch
nedodržiavajú ani normy počtu vychovávateľov
na ubytovaných i dochádzajúcich učňov.
Kvalifikovanosť výchovných pracovníkov
na učňovských strediskách je v porovnaní
so situáciou na odborných učilištiach
ešte nepriaznivejšia.
Vychádzajúc zo záverov pohovorových
komisií, v rámci konsolidácie politickej
situácie na školách, z komplexného hodnotenia
vedúcich výchovných zariadení, vykonávajú
sa na učňovských zariadeniach nevyhnutné
kádrové a dislokačné opatrenia.
To sú len niektoré problémy z nášho
kraja. Mám však za to, že sa prejavujú
i v iných krajoch republiky. Sú to vážne
veci, a preto kultúrne výbory Federálneho
zhromaždenia sa chcú týmto otázkam v
budúcom roku venovať v spolupráci s Českou
národnou radou a Slovenskou národnou radou. Chceme
sa zamerať predovšetkým na
- zlepšenie výchovy mládeže k voľbe
povolania, a to nielen na školách všetkých
stupňov, ale i v rodine.
- pomoc vyriešiť sociálne podmienky učňov
/za pomoci ROH/,
- spolu s SZM zintenzívniť vplyv na výchovu
učňov vhodnými kádrovými opatreniami.
Ďakujem vám za pozornosť.
Předsedající místopředseda
FS A. Pospíšil: Děkuji poslankyni Regulyové.
Slovo má poslankyně Vojteková, připraví
se poslanec Slavík.
Poslankyně SN ing. M. Vojteková: Vážený
súdruh predseda, vážené súdružky
a súdruhovia poslanci, dnešný stupeň
konsolidácie nášho národného
hospodárstva je významným politickým
a ekonomickým úspechom, ktorý vláda
dosiahla vďaka obetavej práci väčšiny
poctivo pracujúcich občanov. Tento fakt sa nepochybne
odráža aj na zostavení štátneho
rozpočtu na rok 1973.
Februárové, aprílové a nedávne
decembrové plénum ÚV KSČ však
ukazuje, že úplné ozdravenie národného
hospodárstva si vyžiada ešte hodne úsilia
hlavne tým, že sa vystupňujú nároky
na nevyhnutné zlepšenie úrovne riadenia ako
dôležitého predpokladu zvýšenia
výkonnosti nášho národného hospodárstva
a všetkých jeho článkov.
Z návrhu štátneho rozpočtu na rok 1973
je zrejmé, že sa aj naďalej bude v praxi uplatňovať
politika vyjadrená predtým zásadou: neriešiť
konsolidáciu ekonomiky na úkor životnej úrovne
ľudu, ale zvyšovať tvorbu zdrojov a mobilizovať
vnútorné rezervy, nevynímajúc ani
rezervy finančné.
Vo svojom príspevku sa chcem v tomto smere dotknúť
pomerne širokej oblasti rôznych finančných
fondov našich podnikov výrobných a hospodárskych
jednotiek i rezortov a možnosti ich využívania,
ako sme to videli po previerkach, ktoré vykonali orgány
Federálneho ministerstva financií v spolupráci
s ostatnými rezortmi, s pobočkami Štátnej
banky a s okresnými finančnými správami.
Tieto previerky sa zamerali hlavne na zistenie, či tieto
fondy zodpovedajú platným princípom riadenia,
ako aj na možnosť ich využívania v súlade
s úlohami našej finančnej politiky a s finančnými
potrebami tohto roku.
Vážené súdružky a súdruhovia,
z výsledku týchto previerok bolo zrejmé,
že naše ústredne riadené hospodárske
organizácie disponovali začiatkom roku 1972 prostriedkami
v úctyhodnej výške 107,4 mld Kčs, a
to vo fondoch povinne vytvorených v podnikoch, ako je obratový
fond, fond odmien, fond kultúrnych a sociálnych
potrieb a fond výstavby, ďalej vo fondoch vo výrobných
a hospodárskych jednotkách, ako je fond technického
rozvoja, fond výstavby, fond geologických prác
a fond škôd a náhrad.
Prevažná časť týchto podnikových
prostriedkov, t. j. 71,5 %, je sústredená do obratových
fondov na krytie dlhodobej potreby obežných prostriedkov.
Zostatky fondov odmien i fondov kultúrnych a sociálnych
potrieb podnikov sú účelovo určené.
Rozdielne zostatky vo fondoch kultúrnych a sociálnych
potrieb, prepočítané na jedného pracovníka
v rôznych odvetviach však ukazujú, že sa
tieto prostriedky nedostatočne využívajú
hlavne v oblasti politicko - výchovnej činnosti
a sociálnej starostlivosti o pracovníkov. Rozdielne
zostatky vo fondoch odmien, prerátané na jedného
pracovníka, taktiež ukazujú, že je nutné
posúdiť intenzitu prídelov do fondu v jednotlivých
rezortoch.
Pokiaľ ide o fond výstavby podnikov, je prakticky
skoro celý určený na splátky na investičnú
výstavbu.
Minimálne prostriedky v rezervných fondoch sú
len v organizáciách vedeckovýskumnej základne
a v poľnohospodárstve.
Do podnikových rizikových fondov sú sústredené
prostriedky predovšetkým v obchodných organizáciách
a slúžia na krytie cenových výkyvov.
Pri ostatných účelových fondoch podnikov
je prevažná časť prostriedkov sústredená
do fondu škôd a bonifikácie Federálneho
ministerstva dopravy a do fondov bytovej výstavby ministerstiev
poľnohospodárstva a výživy.
Pokiaľ ide o odborové fondy, ich prostriedky sú
jednak prísne účelové, jednak rezervné.
Rezervné prostriedky sú pri výške 7,5
mld Kčs pomerne značné. Vznikli centralizáciou
prostriedkov podnikových rezervných fondov a fondov
zrušených, avšak ich veľká časť
je rôznym spôsobom viazaná pôžičkami
na potreby investičného a neinvestičného
charakteru.
Rezorty majú svoje účelové fondy vytvárané
sústredením prostriedkov rezervných fondov
a zrušených fondov, priamo riadených hospodárskych
organizácií.
Súhrnom previerka ukázala voľné finančné
zdroje vo výške 2,8 mld Kčs v celoštátnom
meradle, prípadne 1,8 mld Kčs vo federácii.
Vláda sa preto rozhodla použiť ich sčasti
na úhradu účinkov devalvácie amerického
dolára, sčasti na posilnenie fondu na úhradu
ústredne riadených cien a sčasti na financovanie
investícií pri súčasnom krátení
príslušných neinvestičných a
investičných dotácií.
Pokiaľ ide o úsek podnikov riadených národnými
výbormi, previedli sa zostatky podnikových rezervných
fondov na nadriadené orgány, ktoré ich používajú
na dopĺňanie obratových fondov, na splácanie
úverov a na prídely do fondov výstavby.
Vážené súdružky a súdruhovia
poslanci, keď federálna vláda rozhodla o použití
voľných finančných zdrojov, vyžiadala
si od niektorých rezortov tiež správu o stave
pôžičiek poskytnutých z centralizovaných
zdrojov a o ich použití podľa určených
účelov.
Z týchto správ okrem iného vyplýva,
že v niektorých rezortoch zostatky blokovaných
prostriedkov budú ešte pomerne vysoké a že
dosahujú už niekoľko sto miliónov Kčs.
Bude preto iste správne, keď sa tieto zostatky použijú
výhľadovo pri napätí medzi finančnými
zdrojmi a potrebami na úhradu mimoriadnych potrieb pri
finančnom zúčtovaní so štátnym
rozpočtom na rok 1972 a ich zvyšok na financovanie
plánovaných úloh roku 1973. Treba vidieť,
že sa tieto zámery zatiaľ ešte nepremietli
v plnom rozsahu do zdrojov roku 1973 tak, aby sa aj v praxi plne
využili.
Vážené súdružky a súdruhovia
poslanci, XIV. zjazd kladie veľký dôraz na zvýšenie
efektívnosti národného hospodárstva.
Na zabezpečenie tejto úlohy sa v budúcom
roku ráta aj s opatreniami vo finančnej oblasti.
Z komplexu týchto opatrení vzhľadom na jestvujúce
problémy na úseku tvorby a použitia finančných
zdrojov považujem za správne tie opatrenia, ktoré
sledujú zlepšenie väzieb štátneho
rozpočtu s finančnými plánmi podnikov
a zabezpečenie úlohy rozpočtu v týchto
plánoch. Z praxe vieme, že mnohé podniky i
výrobné a hospodárske jednotky venujú
finančným plánom len okrajovú pozornosť.
Dívajú sa väčšinou na ne tak, že
sú "vyrovnané" a tým, že je
všetko v poriadku. Pri podrobnejšom skúmaní
sa však ukáže, že sa potreby často
podceňujú a že sa na ich krytie nepočíta
s takými vlastnými zdrojmi, aké by sa dali
vytvoriť mobilizáciou vnútorných rezerv.
Treba preto dôslednejšie viesť podniky a ich nadriadené
orgány k tomu, aby sa finančné plány
stali naozaj nástrojom, ktorý lepšie a účinnejšie
overí v praxi kvalitu celého plánu a jeho
častí.
Som presvedčená, že potom správny rozpis
finančných úloh a dôsledné zabezpečenie
ich plnenia môže v roku 1973 znamenať ďalší
krok k úspešnej realizácii našej piatej
päťročnice. Ďakujem vám za pozornosť.
Předsedající místopředseda
FS A. Pospíšil: Děkuji poslankyni Vojteková,
dávám slovo poslanci Slavíkovi, připraví
se poslanec Štáfek.