Čtvrtek 14. prosince 1972

Zo strany podnikov, odborných učilíšť a učňovských stredísk sa vo väčšine prípadov venuje slabá pozornosť mimopracovnej činnosti dochádzajúcich učňov. Pre takúto činnosť nie sú odborné učilištia a učňovské strediská vybavené potrebnými vychovávateľmi. Nepriaznivá kvalifikačná skladba nových vychovávateľov odborných učilíšť, kde viac ako 75 % vychovávateľov je bez potrebnej pedagogickej kvalifikácie, resp. pedagogickej praxe a často i bez potrebných prostriedkov, znižuje efektívnosť ich činnosti hlavne v politicko - ideovej oblasti a ich práca sa obmedzuje na organizačnú a dozornú činnosť.

Nemôžeme byť celkom spokojní ani s dosahovanými vyučovacími výsledkami v príprave učňovského dorastu. Napriek niektorým dobrým výsledkom neprospelo v minulom školskom roku v rámci Stredoslovenského kraja 1462 učňov, čo predstavuje 4,6 %. Vedomostná úroveň učňovského dorastu, hlavne v predmetoch spoločenskovedných, je pomerne nízka. Negatívne sa tu odrážajú najmä nedostatky v základnom vzdelaní zo ZDŠ, ako i tá skutočnosť, že mnoho učňov si nesprávne volí učebný odbor, keď pri voľbe prevláda želanie rodičov, a nie skutočný záujem a schopnosti žiaka. Takýto stav sa negatívne odráža vo fluktuácii učňov hlavne v prvých ročníkoch - za školský rok 1971/1972 to bolo 481 učňov - ako i v nezáujme o učenie a v dôsledkoch z toho plynúcich: v záškoláctve, znížených známkach z chovania, v neprospechu a podobne.

Táto situácia je veľmi vážna. Veď v Stredoslovenskom kraji ročne končí cca 24 % žiakov povinnú školskú dochádzku v nižších ročníkoch, čo nutne nepriaznivo ovplyvňuje i rozmiestnenie dorastu. Ďalším nedostatkom je, že záujem mládeže o priame nastúpenie do pracovného pomeru bez získania akejkoľvek kvalifikácie narastá, čo nie je dobrý zjav. Hlavným dôvodom je tu snaha zapojiť deti do zárobkovej činnosti hneď po skončení povinnej školskej dochádzky. Tento negatívny stav je podporovaný tým, že na mnohých pracoviskách, kde sa nevyžaduje kvalifikácia, sú pomerne dobré zárobky, aké na druhej strane učeň nedosahuje ani po vyučení. Negatívne tu pôsobia doterajšie sociálne podmienky učňov, ktoré nezodpovedajú dosiahnutému stupňu rozvoja našej spoločnosti a diskriminujú učňovskú mládež.

K odstráneniu problému disproporcií pri rozmiestňovaní pätnásťročného dorastu kladne prispieva úsilie národných výborov o vytvorenie podmienok pre budovanie krajských a okresných stredísk pre voľbu povolania.

Musíme sa zamerať aj na prehodnotenie stavu materiálneho vybavenia odborných učilíšť, učňovských škôl a učňovských stredísk, lebo ide o základnú podmienku, ktorá kladne alebo negatívne ovplyvňuje výchovné vyučovacie výsledky v príprave robotníckeho dorastu.

Na základe uznesenia straníckych a vládnych orgánov sa v posledných rokoch na úseku investičnej výstavby zaznamenáva zvýšená aktivita.

Ako som už zdôraznila, výchovno - vyučovacie výsledky do značnej miery závisia od kádrového zabezpečenia výchovno - vyučovacieho procesu.

V kvalifikácii majstrov odborného výcviku na odborných učilištiach napriek podstatnému zlepšeniu oproti roku 1965 zostáva z celkového počtu 828 majstrov odborného výcviku 161 nekvalifikovaných, ktorí sú len vyučení bez úplného stredného odborného vzdelania.

Najhoršia situácia v kádrovom obsadení odborných učilíšť je pri vychovávateľoch, z ktorých viac než 75 % je bez potrebnej pedagogickej kvalifikácie. Na tomto stave má podiel i vysoká fluktuácia, ktorá vyplýva z obťažných podmienok výchovnej činnosti, ako i nejednotnosť finančného odmeňovania, ktoré nedosahuje úroveň vychovávateľov v žiackych a učňovských domovoch, spravovaných školskou správou. Podniky v mnohých prípadoch nedodržiavajú ani normy počtu vychovávateľov na ubytovaných i dochádzajúcich učňov.

Kvalifikovanosť výchovných pracovníkov na učňovských strediskách je v porovnaní so situáciou na odborných učilištiach ešte nepriaznivejšia.

Vychádzajúc zo záverov pohovorových komisií, v rámci konsolidácie politickej situácie na školách, z komplexného hodnotenia vedúcich výchovných zariadení, vykonávajú sa na učňovských zariadeniach nevyhnutné kádrové a dislokačné opatrenia.

To sú len niektoré problémy z nášho kraja. Mám však za to, že sa prejavujú i v iných krajoch republiky. Sú to vážne veci, a preto kultúrne výbory Federálneho zhromaždenia sa chcú týmto otázkam v budúcom roku venovať v spolupráci s Českou národnou radou a Slovenskou národnou radou. Chceme sa zamerať predovšetkým na

- zlepšenie výchovy mládeže k voľbe povolania, a to nielen na školách všetkých stupňov, ale i v rodine.

- pomoc vyriešiť sociálne podmienky učňov /za pomoci ROH/,

- spolu s SZM zintenzívniť vplyv na výchovu učňov vhodnými kádrovými opatreniami.

Ďakujem vám za pozornosť.

Předsedající místopředseda FS A. Pospíšil: Děkuji poslankyni Regulyové. Slovo má poslankyně Vojteková, připraví se poslanec Slavík.

Poslankyně SN ing. M. Vojteková: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, dnešný stupeň konsolidácie nášho národného hospodárstva je významným politickým a ekonomickým úspechom, ktorý vláda dosiahla vďaka obetavej práci väčšiny poctivo pracujúcich občanov. Tento fakt sa nepochybne odráža aj na zostavení štátneho rozpočtu na rok 1973.

Februárové, aprílové a nedávne decembrové plénum ÚV KSČ však ukazuje, že úplné ozdravenie národného hospodárstva si vyžiada ešte hodne úsilia hlavne tým, že sa vystupňujú nároky na nevyhnutné zlepšenie úrovne riadenia ako dôležitého predpokladu zvýšenia výkonnosti nášho národného hospodárstva a všetkých jeho článkov.

Z návrhu štátneho rozpočtu na rok 1973 je zrejmé, že sa aj naďalej bude v praxi uplatňovať politika vyjadrená predtým zásadou: neriešiť konsolidáciu ekonomiky na úkor životnej úrovne ľudu, ale zvyšovať tvorbu zdrojov a mobilizovať vnútorné rezervy, nevynímajúc ani rezervy finančné.

Vo svojom príspevku sa chcem v tomto smere dotknúť pomerne širokej oblasti rôznych finančných fondov našich podnikov výrobných a hospodárskych jednotiek i rezortov a možnosti ich využívania, ako sme to videli po previerkach, ktoré vykonali orgány Federálneho ministerstva financií v spolupráci s ostatnými rezortmi, s pobočkami Štátnej banky a s okresnými finančnými správami. Tieto previerky sa zamerali hlavne na zistenie, či tieto fondy zodpovedajú platným princípom riadenia, ako aj na možnosť ich využívania v súlade s úlohami našej finančnej politiky a s finančnými potrebami tohto roku.

Vážené súdružky a súdruhovia, z výsledku týchto previerok bolo zrejmé, že naše ústredne riadené hospodárske organizácie disponovali začiatkom roku 1972 prostriedkami v úctyhodnej výške 107,4 mld Kčs, a to vo fondoch povinne vytvorených v podnikoch, ako je obratový fond, fond odmien, fond kultúrnych a sociálnych potrieb a fond výstavby, ďalej vo fondoch vo výrobných a hospodárskych jednotkách, ako je fond technického rozvoja, fond výstavby, fond geologických prác a fond škôd a náhrad.

Prevažná časť týchto podnikových prostriedkov, t. j. 71,5 %, je sústredená do obratových fondov na krytie dlhodobej potreby obežných prostriedkov.

Zostatky fondov odmien i fondov kultúrnych a sociálnych potrieb podnikov sú účelovo určené. Rozdielne zostatky vo fondoch kultúrnych a sociálnych potrieb, prepočítané na jedného pracovníka v rôznych odvetviach však ukazujú, že sa tieto prostriedky nedostatočne využívajú hlavne v oblasti politicko - výchovnej činnosti a sociálnej starostlivosti o pracovníkov. Rozdielne zostatky vo fondoch odmien, prerátané na jedného pracovníka, taktiež ukazujú, že je nutné posúdiť intenzitu prídelov do fondu v jednotlivých rezortoch.

Pokiaľ ide o fond výstavby podnikov, je prakticky skoro celý určený na splátky na investičnú výstavbu.

Minimálne prostriedky v rezervných fondoch sú len v organizáciách vedeckovýskumnej základne a v poľnohospodárstve.

Do podnikových rizikových fondov sú sústredené prostriedky predovšetkým v obchodných organizáciách a slúžia na krytie cenových výkyvov.

Pri ostatných účelových fondoch podnikov je prevažná časť prostriedkov sústredená do fondu škôd a bonifikácie Federálneho ministerstva dopravy a do fondov bytovej výstavby ministerstiev poľnohospodárstva a výživy.

Pokiaľ ide o odborové fondy, ich prostriedky sú jednak prísne účelové, jednak rezervné. Rezervné prostriedky sú pri výške 7,5 mld Kčs pomerne značné. Vznikli centralizáciou prostriedkov podnikových rezervných fondov a fondov zrušených, avšak ich veľká časť je rôznym spôsobom viazaná pôžičkami na potreby investičného a neinvestičného charakteru.

Rezorty majú svoje účelové fondy vytvárané sústredením prostriedkov rezervných fondov a zrušených fondov, priamo riadených hospodárskych organizácií.

Súhrnom previerka ukázala voľné finančné zdroje vo výške 2,8 mld Kčs v celoštátnom meradle, prípadne 1,8 mld Kčs vo federácii. Vláda sa preto rozhodla použiť ich sčasti na úhradu účinkov devalvácie amerického dolára, sčasti na posilnenie fondu na úhradu ústredne riadených cien a sčasti na financovanie investícií pri súčasnom krátení príslušných neinvestičných a investičných dotácií.

Pokiaľ ide o úsek podnikov riadených národnými výbormi, previedli sa zostatky podnikových rezervných fondov na nadriadené orgány, ktoré ich používajú na dopĺňanie obratových fondov, na splácanie úverov a na prídely do fondov výstavby.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, keď federálna vláda rozhodla o použití voľných finančných zdrojov, vyžiadala si od niektorých rezortov tiež správu o stave pôžičiek poskytnutých z centralizovaných zdrojov a o ich použití podľa určených účelov.

Z týchto správ okrem iného vyplýva, že v niektorých rezortoch zostatky blokovaných prostriedkov budú ešte pomerne vysoké a že dosahujú už niekoľko sto miliónov Kčs. Bude preto iste správne, keď sa tieto zostatky použijú výhľadovo pri napätí medzi finančnými zdrojmi a potrebami na úhradu mimoriadnych potrieb pri finančnom zúčtovaní so štátnym rozpočtom na rok 1972 a ich zvyšok na financovanie plánovaných úloh roku 1973. Treba vidieť, že sa tieto zámery zatiaľ ešte nepremietli v plnom rozsahu do zdrojov roku 1973 tak, aby sa aj v praxi plne využili.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, XIV. zjazd kladie veľký dôraz na zvýšenie efektívnosti národného hospodárstva. Na zabezpečenie tejto úlohy sa v budúcom roku ráta aj s opatreniami vo finančnej oblasti.

Z komplexu týchto opatrení vzhľadom na jestvujúce problémy na úseku tvorby a použitia finančných zdrojov považujem za správne tie opatrenia, ktoré sledujú zlepšenie väzieb štátneho rozpočtu s finančnými plánmi podnikov a zabezpečenie úlohy rozpočtu v týchto plánoch. Z praxe vieme, že mnohé podniky i výrobné a hospodárske jednotky venujú finančným plánom len okrajovú pozornosť. Dívajú sa väčšinou na ne tak, že sú "vyrovnané" a tým, že je všetko v poriadku. Pri podrobnejšom skúmaní sa však ukáže, že sa potreby často podceňujú a že sa na ich krytie nepočíta s takými vlastnými zdrojmi, aké by sa dali vytvoriť mobilizáciou vnútorných rezerv.

Treba preto dôslednejšie viesť podniky a ich nadriadené orgány k tomu, aby sa finančné plány stali naozaj nástrojom, ktorý lepšie a účinnejšie overí v praxi kvalitu celého plánu a jeho častí.

Som presvedčená, že potom správny rozpis finančných úloh a dôsledné zabezpečenie ich plnenia môže v roku 1973 znamenať ďalší krok k úspešnej realizácii našej piatej päťročnice. Ďakujem vám za pozornosť.

Předsedající místopředseda FS A. Pospíšil: Děkuji poslankyni Vojteková, dávám slovo poslanci Slavíkovi, připraví se poslanec Štáfek.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP