To jsou moje připomínky a poznatky ke vztahu ke státnímu rozpočtu, s nímž vyslovuji plný souhlas.

Předsedající místopředseda FS A. Pospíšil: Děkuji poslanci Štáfkovi, dávám slovo poslanci J. Mihálikovi.

Poslanec SL J. Mihálik: Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, vážení hostia, na dnešnom spoločnom zasadnutí Federálneho zhromaždenia prikročíme k schváleniu návrhu štátneho rozpočtu na rok 1973. Tomuto záverečnému kroku predchádzali vo výboroch rokovania o jednotlivých kapitolách rozpočtu, ako aj rokovania vo výboroch o súhrnnom návrhu štátneho rozpočtu na rok 1973 a o návrhu zákona o rozpočte čs. federácie. Vo výbore pre priemysel, dopravu a obchod sme podrobne prerokovali osem kapitol.

Vo svojom diskusnom príspevku by som chcel prehovoriť o niektorých otázkach z oblasti spojov, tak ako na ne poukázali jednotliví poslanci pri rokovaní o uvedených návrhoch rozpočtu. Tieto otázky našli svoj odraz aj v uzneseniach výboru. Pretože rozpočet zachycuje vo finančnom vyjadrení proces plnenia úloh štátneho plánu, treba sa zmieniť o niektorých jeho úlohách.

Predovšetkým sa chcem vo svojom vystúpení zamerať na niektoré problémy Federálneho ministerstva spojov. Jednou z úloh tohto rezortu je zabezpečovať kvalitnejšie a pohotovejšie uspokojovanie potrieb spoločnosti zvyšovaním kapacít v telekomunikáciách a rozširovaním automatizácie medzimestskej telefónnej prevádzky tak, aby podiel tejto prevádzky dosiahol v roku 1975 45 %. Ďalšou úlohou je zriadiť v tejto päťročnici 440 000 nových telefónnych staníc a vo veľkom rozsahu rekonštruovať dnešné miestne telekomunikácie. Súčasne s tým treba zabezpečovať opatrenia smerujúce k ďalšiemu rozvoju medzimestskej automatizácie vytváraním príslušných podmienok na úseku technickej prevádzky telekomunikačných sietí. Ide predovšetkým o miestne siete vo veľkých mestách. Preto sa bude s akciami a stavbami priamo súvisiacimi s automatizáciou veľmi dôsledne riešiť situácia vo veľkých mestách, a to novobudovanými telekomunikačnými zariadeniami.

Aké sú konkrétne skúsenosti z doterajšej výstavby týchto sietí? Presvedčili sme sa, že v mestách po celej republike sa vybudovali viaceré nové sídliská, kde ani v projektoch a ani pri realizácii ich výstavby sa súčasne nevybudovali telekomunikačné zariadenia. Až po výstavbe sídlisk a vo viacerých prípadoch až po vybudovaní ciest, po vysadení parkov a po celkovej konečnej úprave sa dodatočne znovu kopú kanály pre telefónne káble, stavajú sa budovy pre telefónne centrály, pre pošty a pod. To nie je história, to je ešte stále súčasnosť. Len sa choďte podívať na niektoré pražské sídliská, kde sú zavedené iba provizórne nevyhnutné linky a kde sa ešte len bude budovať definitívny telekomunikačný systém, hoci sú tieto sídliská už niekoľko rokov osídlené. Prečo sa o týchto otázkach zmieňujem v súvislosti s rozpočtom? Preto, lebo na jednej strane veľmi pozorne sledujeme vo výrobných závodoch efektívnosť výroby v investičnej výstavbe, hľadáme nové stavebné kapacity a na druhej strane pri týchto akciách plytváme týmito kapacitami a hlavne finančnými prostriedkami. Som toho názoru, že by v štátnom rozpočte zostalo dosť miliónov, keby sme už konečne presadili, aby sa budovanie telekomunikačnej siete stalo pevnou súčasťou výstavby sídlisk. Preto výbor pre priemysel, dopravu a obchod, keď rokoval o kapitole rozpočtu Federálneho ministerstva spojov v novembri tohto roku, odporučil, aby vláda pri prerokúvaní celkového rozpočtu čs. federácie zhodnotila, ako je rozpočtovými prostriedkami a plánom zabezpečená komplexnosť investičnej bytovej výstavby a výstavby spojov a telekomunikácií. S uspokojením sme pri rokovaní o návrhu zákona o rozpočte vo výbore vzali 7. decembra na vedomie informáciu námestníka ministra financií, že od roku 1973 sa investície spojov, ktoré predstavujú zabezpečenie určitej komplexnej vybavenosti sídlisk, stávajú pevnou súčasťou objemu výstavby a nemôžu byť dodávateľom odmietnuté. To je iste správne, lenže treba sa postarať o to, aby neostalo len pri uzneseniach. Pretože sa týmto spôsobom môžu dosiahnuť aj značné finančné úspory, je potrebné, aby sa aj finančné orgány starali o ich dodržiavanie.

Nemusím azda pripomínať, že komplexným budovaním sídlisk odstránime tiež veľa nespokojnosti medzi obyvateľmi nových sídlisk. Ďakujem za pozornosť.

Předsedající místopředseda FS A. Pospíšil: poslanec Jozef Mihálik vystoupil jako poslední z přihlášených řečníků. Žádá někdo z poslanců ještě o slovo? /Nikdo se nehlásil./ Není tomu tak. Prohlašuji rozpravu za skončenou.

Přistoupíme k závěrečným slovům. Ptám se soudruha ministra Rohlíčka, zda si přeje slovo. /Ministr Rohlíček: Áno./ Dávám slovo ministru Rohlíčkovi.

Ministr financií ČSSR doc. ing. R. Rohlíček, CSc.: Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, faktickými poznámkami by som chcel reagovať na niektoré vystúpenia. Prebytok na rok 1973 je síce nižší, ako sa predpokladal v rozpočtovom výhľade, kde za prvé tri roky päťročnice sa uvažovalo radove s 9,5 mld Kčs. V porovnaní s výsledkami prvých troch rokov piatej päťročnice je rozdiel necelej pol miliardy korún, považujem preto zabezpečovanie tejto úlohy štátnych financií za plnenie v súlade so zámermi piateho päťročného plánu.

Pokiaľ ide o prehlbujúcu sa ekonomickú diferenciáciu podnikov poľnohospodárstva, ktorá nepriaznivo ovplyvňuje ich rozvojové možnosti, v tejto súvislosti treba riešiť predovšetkým dve veci, a to stanovištné jednotky a sústavu poľnohospodárskej dane. Na obidvoch dokumentoch sa pracuje a akonáhle budú pripravené, budú predložené príslušným orgánom vrátane Federálneho zhromaždenia.

Pokiaľ ide o čiastočné zapojenie fondu rezerv a rozvoja do financovania plánovaných potrieb národných výborov, chcel by som vec upresniť, že táto otázka nie je zvláštnosťou roku 1973. Robili sme to v predošlých rokoch, a pritom objem prostriedkov fondu rezerv a rozvoj a nielen že nebol ohlozený, ale zvýšil sa viac než dvojnásobne. Nastalo posilňovanie finančnej základne národných výborov a využíva sa v súlade s miestnymi potrebami. Táto vec je predmetom neustálej pozornosti federálnej vlády i obidvoch národných vlád.

Pokiaľ ide o zostatky fondov na úrovni podnikov a výrobných a hospodárskych jednotiek, dnes sa jednak obhospodarujú v súlade s vládnym na riadením č. 139, jednak sú zapájané do reprodukčného procesu v súlade s hospodárením s finančnými prostriedkami na príslušné roky. Vláda i Federálne ministerstvo financií systematicky kontroluje využívanie týchto fondov a ich zostatkov. To bol tiež zámer previerky týchto fondov v priebehu roku 1972.

Pokiaľ ide o využívanie prostriedkov vkladaných do národného hospodárstva a zvyšovania kontroly ich využívania, o to sa usilujeme jednak podľa platných právnych noriem, jednak praktickou politickou i ekonomickou činnosťou orgánov vlády.

Chcel by som vás, vážené súdružky a súdruhovia poslanci ubezpečiť, že tak, ako sme to urobili s pripomienkami a námetmi jednotlivých výborov, budeme sa sústavne zaoberať i pripomienkami z tohto plenárneho zasadnutia k rozpočtu na budúci rok. Pretože neboli podané žiadne námietky, ani nebol vyslovený nesúhlas, odporúčam, aby bol návrh rozpočtu československej federácie schválený.

Předsedající místopředseda FS A. Pospíšil: Děkuji ministru Rohlíčkovi za jeho odpověď k připomínkám.

Přeje si slovo společný zpravodaj Sněmovny lidu? /Zpravodaj poslanec SL J. Doležal: Ne./

Přeje si slovo společný zpravodaj Sněmovny národů? /Zpravodaj poslanec SN A. Blažej: Ano. / Dávám slovo zpravodaji poslanci SN prof. ing. A. Blažejovi.

Zpravodaj poslanec SN prof. ing. A. Blažej, DrSc.: Vážené súdružky a súdruhovia, po dohode so spravodajcom Snemovne ľudu chcem zaujať stanovisko k niektorým otázkam.

V príspevkoch poslancov neboli vyslovené vážne pripomienky k štruktúre rozpočtu ani k zameraniu politických a ekonomických cieľov štátnej finančnej politiky, ani k úlohám, ktoré boli vytýčené v realizácii rozpočtu pre rok 1973. Niektoré nejasnosti vysvetlil súdruh minister financií a k ďalším otázkam pripraví ministerstvo financií ďalšie odpovede.

Myslím, že rozpočet berie skutočne do úvahy všetky pozitívne faktory vo vývoji nášho národného hospodárstva dosiahnuté za prvé dva roky päťročného plánu a že ďalej plánovite prehlbuje, rozširuje a posilňuje tieto vývojové tendencie a cieľavedome potlačuje negatívne činitele, t. j. preventívne predchádza tomu, aby sa z nich stali chronické nemoci našej ekonomiky.

Rozpočet zabezpečuje zodpovedné plnenie smerníc piateho päťročného plánu, a preto odporúčam v mene obidvoch spravodajcov, aby bol návrh rozpočtu na rok 1973 schválený.

Předsedající místopředseda FS A. Pospíšil: Děkuji zpravodaji za doslov.

Přistoupíme k hlasování. V zasedacím sále je přítomno 62 poslanců Sněmovny národů zvolených v ČSR, 55 poslanců Sněmovny národů zvolených v SSR a 157 poslanců Sněmovny lidu. Protože při hlasování o státním rozpočtu platí podle čl. 42 odst. 2 písm. e/ ústavního zákona o čs. federaci zákaz majorizace, hlasují ve Sněmovně národů odděleně poslanci zvolení v ČSR a poslanci zvolení v SSR.

Prosím o hlasování poslance Sněmovny národů, kteří byli zvoleni v ČSR. Kdo z těchto poslanců souhlasí s návrhem zákona o státním rozpočtu čs. federace na rok 1973 podle návrhu zpravodaje, nechť zvedne ruku! /Hlasuje se./

Je někdo proti? /Nikdo./

Zdržel se někdo? /Nikdo./ Děkuji.

S návrhem souhlasí všichni přítomní poslanci Sněmovny národů z ČSR. Žádám nyní o hlasování poslance Sněmovny národů, kteří byli zvoleni v SSR. Kdo z těchto poslanců souhlasí s návrhem zákona o státním rozpočtu čs. federace na rok 1973 podle návrhu zpravodaje, nechť zvedne ruku(/Hlasuje se./

Je někdo proti? /Nikdo./

Zdržel se někdo? /Nikdo./

Pro zákon hlasovali též všichni přítomní poslanci Sněmovny národů, zvolení v SSR. Sněmovna národů přijala zákon jednomyslně.

Nyní budou hlasovat poslanci Sněmovny lidu. Kdo z poslanců této sněmovny souhlasí s návrhem zákona o státním rozpočtu čs. federace na rok 1973 podle návrhu zpravodaje, nechť zvedne ruku! /Hlasuje se./

Je někdo proti? /Nikdo./

Zdržel se někdo? /Nikdo./

pro návrh zákona hlasovali všichni přítomní poslanci Sněmovny lidu, která jej schválila jednomyslně.

Vzhledem k tomu, že Sněmovna lidu a Sněmovna národů přijaly shodná usnesení, konstatuji, že Federální shromáždění Československé socialistické republiky schválilo zákon o státním rozpočtu čs. federace na rok 1973.

Vážené soudružky poslankyně, vážení soudruzi poslanci, na pořadu je dále

Úvodní slovo přednese ministr práce a sociálních věcí ČSSR s. Michal Štanceľ. Prosím, aby se ujal slova.

Ministr práce a sociálních věcí ČSSR M. Štanceľ: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, dovoľte, aby som z poverenia vlády ČSSR odôvodnil návrh zákona o zvýšení prídavkov na deti a výchovného, ktorý vychádza zo spoločného uznesenia ÚV KSČ, vlády ČSSR a ÚRO.

Dnes prerokúvaný návrh zákona o zvýšení prídavkov na deti a výchovného je ďalšou etapou pri plnení úloh uložených XIV. zjazdom strany a je tak z hľadiska spoločenského rozsahu, ako i z hľadiska nákladov najrozsiahlejším zo sociálno - politických opatrení prijatých po XIV. zjazde KSČ.

Postupná politická i ekonomická konsolidácia vytvorila priaznivé podmienky pre uskutočnenie ďalších opatrení v oblasti sociálnej politiky. Z roka na rok sa zvyšuje životná úroveň obyvateľstva, stúpajú reálne príjmy.

V správe predsedníctva ÚV KSČ k ekonomickým otázkam, prednesenej súdruhom dr. Lubomírom Štrougalom na zasadnutí ústredného výboru 9. decembra sa konštatovalo, že výsledky vývoja našej ekonomiky sú úspešné, že ciele 5. päťročného plánu rozvoja národného hospodárstva sa nám darí vcelku rovnomerne uskutočňovať a že hlavné úlohy plánu na tento rok budú v základných proporciách nielen dodržané, ale i prekročené. To dokumentuje, že väčšina pracujúcich správne pochopila hospodársku politiku strany a že pod vedením strany ju úspešne uvádza do života. Dosiahnuté výsledky umožňujú postupne ďalej zvyšovať životnú úroveň a posilňovať sociálne istoty pracujúcich, ako sú vyjadrené v dokumentoch XIV. zjazdu KSČ.

V sociálnej oblasti postavil XIV. zjazd strany na jedno z prvých miest opatrenia na zlepšenie populačného vývoja, ktoré sa majú predovšetkým týkať zvýšenej spoločenskej pomoci rodinám s deťmi a mladým manželstvám.

Náš populačný vývoj prebiehal v prvých rokoch po druhej svetovej vojne pomerne priaznivo. V období vojny dochádzalo k značnému odkladaniu sobášov, a teda i pôrodov až na povojnové roky. Za obdobie rokov 1945 - 1949 dosiahol počet živo narodených detí ročne v priemeru 285 000. V priebehu ďalších rokov, najmä po roku 1953, začal tento počet výrazne klesať, takže v období rokov 1955 - 1959 dosiahol výšku iba 246 000 ročne.

V rokoch 1968 - 1969 sme sa v populačnom vývoji ocitli na jednom z posledných miest v Európe. V období rokov 1965 - 1969 sa u nás narodilo v priemere iba 221 000 detí ročne, v roku 1968 dokonca iba necelých 214 000, čo bolo najmenej za celú dobu trvania Československa.

Nepriaznivý vývoj pôrodnosti je najlepšie vidieť z počtu živo narodených detí na 1000 obyvateľov. V rokoch 1950 - 1954 pripadalo na 1000 obyvateľov ešte 22,0 detí, v rokoch 1955 - 1959 iba 18,5, v roku 1960 iba 15,9 živo narodených detí a v roku 1968 dokonca len 14,9.

V priebehu posledných 20 rokov sa neraz začala výraznejšie prejavovať tendencia k menšiemu počtu detí v rodine. Znižoval sa podiel obyvateľstva v mladších vekových skupinách a zvyšoval sa podiel vo vyšších vekových skupinách, čím dochádzalo k zhoršeniu vekovej štruktúry.

Z hľadiska počtu detí na rodinu bol vývoj nasledovný: ak sa v roku 1950 z celkovej pôrodnosti v ČSSR narodilo ešte 16 % tretích detí. V roku 1970 to už bolo len 11,5 %. Súčasne sa však zvýšil počet rodín s jedným dieťaťom, takže jednodetné rodiny predstavovali v roku 1970 z celkového počtu rodín s nezaopatrenými deťmi v ČSSR 44 %.

Populačný vývoj v rokoch 1950 - 1969, ako som už uviedol, nebol priaznivý. Všetky tieto údaje svedčia o tom, že nie je možné nečinne hľadieť na ďalší vývoj štruktúry nášho obyvateľstva, ak nechceme, aby došlo - a podľa prepočtov po 80 rokoch by skutočne došlo - k celkovému zhoršeniu skladby obyvateľstva a k zníženiu počtu obyvateľov v produktívnom veku.