Zpravodaj poslanec SN ing. M. Fabík: Vážený súdruh predseda Federálneho zhromaždenia, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, Branný a bezpečnostný výbor a Ústavnoprávny výbor Snemovne národov prerokovali návrh zásad zákona o ochrannom dohľade v januári a paragrafovaný návrh tohto zákona v apríli t. r. Prerokúvanie vo výboroch nespočívalo len v posúdení legislatívnych aspektov, ale aj v plnom uplatnení politických i morálnych hľadísk. Poslanci výborov posúdili návrh zákona ako vyjadrenie spoločenských záujmov v boji proti živlom dopúšťajúcim sa opakovanej trestnej činnosti, u ktorých sa prísnosť a rozsah trestu nestretli s kladným výsledkom.

Recidivisti, ktorých sa návrh zákona týka, sú po návrate z výkonu trestu včleňovaní do zamestnania, plne využívajú vymoženosti našej socialistickej spoločnosti, hlásia sa o začleňovacie a náborové príspevky, využívajú lacné ubytovanie i stravovanie. Väčšinou však v krátkom čase z pracoviska zmiznú, aby znovu niekde páchali trestnú činnosť.

Spoločnosti tak vznikajú značné finančné a materiálne škody, ktoré sa zväčšujú pri ich obťažnom stíhaní po celom území nášho štátu. Pritom treba vziať do úvahy, že morálne škody, ktoré spôsobia, napr. nedôvera zamestnávateľov i národných výborov ku všetkým potrestaným prichádzajúcim z výkonu trestu, alebo ovplyvňovanie mladých ľudí a ich zaťahovanie do trestnej činnosti, sú väčšie ako straty finančné a materiálne.

Naša spoločnosť sa nechce pasívne dívať na činnosť recidivistov, ale má záujem ju dôsledne potlačovať. Pritom chce postupovať citlivo a v prvom rade čeliť trestnej činnosti činnou prevenciou.

Dnes prerokúvaný návrh zákona o ochrannom dohľade má byť práve jednou zo zbraní pri potlačovaní recidívy.

Poslanci branných a bezpečnostných a ústavnoprávnych výborov sa domnievajú, že schválením zákona o ochrannom dohľade sa nevyrešia všetky problémy recidívy a jej potlačovania. Považujú tento návrh za súčasť represie, ktorá má veľký význam, ale zostáva len jedným článkom potrebného systému. Poslanci poukazujú na to, že väčšina socialistických štátov má oveľa hlbšie rozpracovaný systém resocializácie a dosahuje v tejto činnosti dobré výsledky. Majú resocializačné ústavy, kým u nás nemáme inštituciálnym spôsobom vyriešenú ani protialkoholickú liečbu.

Poslanci sa preto stotožňujú s vysvetlením podpredsedu vlády prof. dr. Laca, ktorý im potvrdil, že navrhovaný zákon o ochrannom dohľade sa považuje za prvú vážnu súčasť systému prevýchovy potrestaných.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, dovoľte mi, aby som sa zameral na niektoré konkrétne pripomienky, uplatnené pri prerokúvaní návrhu zákona vo výboroch.

Ochranný dohľad znamená pre odsúdeného, ktorému bol uložený, značné obmedzenie osobných slobôd. To je však celkom pochopiteľné, pretože ide o súčasť trestu uloženého súdom. Niektorí naši poslanci môžu vzniesť dotazy a pripomienky napr. k § 2 ods. 1 písm. b/, ako často sa musí potrestaný hlásiť na VB, či podľa toho istého paragrafu písm. c/ znamená vstup do bytu i prehliadku.

Na takýto dotaz odpovedá priamo § 6, kde sa ukladá orgánom Verejnej bezpečnosti, aby do práv odsúdeného zasahovali čo najmenej a len v miere potrebnej na dosiahnutie účelu ochranného dohľadu. Pokiaľ ide o frekvenciu hlásenia a kontrol vykonávaných orgánmi VB, bude sa meniť, a to podľa nebezpečnosti konania odsúdeného, jeho sklonov a mentality, špecializácie v trestnej činnosti, podľa stupňa dosiahnutej resocializácie a pod. Môžu byť prípady, ako nám to potvrdil aj súdruh podpredseda vlády, že kontrola alebo hlásenie niektorých nebezpečných recidivistov môže prebiehať denne.

V čase prerokúvania návrhu zákona nebol poslancom známy návrh nariadenia ministra vnútra ČSSR o zásadách jednotného výkonu ochranného dohľadu vykonávaného útvarmi VB. Tento návrh, ktorý bude prerokovaný s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy, berie do úvahy práva potrestaných a zabezpečuje, aby sa do nich zbytočne nezasahovalo. Napr. vysvetľuje aj to, že vstup do bytu nie je prehliadkou a v nočnom čase sa má uplatňovať iba vtedy, ak to budú vyžadovať okolnosti.

V priebehu rokovania výborov bola uplatnená pripomienka, aby bol ochranný dohľad rozšírený na všetky kočujúce osoby. Pripomienka vychádzala z poznatkov našich občanov, ktorí boli svedkami toho, že kočujúce osoby sa často dopúšťali trestnej činnosti. S touto pripomienkou sa dalo ťažko súhlasiť, keďže kočovníctvo sa obmedzuje iným zákonom a ochranný dohľad, ako hovorí § 4 návrhu zákona, sa spája bezprostredne s trestom, je jeho súčasťou a rozhodnutie o ňom vykonáva súd.

V celom rade prípadov, keď súd vyniesol rozsudok, ktorým sa uložil trest odňatia slobody, sa stávalo, že sa nástup trestu odkladal, tým sa vlastný trest znehodnocoval a potrestaný sa často pred nástupom trestu dopúšťal ďalšej trestnej činnosti. § 5 ods. 2 návrhu zákona však umožňuje tento nedostatok do určitej miery odstrániť, pretože s výkonom ochranného dohľadu je možné začať už pred nástupom trestu v nápravnom zariadení.

Naši poslanci usudzujú, že konanie orgánov VB pri ochrannom dohľade bude značne zložitou úlohou. Zdôrazňujú, že len vskutku dobrá spolupráca s národnými výbormi, spoločenskými a hospodárskymi organizáciami a i s jednotlivými občanmi zabezpečia podmienky pre zvládnutie tejto úlohy. Táto zásada je tiež začlenená do § 6 návrhu zákona a do nariadenia ministra vnútra ČSSR.

V návrhu zákona o ochrannom dohľade sa uvažovalo o tom, aby výkon ochranného dohľadu zanikal súčasne s nástupom základnej vojenskej služby. Poslanci - príslušníci ČSĽA však boli toho názoru, že nástup vojenskej služby by mal ochranný dohľad iba prerušovať, čím by samotný zákon získal na vážnosti a každý potrestaný by v priebehu výkonu vojenskej služby mal na pamäti, že dohľad bude pokračovať v závislosti od toho, aké budú posudky veliteľov. Tým sa bude zdôrazňovať i podporovať veliteľská autorita.

Návrhy poslancov v tomto smere boli uznané za oprávnené a boli začlenené do § 7 návrhu zákona. Je to v plnom súlade i s ostatnými ustanoveniami tohto paragrafu, kde sa hovorí o tom, že ochranný dohľad sa prerušuje v tých prípadoch, keď ho nie je možné účinne vykonávať, napr. počas liečenia, väzby a pod.

Návrh na prepustenie potrestaného z ochranného dohľadu mali pôvodne podávať iba orgány. Poslanci vzali do úvahy výchovný aspekt a navrhovali, aby právo návrhu mala aj osoba, ktorej bol ochranný dohľad uložený. Spresnený návrh bol potom zapracovaný do § 9 ods. 2 písm. c/ návrhu zákona. Obavy z toho, že by potrestaný podával návrh na zrušenie dohľadu ihneď po vykonaní trestu na slobode, boli odstránené tým, že sa tak môže stať najskôr rok po začatí výkonu ochranného dohľadu.

Na schôdzkach a v rozprave branných a bezpečnostných výborov a ústavnoprávnych výborov neboli uplatnené pripomienky alebo návrhy, ktoré by boli v rozpore s princípmi návrhu zákona. Išlo iba o objasnenie a výklad niektorých jeho častí, príp. o spresnenie alebo doplnenie, ako napr. v § 7 a v § 9 návrhu zákona.

S ohľadom na to, že všetci poslanci vidia nutnosť prijatia zákona, ktorý by čelil činnosti recidivistov, a pretože pripomienky a návrhy poslancov boli zvážené a vzaté do úvahy v paragrafovanom návrhu zákona, odporúčajú Branný a bezpečnostný výbor a Ústavnoprávny výbor Snemovne národov návrh zákona o ochrannom dohľade schváliť.

Předseda FS A. Indra: Děkuji zpravodaji poslanci Fabíkovi. Prosím, aby za výbory Sněmovny lidu přednesl zpravodajskou zprávu společný zpravodaj poslanec Zdeněk Vondrák.

Zpravodaj poslanec SL Z. Vondrák: Vážený soudruhu předsedo Federálního shromáždění, vážené soud ružky a soudruzi poslanci, branný a bezpečnostní výbor a ústavně právní výbor Sněmovny lidu projednávaly návrh zásad zákona a návrh zákona o ochranném dohledu na společných schůzích s výbory Sněmovny národů. V jejich jednáních bylo dosaženo naprostého souladu v názorech na význam a poslání zákona o ochranném dohledu. Poznatky, připomínky a návrhy uplatněné v rozpravě uvedl ve zpravodajské zprávě poslanec ing. Fabík.

Dovolte však, abych k předcházející zpravodajské zprávě měl jedno doplnění. Poslanci navrhovali věnovat projednávanému zákonu patřičnou pozornost a zejména publicitu, aby naši občané se seznámili s novým opatřením, které zabezpečuje také pro ně samotné větší ochranu, a aby byli získáni pro další prohlubování vztahů a spolupráce s orgány činnými v trestním řízení a k poskytování pomoci jak jim, tak i národním výborům, společenským a hospodářským orgánům při uplatňování zákona o ochranném dohledu i při realizaci resocializačních opatření.

Za výbory branné a bezpečnostní a ústavně právní Sněmovny lidu připojuji se k návrhům, předneseným zpravodajem výborů Sněmovny národů a doporučuji plénu obou sněmoven návrh zákona o ochranném dohledu schválit.

Předseda FS A. Indra: Děkuji zpravodaji poslanci Vondrákovi.

Zahajuji rozpravu. Zatím se předem písemně přihlásili poslanci Pavel Kapec, Olga Vacková, Kamil Richter a Libuše Procházková. Uděluji slovo poslanci Pavlu Kapcovi a prosím, aby se připravila poslankyně Vacková.

Poslanec SN P. Kapec: Vážený súdruh predseda Federálneho zhromaždenia, vážené súdružky a súdruhovia, vo svojom vystúpení chcem hovoriť o návrhu zákona o ochrannom dohľade z hľadiska boja proti recidíve. Recidíva trestnej činnosti je závažným problémom nielen u nás, ale na celom svete. Vyvíja sa pomerne nepriaznivo a z roka na rok stúpa, dôkazom čoho je aj skutočnosť, že v roku 1971 oproti predchádzajúcemu roku vzrástla až o 18 %.

Podľa môjho názoru nemôžeme hovoriť o profesionálnych recidivistoch, pretože tento pojem v našej socialistickej spoločnosti už neexistuje. Tu mám na mysli takú skutočnosť a takých remeselných recidivistov, ktorí by sa živili výlučne trestnou činnosťou. Napriek tomu však je recidíva trestnej činnosti vysoká a musíme urobiť všetko, aby v krátkom čase zaznamenala klesajúcu tendenciu. Od krízových rokov 1968 - 1969, keď sa recidíva ešte viac zvýraznila, sme dosiahli určité zlepšenie stavu, dosiahol sa určitý stupeň nápravy aj u recidivistov, avšak napriek tomu nemôžeme byť ešte spokojní s celkovým vývojom a trestnou činnosťou týchto recidivistov.

Ak máme na zreteli skutočnosť, že recidíva je u nás pomerne vysoká, je žiadúce, aby všetci, celá naša spoločnosť, ktorým záleží na dobrom mene svojej socialistickej vlasti pomáhali recidivistom po výkone trestu, aby sa opäť nedostali na scestie, ktoré by im znovu umožňovalo páchať trestné činy.

Najvyššiu recidívu trestnej činnosti zaznamenávame na úseku zanedbávania povinnej výživy, kde by bolo žiadúce viac spolupôsobenia spoločenských a hospodárskych organizácií a iných orgánov tam, kde konkrétne takýto recidivista pracuje alebo žije. Skutočnosť, že viac než 70 % stíhaných osôb bolo pre tento trestný čin trestaných, nám ukazuje hľadať cestu, ako primäť tieto osoby, keď nie prinútiť, k plateniu výživného.

Kto tým trpí, keď je takto zanedbávaná povinná výživa detí? Ako môže z takého dieťaťa vyrásť zdravý a socializmu oddaný občan, keď vo svojom rodičovi nevidí vzor, keď rodičovská láska sa mnohokrát rozplyne v niekoľkých korunách, v podobe neplatenia výživného, avšak takého otca alebo matku - recidivistu to ani trochu nemrzí.

Snáď niet obce alebo mesta, kde by sme takéto prípady nezaznamenali, kde by sme nemali takýchto recidivistov, čo však nám dáva návod, aby sme zvýšili účinnosť boja proti takýmto recidivistom.

Naša socialistická spoločnosť sa stará o dobrý rozvoj našej vlasti, o dobrú socialistickú výchovu detí a mládeže, avšak ak takýto rodič si robí, čo chce, treba ho brať na tú najprísnejšiu zodpovednosť, aby jeho činom netrpeli deti.

Je navyše žiadúce, aby všetkým nám záležalo na takýchto prípadoch, aby sme upozorňovali orgány zodpovedné za tento neblahý stav a aby všetci povedali, že vo svojej obci, v meste, na pracovisku, budeme dbať o to, aby takéto a podobné prípady sa už viac neopakovali.

Ďalej, súdružky a súdruhovia, chcem uviesť, že vysoká je recidíva pri majetkových trestných činoch, najmä však pri činoch proti osobnému vlastníctvu, a to tak pri podvodoch, ako aj pri krádežiach a rozkrádaní majetku v socialistickom vlastníctve, pri trestnom čine príživníctva, výtržníctva, znásilnenia alebo lúpeže. Vysoký počet recidivistov sa dopúšťa trestného činu opilstva, pričom v najväčšej časti ide o opilstvo v doprave. Koľko statočných občanov v tomto smere príde o život, koľko zla sa narobí, avšak mnohí z nás občanov chodíme okolo takýchto trestných činov nevšímavo.

Bolo by žiadúce sprísniť na každom pracovisku disciplínu, prísnejšiu sebakázeň a hneď, i keď je to aj v malom množstve, robiť opatrenia, aby podobné prípady sa nikde neopakovali, lebo vieme, že niekedy celkom malá vec sa rozrastie na veľkú, že aj z malého vinníka sa stáva neskoršie recidivista, ale už je potom neskoro.

Nemali by sme si, vážené súdružky a súdruhovia, nevšímať spolu so všetkými našimi občanmi takých, ktorí sa potulujú po dedinách a mestách bez práce, ktorí si rôznymi spôsobmi prizarábajú, ktorí veľa razy vylákajú od občanov peniaze alebo iné hodnoty na to, že im obstarajú to či ono, a hoci tohto občana vôbec nepoznáme, za jeho tvárou sa môže rafinovane skrývať recidivista, ktorý bez práce chce získať peniaze, ktorý tým pácha vysokú trestnú činnosť.

Bolo by žiadúce raz navždy týmto príživníkom odzvoniť, aby v skutočnosti pocítili spravodlivú ruku zákona, keď sa takých trestných činov dopúšťajú, s čím naši voliči vrelo súhlasia.

Vieme, že príčiny recidívy alebo podmienky recidívy môžu byť pri každom druhu trestnej činnosti rôzne. My sa však dívame na človeka, ktorého by sme v žiadnom prípade nechceli zatracovať a ktorého by sme chceli plne v pracovnom zápolení využiť v prospech budovania našej socialistickej spoločnosti, ktorého by sme chceli navrátiť späť medzi ostatných statočných a pracovitých občanov, ktorým záleží na rozvoji našej socialistickej spoločnosti, na našom veľkom diele s cieľom plniť doslova závery nášho XIV. zjazdu KSČ.

Ak významným faktorom pri recidíve je samotná osoba recidivistu, tak potom plným právom jej venujeme veľkú pozornosť. Tu práve po návrate z výkonu trestu by sme mali povedať a poskytnúť každému konkrétnu pomoc, dať každému recidivistovi možnosť ihneď sa zapojiť do pracovného pomeru, aby mal kde bývať, mali by sme ho prijať medzi nás ako svojho, aby necítil menejcennosť, čo by mu len mohlo dopomôcť k návratu do čestného a poctivého života. To však veľmi záleží na tom ktorom recidivistovi samotnom, aby to pochopil ako nutnosť s cieľom napraviť svoje chyby a dostať sa na úroveň ostatných statočných občanov, ktorí žijú riadnym životom.

Všetci vieme, že prácou sa živíme. Napr. nechuť k práci môže viesť mnohokrát spolu s ďalšími okolnosťami k majetkovým deliktom alebo aj k príživníctvu, kde je nanajvýš žiadúce ihneď po odpykaní trestu každého recidivistu zapojiť do aktívnej práce, aby práve aj on sa živil prácou a žil životom riadneho človeka.

Prax potvrdzuje, že u recidivistov, ktorí sa dopúšťajú trestnej činnosti v krátkom časovom období po prepustení z výkonu trestu, sa obyčajne ukáže, že k opakovanej trestnej činnosti došlo v dôsledku týchto hlavných faktorov: mohlo dôjsť k zlyhaniu prevýchovného procesu v priebehu posledného výkonu trestu, ďalej mohlo dôjsť k recidíve v dôsledku vlastnej osobnosti recidivistu, jeho závažných psychických zaťažení, ako je napr. ťažká psychopatia atď., alebo to mohla byť aj skutočnosť, že pri opakovanej trestnej činnosti môže mať vplyv alkohol, ktorý je u viacerých recidivistov spúšťacím mechanizmom jeho negatívnych vlastností, ale ktoré páchatelia zvládnu, ak sú triezvi.