Ak práve nepriaznivý vývoj recidívy kladie nám tieto otázky, prečo sa páchateľ znovu dopustil trestnej činnosti alebo prečo došlo k zlyhaniu prevýchovného procesu, musíme sa zamyslieť a povedať si, aké opatrenia treba urobiť, aby k takému zlyhaniu nedošlo, už som o tom hovoril.

Socialistická spoločnosť, v ktorej odpadajú predpoklady pre existenciu zločinnosti ako produktu spoločenských pomerov, umožňuje účinný boj proti kriminalite a recidíve. Ide nám práve o to, aby tieto možnosti v našich podmienkach boli aj plne využité.

Domnievam sa, že navrhovaný zákon o ochrannom dohľade je čiastkovým, ale o to významnejším príspevkom k organizovanému boju a zásahom spoločnosti proti recidíve. Môže mať mimoriadny význam pre ďalší boj proti recidíve, ak všetci spoločnými silami na každom pracovisku alebo v mieste bydliska budeme jeho realizáciu napomáhať.

Riadny výkon ochranného dohľadu, ako je navrhovaný v zákone, bude mať vplyv na všetky faktory, o ktorých som hovoril a ktoré môžu mať vplyv na recidívu trestnej činnosti.

Prevýchovný proces, ktorý dosial prakticky končil výkonom trestu, bude teraz ďalej pokračovať výkonom ochranného dohľadu. Tu práve okrem kompetentných orgánov, ktoré budú mať zodpovednosť za ochranný dohľad, mali by sme všetci spolupôsobiť, aby takýto recidivista sa dostal čo najskôr do normálneho života, aby so všetkou zodpovednosťou pristupoval k plneniu občianskych povinností, čím by sa mu mohol uložený ochranný dohľad čo najskôr zrušiť.

Možností pôsobenia spoločnosti na páchateľa bude celý rad a pôjde preto len o to, aby boli v plnej miere využívané. Môžeme predpokladať, že výkonom ochranného dohľadu bude obmedzená recidíva, ku ktorej dochádzalo najmä pre rôzne objektívne readaptačné ťažkosti, ktoré súvisia s prechodom odsúdeného po jeho prepustení z výkonu trestu na slobodu, a to či už ide o možnosti ubytovania týchto osôb alebo o ich pracovné umiestnenie.

Výkon ochranného dohľadu si vyžiada určitú a veľmi potrebnú organizátorskú činnosť. K nej máme všetci dopomôcť, aby takto zákon o ochrannom dohľade sa uviedol do praktického života ihneď po jeho schválení.

Som preto presvedčený, že zákon o ochrannom dohľade prispeje aj k účinnejšiemu uplatňovaniu a dodržiavaniu dosiaľ platných predpisov a že s pomocou všetkých nás poslancov, funkcionárov a občanov, premeníme slová aj na tomto úseku v praktické činy a že trestná činnosť recidivistov bude čím ďalej tým menšia.

Předseda FS A. Indra: Děkuji poslanci Kapcovi. Slovo má poslankyně Sněmovny národů Oľga Vacková. Připraví se poslanec Sněmovny národů Kamil Richter.

Poslankyně SN RSDr. O. Vacková: Vážený súdruh predseda, vážené Federálne zhromaždenie, súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci. Pri prerokúvaní správy generálneho prokurátora a Najvyššieho súdu ČSSR o stave socialistickej zákonnosti v minulom roku sme konštatovali, že jedným zo základných problémov boja s kriminalitou, ktorá je najnebezpečnejšou formou porušovania socialistickej zákonnosti, je dosiahnutie rozhodného obratu v stave recidívy trestnej činnosti.

Navrhovaný zákon o ochrannom dohľade vhodne dopĺňa sústavu opatrení, ktorými sa naša socialistická spoločnosť chráni pred asociálnymi a morálne narušenými živlami, a súčasne je aj zákonným opatrením, ktoré má doplniť a prispieť k zvýšeniu účinnosti existujúceho systému prevýchovy recidivistov po ich prepustení z trestu.

Plne sme si pri prerokúvaní zásad zákona i jeho paragrafovanej osnovy vo výboroch uvedomovali, že je to úloha nemalá a že prijímaný zákon je len jedným z opatrení v boji proti recidíve. Veľa bude záležať na tom, ako sa bude používať v jednote s ďalšími opatreniami výchovného charakteru. A práve tejto stránke navrhovaného zákona o ochrannom dohľade by som chcela venovať pozornosť vo svojom diskusnom vystúpení.

Pri vykonávaní ochranného dohľadu vystupuje do popredia význam spolupráce Verejnej bezpečnosti s národnými výbormi a s hospodárskymi i spoločenskými organizáciami, ich koordinovaný postup pri vykonávaní ochranného dohľadu a pri riešení všetkých otázok, ktoré s tým súvisia. Pritom cieľom všetkých opatrení je prevychovávať recidivistu na taký spôsob života, aký zodpovedá základným požiadavkám človeka socialistickej spoločnosti.

Jedným zo základných predpokladov prevýchovy recidivistov pre ich spoločenské uplatnenie je začlenenie do pracovného procesu a získanie potrebného vzdelania a odbornej kvalifikácie. Avšak viac než polovica recidivistov má len podpriemernú úroveň vzdelania a kvalifikácie.

Musíme vidieť, že veľká časť recidivistov pochádza často z rozvedených alebo inak rozvrátených manželstiev a z defektných rodín a že neradostné detstvo a nepriaznivé podmienky, v ktorých vyrastali, sa nutne prejavili v nedostatočnej rozumovej a citovej výchove aj v rôznych psychických citových anomáliách. Mnohí recidivisti prepadli alkoholizmu alebo sa u nich prejavujú rôzne formy odchýlok od psychickej normy, ktoré ich vedú nielen k trestnej činnosti, ale obmedzujú aj možnosti ich nápravy. Takíto jednotlivci by sa často mali podrobiť predovšetkým odbornej prevencii, aby ako zdraví ľudia mohli byť začlenení do pracovného procesu.

To sú všetko problémy, ktoré sťažujú nielen ich pracovné zaradenie, ale aj ich prevýchovu. Ak sú schopní vykonávať len jednoduché a mechanické práce, nie je ľahké prebudiť v nich hlbší vzťah k práci. Je preto dosť ťažké nájsť im také pracovné prostredie, v ktorom by boli zabezpečené podmienky pre dokončenie ich prevýchovy. Väčšina z nich má ešte navyše oslabenú vôľu a nemá vôbec chuť pracovať. Nízka kultúrna úroveň ovplyvňuje spôsob ich života a často sa dostávajú do styku s osobami seberovnými, a to obyčajne ich privádza na scestie, kde sa znovu dostávajú do konfliktu s trestným zákonom. Tak sa títo ľudia postupne odcudzujú našej spoločnosti, zaujímajú k nej nepriateľský postoj a náhradu za normálny spoločenský život hľadajú v spoločnosti deklasovaných živlov.

Preto proces ich prevýchovy je veľmi ťažký a jeho výsledky budú väčšinou závisieť od toho, s akou sústredenosťou, koordináciou a trpezlivosťou pristúpia všetky zúčastnené orgány a organizácie k plneniu uvedených úloh.

Zákon o ochrannom dohľade ukladá vo svojom § 6 orgánom Verejnej bezpečnosti, aby pri výkone ochranného dohľadu spolupracovali s národnými výbormi a so spoločenskými a hospodárskymi organizáciami. Tým nadväzuje na obdobnú zásadu, ktorú vyjadruje a bližšie vymedzuje zákon o výkone trestu odňatia slobody. Národné výbory sú povinné prepusteným z výkonu trestu zabezpečiť pracovné miesto, postarať sa prípadne o ich dočasné ubytovanie a aj inak im uľahčovať prechod do života na slobode a v spolupráci so spoločenskými organizáciami vytvárať vhodné podmienky pre dovŕšenie ich nápravy. Hospodárske organizácie sú povinné na odporúčanie okresného národného výboru prijať prepusteného, ak majú voľné pracovné miesto a v spolupráci so spoločenskými organizáciami venovať prepusteným zvýšenú starostlivosť, predovšetkým ich zaradením do vhodných pracovných kolektívov. Podľa predpisov o sociálnom zabezpečení je možné im v mimoriadnych prípadoch priznať i nevyhnutnú sociálnu výpomoc.

To sú, súdružky a súdruhovia poslanci, všetko predpisy, ktoré už platia, ale s ich realizáciou je to často horšie. Mnohí z tých, ktorí sa po odpykaní trestu vracajú do normálneho života a majú snáď aj najlepšie predsavzatia, narážajú na prekážky a ťažkosti. Často nemajú kde bývať, s veľkými ťažkosťami hľadajú prácu, pretože žiadny podnik nechce prijať bývalého trestaného, proti prijatiu sa stavia i pracovný kolektív z obáv, že naruší jeho dobrú pracovnú morálku a pod. Práve v tomto momente spoločenské organizácie, ale najmä naše ROH, môžu zohrať veľmi významnú úlohu.

Nemalé ťažkosti spôsobuje aj to, že starostlivosť o prepustených sa nerobí systematicky a komplexne a že sa s ňou zaoberá celý rad orgánov nekoordinovane. Zúčastňujú sa na nej súdy, prokuratúry, orgány VB, národné výbory, hospodárske i spoločenské organizácie, zdravotnícke zariadenia aj iné inštitúcie. Na národných výboroch sa s úlohami starostlivosti o prepustených zaoberá celý rad orgánov - komisie pre verejný poriadok, odbor pracovných síl, odbor sociálneho zabezpečenia, odbor pre školstvo a kultúru a niektoré ďalšie odbory. V niektorých okresoch sa starajú o osoby prepustené z nápravnovýchovných ústavov tzv. sociálni kurátori. Pritom pre väčšinu z týchto orgánov je plnenie úloh vyplývajúcich zo starostlivosti o prepustených len okrajovou záležitosťou.

Zaviesť určitý systém do prevýchovy recidivistov a koordinovať prácu všetkých orgánov a organizácií nie je jednoduchý problém. Napriek tomu však treba urýchliť jeho riešenie. Vyplýva to nielen zo zákona, ktorý prerokúvame, ale aj zo zákona o výkone trestu, ktorého novela - budeme ju prerokúvať v ďalšom bode programu - znovu zdôrazňuje nutnosť spolupráce nápravnovýchovných ústavov s národnými výbormi, s hospodárskymi organizáciami a ďalšími orgánmi.

Považujem preto za potrebné, aby príslušné orgány po schválení zákona, za prijatie ktorého budeme hlasovať, urýchlene urobili opatrenia na jeho dôsledné a koordinované vykonávanie. Pritom môžu využiť skúsenosti z rôznych experimentov, o ktorých tu hovoril aj podpredseda vlády súdruh prof. dr. Laco, napr. skúsenosti zo Severomoravského kraja, kde v rámci KNV i ONV boli vytvorené komisie nápravnovýchovnej činnosti pre metodické pokračovanie, príp. pre koordináciu konkrétnej práce s prepustenými z výkonu trestu.

O návrhu zákona, súdružky a súdruhovia, som sa radila vo svojom volebnom obvode v michalovskom okrese a overila som si niektoré skutočnosti. V roku 1972 takmer štvrtina spáchaných trestných činov pripadá na recidivistov. Ochranný dohľad bude i tu predstavovať veľmi náročnú a zodpovednú činnosť značného rozsahu. Preto považujem za správnu aj zmienku v dôvodovej správe, ktorá počíta aj s príslušným kádrovým zabezpečením tejto úlohy zo strany Verejnej bezpečnosti.

Předseda FS A. Indra: Děkuji poslankyni Vackové. Slovo má poslanec SN Kamil Richter. Připraví se poslankyně Libuše Procházková.

Poslanec SN K. Richter: Vážené předsednictvo, soudružky poslankyně, soudruzi poslanci, prostředky boje s trestnou činností, jak se dosud uplatňují v naší trestní politice, se převážně pohybují v oblasti trestního řízení. V souladu s tím, zejména v posledních letech se prohloubil i výkon trestu, zejména pak výkon trestu odnětí svobody. Tento trest však představuje jednu z fází resocializace pachatele. Proto zůstává jedním ze základních nástrojů, který zprostředkuje znovu začlenění odsouzených do řádného občanského života.

Důsledná ochrana společnosti však vyžaduje vybudovat takový systém výchovných a donucovacích prostředků po výkonu trestu odnětí svobody, zejména u osob, jež se tvrdošíjně brání nápravnému účinku trestu. Jde sice o menší počet osob, ale tyto v důsledku svých asociálních postojů nebo v důsledku různých příčin i po výkonu trestu nezískaly odpovědnost k rodině, ke svému okolí a ke společnosti jako celku.

Statistika za poslední léta ukazuje, že snaha o nápravu některých skupin recidivujících pachatelů nebyla vždy úspěšná, a to nehledě na výši uloženého a vykonaného trestu. Navíc pak u některých recidivistů se stále projevuje vůle páchat trestnou činnost, znovu se jí dopouštějí, a to ještě před výkonem dříve uloženého trestu.

Statistická čísla také ukazují, že růst kriminality po posledním období měl vzestupný trend. Srovnáme-li však vývojová čísla u nás s čísly v druhých státech, nemůžeme říci, že jsou v náš neprospěch. Je tomu tak zejména proto, že zvláště orgány bezpečnosti věnovaly této problematice v posledním období společenského vývoje mimořádnou pozornost. Tato pozornost se prvotně odrazila ve zkvalitněné práci orgánů bezpečnosti v dokonalejší hlídkové službě, ve zvýšené kvalitě vyšetřovacího procesu a v lepším výkonu všech ostatních služeb. Opatření, která bezpečnost zvláště v posledním období provedla, nepochybně vedla ve svých důsledcích k vyššímu objasnění trestných činů páchaných recidivisty, což ve svých důsledcích znamenalo snížení objemu latentní kriminality.

Hovořím-li, vážení soudruzi a soudružky poslanci, o vyšší kvalitě práce bezpečnostních orgánů, nelze přehlédnout skutečnost, že snaha o zabezpečení základních jistot našeho člověka je mnohdy snižována neúměrným vztahem některých našich řádně žijících a chovajících se spoluobčanů k orgánům bezpečnosti, ale zejména také násilným poměrem recidivujících k orgánům bezpečnosti, kteří jsou mnohdy vystaveni fyzickému násilí, je snižována jejich lidská důstojnost apod.

Procentuální účast dříve odsouzených pachatelů na trestné činnosti je dnes dosti výrazná. Proto je společensky nezbytně potřebné přijmout taková zákonná opatření, která umožní na tyto osoby i po výkonu trestu při regulaci jejich osobních poměrů podstatně zvýšit záruky ochrany společnosti proti těmto živlům.

Proto nemůže jít o pouhou evidenci recidivistů. Tu bezpečnost provádí a úspěšně využívá celou řadu let. Zdokonalující se formy práce bezpečnostních orgánů dnes již umožňují, aby evidence kriminálně závadných osob sloužila k typování pachatelů, k rozkládání delikventních skupin, k pátrání po osobách a odcizených věcech apod. Ve vztahu k pachateli je tedy tato evidence účinným prostředkem při objasnění trestné činnosti, avšak pachatelem se hodnotí jako eventuální zvýšené nebezpečí odhalení.

Jestliže uvážíme, že kriminálně závadné osoby se zpravidla dopouštějí násilné trestné činnosti proti osobám, proti osobnímu a společenskému majetku a dosud umožňovanou fluktuací se vyhýbají plnění svých povinností vůči vlastním dětem, náhodným a krátkodobým zaměstnáním maří možnost náhrady škody, kterou způsobily svou trestnou činností, pak nutně vidíme naléhavou potřebu uzákonění takových kontrolních a regulujících opatření, která by podstatně omezila možnosti páchat trestnou činnost a současně zvyšovala subjektivní přesvědčení samotného pachatele o možnosti odhalení jeho trestné činnosti. Projednávaný zákon tento požadavek splňuje.

Důsledná evidence těchto osob, jak to zákon předpokládá, spojená s jejich povinností zdržovat se v určitém místě, dostavit se k orgánu vykonávajícímu dohled, snášet jeho návštěvy ve svém obydlí, stejně jako odůvodňovat prameny existenčních prostředků představuje na jedné straně žádoucí a nezbytný nástroj k dovršení záměrů ústavní nápravné činnosti a úspěšné resocializace. Na druhé straně, a to je zvlášť důležité, to povede ke zvýšení občanských a bezpečnostních jistot řádně pracujícího člověka a k prohloubení vztahu lidí k orgánům bezpečnosti. To samozřejmě ve svých důsledcích znamená další zvýšení požadavků na kvalitní práci orgánů státní bezpečnosti.

Vedle vícekrát trestaných pachatelů trestných činů, notorických fluktuantů a příživníků však existují ještě prvotrestaní pachatelé, jejichž osobní poměry, způsob života a postoje ukazují na zjevné tendence pokračovat v trestné činnosti, nerespektovat potřeby řádně žijících lidí a úsilí společnosti směřující k jejich nápravě. Jde tedy o potencionální recidivisty. Proto společnost i zde musí správně volit přiměřená omezení směřující ke snížení nebezpečí nebo zabraňující vzniku další trestné činnosti. Předložený návrh zákona i s touto alternativou počítá a stanoví potřebná opatření, o nichž jsem přesvědčen, že je veřejnost přijme pozitivně.

Jestliže praktická aplikace zákona o ochranném dohledu splní i tento požadavek, pak navržený zákon nejen že odstraní nejvíce pociťovanou mezeru v systému zacházení s osobami propuštěnými z výkonu trestu odnětí svobody, ale stane se současně významnou výchozí složkou pro postupné řešení dalších problémů spojených s postpeniciární péčí.