Poslanec SN doc. PhDr. G. Šlapka, CSc.: Vážené súdružky a súdruhovia, komisia poslancov Snemovne národov zložená z členov: Ing. Zoltán Černák, Václav Frynta, Karel Holub, Rudolf Chlad, Ildikó Pándyová a Gejza Šlapka, oznamuje, že k voľbe podpredsedu Federálneho zhromaždenia sa poslancom vydalo 128 hlasovacích lístkov. Po skončení hlasovania komisia zistila:

Hlasovania sa zúčastnilo 128 poslancov. Hlasovania sa nezdržal žiaden poslanec. Odovzdaných bolo dovedna 128 platných hlasovacích lístkov pre navrhnutého kandidáta poslanca Ing. Jána Bandžáka, neplatné hlasovacie lístky neboli.

Volebná komisia zistila, že navrhnutý kandidát bol prítomnými poslancami Snemovne národov zvolený jednomyseľne.

V Prahe dňa 25. apríla 1973. Podpísaní členovia volebnej komisie.

Předseda FS A. Indra: Děkuji poslanci Šlapkovi.

Můžeme tedy konstatovat, že poslanec ing. Ján Bandžák byl Sněmovnou lidu i Sněmovnou národů zvolen jednomyslně místopředsedou Federálního shromáždění ČSSR. /Potlesk./

Dovolte mi, soudružky poslankyně a soudruzi poslanci, abych i vaším jménem novému místopředsedovi Federálního shromáždění s. Bandžákovi blahopřál k jeho zvolení a popřál mu mnoho úspěchů v naší společné práci. /Potlesk./

Soudružky a soudruzi, přerušuji jednání.

Odpolední část našeho jednání zahájíme přesně ve 14.00 hodin. Řídit je bude první místopředseda Federálního shromáždění s. Marko.

/Jednání přerušeno v 11.49 hod./

/Jednání opět zahájeno ve 14. 00 hod./

Předsedající I. místopředseda FS ing. J. Marko: Vážené Federálne zhromaždenie, súdružky a súdruhovia, otváram prerušené rokovanie 7. spoločnej schôdzky Snemovne ľudu a Snemovne národov.

Budeme pokračovať v prerokúvaní 3. bodu programu. Predmetom rokovania sú

Vládne návrhy noviel trestných zákonov, a to vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon /tlač 29/, spoločná správa výborov Snemovne ľudu /tlač 11/SĽ/ a spoločná správa výborov Snemovne národov /tlač 11/SN/, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/1969 Zb. o výkone trestu odňatia slobody /tlač 31/ a vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok /tlač 32/

Predsedníctva oboch snemovní odporúčajú prerokovať návrhy týchto noviel trestných zákonov spoločne tak, že výklad vlády a spravodajské správy výborov budú prednesené ku všetkým návrhom vlády naraz. Pýtam sa, či sú k tomuto návrhu pripomienky. /Nebyly./

Návrh odôvodní za vládu jej podpredseda prof. dr. Karol Laco. Dávam mu slovo.

Místopředseda vlády ČSSR prof. dr. K. Laco, DrSc.: Vážený súdruh predsedajúci, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, na dnešnom zasadaní máme rozhodnúť o prijatí významného súboru zákonov o zmenách čs. právneho poriadku v oblasti trestného práva, trestného procesu a výkonu trestu odňatia slobody. Prerokovali ste vládny návrh zákona o ochrannom dohľade, ktorý je prvou samostatnou zákonnou normou, venovanou vážnej a neľahkej problematike starostlivosti o osoby prichádzajúce z výkonu trestu. Prv než sa podrobnejšie zmienim o jednotlivých vládnych návrhoch, pokúsim sa charakterizovať základný zmysel a súvislosti celého tohto súboru.

Nazdávam sa, že môj výklad môže byť pomerne stručný vzhľadom na obsiahly sprievodný materiál i vzhľadom na skutočnosti, že vládne návrhy zásad týchto zákonov i návrhy paragrafovaného znenia už podrobne a veľmi dôkladne prerokovali výbory oboch snemovní FZ, ktoré k nim zaujali stanovisko, po obsiahlej diskusii vyslovili súhlas, avšak uplatnili i námety smerujúce k prehĺbeniu navrhovaných právnych úprav, k ich upresneniu a niekdy aj k ich rozšíreniu. Konečné znenie je teda výsledkom spolupráce vlády a orgánov FZ.

Podnetom k vypracovaniu týchto návrhov bolo uznesenie Predsedníctva ÚV KSČ z 8. októbra 1971 a naň nadväzujúce uznesenie vlády ČSSR z 27. októbra 1971 prijaté v súvislosti s analýzou vývoja kriminality a s hodnotením činnosti orgánov činných v trestnom konaní. Tieto uznesenia ukladali v zhode s rezolúciou XIV. zjazdu KSČ vypracovať návrhy noviel trestných predpisov tak, aby zabezpečovali účinnejší postih tých protispoločenských činov, ktorých nebezpečnosť je v súčasnom období mimoriadne vysoká, a aby sa súčasne zjednodušil a zhospodárnil trestný proces a vytvorili predpoklady pre urýchlený postih páchateľov protispoločenských činov.

Splnenie týchto uznesení - ukázali to v plnom rozsahu práce, ktoré sa intenzívne rozvinuli - vyžadovalo novelizovať nielen Trestný zákon a Trestný poriadok, ale navrhnúť aj ďalšie úpravy, ktoré máte /patrí sem aj práve schválený zákon o ochrannom dohľade/ v záverečnej podobe posúdiť a sankcionovať.

Je odôvodnené povedať, že predložené návrhy spĺňajú a napĺňajú uvedené uznesenie a zabezpečujú dosiahnutie účinnejšieho postihu páchateľov protispoločenských konaní, zvýšenie ochrany spoločnosti pred týmito osobami a vytvorenie podmienok pre efektívnejšie konanie pred orgánmi činnými v trestnom konaní bez toho, aby sa pritom neorganicky zasahovalo do dnešnej koncepcie trestnoprávnych predpisov.

Návrhy sa týkajú predovšetkým potláčania zločinnosti a predchádzania zločinnosti. Sme povinní urobiť čo najviac pre to, aby sa aj v ČSSR uplatnili všetky možnosti postupného znižovania trestnej činnosti, možnosti, ktoré poskytuje socialistické zriadenie a iba socialistické zriadenie.

Dovoľte prosím, aby som navrhovaný súbor zákonov, ktorý máme teraz na programe, všeobecne v niekoľkých bodoch charakterizoval.

1. Ide o úpravu, ktorá slúži výlučne účelu stanovenému v uvedených uzneseniach Predsedníctva ÚV KSČ a vlády ČSSR. Z týchto uznesení vyplýva rozsah i obsah zmien príslušných ustanovení platných právnych noriem z oblasti justície.

2. Súbor vládnych návrhov neznamená ani koncepčný ani systémový zásah do platných predpisov a pochopiteľne ani do známych princípov nášho socialistického zákonodarstva všeobecne a najmä do trestnoprávneho zákonodarstva.

3. Pri predložených návrhoch ide o zmeny a doplnky, ktoré vyžaduje spoločenská prax. Chcem však povedať, že navrhovaný súbor zákonov pritom nepredstavuje úpravy vyhovujúce snáď len voľajakým rýdzo prakticistickým, teoreticky, koncepčne a systémovo nepodloženým požiadavkám, ako je to konečne ľahko zistiteľné zo samotných návrhov i zo sprievodných materiálov k nim.

4. Je samozrejmé, že predložené návrhy sú v zhode s ústavnými zákonmi ČSSR, s ústavnými princípmi vyplývajúcimi zo socialistického spoločenského a štátneho systému. Rešpektujú občianske práva a slobody, rešpektujú princípy organizácie a činnosti socialistickej justície. Medzi nimi pochopiteľne i práva a povinnosti obvineného resp. obžalovaného. Potvrdili to i rokovania a závery výborov oboch snemovní Federálneho zhromaždenia.

5. Návrhy nemenia úlohy, účasť a postavenie súdov prokuratúry a bezpečnosti v trestnom konaní. To znamená, že sa okrem iného napr. neruší relácia medzi vyšetrovaním, vyhľadávaním a objasňovaním, i keď sa navrhujú zjednodušenia, pričom mi dovoľte konštatovať /výbory oboch snemovní FZ to takisto konštatovali/, že nejde o zjednodušenie na konto veci, riadneho konania, zistenia objektívnej pravdy a pod., zbytočné formality sa nezamieňajú za predpisy, ktoré slúžia ochrane práv obvineného a pod.

6. Súbor návrhov, ktoré prerokúvame, zďaleka nie je konečným krokom pri zdokonaľovaní náš ho boja proti kriminalite. Skúsenosti z bratských socialistických krajín, najmä zo ZSSR, naše vlastné praktické poznatky i výsledky výskumov a teoretické práce ukazujú, že podstatnejší a trvalý pokles zločinnosti bude vyžadovať ešte veľa úsilia. Práca v tomto smere sa rozvíja a bude pokračovať i rozbor právnej úpravy tejto oblasti.

7. V potláčaní a prevencii zločinnosti je veľmi dôležité, aby sa na nich zúčastnila čo najväčšia časť spoločnosti tak, ako to zodpovedá hlbokým demokratickým princípom nášho socialistického zriadenia. Zároveň je nutné okrem všeobecného požiadavku vzájomnej spolupráce jednotlivých štátnych orgánov, spoločenských organizácií i občanov náležite vymedziť zodpovednosť, práva a povinnosti jednotlivých zložiek. Svoju úlohu tu hrá aj povaha, význam a zložitosť jednotlivých vecí. Len tak môžeme dosiahnuť účinnosť a hospodárnosť prevencie a represie. Práve tieto hľadiská prelínajú súbor vládnych návrhov. Napr. už rozhodovanie jedného sudcu, zavedené novelou Trestného poriadku z r. 1969, bolo krokom na tejto ceste. Pritom nejde v žiadnom prípade o to, aby sme v záujme rýchlosti a zlacnenia práce zhoršili jej kvalitu, ale o to, aby sme venovali každej veci, čo jej patrí, s ohľadom na jej význam a zložitosť.

8. V niektorých smeroch znamenajú návrhy zvýšenie ochrany spoločnosti prísnejším postihom páchateľov trestných činov, prísnejší režim vo výkone trestu odňatia slobody. Pritom je jasné, že samotná prísnosť nie je rozhodujúca, že tu platí leninský princíp, podľa ktorého je hlavné postihnúť všetky spáchané činy tak, aby sa nikto nevyhol potrestaniu. Naďalej platí, že hlavné je páchateľa prevychovať, zmeniť jeho osobnosť. Trvalosť podielu recidivistov, ktorí celý rad rokov tvoria 40 % odsúdených, ukazuje, že to nie je ľahké.

9. Návrhy zákonov, ktoré prerokúvame, reagujú na zmeny, ktoré sa stali vo vnútroštátnom i medzinárodnom vývoji. Patrí sem predovšetkým zdokonalená ochrana štátneho tajomstva, zavedená zákonom č. 102/71 Zb., ktorá sa dosiaľ neodrazila vo sfére Trestného poriadku, a potreba reagovať v rámci plnenia medzinárodných dohôd na javy terorizmu a nepriateľstva v leteckej doprave.

A teraz mi dovoľte, vážené súdružky a súdruhovia, aby som objasnil stanovisko vlády ČSSR k jednotlivým návrhom s prihliadnutím, pochopiteľne, k obsiahlym materiálom, ktoré máte k dispozícii.

K vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon.

V súlade s požiadavkami verejnosti, súdnej praxe i s návrhmi celého radu výskumných pracovníkov dáva návrh možnosť uložiť namiesto trestu smrti trest odňatia slobody až do 25 rokov. Pri doterajšom stave sa musel súd rozhodovať medzi trestom maximálne 15 rokov a trestom smrti. Preto nebolo ľahké dodržať koncepciu trestu smrti ako trestu úplne výnimočného. Trest odňatia slobody až na 25 rokov je akousi náhradou trestu smrti, preto platia pre jeho uloženie v zásade rovnaké podmienky ako pre uloženie trestu smrti. Nová úprava tak umožňuje oveľa hlbšiu diferenciáciu a je ďalším krokom k obmedzeniu trestu smrti na úplne výnimočné prípady.

Prijatie sadzby odňatia slobody na 15 - 25 rokov umožní súdu lepšie rozlíšenie jednotlivých prípadov podľa osoby páchateľa a povahy trestného činu pri ukladaní trestu a prezidentovi ČSSR pri ukladaní trestu smrti na trest odňatia slobody cestou individuálnej milosti.

Bolo by, vážené súdružky a súdruhovia, dobré, keby sme mohli trest smrti zrušiť, keby sme ho nepotrebovali. To však nie je zatiaľ v danej etape vývoja možné.

Avšak nezodpovedajú ani dnešné sadzby: trest smrti a 15 rokov. Medzera medzi nimi je príliš veľká, má svoje viditeľné negatívne dôsledky.

Navrhnutá úprava, aby bolo možné miesto výnimočného trestu, trestu smrti, uložiť tiež výnimočný trest odňatia slobody nad 15 - 25 rokov, zodpovedá poznatkom teórie i praxe, právnemu vedomiu občanov a potrebám ochrany našej socialistickej spoločnosti.

K významným zmenám navrhovaným v novele Trestného zákona patrí možnosť uskutočňovania ochranného liečenia už v priebehu výkonu trestu. Tým sa zlacní výkon tohto ochranného opatrenia a zníži sa počet prípadov, v ktorých po odpykaní trestu čaká prepustený niekedy pomerne dlhý čas na výkon ochranného opatrenia. Pre túto novú formu sa budú musieť postupne vytvoriť príslušné kádrové i iné predpoklady v miestach výkonu trestu odňatia slobody.

Významný je tiež návrat k predtým známej úprave, podľa ktorej je možné mladistvému uložiť ochrannú výchovu i vedľa trestu. Intenzívna ochranná výchova mladistvého po výkone trestu dáva nádej na oveľa lepšie výsledky než event. ochranný dohľad.

K zvýšeniu ochrany štátneho tajomstva slúži ustanovenie, podľa ktorého sa prísnejšie trestá vyzradenie štátneho tajomstva osobou, ktorej sa zachovanie tajomstva osobitne uložilo, a postih takej osoby je prísnejší, ak nedovolene protiprávne opustí republiku alebo zbehne do cudziny.

Výslovne sa teraz postihuje ako poškodzovanie republiky nielen rozširovanie nepravdivých správ o pomeroch v republike v cudzine, ale i nepravdivé správy o medzinárodnom postavení alebo zahraničnej politike nášho štátu. V súvislosti s prijatím nového zákona o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyslových vzoroch treba prispôsobiť i príslušné ustanovenia Trestného zákona. Medzinárodné dohovory i naše vlastné záujmy vyžadujú takisto trestnú ochranu označenia pôvodu našich výrobkov.

Medzinárodné dohody o boji proti leteckému pirátstvu a terorizmu vedú k zaradeniu nových ustanovení, a síce v § 180 a/, 180 b/ a 180 c/ do nášho Trestného zákona. Prvý z nich je zameraný proti násilnému konaniu na palube lietadla či iného vzdušného dopravného prostriedku v priebehu letu, tretí proti zavlečeniu dopravného prostriedku do cudziny konaním v zásade obdobným neoprávnenému použitiu cudzieho motorového vozidla. Ustanovenie v § 180 b/ má čeliť nepravdivým informáciám /napr. nesprávne údaje či už v lietadle alebo zo zeme/, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť dopravného prostriedku za letu.

ČSSR tak dôsledne plní svoje medzinárodné záväzky.

Nakoniec sa v Trestnom zákone navrhuje sprísniť postih zbehnutia, ak bol k nemu použitý vzdušný dopravný alebo bojový prostriedok.

K návrhu zmien v zákone o prečinoch.

Pre zabezpečenie účinnosti zákona o ochrannom dohľade sa navrhuje doplniť zákon o prečinoch tak, aby bolo trestné hrubé porušovanie povinnosti osobou, ktorá podlieha dohľadu. To je väzba na predtým schválený zákon o ochrannom dohľade. Bez takejto sankcie by sa dalo u celého radu osôb len ťažko dosiahnuť účel ochranného dohľadu.