Je niekto proti? /Nikdo./

Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikdo./ Nikto.

Takisto všetci prítomní poslanci Snemovne národov súhlasili s návrhom zákona.

Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o prečinoch, schválilo.

Teraz pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody.

Kto z poslancov Snemovne ľudu súhlasí s týmto návrhom zákona podľa odporučenia spoločného spravodajcu, nech zdvihne ruku. /Hlasuje se./ Ďakujem.

Je niekto proti? /Nikdo./

Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikdo./ Nikto.

Snemovňa ľudu zákon schválila.

Teraz budú hlasovať poslanci Snemovne národov.

Kto z poslancov Snemovne národov súhlasí s týmto návrhom zákona podľa odporučenia spoločného spravodajcu, nech zdvihne ruku. /Hlasuje se./ Ďakujem.

Je niekto proti? /Nikdo./

Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikdo./ Nikto.

Takisto Snemovňa národov zákon schválila.

Konštatujem preto, že Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o výkone trestu odňatia slobody, schválilo.

Zostáva vyjadriť sa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok.

Kto z poslancov Snemovne ľudu súhlasí s návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok podľa odporučenia spoločného spravodajcu, nech zdvihne ruku. /Hlasuje se./

Je niekto proti? /Nikdo./

Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikdo./ Nikto.

Snemovňa ľudu zákon schválila.

Teraz prosím o hlasovanie poslancov Snemovne národov. Kto súhlasí s návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok, ktorý odporučil spoločný spravodajca, nech zdvihne ruku. /Hlasuje se./

Je niekto proti? /Nikdo./ Nikto.

Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikdo./ Nikto.

Takisto Snemovňa národov zákon schválila.

Konštatujem, že Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky schválilo zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok.

Tým sme skončili prerokúvanie tretieho bodu programu. Teraz budeme pokračovať v našom rokovaní ďalej.

Ďalším bodom programu je

Za vládu ČSSR odôvodní návrh minister zahraničných vecí Ing. Bohuslav Chňoupek, Udeľujem mu slovo.

Ministr zahraničních věcí ČSSR ing. B. Chňoupek: Vážené Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, v poslednom čase sme svedkami významných udalostí často charakterizovaných ako zvrat, ako prelom v medzinárodných vzťahoch. Cez všetky prekážky a úskalia sa presadzuje pozitívny trend zmierňovania medzinárodného napätia v Európe i vo svete. Trend, ktorý smeruje k cieľu vytvárať mierové prostredie, riešiť konflikty mierovými prostriedkami, presadzovať zásady mierového spolunažívania ako normy medzinárodných vzťahov.

Táto priaznivá situácia je predovšetkým výsledkom dlhodobého systematického úsilia socialistických krajín, najmä Sovietskeho zväzu, na ktorom sa aj naša čs. zahraničná politika významne aktívne podieľa.

Táto kvalitatívne nová medzinárodná situácia vytvára priaznivé podmienky pre úpravu mnohých, a to politicky i veľmi zložitých a chúlostivých problémov, pred ktorými medzinárodné spoločenstvo stojí a riešenie ktorých, otvorene povedané, by ešte pred púhymi niekoľkými rokmi bolo prakticky nemysliteľné.

K takým problémom patrí i otázka zaradená ako štvrtý bod nášho dnešného rokovania - potlačovanie protiprávnych činov ohrozujúcich bezpečnosť civilného letectva. Vláda ČSSR predkladá Federálnemu zhromaždeniu na prerokovanie a vyslovenie súhlasu Dohovor o potlačovaní protiprávnych činov ohrozovania bezpečnosti civilného letectva. Jej cieľom je prispieť k boju proti teroristickým akciám, ktoré vážne ohrozujú bezpečnosť medzinárodného civilného letectva, ktoré sa stalo v posledných rokoch jedným z najvýznamnejších druhov dopravy a ktoré je dôležitým článkom rozvoja spolupráce a konštruktívnych vzťahov medzi štátmi.

Potreba prijať takýto medzinárodnoprávny dokument vyplynula z rozširujúceho sa počtu únosov lietadel a ďalších trestných činov ohrozujúcich bezpečnosť leteckej dopravy, ku ktorým v poslednom čase dochádza. Uplatňovanie a dodržiavanie týchto noriem má prispieť k tomu, aby sa únosom lietadiel, ako aj ďalším trestným činom, ktoré ohrozujú bezpečnosť v civilnej leteckej doprave, zabránilo.

Z potreby medzinárodne kodifikovať tieto normy vychádzalo i Valné zhromaždenie OSN, keď na svojom XXV. zasadnutí prerokovalo vážnu situáciu vzniklú teroristickými akciami, ktoré ohrozujú bezpečnosť leteckej dopravy, a tým narúšajú nielen pokojný život ľudí, ale tiež vzťahy medzi štátmi. Túto dohodu, ktorá je obmedzená len na letecké únosy, ratifikoval prezident republiky so súhlasom Federálneho zhromaždenia v minulom roku.

V septembri 1971 sa konala v sídle Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo v Montreali ďalšia diplomatická konferencia, ktorá prijala Dohovor o trestaní protiprávnych činov ohrozujúcich civilné letectvo. Dnes vám ju predkladáme na prerokovanie a vyslovenie súhlasu. Spolu s Dohovorom vám bola predložená správa, ktorá z právneho hľadiska podrobne rozoberá a zdôvodňuje jej jednotlivé ustanovenia. Z tohto dôvodu chcem poukázať len na niektoré zásadné aspekty dohody.

Dohovor zahŕňa všetky trestné činy, ktoré podľa doterajších skúseností môžu ohroziť bezpečnosť civilného letectva s výnimkou únosu lietadel, ktoré sú pokryté Haagskou dohodou z roku 1970. Ako páchateľa dohoda kvalifikuje každú osobu, ktorá sa niektorého trestného činu upraveného dohodou dopustila úmyselne alebo sa o takýto trestný čin pokúsila alebo sa spolčila s osobou, ktorá takýto čin spáchala alebo sa o spáchanie pokúsila. Dohovor zabezpečuje, že tento páchateľ musí byť prísne potrestaný v každom zmluvnom štáte dohovoru, bez ohľadu na to, či podľa jeho právneho poriadku je alebo nie je takýto čin kvalifikovaný ako trestný čin. Z tohto dôvodu dohovor tiež ustanovuje, že právomoc stíhať takéto trestné činy má štát registrácie lietadla, štát miesta pristátia lietadla s páchateľom na palube, štát hlavného miesta obchodnej prevádzky nájomcu lietadla a štát, na území ktorého bol trestný čin spáchaný.

V tejto trestnej právomoci neexistuje prednostné postavenie niektorého štátu. Z toho vyplýva, že v súlade s konvenciou štát, kde sa páchateľ nachádza, sa v žiadnom prípade nemôže odvolávať na nedostatok jurisdikcie podľa vlastného zákonodarstva, napr. z toho dôvodu, že páchateľom je cudzinec alebo že trestný čin bol spáchaný mimo jeho územia a pokiaľ páchateľa nevydá na potrestanie inému zainteresovanému štátu, musí ho v každom prípade odovzdať na trestné stíhanie svojim kompetentným orgánom.

Pri formulácii dohovoru bola najzložitejšou otázkou vôbec otázka vydávania páchateľa štátu, ktorý je naviac zainteresovaný na jeho potrestaní. Delegácie socialistických krajín navrhovali a dôsledne presadzovali, aby dohovor určil povinnosť vydať páchateľa do štátu registrácie lietadla, pokiaľ tento štát o vydanie požiada. Avšak vzhľadom na existujúcu prax, podľa ktorej sa vydanie páchateľa jedným štátom druhému štátu uskutočňuje na podklade špeciálnych extradičných dohôd, nepodarilo sa delegáciám socialistických krajín presadiť navrhovanú obligatórnu extradíciu. V súlade s uvedenou praxou dohovor v zásade viaže extradíciu páchateľa na existenciu extradičnej zmluvy. Pripúšťa však možnosť, aby zmluvné štáty podľa svojho uváženia považovali dohodu za zmluvný podklad na vydanie.

Predkladaný dohovor je významným úspechom v medzinárodnoprávnom boji proti nezákonným činom ohrozujúcim bezpečnosť leteckej dopravy a má nielen praktický, ale aj politický význam z hľadiska medzinárodnej spolupráce. Z hľadiska preventívneho boja proti týmto trestným činom je však jeho účinnosť oslabená tým, že nezabezpečuje obligatórnu extradíciu páchateľa do štátu registrácie lietadla. To sa nakoniec potvrdilo aj v prípade dvoch známych únosov československých lietadiel. I keď vtedy orgány susedného štátu v obidvoch prípadoch odmietli vydať páchateľov do ČSSR, treba vidieť i to, že pod vplyvom zmienených dvoch dohôd museli kvalifikovať činnosť týchto páchateľov ako teroristické konanie a v súvislosti s tým odmietnuť ich žiadosť o politický azyl.

Návrh na ratifikáciu dohovoru sa predkladá s výhradou podľa čl. 14 ods. 2, ktorá sa týka obligatórnej jurisdikcie Medzinárodného súdneho dvora, ktorá bola vedúcim čsl. delegácie uplatnená už pri jej podpisu na konferencii. S touto výhradou bol Dohovor ratifikovaný Zväzom sovietskych socialistických republík, Maďarskou ľudovou republikou a Bulharskou ľudovou republikou. Dohovor bol do konca februára ratifikovaný 17 štátmi a podľa čl. 15 platí od 26. januára 1973.

Záujem ČSSR na členstve v predkladanom Dohovore je daný i záujmom o bezpečnosť leteckej dopravy, na ktorej sa sami intenzívne zúčastňujeme, ako aj vlastnými skúsenosťami z teroristických činov, ktoré postihli naše lietadlá a pri ktorých došlo i ku gangsterskej vražde čs. pilota.

Z tohoto dôvodu sa ČSSR aktívne zúčastňuje i na ďalších medzinárodnoprávnych opatreniach, o ktorých sa v súčasnosti rokuje na pôde Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo. Ich cieľom je zvýšiť bezpečnosť civilného letectva a civilnej prevádzky. Pri týchto rokovaniach zachovávame principiálne a z hľadiska medzinárodnoprávneho reálne stanovisko. Súčasne však rozhodne odmietamie úsilie niektorých imperialistických krajín zneužívať túto otázku ako zámienku pre potlačenie spravodlivého národnooslobodzovacieho boja. Preto tiež podporujeme sovietsky návrh na uzavretie protokolu dopĺňajúceho doterajšie dve dohody, ktorý by zakotvil záväzok zmluvných štátov, vydať páchateľa na požiadanie štátu registrácie lietadla.

Záverom treba dodať, že návrh zákona, ktorým sa dopĺňa Trestný zákon a ktorý vláda ČSSR predkladá tomuto zasadnutiu na prerokovanie, premieta záväzky prijaté Dohovorom o potlačovaní protiprávnych činov ohrozujúcich bezpečnosť civilného letectva do československého trestného zákonodárstva. Je možné preto odporučiť, aby Federálne zhromaždenie vyslovilo s predloženým dohovorom súhlas. Ďakujem za pozornosť.

Předsedající I. místopředseda FS ing. J. Marko: Ďakujem ministrovi Chňoupkovi za výklad k vládnemu návrhu. Za výbory Snemovne národov prednesie spoločnú spravodajskú správu poslanec dr. Vojtěch Erban. Prosím, aby sa ujal slova.

Poslanec SN JUDr. V. Erban: Vážený soudruhu předsedo, vážené soudružky a soudruzi poslanci, vládní návrh, kterým se dnešnímu plénu Federálního shromáždění předkládá Úmluva o potlačování protiprávních činů, ohrožujících bezpečnost civilního letectví, aby dalo souhlas k její ratifikaci, který uvedl s. ministr Chňoupek, je právně i politicky velmi potřebný a naléhavý. Trestné činy, na které se tato Úmluva, podepsaná v Montrealu 23. září 1971 vztahuje, jsou v nejvyšší míře společensky nebezpečné a zajisté nenadsazujeme, jestliže je označíme za činy samou svou povahou absurdní. Není takových pohnutek, jimiž by bylo možné ospravedlnit ohrožení nebo přímo zkázu životů nevinných civilních osob, cestujících i příslušníků posádek, které jsou - v podmínkách, za nichž se ve smyslu předkládané Úmluvy zakládá skutková podstata trestných činů jí postihovaných, nadto zcela bezbranné a vydané pachatelům na pospas. Je jen přirozené, že Svaz sovětských socialistických republik, Československá socialistická republika a další státy socialistického společenství jsou mezi 38 původními signatáři Montrealské Úmluvy. Jsou to právě socialistické státy, mezi nimi na význačném místě i Československo, které trpělivě a soustavně usiluje o to, aby se leninské principy mírové koexistence postupně naplňovaly skutkem ve vztazích mezi státy, národy a lidmi. To především také znamená vyloučit z nich používání síly nebo hrozby silou.

S uspokojením můžeme konstatovat, že jak Haagská Úmluva, o které hovořil s. ministr, tak v širším dosahu zejména motrealská Úmluva znamená v tomto směru určitý pokrok už tím, že věci nazývá pravým jménem, kvalifikuje strůjce a vykonavatele násilí jako pachatele trestných činů a stanoví povinnost států, které se k Úmluvě připojily nebo v budoucnu připojí, takové pachatele stíhat a trestat vysokými tresty. Morální stimuly, jakkoli jejich společenská hodnota může být vysoká, nejsou a nemohou být samy o sobě v potřebné míře účinné při potlačování protiprávních činů, ohrožujících bezpečnost civilního letectví. Je nezbytné jít do důsledku a dát průchod uplatnění norem trestního práva.

Podle našeho názoru, který je totožný s názorem Svazu sovětských socialistických republik a ostatních států socialistické soustavy, je nedostatek Úmluvy, jistě i vážný nedostatek, že nestanoví povinnost vydat pachatele státu registrace letadla, jak to naši zástupci, spolu s delegáty Svazu sovětských socialistických republik a dalších socialistických států v Montrealu navrhovali. Bylo by to objektivně spravedlivé a účinné i ze zřetele žádoucí prevence. Náš návrh však bohužel nebyl přijat.

Státy, účastníci Úmluvy, jsou povinny poskytovat si navzájem všemožnou pomoc a včas si vyměňovat závažné informace v zájmu prevence, jsou-li důvodné předpoklady, že by některý z trestných činů ve smyslu Úmluvy mohl být spáchán.

Československá socialistická republika podepsala Úmluvu s výhradou článku 14 odst. 1 o obligatorní příslušnosti Mezinárodního soudního dvora, jak se uvádí v návrhu schvalovacího usnesení. Je to v souladu s odst. 2 resp. 3 citovaného článku. Jde nám totiž o to, aby objektivně spravedlivá instituce závažného vydávání pachatelů činů trestných podle této Úmluvy, kterou se nám nepodařilo prosadit, nebyla přímo, ani nepřímo obcházena nebo nahrazována jiným mechanismem, jaký by mohl být v rozporu s ustanoveními Charty Organizace spojených národů, případně s vymezenými pravomocemi Rady bezpečnosti Organizace spojených národů, takže by mohlo dojít až na zásahy do práv suverenních států.