Čtvrtek 26. dubna 1973

2. den - čtvrtek 26. dubna 1973

Přítomni:167 poslanců Sněmovny lidu
60 poslanců Sněmovny národů zvolených v České socialistické republice
64 poslanců Sněmovny národů zvolených ve Slovenské socialistické republice

Omluveni poslanci:

- Sněmovny lidu

Biľak, Doležal, Fekete, Fučíková, Hejna, Hruškovič, Husák, Chňoupek, Jägerman, Kalkus, Kapek, Kolářová, B. Kučera, Lenárt, Lichner, Lovětínský, Löbl, Moravčíková, Musil, Ondřich, J. Polák, Pospíšil, Rohlíček, Svěrčina, Švestka, Tesař, Tvrzniková, Varholík, Vdovjak, Výbošťoková, Zíma

- Sněmovny národů zvolení v České socialistické republice

Červinka, E. Erban, V. Erban, Fojtík, Gavenda, Hlaváčová, Hons, Kempný, Kovalčík, Kvasnicová, Majtán, Mařík, Mušal, Přibyl, Valo

- Sněmovny národů zvolení ve Slovenské socialistické republice

Bagoňa, Blažej, Colotka, Lúčan, Mánik, Rusnák, Sabolčík, Staškovanová, Súľovská, Valo, Zozuľák

/Schůze zahájena v 9, 02 hod./

Předsedající místopředseda FS V. David: Vážené soudružky poslankyně, vážení soudruzi poslanci, vážení hosté, zahajuji přerušené jednání 7. společné schůze Sněmovny lidu a Sněmovny národů Federálního shromáždění.

V zasedacím sále je přítomna nadpoloviční většina poslanců Sněmovny lidu, nadpoloviční většina poslanců Sněmovny národů zvolených ve Slovenské socialistické republice a nadpoloviční většina poslanců Sněmovny národů zvolených v České socialistické republice. Sněmovna lidu a Sněmovna národů jsou podle ustanovení článku 40 odst. 1 a 2 ústavního zákona o čs. federaci schopny se usnášet.

Jako prvý bod dnešního pořadu projednáme

V

Vládní návrh zákona o pěstounské péči /tisk 23/ a společnou zprávu výborů Sněmovny lidu /tisk 10/SL/ a výborů Sněmovny národů /tisk 10/SN/

Za vládu Československé socialistické republiky odůvodní návrh ministr práce a sociálních věcí ČSSR Michal Štanceľ.

Ministr práce a sociálních věcí ČSSR M. Štanceľ: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, predložený návrh osnovy zákona o pestúnskej starostlivosti nadväzuje na tie sociálnopolitické opatrenia v oblasti spoločenskej pomoci rodinám s deťmi, ktoré boli od XIV. zjazdu strany už realizované.

V rámci možností našej ekonomiky a v súlade s plánovaným rastom životnej úrovne všetkého obyvateľstva bol realizovaný celý rad opatrení v prospech rodín s deťmi. Je to úprava rozšírenia materského príspevku a zvýšenie podpory pri narodení dieťaťa z roku 1971, zvýšenie prídavkov na deti z minulého roku a zavedenie pôžičiek so štátnym príspevkom mladým manželom s účinnosťou od 1. 4. t. r. Všetky tieto opatrenia vytvárajú určitý komplex, ktorý nielen posilňuje sociálne a existenčné istoty nášho obyvateľstva, ale prejavuje sa už teraz pozitívne i v značnom zlepšení populačného vývoja. Dôkazom toho sú údaje o raste pôrodnosti v minulom roku, keď sa v ČSSR narodilo 251 tisíc detí, čo je o 14 tisíc, t. j. o 5,8 % viac než v roku 1971. Tieto výsledky sú najlepšie od roku 1957. Priaznivý populačný vývoj pokračuje aj v tomto roku. Za prvé dva mesiace roku 1973 sa narodilo takmer o 4 tisíc detí viac ako za rovnaké obdobie minulého roku. Treba však objektívne povedať, že tento výsledok je ovplyvnený tiež silnejšími ročníkmi mladých mužov a žien vo fertilnom veku.

Sociálne opatrenia vychádzajúce z uznesení XIV. zjazdu KSČ boli celou verejnosťou veľmi priaznivo prijaté. Veď napr. úprava starých dôchodov zvyšuje životnú úroveň 870 tisícom občanov, ktorým boli zvýšené dôchody celkovým nákladom asi 900 mil. Kčs. Rozšírenie materského príspevku sa týka v priemere 170 tisíc žien a náklad na toto opatrenie robí asi 750 mil. Kčs ročne. Zvýšenie prídavkov na deti sa týka troch štvrtín všetkých nezaopatrených detí, t. j. zhruba 3 miliónov detí. Jeho rozsah charakterizuje i objem prostriedkov vynaložených zo štátneho rozpočtu, ktorý predstavuje viac než 2 mld Kčs ročne.

Význam predloženého návrhu zákona o pestúnskej starostlivosti nie je daný, ako to bolo pri opatreniach, o ktorých som sa už zmienil, širokým osobným rozsahom ani výškou nákladov, ktoré si realizácia návrhu zákona vyžiada, význam predloženej osnovy spočíva v jej morálno-politickom, humánnom a výchovnom poslaní.

Základnou formou starostlivosti o deti a ich výchovu je výchova v rodine. O väčšinu detí sa rodičia riadne starajú a deti žijú v dobrom prostredí. Sú však aj také prípady detí, o ktoré sa vlastní rodičia vôbec nestarajú alebo sa objektívne starať nemôžu. Zákon o pestúnskej starostlivosti má preto tvoriť dôležitý úsek účasti spoločnosti na výchove a výžive detí, ktoré nemajú to šťastie vyrastať v usporiadaných rodinách a ktorým rodinné prostredie a podmienky má vytvárať štát a jeho orgány.

Náhradná výchova sa dosiaľ zabezpečuje osvojením dieťaťa, zverením dieťaťa do starostlivosti iného občana, individuálnym opatrovníctvom a prevážne ústavnou výchovou. Počet detí, o ktoré sa staráme rôznymi formami, je asi 50 tisíc. V r. 1969 bola zabezpečená ústavná výchova pre 3969 detí, v r. 1970 pre 3998 detí, v r. 1971 pre 4345 detí. Z celkového počtu detí umiestnených v detských domovoch vyžaduje asi tretina osobitnú starostlivosť, prípadne umiestnenie do detského domova rodinného typu.

Prvoradé postavenie v systéme náhradnej výchovy aj naďalej zaujíma osvojenie, ktoré zabezpečuje dieťaťu náhradnú výchovu v prirodzenom rodinnom prostredí. V r. 1970 bolo osvojených 1988 detí, v r. 1971 2167 detí.

Ústavná výchova i v budúcnosti zostáva vedľa osvojenia ďalším hlavným spôsobom náhradnej starostlivosti o deti, lebo ju spoločnosť môže plánovito a sústavne riadiť nielen organizačne, ale predovšetkým ideovovýchovne. Treba ju preto ďalej rozvíjať a zdokonaľovať. U určitej kategórie detí treba však rozvíjať i ďalšie formy starostlivosti.

Ide o deti, ktoré sa nemôžu vrátiť do vlastnej rodiny z rôznych vážnych dôvodov a treba im zabezpečiť také podmienky, ktoré by sa čo najviac priblížili rodinnému prostrediu. Z týchto dôvodov sa už pristúpilo k prebudovaniu detských domovov klasického typu na detské domovy rodinného typu. Doterajšie skúsenosti ukazujú, že nie je možná ani jediná univerzálna forma starostlivosti o deti. Naopak, treba hľadať vhodnú kombináciu viacerých foriem.

Návrh zákona, ktorým sa zavádza pestúnska starostlivosť, bude dopĺňať doterajšie formy náhradnej výchovy detí v prípadoch, keď iné formy nie sú dostačujúce. Súčasne rieši i hmotné zabezpečenie týchto detí.

Návrh zákona bol vypracovaný podľa zásad schválených vládou ČSSR a s prihliadnutím na pripomienky a námety z prerokúvania zásad návrhu zákona vo výboroch pre sociálnu politiku a v ústavnoprávnych výboroch Federálneho zhromaždenia.

Pestúnskou starostlivosťou sa podľa predloženej osnovy zavádza nový spôsob štátom riadenej a kontrolovanej dlhodobej náhradnej rodinnej starostlivosti o deti. Pri zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti treba vždy mať na zreteli záujem dieťaťa. Dieťa bude možné zveriť do pestúnskej starostlivosti len takému občanovi, ktorý svojimi osobnými a rodinnými pomermi a občianskou bezúhonnosťou, pomerom k práci a spoločnosti, svojimi zdravotnými pomermi a vzťahom k deťom zaručuje, že výchova dieťaťa bude na prospech dieťaťa i spoločnosti.

Na výchovu dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti sa bude vyplácať za podmienok uvedených v predloženom návrhu zákona príspevok 500 Kčs a na deti staršie ako 10 rokov 600 Kčs mesačne. Tento príspevok bude náležať všetkým deťom v rovnakej výške, bez ohľadu na to, v akej výške im náleží výživné od rodičov alebo iných povinných občanov.

Pestúnovi bude priznaná odmena 200 Kčs mesačne za starostlivosť o každé dieťa. Túto odmenu bude možné priznať z dôvodov zreteľa hodných i starým rodičom dieťaťa, ak im bude dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti.

Podľa návrhu zákona bude náležať odmena a dieťaťu príspevok i v prípadoch, keď je dieťa zverené do opatrovníckej starostlivosti, pokiaľ sa opatrovník bude o dieťa osobne starať. Návrh zákona upravuje i niektoré ďalšie nároky súvisiace s výchovou dieťaťa. Ide o oblasť nemocenského poistenia, tj. o nároky na prídavky na deti, ďalej o dôchodkové zabezpečenie, o nároky z oblasti pracovného práva a podľa predpisov o hospodárení s bytmi. Pre tieto nároky je dieťa v pestúnskej starostlivosti posudzované ako vlastné dieťa, tým sú pestúnovi, prípadne jeho manželke zabezpečené nároky ako vlastným rodičom dieťaťa.

O zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti i o jej zrušení rozhoduje súd. Súd môže zrušiť pestúnsku starostlivosť len z vážnych dôvodov. Týmito dôvodmi budú hlavne závažné zmeny v rodine pestúna, dlhodobé ochorenie pestúna a pod. Ponecháva sa súdu, aby pri posudzovaní každého konkrétneho prípadu zvážil, či dôvody, pre ktoré má byť pestúnska starostlivosť zrušená, sú svojou povahou také závažné, že by bylo v rozpore so záujmom dieťaťa ponechať ho v doterajšej pestúnskej starostlivosti.

Významnú úlohu pri realizácii zákona o pestúnskej starostlivosti budú mať národné výbory. Na nich bude spočívať kontrola výkonu pestúnskej starostlivosti, budú vyplácať príspevok a odmenu pestúnovi, budú pestúnovi poskytovať všestrannú pomoc. Národné výbory budú evidovať občanov, ktorí môžu byť vhodní stať sa pestúnmi, a budú úzko spolupracovať so súdom pri rozhodovaní o pestúnskej starostlivosti. Výber osôb vhodných stať sa pestúnmi bude zabezpečený účasťou národného výboru pri výbere pestúna, ale hlavne rozhodovaním súdu o pestúnskej starostlivosti.

Zákon umožní zveriť dieťa do pestúnskej starostlivosti tiež občanom, ktorí ho vykonávajú v osobitných zariadeniach, len pokiaľ sú tieto zariadenia pre tento účel vytvorené a spravované národnými výbormi. Ide napr. o tzv. umelé rodiny, ktoré boli vytvorené národnými výbormi a ktoré i v budúcnosti budú môcť národné výbory podľa osnovy zákona vytvárať. Pretože v týchto prípadoch výchova detí je hlavnou činnosťou týchto občanov, upravujú sa niektoré ich nároky odlišne od nárokov ostatných pestúnov. Napr. ich odmeňovanie a nároky z nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia budú upravené tak ako u pracovníkov v pracovnom pomere. K návrhu zákona boli preto vypracované vykonávacie predpisy, ktoré upravujú všetky tieto náležitosti. Vykonávacie predpisy zahŕňajú tiež pripomienky, ktoré boli uplatnené pri prerokúvaní vo výboroch pre sociálnu politiku a v ústavnoprávnych výboroch Federálneho zhromaždenia. V návrhu vykonávacích predpisov sú podrobne upravené otázky zabezpečenia kvalifikovaného výkonu pestúnov, úlohy národných výborov a pod.

Zavedenie pestúnskej starostlivosti si vyžiada v ročnom vyjadrení v ČSSR náklady cca 77 mil. Kčs. Mesačné náklady v celej ČSSR sa odhadujú v rozsahu do 5,5 do 6,5 mil. Kčs. Ak zákon nadobudne účinnosť od 1. júna t. r., odhadujú sa náklady v r. 1973 na 45 mil. Kčs, z toho asi 27 mil. Kčs v ČSR a asi 18 mil. Kčs v SSR. Potrebné prostriedky sú zabezpečené v rozpočtoch národných republík. Pri tejto úvahe sa vychádza z toho, že celkový počet potrebných detí zverených do pestúnskej starostlivosti bude v tomto roku asi 14 tisíc.

Prerokúvaný návrh zákona účelne dopĺňa a ďalej rozvíja celkový systém starostlivosti o potrebné deti a vyjadruje princípy komplexnej sociálnej politiky. Vzhľadom na to, že ide o zabezpečenie tých najpotrebnejších a že finančné krytie je zabezpečené, navrhuje sa účinnosť od 1. júna t. r.

Z poverenia vlády ČSSR predkladám návrh zákona o pestúnskej starostlivosti Federálnemu zhromaždeniu a odporúčam, aby bol schválený v predloženom znení.

Předsedající místopředseda FS V. David: Děkuji ministru Štanceľovi. Vládní návrh byl přikázán k projednání výborům ústavně právním a pro sociální politiku. Společnou zpravodajskou zprávu za výbory Sněmovny lidu přednese poslankyně Eliška Kaplanová. prosím, aby se ujala slova.

Zpravodajka poslankyně SL E. Kaplanová: Vážené soudružky, soudruzi, vážení hosté, dovolte mi, abych jménem výboru pro sociální politiku Sněmovny lidu přednesla zpravodajskou zprávu k projednávanému návrhu zákona o pěstounské péči, kterou nám vláda Československé socialistické republiky předložila k projednání.

Slyšeli jste výklad soudruha ministra Štancla. Také důvodová zpráva navrhovaného zákona vhodně a zasvěceně informuje a zdůvodňuje jeho potřebnost v praxi. Poslanci našeho výboru se shodují v názoru, že přije. tím vládního návrhu zákona o pěstounské péči učiníme další krok vpřed v plnění usnesení XIV. sjezdu KSČ v péči o potřebné děti.

Naše socialistická současnost kromě výrazně pozitivních prvků má ve svém vývoji některé negativní jevy, které nás trápí a vyžadují řešení. V oblasti mezilidských vztahů k nim patří zvyšující se rozvodovost, zejména mladých manželství, a s ní i zvyšující se počet dětí, které jsou rozvodem a rozchodem rodičů postiženy. Přibývá dětí vychovávaných v neúplných rodinách, zpravidla matkou. Málokteří rozcházející se rodiče si uvědomují, že ztráta jednoho z nich poznamenává dítě zpravidla na celý život, že dítě ztrácí důvěru v dospělé, že se v něm narušují životní jistoty, důvěra v nejbližší lidi, cítí se ukřivděno a poznamenáno. Někdy tyto děti ztrácejí sebedůvěru, necítí potřebu pro někoho žít a snažit se a dostávají se na scestí. Tak zpravidla začíná kriminalita dětí a mládeže, jak už včera bylo diskutováno. To se jistě týká jen některých dětí, přesto to zasluhuje naši pozornost.

Všechny děti nejsou stejné, všechny však potřebují zejména v útlém dětském věku, ale i později naši ochranu, pochopení a upřímnou lidskou lásku. Jestliže dítě ztratí klid, pohodu a zázemí rodiny a domova, řeší se většina případů ústavní výchovou. Dřívější názory, že kolektivní výchova dětem může plně nahradit přirozené rodinné prostředí, byly překonány praxí. Ano, dítě se cítí dobře mezi dětmi, ovšem je-li kolektivní výchova vhodně doplňována výchovou individuální, má-li dítě někoho, na něhož se může citově upnout, jenž se mu může plně věnovat. Proto tam, kde dítě zůstává opuštěno vlastními rodiči a jsou-li splněny potřebné podmínky, je ideální formou náhradní rodinné péče osvojení. Další případy jsou potom vychovávány v ústavní péči, především v dětských domovech buď v resortu ministerstva školství a zdravotnictví nebo v ústavech sociální péče. Při poměrně značném počtu dětí ve výchovných skupinách dětských domovů klasického typu, jež provádějí v praxi výchovu a převýchovu potřebných dětí, nemají však výchovní pracovníci dost času a možností k navázání úzkých citových kontaktů na každé dítě. Citlivé děti tímto stavem trpí a potřebovaly by individuální výchovu v menším kolektivu.

Proto byly hledány další formy náhradní rodinné péče, aby bylo účinněji pomoženo opuštěným sociálně osiřelým dětem. Při všech těchto nových formách výchovy však chyběla zákonná norma, jež by těmto snahám určila společného jmenovatele.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP