Středa 27. června 1973

Předsedající místopředseda FS prof. dr. D. Hanes: Ďakujem poslancovi Kopřivovi za jeho vystúpenie. Súdružky a súdruhovia poslanci. prihlášky do rozpravy sú vyčerpané, preto sa vás pýtam, či si ešte niekto praje slovo? Keď nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Žiadam ministra financií súdruha Rudolfa Rohlíčka o záverečné slovo.

Ministr financí ČSSR doc. ing. R. Rohlíček, CSc.: Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, vzhľadom na to, že v diskusii neodzneli žiadne také stanoviská, ktoré by odporovali základnej väzbe záverečného účtu, môžem sa obmedziť len na niekoľko telegrafických poznámok, len na vysvetlenie problémov, ktoré v diskusii odzneli.

Predovšetkým k prvej otázke príčin nevyužívania zdrojov vo fonde vodného hospodárstva a fonde ochrany ovzdušia. Chcel by som informovať a ubezpečiť Federálne zhromaždenie, že federálna vláda v úzkej súčinnosti s obidvoma národnými vládami venuje otázke zabezpečenia čistoty vôd a ochrane ovzdušia sústavnú pozornosť zvlášť pri rozhodovaní o jednotlivých najdôležitejších investičných akciách. Rovnako rozsah materiálu nedovoľuje konkretizovať všetky príčiny, ktoré hrajú svoju úlohu pri nedostatočnom využívaní fondu vodného hospodárstva, takisto fondu ochrany ovzdušia, avšak príčiny sú analyzované presne. Z hľadiska konkretizácie by bolo možné uviesť, že je to v jednotlivých okresoch a krajoch veľmi rôzne. Niekde je nedostatočný záujem realizovať jednotlivé opatrenia, pretože zdražujú obstarávaciu hodnotu jednotlivých základných výrobných prostriedkov a celých investičných celkov, inde je to nedostatočná koncepčná a projektová vyjasnenosť, a nie na poslednom mieste nedostatok špecializovaných kapacít a ďalej špecializovaných technologických dodávok, či už z domácej výroby alebo z dovozu, ktoré znemožňujú včas realizovať jednotlivé akcie.

V súvislosti s vystúpením s. poslankyne Šmejkalovej chcel by som informovať Federálne zhromaždenie, že je takisto ťažiskom pozornosti vlády i Federálneho ministerstva financií predovšetkým kvalitatívna stránka reprodukčného procesu, pravda, za podmienky, že nemožno pustiť zo zreteľa ani kvantitatívnu stránku, pretože i množstvo zdrojov, či už v hmotnom alebo hodnotovom vyjadrení, má svoju úlohu. Avšak na prvé miesto kladieme predovšetkým kvalitatívnu stránku.

Pokiaľ ide o riešenie poľnohospodárskej dane a diferenciačných príplatkov, vláda, Federálne ministerstvo financií a Federálne ministerstvo poľnohospodárstva a výživy v spolupráci s republikovými orgánmi hlavne v posledných dvoch rokoch venujú tejto otázke sústavnú pozornosť. Konkrétne návrh zákona o poľnohospodárskej dani prerokúvala vláda veľmi podrobne pred dvoma týždňami. Ide o veľmi citlivú otázku, preto treba podrobne doložiť číslami jednotlivé návrhy riešenia a až potom predložiť veci na rozhodnutie zákonodarnému zboru. Vláda ČSSR uložila zainteresovaným orgánom, t.j. predovšetkým Federálnemu ministerstvu financií a Federálnemu ministerstvu poľnohospodárstva a výživy ešte niektoré stránky dane kvantifikovať, dopracovať a potom predložiť federálnej vláde na posúdenie, aby sa mohlo rozhodnúť o ďalšom postupe.

Pokiaľ ide o pripomienky súdruha poslanca Hudca, že niektoré úlohy sa zdajú vysoko prekročené, chcel by som, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, pripomenúť, že v etape zostavovania štátneho rozpočtu nebolo možné celý rad úloh rozpísať z pozície federácie do republikových rozpočtov a z republík do rozpočtov jednotlivých národných výborov; preto sa niektoré významné položky, ktoré majú napr. rozsah dvoch miliárd korún a pod., rozpísali až v priebehu realizácie v závislosti od plnenia výkonov tak, ako prebiehali, ako je na ne väzba dotácií na štátny rozpočet. Takisto značnou položkou napr. takto dodatočne uvolnenou, ktorá predtým predstavovala rezervu, boli veľké opravy ciest; ide 1 miliardu 240 miliónov korún.

Pokiaľ ide o výdavky na štátnu správu, chcel by som Federálne zhromaždenie informovať, že vláda sústavne túto otázku sleduje, a to nie iba z púheho kvantitatívneho hľadiska samotných výdavkov, ale predovšetkým z hľadiska sústavnej racionalizácie a zdokonaľovania práce celej štátnej správy, Za tým účelom bola vytvorená racionalizačná komisia štátnej správy, ktorá je koordinačným orgánom tak federálnej, ako i obidvoch národných vlád, ktorá má podrobne spracovaný program svojej činnosti do jednotlivých etáp, období, to znamená s konkrétnymi termínmi. Jednotlivé termínované úlohy sa plnia, realizujú, predkladajú na rozhodnutie predsedníctvu alebo plenárnemu zasadnutiu federálnej vlády. Jedným z takýchto konkrétnych krokov je uvedený v materiáli, t.j. prehĺbenie systemizácie v ústrednej štátnej správe a urobenie prvého kroku v systemizácii v oblasti národných výborov. Rovnako v rámci racionalizácie štátnej správy a zdokonaľovania jej práce venujeme vo svojom programe pozornosť rozpracovaniu programu výchovy a vzdelávania pracovníkov štátnej správy, aby boli náležite pripravení na plnenie úloh, každý na svojom úseku.

Záverom by som chcel poďakovať za aktívnu a neformálnu účasť poslancov pri prerokúvaní jednotlivých kapitol i celého štátneho záverečného účtu. To umožnilo i jeho hladké prerokovanie na dnešnom plenárnom zasadnutí. Chcel by som vysloviť úprimné presvedčenie, že to tak bude i v ďalšom období.

Předsedající místopředseda FS prof. dr. D. Hanes: Ďakujem ministrovi financií súdruhovi Rohlíčkovi za záverečné slovo. Pýtam sa spravodajcov poslancov súdruha Křenka a Belku, či si prajú slovo?

Zpravodaj poslanec SN ing. D. Křenek: Vážené soudružky a soudruzi poslanci, po provedené rozpravě mám za to, že její výsledky jsou v souladu s obsahem zpráv, které byly podány k návrhu státního závěrečného účtu federace. Jsou ve shodě i s návrhem na usnesení Federálního shromáždění ke státnímu závěrečnému účtu federace za rok 1972. Proto je doporučuji schválit.

Předsedající místopředseda FS prof. dr. D. Hanes: Ďakujem spravodajcovi poslancovi Křenkovi, prosím súdruha poslanca Belku.

Zpravodaj poslanec SL ing. J. Belko: Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, obsah rozpravy bol v súlade s predloženou správou a s návrhom na uznesenie Federálneho zhromaždenia k tomuto bodu programu. Odporúčam preto i ja ako spoločný spravodajca Snemovne ľudu, aby vyslovila súhlas s návrhom vlády na uznesenie Federálneho zhromaždenia k štátnemu záverečnému účtu federácie za rok 1972. Považujem však za potrebné pripomenúť, aby sa myšlienkami, ktoré tu odzneli, príslušné orgány zaoberali.

Předsedající místopředseda FS prof. dr. D. Hanes: Ďakujem spravodajcom za ich záverečné stanoviská. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Pri schvaľovaní štátneho záverečného účtu federácie platí zákaz majorizácie, to znamená, že v Snemovni národov hlasujú oddelene poslanci zvolení v Českej socialistickej republike a poslanci zvolení v Slovenskej socialistickej republike. Najskôr vykonáme hlasovanie poslancov Snemovne národov.

V tejto chvíli je v zasadacej sieni prítomných 64 poslancov zo Snemovne národov zvolených v Českej socialistickej republike a 61 poslancov zvolených v Slovenskej socialistickej republike, a tak Snemovňa národov v obidvoch svojich častiach je spôsobilá sa uznášať.

Najprv prosím o hlasovanie poslancov Snemovne národov, ktorí boli zvolení v Českej socialistickej republike. Kto z týchto poslancov súhlasí s návrhom uznesenia, nech zdvihne ruku. /Hlasuje se./ Ďakujem.

Je niekto proti? /Nikdo./

Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikdo./ Ďakujem.

S návrhom uznesenia vyslovila súhlas väčšina poslancov Snemovne národov zvolených v Českej socialistickej republike.

Teraz prosím o hlasovanie poslancov Snemovne národov, ktorí boli zvolení v Slovenskej socialistickej republike.

Kto z týchto poslancov súhlasí s návrhom uznesenia, nech zdvihne ruku. /Hlasuje se./

Je niekto proti? /Nikdo./

Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikdo./ Ďakujem.

Tak isto väčšina poslancov Snemovne národov zvolených v Slovenskej socialistickej republike vyslovila súhlas s návrhom uznesenia. Preto konštatujem, že Snemovňa národov schválila predložený návrh uznesenia.

Teraz budú hlasovať poslanci Snemovne ľudu, ktorých je v zasadacej sieni prítomných 156. Snemovňa ľudu je spôsobilá sa uznášať.

Kto z poslancov Snemovne ľudu súhlasí s návrhom uznesenia, nech zdvihne ruku. /Hlasuje se./

Je niekto proti? /Nikdo./

Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikdo./ Ďakujem.

Pretože za návrh hlasovali i všetci prítomní poslanci Snemovne ľudu, konštatujem, že Federálne zhromaždenie ČSSR prijalo uznesenie, ktorým podľa článku 36. ods. 1 ústavného zákona o čs. federácii schválilo štátny záverečný účet federácie za rok 1972.

Na programe máme ako ďalší bod

IV

Vládny návrh zákona o brannej výchove /tlač 35/

Za vládu ČSSR tento návrh odôvodní minister národnej obrany armádny generál Ing. Martin Dzúr.

Prosím, aby sa ujal slova.

Ministr národní obrany ČSSR ing. M. Dzúr: Vážený súdruh predseda. súdružky a súdruhovia poslanci, vláda Československej socialistickej republiky predložila Federálnemu zhromaždeniu na prerokovanie návrh zákona o brannej výchove. Dovoľte mi, aby som pri tejto príležitosti uviedol niektoré základné skutočnosti, ktoré potvrdzujú potrebu jeho prijatia.

V súvislosti s prípravou XIV. zjazdu KSČ prijalo vedenie strany v marci 1971 významné uznesenie o jednotnom systéme brannej výchovy obyvateľstva ČSSR, v ktorom stanovilo novú koncepciu prípravy obyvateľstva na obranu našej socialistickej vlasti. Zásady nového systému brannej výchovy postupne prenikali do všetkých orgánov a organizácií našej spoločnosti a začínajú sa uplatňovať v praxi.

XIV. zjazd KSČ, ktorý vytýčil hlavné smery pre ďalšie uplatňovanie vojenskej politiky strany, uložil: "Na vyhranene triednych a internacionálnych základoch prehĺbiť brannú výchovu obyvateľstva, zvlášť mládeže, posilňovať jednotu armády a ľudu, aby obrana našej socialistickej vlasti sa stala cťou a vlasteneckou povinnosťou každého občana."

Za uplynulé dva roky sme dosiahli v realizácii záverov XIV. zjazdu KSČ nesporný pokrok. Závery zjazdu sa stali hybnou silou vo všetkých oblastiach života našej spoločnosti. Vzrástla politická, ekonomická, ideologická aj vojenská sila nášho štátu a upevnili sa naše vzťahy so štátmi - účastníkmi Varšavskej zmluvy. Tieto faktory mali vplyv na posilnenie úlohy a miesta socialistického Československa vo svetovom dianí.

Vám všetkým, súdružky a súdruhovia, sú dobre známe pozitívne zmeny, ku ktorým v poslednom čase dochádza v mezinárodných vzťahoch.

Súčasné zmeny sú predovšetkým výsledkom priaznivého vývoja v pomere síl v prospech socializmu. To umožňuje Sovietskemu zväzu a ostatným štátom - účastníkom Varšavskej zmluvy intenzívne rozvíjať mierovú ofenzívu. Výsledkom tohto úsilia sú zmeny v sovietsko-amerických a sovietsko-západonemeckých vzťahoch a postupné uvoľňovanie napätia v Európe, do rámca ktorého spadá aj prebiehajúci proces normalizácie našich vzťahov s Nemeckou spolkovou republikou. Nesporným úspechom koordinovanej zahraničnej politiky socialistických štátov je aj nadchádzajúca konferencia o európskej bezpečnosti a spolupráci. Máme úprimnú radosť z úspechov, ktoré dosiahla leninská zahraničná politika Sovietskeho zväzu a ostatných socialistických krajín, čo v poslednom čase dokumentujú aj nesmierne cenné výsledky rokovania generálneho tajomníka ÚV KSSZ s. Leonida Iljiča Brežneva v NSR, USA aj vo Francúzsku. Pritom mimoriadny význam pre ďalší vývoj vojensko-politickej situácie vo svete nepochybne bude mať uzavretá sovietsko-americká dohoda o odvrátení jadrovej vojny.

Kladné javy v medzinárodných vzťahoch však nemožno preceňovať a nesmieme ani podliehať pacifistickým ilúziám. Na základe širokého rozvinutia politiky mierového spolunažívania krajín s rozdielnym spoločenským zriadením dosiahli sa už viaceré pozitívne výsledky. Celý rad opatrení v Severoatlantickom pakte a vývoj situácie v mimoeurópskych krízových oblastiach však dokazujú, že by bolo nebezpečné dospieť k záveru, že socialistickým štátom nehrozí už žiadne nebezpečenstvo zo strany imperializmu.

Na našej planéte zďaleka nevymreli alebo neboli zbavení rozhodujúcich pozícií tí, ktorí stále mobilizujú sily a prostriedky na vedenie boja proti socializmu i v zmenených podmienkach, a to s cieľom zastaviť vývoj pomeru síl v prospech socializmu, znova získať strategickú iniciatívu v boji proti socializmu.

V tomto duchu prebiehalo aj nedávne zasadnutie riadiacich politických a vojenských orgánov Severoatlantického paktu. Tieto orgány vyhlasujú, že všetko ich úsilie smeruje k vyrovnaniu pre Severoatlantický pakt nepriaznivého pomeru síl v Európe na úseku konvenčných zbraní a na vytvorenie podmienok pre rokovanie so socialistickými štátmi "z pozície sily".

Výstavbu ozbrojených síl členských štátov Severoatlantického paktu naďalej charakterizuje úsilie o modernizáciu bojovej techniky, o zvýšenie údernej sily, manévrovacej schopnosti vojsk, o skvalitnenie systému riadenia a velenia. Severoatlantický pakt postupne buduje ozbrojené sily jednotlivých členských štátov ako profesionálne. Majú v nich slúžiť vojensky a technicky dobre pripravení a ideologicky cieľavedome spracovaní vojaci. Je známe, že vojská Severoatlantického paktu sú v stave nepretržitej bojovej pohotovosti, ktorá sa neustále preskúšava. Sú cvičené vo vedení útočnej vojny podľa koordinovaných plánov. Ich najkvalitnejšie formácie sú dislokované bezprostredne pri našich štátnych hraniciach.

V súlade s týmito zámermi je aj zloženie vojenských rozpočtov členských štátov Severoatlantického paktu. V rámci celého Severoatlantického paktu stúpli priame vojenské výdaje zo 107 miliárd dolárov v roku 1972 na 115 miliárd dolárov v roku 1973. O tempe rastu vojenských výdavkov európskych členských štátov Severoatlantického paktu svedčí skutočnosť, že zatiaľ čo od roku 1967 do roku 1970 sa ich priame vojenské výdaje zvýšili o 8,7%, predstavuje obdobie od roku 1970 do roku 1973 vzrast už o 28%.

Podľa strategickej koncepcie tzv. "realistického odstrašovania" pokračuje v Severoatlantickom pakte rozpracovanie variantov vedenia operácií na európskom priestore vojnovej činnosti proti štátom - účastníkom Varšavskej zmluvy. Vojská Severoatlantického paktu sa pripravujú na vedenie všetkých druhov ozbrojených konfliktov. Súčasne sa zvyšuje dôraz na vedenie psychologickej vojny a na ideologickú diverziu. To všetko dokazuje, že nebezpečenstvo napätia zo strany Severoatlantického paktu v Európe nie je doposiaľ odstránené.

Tiež posledný vývoj situácie na Strednom východe dokazuje, že tu naďalej trvá výrazná aktivizácia činnosti imperialistických mocností a ich podpora izraelskej agresie proti arabským štátom. V Indočíne pokračujú Spojené štáty v leteckých útokoch na národnooslobodzovacie sily v Kambodži, komplikujú situáciu v Laose a udržujú napätie v celej oblasti. Podobne vytvárajú napätie tiež na indickom subkontinente a v iných častiach sveta.

Uvedené skutočnosti svedčia o tom, že v medzinárodných záležitostiach počíta imperializmus predovšetkým so silou, a to so silou vojenskou. Musíme si preto neustále uvedomovať, že aj dnes platí v plnom rozsahu leninská zásada jednoty mierového budovania socializmu a zabezpečenia jeho obrany. Táto zásada sa plne odráža v záveroch XIV. zjazdu Komunistickej strany Československa, a teda aj v koncepcii brannej výchovy obyvateľstva Československej socialistickej republiky.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP