Komunistická strana Československa, ako vedúca sila rozvoja našej spoločnosti, videla v cieľavedomom vytváraní podmienky pre uplatnenie princípov socialistického plánovitého riadenia vo vodnom hospodárstve súčasť veľkého súboru socialistických premien. Neuspokojila sa, prirodzene, s tým, že sa dosiahli pozoruhodné výsledky. Sústavne sledovala vývoj, aby dala včas direktívy, akonáhle si to intenzívny rast národného hospodárstva a stúpajúce nároky na vodné hospodárstvo vyžiadali. Nebolo teda náhodou, že sa problematikou vodného hospodárstva zaoberali i obidva posledné zjazdy KSČ.

Realizácia direktív XIV. zjazdu KSČ spočíva, pravda, hlavne v oblasti ekonomickej, vo vytvorení a správnom využití potrebných prostriedkov. Zabezpečuje sa príslušnými štátnymi plánmi rozvoja národného hospodárstva. Zároveň realizácia týchto smerníc závisí od toho, aké nástroje dáva právny poriadok orgánom socialistického štátu na uskutočňovanie stanovených cieľov, ako reguluje činnosť a vzájomné vzťahy množstvom subjektov, organizácií i občanov, vodu užívajúcich alebo s ňou akýmkoľvek spôsobom narábajúcich.

Rozbor účinnosti doterajšej právnej úpravy ukázal, súdružky a súdruhovia, že platné ustanovenia majú rad medzier a nedostatkov z hľadiska dnešných potrieb a najmä z hľadiska potrieb blízkej budúcnosti. Prudký rozvoj národného hospodárstva a stále rastúce nároky na odber vody vytvorili totiž novú situáciu, ktorá vyžaduje, aby vodohospodárske orgány socialistického štátu mali možnosť účinnejšie regulovať a konkrétnymi zásahmi ovplyvňovať odber vody a hospodáriť s ňou, a tak dôslednejšie chrániť vodné zdroje. Okrem toho sa žiada, aby právna úprava vytvárala potrebné predpoklady pre aktívne ovplyvňovanie vodohospodárskych pomerov a pre plánovitú pozitívnu činnosť zameranú na komplexné programové riešenie optimálneho využitia vodných zdrojov, ktoré máme k dispozícii.

Predložený vládny návrh je výsledkom niekoľkoročných prác. Tieto práce viedla snaha nájsť na základe doterajších skúseností a na podklade triezveho odhadu ďalšieho vývoja a možností nášho hospodárstva optimálne riešenie danej problematiky. Ako som už naznačil, bola doterajšia právna úprava z druhej polovice päťdesiatych rokov v čase svojho vzniku na výške a tvorila dobrý podklad pre budovanie socialistického vodného hospodárstva. Preto môže dnes predkladaný vládny návrh zákona o vodách nadviazať na tie princípy, ktoré sa v nej osvedčili, a skĺbiť ich s novými požiadavkami a inštitúciami do jedného, logicky zomknutého systému úpravy vodného hospodárstva, plne zodpovedajúceho dnešným potrebám.

Pre koncepciu vládneho návrhu je charakteristické, že vychádza dôsledne z ustanovenia čl. 8 odsek 2 ústavy ČSSR, ktorý vyhlasuje vodné toky za národný majetok. Vládny návrh presne definuje pojem vodného toku, vrátane jeho koryta. Skutočnosť, že vodné toky sú ako národný majetok predmetom štátneho socialistického vlastníctva, má dôsledky týkajúce sa ich správy i užívania. V tomto zmysle vládny návrh ustanovuje, že všetky vodné toky musia mať určeného správou. Správu národohospodársky významných tokov budú vykonávať vodohospodárske organizácie priamo podriadené ministerstvám lesného a vodného hospodárstva republík. Správcami ostatných vodných tokov alebo ich vodohospodársky ucelených úsekov budú štátne organizácie, ktorým tieto toky väčšinou slúžia alebo s ich činnosťou súvisia.

Skutočnosť, že vodné toky sú národným majetkom a prislúcha im zákonná ochrana, má svoje dôsledky i v poňatí tých ustanovení vládneho návrhu, ktoré upravujú hospodárenie s povrchovými vodami. V tejto súvislosti žiada sa brať na zreteľ, že rozhodujúca časť povrchových vôd má charakter vodných tokov v zmysle vodného zákona. Užívať povrchové vody alebo inak s nimi narábať možno podľa predloženého návrhu iba na základe osobitného povolenia, ak nejde o prípady, ktoré vládny návrh zahrňuje pod pojem všeobecného užívania povrchových vôd, alebo o prípady ich používania na plavbu alebo na plavenie dreva. Pri všeobecnom užívaní dbá návrh zákona o to, aby užívanie neohrozilo akosť a zdravotnú nezávadnosť vody, a zakazuje užívanie, ktoré by mohlo poškodiť akosť vody. Návrh zákona pamätá aj na oprávnenie vodohospodárskych orgánov upraviť, obmedziť alebo aj zakázať všeobecné užívanie vody v konkrétnom prípade a ustanovuje pre takéto opatrenie podmienky. Zákon výslovne zakazuje umývanie motorových vozidiel vo vodných tokoch, alebo na miestach, kde by táto činnosť ohrozovala akosť povrchových alebo podzemných vôd.

Tiež pri užívaní povrchových vôd na plavbu konkretizuje vládny návrh povinnosti užívateľov. Užívateľ plavidla je okrem iného povinný zabrániť úniku oleja, pohonných látok a pod. do povrchových vôd. Musí mať a udržiavať pre tento účel na plavidle potrebné zariadenia.

Vládny návrh podčiarkuje princíp koncepčného a plánovitého rozvoja vodného hospodárstva na podklade vodohospodárskych smerných plánov, ktoré sa zostavujú centrálne pre každú republiku. Tieto smerné plány tvoria platformu pre vodohospodárske opatrenia v odvetviach národného hospodárstva i v územnom plánovaní.

Predložený vládny návrh zvyšuje v osobitnom súbore ustanovení intenzitu právnych inštitúcií smerujúcich k ochrane výdatnosti vodných zdrojov a prírodnej akumulácie vôd. Ide o komplexné režimy, zabezpečujúce diferencovanú starostlivosť štátu o oblasti prirodzenej akumulácie vôd, o ochranné pásma na ochranu výdatnosti, akosti a nezávadnosti vodných zdrojov a napokon o bezpečnosť vodárenských tokov a ich povodí. Vládny návrh nezabúda ani na povinnosti správcov alebo užívateľov poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov a rybníkov, a to v tom zmysle, že ich zaväzuje obhospodarovať pozemky a rybníky takým spôsobom, ktorý by uchovával vodohospodársky vhodné podmienky i napomáhal zlepšenie vodohospodárskych pomerov. Popri ostatných hľadiskách výslovne podčiarkuje tiež povinnosť dbať o udržiavanie pôdnej vlahy a o zlepšovanie retenčnej schopnosti rybníkov.

Významným prínosom vládneho návrhu je ustanovenie osobitného režimu pre narábanie s podzemnými vodami a ich výrazné určenie pre prednostné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. Zásoby podzemných vôd budú podliehať osobitnej evidencii a ich použitie na iné účely než na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou alebo na účely, pri ktorých sa použitie pitnej vody nariaďuje, bude sa viazať na povolenie vodohospodárskeho orgánu. Ten bude smieť takéto povolenie udeliť iba za podmienky, že to nebude na úkor zásobovania pitnou vodou pre účely predpokladané zákonom. Je to preto, že zásoby podzemných vôd sú obmedzené. Sú prirodzeným zdrojom kvalitnej vody. Úprava povrchových vôd na pitnú vodu je totiž často veľmi nákladná a ekonomicky neúčelná, v niektorých prípadoch technicky neriešiteľná.

Pri príprave vládneho návrhu sa venovala zvýšená pozornosť problematike boja proti stúpajúcemu znečišťovaniu vodných tokov a vodných zdrojov vôbec. Nová priemyselná výroba, nové kanalizované sídliská a intenzívna poľnohospodárska výroba, všetky tieto potrebné a užitočné skutočnosti súčasne vytvárajú vážne nebezpečenstvo ďalšieho znečisťovania vôd. Vládny návrh čelí tomuto nebezpečenstvu systémom opatrení, ktoré sú prepracovanejšie a realistickejšie než ustanovenia doterajšieho zákona. Návrh zákona, resp. zákon, ak ho snemovne schvália, vyvinie potrebný tlak na užívateľov zariadení, aby budovali a zdokonaľovali čistiace zariadenia tak, ako sa v návrhu zákona hovorí, "na dosiahnutej úrovni technického pokroku". Pri povoľovaní vypúšťania odpadových vôd budú vodohospodárske orgány povinné riadiť sa v konkrétnych prípadoch ukazovateľmi prípustného znečistenia vôd, ktoré stanovuje vláda republiky ako záväznú direktívu. Vládny návrh zároveň zdôrazňuje, že v celej tejto agende viažu rozhodovanie vodohospodárskeho orgánu ustanovenia vodného zákona i predpisy o zdraví ľudu, čím sa bráni vypúšťaniu jedovatých alebo ľudskému zdraviu škodlivých látok.

Skúsenosť ukazuje, že najväčšie problémy s nečistotou odpadových vôd sú tam, kde sa pri povoľovaní nových výrob alebo pri rozširovaní výroby dôsledne nepresadila zásada, že sa takéto povolenie nemá udeliť, ak sa súčasne ako súčasť výstavby nezabezpečí - na príslušnej technickej úrovni - čistenie odpadových vôd. Ide nám o orientáciu - v prvom rade - na včasnú prevenciu. Náklady na zneškodňovanie odpadov treba považovať za súčasť nevyhnutných výrobných nákladov a rešpektovať ich pri úvahách o technickoekonomických parametroch pripravovaných investícií a o ich celkovej efektívnosti. Ako zásada teda platí: nepripúšťať nové zdroje znečisťovania vôd a postupne odstraňovať všetky doterajšie závady.

Návrh zákona o vodách vychádza z toho, že vhodným stanovením ekonomických nástrojov a sankcií možno pôsobiť na hospodárnejšie využívanie vodných tokov, brániť ich zneužívaniu a prispieť k úhrade rastúcich celospoločenských nákladov, ktoré vodné hospodárstvo vyžaduje.

Chcel by som na tomto mieste zdôrazniť, že predložený návrh v žiadnom smere nevychádza z preceňovania možností pôsobenia ekonomických nástrojov. Naopak, kladie dôraz na účinné uplatňovanie zásad štátnej vodohospodárskej politiky dôsledným presadzovaním stanoveného režimu užívania vôd. Počíta s optimálnou kombináciou pôsobenia príslušných organizátorských i administratívnych opatrení štátnych orgánov s pôsobením ekonomických nástrojov. Preto dáva do rúk štátnych vodohospodárskych orgánov nástroje zamerané predovšetkým na účinnú prevenciu.

Na rozdiel od doterajšieho vodného zákona obsahuje vládny návrh aj základné ustanovenie o ochrane osôb a majetku pred povodňami. Okrem toho, že zákon zdôrazňuje systematickú prevenciu a povinnosť organizovať zabezpečovacie a záchranné práce podľa povodňových plánov, vyjadruje tiež povinnosti občanov a organizácií osobnej i vecnej pomoci pri ochrane ľudských životov a majetku pred povodňami.

Pre celkovú charakteristiku koncepcie vládneho návrhu je príznačné poňatie vodného hospodárstva a ochrany vôd ako organickej súčasti úsilia o ochranu a tvorbu životného prostredia. Návrh nového vodného zákona sa pripravoval a predkladá sa v období, keď sa problematika tvorby a ochrany životného prostredia presadzuje stále silnejšie do programov vedeckého výskumu, do úvah a rozhodovaní ekonómov a politikov. Ide o celosvetovú tendenciu. V tomto úsilí prislúcha však socialistickým štátom popredné miesto. Umožňuje to charakter a prostriedky socialistického spoločenského poriadku. Preto má, z právneho hľadiska, predkladaný vládny návrh význam i ako dôležitý stavebný kameň budúceho systému komplexnej právnej úpravy tvorby a ochrany životného prostredia vo všetkých jeho složkách. Ak hovorím o komplexnosti, mám v tejto súvislosti na mysli vecný a obsahový súlad právnej úpravy jednotlivých zložiek prírodného prostredia a nijako nechcem prejudikovať otázke, či bude v konečnej fáze účelné orientovať sa na jednu normu typu kódexu alebo na súbor vzájomne zladených a dopÍňajúcich sa špeciálnych úprav. Čo je dnes dôležité, je skutočnosť, že máme pripravený moderný socialistický návrh vodného zákona, ktorého uskutočňovanie ukáže, ako sa osvedčujú jednotlivé inštitúcie, i vytvorí skúsenosti, ktoré sa budú môcť použiť pri riešení podobných problémov ochrany ovzdušia a iných zložiek životného prostredia.

Návrh zákona o vodách pripravila vláda ČSSR v úzkej súčinnosti s vládami Českej a Slovenskej socialistickej republiky.

O rozdelení matérie právnej úpravy medzi zákon Federálneho zhromaždenia a zákony národných rád sme výbory Federálneho zhromaždenia informovali už pri prerokúvaní zásad predkladaného vládneho návrhu. Výbory s ním vyslovili súhlas.

Osobitné ocenenie a zdôraznenie si zaslúži skutočnosť, že vláda ČSSR i vlády republík sa pri konečných prácach na paragrafovanom texte vládneho návrhu zákona o vodách mohli opierať o výsledky obšírneho a kvalifikovaného prerokúvania návrhu jeho zásad vo výboroch snemovní Federálneho zhromaždenia. Zhodné stanoviská výborov, potvrdzujúce zásadný súhlas s prerokúvanými zásadami a zdôrazňujúce potrebnosť prijatia nového zákona o vodách vytvorili vláde pevnú bázu pre dopracovanie a domyslenie jednotlivých ustanovení návrhu. Pri tejto práci mala vláda ČSSR i vlády republík a ich legislatívne rady k dispozícii odporúčania, námety a pripomienky výborov Federálneho zhromaždenia i orgánov národných rád. Tieto pripomienky, námety a odporúčania upozornili na rad dôležitých skutočností i súvislostí. Opierali sa o vlastné poznatky poslancov i o výsledky ich konzultácií s príslušnými inštitúciami a odborníkmi. Umožnili znovu premyslieť i domysliet návrh zákona ako celok i jeho jednotlivé ustanovenia vo všetkých významných súvislostiach, dopracovať ho a predložiť ako návrh uvážený po všetkých stránkach.

Vážený súdruh predseda Federálneho zhromaždenia, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci!

Predkladáme vládny návrh zákona o vodách s vedomím, že otázky právnej úpravy hospodárenia s vodou sú v najširšom zmysle slova predmetom intenzívneho verejného záujmu. Záujem o kvalitu a množstvo vody, ktorá je k dispozícii pre užívanie, nemá iba občan, ale v rastúcej miere aj priemysel a poľnohospodárska výroba. Voda je nevyhnutná pre všetky odvetvia národného hospodárstva.

Predložený návrh zákona predstavuje komplexný súbor základných materiálno-právnych ustanovení jednotnej právnej úpravy ochrany vôd a hospodárenia s nimi, smerujúci k tomu, aby sa vytvorili právne predpoklady pre cieľavedomú a plánovitú realizáciu socialistickej politiky v oblasti vodného hospodárstva. Vládny návrh sa opiera - ako som už konštatoval a zdôraznil - o stanoviská a odporúčania výborov snemovní Federálneho zhromaždenia, uplatnené pri prerokúvaní jeho zásad. Navrhujem v mene vlády ČSSR, aby obidve snemovne Federálneho zhromaždenia schválili predložený návrh. Robím tak v presvedčení, že vládny návrh má predpoklady, reálne predpoklady, efektívne sa uplatniť a dobre poslúžiť v celej oblasti vodného hospodárstva, vo všetkých vzťahoch, ktoré upravuje.

Předseda FS A. Indra: Děkuji místopředsedovi vlády za zdůvodnění předloženého návrhu.

Návrh byl přikázán k projednání výborům obou sněmoven, a to výborům ústavně právním, pro plán a rozpočet, pro průmysl, dopravu a obchod a pro zemědělství a výživu.

Prosím společného zpravodaje výborů Sněmovny národů, poslance Zoltána Černáka, aby přednesl zpravodajskou zprávu.

Zpravodaj poslanec SN ing. Z. Černák: Vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia výborov Snemovne národov pre poľnohospodárstvo a výživu, pre plán a rozpočet, pre priemysel, dopravu a obchod a ústavnoprávneho výboru podal správu o výsledkoch prerokúvania vládneho návrhu vodného zákona v týchto výboroch.

Vo všetkých výboroch - a to tak pri prerokúvaní zásad zákona v prvom štvrťroku, ako aj pri rokovaní o paragrafovanej osnove - sa stretla nová zákonná úprava vodného hospodárstva s mimoriadnym záujmom poslancov. Prejavilo sa to nielen vo veľkom počte ich vystúpení, ale predovšetkým v ich námetoch, podnetoch a odporučeniach, ktorými sa snažili prispieť k správnemu a jasnému vyjadreniu a konkretizovaniu cieľov, ktoré pre ďalší rozvoj vodného hospodárstva vytýčila naša komunistická strana v uzneseniach XIII. a XIV. zjazdu. Veľký záujem poslancov o novú zákonodarnú úpravu vodného hospodárstva jasne naznačoval, že orgány Federálneho zhromaždenia prerokúvajú problematiku životne dôležitú pre celú našu spoločnosť a pre všetky odvetvia nášho národného hospodárstva. Ďalší rozvoj vodného hospodárstva má zásadný význam prakticky pre rozvoj celej našej priemyslovej základne i pre rozvoj nášho poľnohospodárstva. Nie menší význam má nová zákonná úprava pre zlepšenie starostlivosti o životné prostredie, ktorej dôležitou zložkou je starostlivosť o ochranu vôd a o ich čistotu. Úroveň starostlivosti o životné prostredie podmieňuje aj životnú úroveň a spokojnosť občanov. Pritom sme si uvedomovali, že so vzrastom životnej úrovne rastú aj nároky na spotrebu vody, že však na druhej strane naše zdroje vody sú veľmi obmedzené a že preto musíme s vodou veľmi obozretne hospodáriť a chrániť ju pred znečisťovaním a iným znehodnocovaním. Všetky tieto aspekty sa v tej či onej forme odrazili vo vystúpeniach jednotlivých poslancov

Kladne hodnotili poslanci aj to, že na väčšinu námetov, ktoré uplatnili pri prerokúvaní zásad zákona, sa bral ohľad v paragrafovanom návrhu. Opäť sa pri rokovaní o návrhu vodného zákona potvrdilo, že prerokúvanie zásad zákonov je veľmi významnou formou zvyšovania podielu poslancov na príprave nových zákonov a na zdokonaľovaní nášho socialistického právneho poriadku. Predpokladom pre to však je - ako to bolo konštatované - aby poslanci mali dostatočný časový priestor pre prípravu na prerokúvanie vládnych návrhov, lebo len tak bude možné využiť všetky pripomienky voličov, pracujúcich z priemyslu, poľnohospodárskych závodov, národných výborov a ostatných štátnych orgánov i spoločenských organizácií.

A teraz mi dovoľte, aby som sa stručne zmienil aspoň o niektorých významnejších otázkach vodného zákona, na ktoré sa sústredila pozornosť poslancov pri rokovaniach vo výboroch. Najväčší záujem poslancov sa sústredil na problematiku ochrany vôd a na staroslivosť o ich čistotu.