K zvýšeniu došlo i pri pôžičkách obyvateľstvu, najmä realizáciou zákonného opatrenia o poskytovaní pôžičiek so štátnym príspevkom mladým manželom. Spolu so zvýšením prídavkov na deti to boli dve najvýznamnejšie opatrenia v sociálnej oblasti, uskutočnené v tomto roku. Zavedenie uvedených pôžičiek sa stretlo so značným ohlasom. Od 1. 4. do konca septembra tohto roku sa uzavrelo celkom 111 000 pôžičiek vo výške 2,5 mld Kčs. Jednoznačne pritom prevažujú pôžičky na zariadenie bytov /102 500/, pričom 59,8 % z týchto pôžičiek je určených na nákup nábytku. Zavedenie pôžičiek sa odrazilo aj vo zvýšenom dopyte po ďalších priemyslových tovaroch. Za 9 mesiacov t. r. sa zvýšil predaj nábytku, priemyslových tovarov a textilu oproti rovnakému obdobiu minulého roku o 2,2 mld Kčs.

Aj keď sa týmito opatreniami utvorili priaznivé podmienky pre rast maloobchodného obratu /v tomto roku sa zvýši zhruba o 5,6 %/, plán na tomto úseku sa pravdepodobne nesplní, najmä v priemyslových tovaroch, kým predaj potravín sa prekročí.

Tak ako v uplynulých rokoch, aj v tomto roku sa úspešne rozvíja bytová výstavba. V pláne sa uvažovalo, že sa dokončí viac ako 111 000 bytov, pritom sú predpoklady pre jeho prekročenie asi o 3000 bytov. V súhrne vykazujeme za roky 1971 - 1973 predstih proti päťročnici o 24 000 bytov. Tento výsledok oprávňuje vyjadriť presvedčenie, že úlohy uložené na tomto úseku XIV. zjazdom budú prekročené.

Priaznivo možno hodnotiť aj vývoj finančného hospodárenia v tomto roku. Prekračovanie plánovaného rastu tvorby hmotných zdrojov utvorilo podmienky aj pre rast výkonov hospodárskych organizácií. Očakáva sa, že plánovaný objem výkonov bude prekročený o 1,3 %. Pozitívnym prvkom finančného vývoja je predovšetkým vývoj nákladovosti, kde sa nám podarilo úspešne nadviazať na zlepšenie, ku ktorému došlo v tejto oblasti v druhej polovici roka 1972, a ďalej ho upevniť. Podiel celkových nákladov aj podiel materiálových nákladov na výkonoch za 9 mesiacov tohto roka je nižší v porovnaní s podielom uvažovaným vo finančných plánoch na rok 1973. V dôsledku toho i vplyvom vyšších výkonov dosahujeme rýchlejšiu dynamiku rastu zisku. Za tri štvrte roka 1973 sa zvýšil zisk v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku o 11,9 %, t. j. najvyšší prírastok v posledných troch rokoch. Sú reálne predpoklady pre rast rentability v porovnaní s minulým rokom o 5,5 % a pre prekročenie plánovanej tvorby zisku o 4 %. To predstavuje 3,7 mld Kčs zisku naviac a umožňuje, aby aj odvody z hospodárskeho výsledku do rozpočtu boli prekročené o 3,2 mld Kčs.

Na druhej strane však očakávame zhruba o 1 mld nižšie príjmy dane z obratu. Premieta sa v tom predovšetkým zníženie maloobchodných cien k 1. aprílu tohto roku a presun časti dodávok osobných áut, pôvodne určených pre vnútorný trh, na vývoz.

Zmeny v štruktúre celkových príjmov štátnych rozpočtov, t. j. prekročenie na jednej strane a nesplnenie na druhej sa v zásade kompenzujú. Predpokladaná výška príjmov - 203,5 mld Kčs je o 0,1 % vyššia oproti plánovanému objemu.

Taktiež vo výdavkoch dôjde k obojstranným odchýlkam. Vyššie čerpanie očakávame najmä v neinvestičných výdavkoch na hospodárstvo, hlavne pri položkách súvisiacich so zahraničným obchodom. V štátnom rozpočte na rok 1973 sme síce počítali s rastom cien dovážaných surovín z kapitalistických štátov, skutočný vývoj však predstihol naše odhady, takže na tieto účely budeme musieť vynaložiť zhruba o 2,7 mld Kčs viac, t. j. celkom 4,3 mld Kčs. K prekročeniu neinvestičných výdavkov na hospodárstvo dôjde i pri ekonomických nástrojoch uplatňovaných v poľnohospodárstve, ako sú deferenciálne príplatky, prírastkové prémie, príplatky k nákupným cenám a pod.

Nečerpanie naopak predpokladáme pri dotáciách a výdavkoch na investície, a to vo výške zhruba 2 mld Kčs. Súvisí to predovšetkým s neplnením plánu investícií na stavbách, na financovaní ktorých sa podieľa štátny rozpočet. Nie je potrebné zvlášť zdôrazniť, že úspory dosiahnuté týmto spôsobom v rozpočte nepokladáme za spoločensky žiadúce, pretože sú odrazom neplnenia vecných zámerov plánu, a naviac v dôsledku týchto úspor vzrastú požiadavky na rozpočet v budúcich rokoch.

V súhrne predpokladáme, že sa dosiahne plánovaný prebytok štátneho rozpočtu, t. j. vo výške 2,1 mld Kčs. Nechceme význam tohto výsledku preceňovať, najmä vzhľadom na nesplnenie niektorých plánovaných výdavkov. Na druhej strane však treba vyzdvihnúť niektoré jeho kladné prvky. Zatiaľ čo v rokoch 1971 a 1972 bol dosiahnutý prebytok štátneho rozpočtu za situácie, keď neboli splnené plánované príjmy ani plánované výdavky, v tomto roku je to naopak. Podmienky pre plnenie rozpočtu sa v priebehu roku 1973 zhoršili v dôsledku vzniku nepredvídaných výdavkov, resp. i tým, že inkaso niektorých príjmov pokleslo. Za tejto situácie sa ukázalo ako rozhodujúce, že príjmy od hospodárskych organizácií budú prekročené, a to i zásluhou zníženia vlastných nákladov výroby.

Súdružky a súdruhovia poslanci, výsledky, ktoré sme dosiahli pri plnení tohoročného plánu i rozpočtu, považujeme za priaznivé. Priblížili nás opäť viac k splneniu zámerov a úloh piateho päťročného plánu. Sme si vedomí, že sa nám nepodarilo v priebehu roka prekonať všetky nedostatky - tým energickejší však musí byť postup pri ich odstraňovaní v budúcom roku. Dynamický rozvoj nášho hospodárstva, ktorý sa opiera o iniciatívu našich pracujúcich, vytvára dostatok možností pre riešenie doterajších problémov. Štátny plán i štátny rozpočet na rok 1974 sú dôsledne zamerané na realizáciu koncepcie piateho päťročného plánu a v žiadúcej miere reagujú na vznikajúce odchýlky.

Súhrn návrhov štátnych rozpočtov na rok 1974 počíta v porovnaní s očakávanými výsledkami v roku 1973 so zvýšením výdavkov o 14 mld Kčs a so zvýšením príjmov o 13,2 mld Kčs. V rýchlejšom raste výdavkov štátneho rozpočtu než príjmov - výdavky rastú o 6,9 % a príjmy o 6,5 % - sa odrážajú niektoré tendencie v oblasti hmotných vzťahov, najmä v investíciách a zahranično - ekonomických vzťahoch. Podstata príčin rastu požiadaviek na rozpočet v týchto dvoch oblastiach sa líši. Zatiaľ čo pri investíciách ide o vecné zámery plánu, v zahraničnom obchode ide najmä o riešenie dôsledkov rastu cien surovín na kapitalistických trhoch.

Investičný plán v nadväznosti na výsledky dosiahnuté v tomto roku sa usiluje predovšetkým o zrýchlenie výstavby na dôležitých stavbách piateho päťročného plánu. To sa premieta v dynamike celkového objemu investícií, ktoré sa zvyšujú o 9,7 %. Výdavky štátneho rozpočtu na financovaní investícií sa však zvyšujú celkove o 12,7 %. Rast podielu štátneho rozpočtu na financovanie investičnej výstavby odráža nielen dynamiku investícií, ale predovšetkým ich odvetvovú štruktúru.

Na prírastku investičných dotácií ústredne riadeným hospodárskym organizáciám, ktorý tvorí v roku 1974 2,1 mld Kčs, sa podieľa prírastok dotácií odvetviu palív a energetiky takmer 1 mld Kčs. Z celkového objemu investičných dotácií vo výške 20,3 mld Kčs pripadá na Federálne ministerstvo palív a energetiky 25,5 %, na ministerstvá priemyslu republík 17,2 %, na ministerstvá stavebníctva 16 %, na Federálne ministerstvo dopravy 7,4 %.

Výdavky na investície rozpočtových a príspevkových organizácií celoštátne rastú o 3,9 mld Kčs, z čoho 2,6 mld Kčs predstavuje prírastok investičných výdavkov financovaných z rozpočtov národných výborov. Rozhodujúca časť z nich pripadá na financovanie bytovej výstavby. Ak v tomto roku na tieto účely vynaložíme 10,1 mld Kčs, potom v roku 1974 plánujeme 12 mld Kčs. Prírastok - 1,9 mld Kčs, t. j. 18,4 % - znamená, že investičné výdavky na bytovú výstavbu sú jednou z najdynamickejších výdavkových položiek rozpočtu.

Rast výdavkov štátneho rozpočtu súvisiaci s financovaním zahraničného obchodu nie je vyvolaný ani tak rýchlym rozvojom zahraničnej výmeny, ako cenovými vplyvmi. Pokračujúci rast cien surovín na kapitalistických trhoch zdražuje náš dovoz najmä pre poľnohospodárstvo, potravinársky a spotrebný priemysel, ale i pre niektoré ďalšie odvetvia. Rastú napr. ceny bavlny, pokrutín, živočíšnych múčok, kakaových bobov, ropy a ďalších položiek.

Z devízového hľadiska sa tým zhoršujú podmienky pre dosiahnutie rovnováhy platobných vzťahov k zahraničiu. Vnútri našej ekonomiky je nevyhnutné riešiť finančné dôsledky rastu cien vo vzťahu k dovážajúcim podnikom.

Štátny rozpočet uhrádza rast cien dovážaných surovín, ktoré sú pre národné hospodárstvo zvlášť významné, a zabezpečuje týmto spôsobom stabilitu ekonomických podmienok hospodárenia výrobných podnikov napriek tomu, že to spôsobuje napätie v jeho výdavkoch. Tým viac treba preto požadovať plnenie úloh v raste efektívnosti. Vláda ČSSR pri prerokúvaní návrhu štátneho plánu a štátneho rozpočtu na rok 1974 prijala opatrenia, ktoré zaväzujú jednotlivé stupne hospodárskeho riadenia, aby znižovaním nákladov, rastom produktivity práce, lepším využívaním dovážaných surovín spolu s našimi vlastnými surovinovými zdrojmi, syntetickými materiálmi a rovnako tak zvyšovaním kvality a konkurencieschopnosti našich výrobkov pri spätnom vývoze na kapitalistické trhy aspoň čiastočne kompenzovali dôsledky rastu cien surovín pre československé národné hospodárstvo.

Zvyšovanie efektívnosti nášho hospodárstva rovnako ako širšie zapojenie do medzinárodnej deľby práce a medzinárodnej výmeny tovarov predpokladá neustále zdokonaľovanie technickej a technologickej úrovne výroby a výrobkov. V našej republike vynakladáme značné prostriedky na rozvoj vedy a techniky. Celkové výdavky na tieto účely predstavujú na r. 1974 sumu 12,9 mld Kčs. Z prostriedkov podnikov a nadpodnikových orgánov bude pritom vynaložených 7,1 mld Kčs a zo štátnych rozpočtov 5,8 mld Kčs, t. j. o 6,3 % viac než v roku 1973. Význam štátneho rozpočtu pre finančné zabezpečenie rozvoja vedy a techniky nie je daný len 45 % podielom na celkových výdavkoch, ale i tým, že tieto prostriedky sú určené predovšetkým na financovanie dôležitých úloh štátnych programov technického rozvoja, ako je rozvoj jadrovej techniky, program aplikovanej kybernetiky, atď.

V návrhu štátneho rozpočtu na rok 1974 sa nepremieta len finančné zabezpečenie ďalšieho rozvoja výrobnej základne a zahraničnej výmeny. Významná časť rozpočtových prostriedkov je určená na zabezpečenie rastu životnej úrovne obyvateľstva. Neinvestičné výdavky na sociálne a kultúrne opatrenia sa v súhrne štátnych rozpočtov a rozpočtov národných výborov zvyšujú o 6,5 mld Kčs, t. j. o 8,1 %. Na tieto účely sa má v roku 1974 vynaložiť takmer 96 mld Kčs, čo predstavuje 39,4 % všetkých rozpočtových výdavkov v našej republike. Z uvedených 96 mld Kčs pripadá na sociálne zabezpečenie 57 %. na školstvo 16,9 %, na zdravotníctvo 15,2 % a na kultúru 3,2 % výdavkov. Rast neinvestičných výdavkov na sociálne zabezpečenie o 4,4 mld Kčs zabezpečuje zvýšené prostriedky na dávky nemocenského poistenia, kde sa premieta najmä priaznivý populačný vývoj a súvisí aj so zvýšením počtu dôchodcov v budúcom roku o 45 tisíc. Rast výdavkov na školstvo o takmer 800 mil. Kčs /celkový objem výdavkov tvorí 16,2 mld Kčs/ zabezpečuje vedľa rastu objemu miezd, ktorý je spojený s rastom počtu pracovníkov a ich priemernej mzdy, ďalšie zlepšenie starostlivosti o deti a ich stravovanie v škole. Priemerný počet tried v materských školách sa zvyšuje o 821 a počet stravníkov v školských jedálňach rastie o viac než 47 tisíc. Okrem toho počítame s vyššími prostriedkami na údržbu, opravy a modernizáciu škôl. Výdavky na zdravotníctvo rastú v budúcom roku o takmer 900 mil. Kčs /ich celkový objem je 14,7 mld Kčs/. V tom sa prejavuje zvýšenie výdavkov spojené napr. s rastom počtu lôžok v nemocniciach o 1,264 a rastom počtu lekárskych miest v ambulantnej službe o 782. Rýchlym tempom rastú i výdavky na lieky - v ČSR o 10 % a v SSR o 8,7 % a dosiahnu celkovú sumu 2,3 mld Kčs.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, výsledky, ktoré sme dosiahli pri plnení úloh v prvých troch rokoch päťročnice, utvorili priaznivé podmienky pre pokračovanie rýchleho rozvoja hospodárstva i v budúcom roku. To bolo taktiež základným východiskom prác na štátnom rozpočte a finančnom pláne na rok 1974. Dynamický rozvoj nechápeme však len ako rýchly rast kvantitatívnych ukazovateľov. Ide nám o to, aby súčasne dochádzalo k zlepšeniu kvalitatívnych ukazovateľov charakterizujúcich rôzne stránky efektívnosti nášho hospodárstva, ako je produktivita práce. účinnosť základných prostriedkov, náklady, s akými produkujeme devízy v zahraničnom obchode, apod. Z finančného hľadiska je to predovšetkým vývoj nákladovosti a rentability prejavujúcej sa v raste zisku. Pretože zhruba 71 % všetkých príjmov štátnych rozpočtov a rozpočtov národných výborov sa zabezpečuje od hospodárskych organizácií, je prirodzené, že tvorbe finančných zdrojov v týchto organizáciách a ich rozdeleniu venujeme prvoradú pozornosť. Menovite ide o zisk, v ktorom sa koncentrovane premieta tak rast objemu výroby, ako aj vývoj nákladov. Odvody zo zisku do rozpočtu rastú celoštátne o 6,9 mld Kčs, t. j. o 9,8 %. Z tohto prírastku pripadá prevažná časť - 6,6 mld Kčs - na prírastok odvodov zo zisku ústredne riadených hospodárskych organizácií do štátnych rozpočtov, kde zabezpečuje z 50 % zvýšenie ich príjmov. Už z tohto podielu a jeho príjmov závisí v podstatnej miere na reálnosti plánovaného vývoja zisku. Sme presvedčení, že úlohy, ktoré sme na tomto úseku stanovili, zodpovedajú možnostiam nášho hospodárstva. Zároveň sme si aj vedomí, že zabezpečenie plánovaného zníženia nákladov bude vyžadovať značné organizačné, pracovné a predovšetkým racionalizačné úsilie. Predpokladáme, že materiálové náklady budú znížené o 0,32 % a mzdové náklady o 1,77 %. čo má zabezpečiť spolu so znížením nákladov na ostatných úsekoch zníženie celkových nákladov o 0,66 %. Vyjadrené v absolútnych číslach to znamená, že z celkového prírastku zisku v roku 1974 o 9,3 mld Kčs sa má zabezpečiť 4,5 mld Kčs znížením nákladov, zbývajúca časť prírastku zisku má sa dosiahnuť rastom objemu výroby. Úvaha o znižovaní nákladov sa neopiera len o tohoročný priaznivý priebeh plnenia plánu na tomto úseku. Vychádzame i zo skutočnosti, že ekonomický a celospoločenský význam rastu efektívnosti cestou znižovania nákladov by pochopili široké vrstvy našich pracujúcich. Názorne to dokazuje hnutie "odborárska miliarda", ktoré je zamerané predovšetkým na dosiahnutie nadplánovaných úspor v materiálovej spotrebe a spotrebe energie - teda na najdôležitejších úsekoch materiálových nákladov.

I keď je znižovanie nákladov jedným z hlavných prostriedkov rastu efektívnosti, nejde zďaleka o jedinú oblasť, kde existujú rezervy. V tomto roku sa napr. úlohy štátneho plánu vo výrobe v súhrne prekračujú, ale za situácie, že vedľa podnikov, ktoré prekračujú svoje plány, je rad iných, ktoré plán neplnia. Analýza príčin a na jej základe urobené účinné opatrenia, zamerané na to, aby všetky podniky boli schopné plniť úlohy plánu, je preto jednou z konkrétnych úloh budúceho roku. Existujú ešte stále veľké rezervy vo využívaní výrobných fondov. Účinnosť základných prostriedkov stagnuje a pri raste vybavenosti pracovníkov týmito prostriedkami koeficient smennosti, ktorý v podstate vyjadruje ich časové využitie, stále klesá, V priebehu uplynulých dvoch rokov sa nám síce podarilo zrýchliť dobu obratu zásob zhruba o 3 dní /zo 109,3 dní v r. 1971 na 106,2 dní v r. 1973/, avšak viazanosť finančných prostriedkov v zásobách je stále príliš vysoká, ako dokazujú i rôzne medzinárodné porovnania.

Obdobne to platí i pre rozostavanosť v investičnej výstavbe. Predlžovanie lehôt výstavby a neskoršie uvádzanie kapacít do prevádzky znamená nielen výpadky vo výrobe, ale i výpadky v tvorbe finančných zdrojov. V neposlednom rade je úloha dodržiavať finančnú disciplínu stále aktuálna.

Druhá najvýznamnejšia položka príjmov rozpočtu, t. j. daň z obratu, sa uvažuje pre rok 1974 vo výške 59,5 mld Kčs, t. j. o 5,2 % viac ako v tomto roku. Ekonomická problematika je tu podstatne odlišná v porovnaní so ziskom. Vyplýva to najmä z toho, že v súlade so závermi XIV. zjazdu udržujeme stabilitu hladiny našich maloobchodných cien. Na výnos dane z obratu má bezprostredný vplyv objem a štruktúra dodávok tovarov na vnútorný trh. K hlavným úlohám na tomto úseku patrí predovšetkým urýchlenie inovácie výrobkov. To je hlavná cesta ako pri celkove vyrovnanom trhu uspokojovať rastúce nároky obyvateľstva na pestrosť a modernosť sortimentu tovarov v našich obchodoch. Rast nárokov nie je len odrazom stále sa zvyšujúcich peňažných príjmov obyvateľstva. Čím ďalej tým viac sa tu prejavuje vysoký stupeň vybavenosti domácností rôznymi predmetmi najmä dlhodobej spotreby a potreba ich obmeny na technicky i kvalitatívne vyššej úrovni.

V našej rozpočtovej sústave patrí dôležité miesto rozpočtom národných výborov, ktoré vytvárajú ekonomickú základňu pre plnenie ich politických funkcií. Objem týchto rozpočtov dosiahne v roku 1974 sumu 78,3 mld Kčs, čo predstavuje 32,2 % celoštátneho objemu rozpočtových prostriedkov. Prevažná časť výdavkov rozpočtov národných výborov je určená na financovanie spoločenskej spotreby. Tak napr. takmer 85 % celkových neinvestičných výdavkov na školstvo, zdravotníctvo a kultúru sa zabezpečuje v rozpočtoch národných výborov. Spokojnosť našich občanov so službami na týchto úsekoch bude závisieť okrem iného i od účelného využitia pridelených finančných prostriedkov.

Pretože vlastná príjmová základňa rozpočtov národných výborov neumožňuje zabezpečiť rast rozpočtových výdavkov, počítame i v roku 1974 so zvýšením dotácií zo štátneho rozpočtu republík v prospech národných výborov, a to o 4,5 mld Kčs, t. j. 9,8 %. Časť tohoto zvýšenia - takmer 2,5 mld Kčs - predstavuje zvýšenie účelových subvencií, ktoré sú určené najmä na financovanie investičnej výstavby. Ťažisko účelových subvencií je však v subvenciách na bytovú výstavbu, ktoré budú v roku 1974 tvoriť v ČSR 7,5 mld Kčs a rastú oproti tomuto roku o 18,9 %, v SSR budú tvoriť 4,5 mld Kčs a rastú o 17,5 %.