Úspěšné výsledky práce našeho lidu v oblasti hmotné výroby umožnily uskutečnit významná opatření ve zvyšování životní a kulturní úrovně, v posílení sociálních jistot obyvatelstva, které se příznivě odrážejí ve vztahu občanů k našemu společenskému zřízení.

Pozitivní výsledky dosahované v národním hospodářství a dalších úsecích našeho života přispívají k upevnění mezinárodního postavení a zvyšování autority ČSSR v celém světě.

Další společenský rozvoj oslabují některé nedostatky naší ekonomiky, bránící plnému uplatnění velkých předností socialistického způsobu hospodaření. Proto je nutné soustředit nyní větší pozornost zejména na plynulost a efektivnost investiční výstavby, zvýšení účinnosti a plné využívání základních výrobních prostředků, na další snižování spotřeby materiálu, paliv a energie, zabezpečení nezbytných strukturálních změn, pružnější uplatňování výsledků vědy a techniky v práci, na soustavné zvyšování kvality a celkové úrovně všech výrobků.

Federální shromáždění oceňuje dosavadní výsledky rozvoje československé ekonomiky a podporuje opatření, která vláda provádí k zajištění cílů, vytyčených ve státním plánu a státním rozpočtu ČSSR.

Zhodnocení všech výsledků ukazuje, že při vytváření nezbytných předpokladů k dosažení stanovených cílů pětiletého plánu, je naléhavé zvýšit náročnost na řídící a organizátorskou práci na všech stupních řízení, energičtěji překonávat všechna slabá místa v našem národním hospodářství.

Považujeme za správné, ještě důsledněji požadovat intenzívnější využívání všech zdrojů a orientovat přitom naši ekonomiku na využívání komplexní socialistické racionalizace, vědecko-technického pokroku, mezinárodní socialistické integrace, zvyšovat přitom pracovní iniciativu, všestrannou péči o pracující a růst jejich kvalifikace.

Federální shromáždění vyjadřuje přesvědčení, že cíle, vytýčené pro rok 1974, důležité pro další úspěšný rozvoj naší socialistické společnosti, najdou plnou podporu našeho lidu.

Obrací se proto na všechny pracující, dělníky, družstevní rolníky, příslušníky inteligence, ženy a mládež s výzvou, aby na počest 30. výročí Slovenského národního povstání, Pražského povstání a 30. výročí osvobození naší vlasti Sovětskou armádou rozvinuli novou, vlasteneckou iniciativu ve stále dokonalejších formách socialistického soutěžení, zaměřených na řešení rozhodujících, zejména kvalitativních úkolů.

Federální shromáždění bude podporovat úsilí vlády o další rozvoj výchovy, vzdělání a kultury, její pozornost masovému rozvoji tělovýchovy a sportu a branné přípravy, vytváření podmínek socialistického stylu života.

Oceňuje úsilí vlády o postupnou realizaci závěrů červencového pléna ÚV KSČ k přípravě mladé generace na život a práci v moderní rozvinuté socialistické společnosti, k postupnému zdokonalování výchovy a výuky na školách a učňovských zařízeních na důsledně socialistických principech tak, aby výchovná a vyučovací praxe byla v souladu s progresivními cíli socialistické výchovy a vzdělání našeho lidu.

Stále rostoucí náročné úkoly ekonomiky i dalších oblastí rozvoje společnosti bude možno úspěšně zabezpečovat, jestliže se bude ještě v širším měřítku rozvíjet iniciativa národních výborů, společenských organizací a celé Národní fronty při realizaci volebních programů, zvyšovat účast občanů na řízení a správě státu, upevňovat socialistická zákonnost, prohlubovat naše socialistická demokracie.

Všichni poslanci i orgány Federálního shromáždění budou iniciativně přispívat k úspěšné realizaci všech úkolů, stanovených závěry XIV. sjezdu Komunistické strany Československa.

Federální shromáždění plně podporuje zahraničně politickou činnost vlády, Vítá pozitivní změny ve světě, odevírající perspektivu trvalého míru, mezinárodní spolupráce a společenského pokroku. Vysoce oceňuje ofenzívní mírovou politiku Sovětského svazu, která se rozhodující měrou zasloužila o tento příznivý vývoj. Československá socialistická republika se aktivně a iniciativně podílí na společném boji proti agresivním útokům a záměrům imperialismu, přináší svůj vklad veliké věci míru a pokroku.

Hlavním a trvalým úkolem československé zahraniční politiky je všestranné upevňování bratrských vztahů se Sovětským svazem a dalšími socialistickými zeměmi. ČSSR bude současně pokračovat v rozvíjení styků se státy s rozdílným společenským zřízením, založených na principech mírového soužití, bude usilovat o mezinárodní bezpečnost, dorozumění a plodnou spolupráci.

Federální shromáždění ČSSR se bude svou vlastní činností aktivně podílet na plnění zahraničně politické linie našeho státu, bude pevně a jednotně stát na pozicích míru, pokroku a socialismu.

Předsedající předseda SN prof. dr. D. Hanes: Ďakujem súdruhovi Vedrovi za prednesený návrh uznesenia.

Má niekto, súdružky a súdruhovia, k tomuto návrhu pripomienky alebo doplnky? /Nikdo se nehlásí./

Keď nie sú pripomienky ani doplňky, pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia.

Dovoľte, aby som vás pred hlasovaním oboznámil so stavom prezencie poslancov v tejto chvíli. V Snemovni ľudu je prítomných 163 poslancov, v Snemovni národov je 62 poslancov zvolených v Českej socialistickej republike a 61 poslancov v Slovenskej socialistickej republike. Konštatujem, že snemovne sú spôsobilé sa uznášať.

Dávam hlasovať o návrhu uznesenia. Najprv budú hlasovať poslanci Snemovne ľudu.

Kto z poslancov Snemovne ľudu je za prednesený návrh uznesenia, nech zdvihne ruku. /Hlasuje se./ Ďakujem.

Je niekto proti? /Nikdo./ Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikdo./

Teraz prosím o hlasovanie poslancov Snemovne národov. Kto z poslancov Snemovne národov je za návrh uznesenia, nech zdvihne ruku. /Hlasuje se./ Ďakujem.

Je niekto proti? /Nikdo./

Zdržal sa hlasovania? /Nikdo./

Konštatujem, že obe snemovne Federálneho zhromaždenia jednomyseľne prijali zhodný návrh uznesenia k správe vlády Československej socialistickej republiky o plnení jej programového vyhlásenia.

Súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, celý priebeh rokovania o tomto bode programu je presvedčivým dôkazom toho, že Federálne zhromaždenie prerokúvaním správy vlády o plnení vládneho programu plní významnú časť svojej ústavnej funkcie a svojho poslania socialistického zastupiteľského zboru ČSSR.

I v tomto roku sme sa snažili svojimi špecifickými formami činnosti najvyššieho orgánu štátnej moci, ktoré sú vlastné povahe našej činnosti, politickou prácou vo volebných obvodoch, činnosťou výborov snemovní, plén snemovní aj prácou ostatných orgánov snemovní Federálneho zhromaždenia presadzovať politiku KSČ.

Keď sa pozrieme na túto bohatú činnosť, môžeme s uspokojením konštatovať, že naša starostlivosť o to, aby sa dôsledne rozvíjali smery, ktoré pre rozvoj spoločnosti určil XIV. zjazd KSČ, aby sa realizovala konkretizácia týchto smerov v súlade s uzneseniami plén ÚV KSČ, nevynakladala sa nadarmo.

Máme preto všetci úprimnú radosť z toho, že reálna, triezva, v záujme ľudu vykonávaná politika KSČ nachádza stále väčšiu podporu našich pracujúcich. To sú záruky, že aj pri všetkej náročnosti sa úspešne splnia ciele uvedené v programovom vyhlásení vlády ČSSR zo dňa 17. decembra 1971.

Ďalším bodom nášho rokovania sú 4 vládne návrhy, ktorými sa predkladá Federálnemu zhromaždeniu Československej socialistickej republiky na súhlas

- Konzulárny dohovor medzi Československou socialistickou republikou a Bulharskou ľudovou republikou a Protokol, ktorý je jej súčasťou, ktorý bol podpísaný v Prahe dna 16. marca 1972 /tisk 42/,

- Konzulárny dohovor medzi Československou socialistickou republikou a Rumunskou socialistickou republikou, podpísaný v Bukurešti dňa 9. decembra 1972 /tisk 47/,

- Konzulárny dohovor medzi Československou socialistickou republikou a Kubánskou republikou, ktorý bol podpísaný v Havane dňa 7. apríla 1973 /tisk 48/,

- Konzulárny dohovor medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou a Protokol, ktorý je jeho súčasťou, podpísaný v Budapešti dna 17. mája 1973 /tisk 54/

Navrhujem, aby minister zahraničných vecí odôvodnil všetky štyri konzulárne dohovory naraz a aby aj spoloční spravodajcovia predniesli spravodajské správy ku všetkým dohovorom naraz.

Sú k tomuto návrhu pripomienky?

Ak nie sú, udeľujem slovo ministrovi zahraničných vecí súdruhovi Bohuslavovi Chňoupkovi.

Ministr zahraničních věcí ČSSR ing. B. Chňoupek: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, predseda federálnej vlády s. Štrougal vo svojom dopoludňajšom expozé podal okrem iného aj rozsiahly výklad o výsledkoch československej zahraničnej politiky za uplynulý rok. Zdôraznil pritom na poprednom mieste, že nosným pilierom nášho zahraničnopolitického úsilia je jednota a zomknutosť krajín socialistického spoločenstva, ktoré tvorí najlepšiu základňu pre úspešné presadenie mierového programu, vyhláseného XXIV. zjazdom KSSZ, ku ktorému sa jednoznačne prihlásil aj XIV. zjazd KSČ.

Jedným z konkrétnych prejavov tohto úsilia v tomto smere v zmluvnoprávnej oblasti bolo aj uzavretie celého radu konzulárnych dohovorov so socialistickými krajinami, z ktorých dnes niektoré vláda ČSSR predkladá na vyslovenie súhlasu Federálneho zhromaždenia. Sú to konzulárne dohovory dojednané s Bulharskou ľudovou republikou, Rumunskou socialistickou republikou, Kubánskou republikou a Maďarskou ľudovou republikou.

Pre tieto konzulárne dohovory je spoločné predovšetkým to, že sme ich uzavreli so socialistickými štátmi, s ktorými nás spájajú spoločné ciele a spoločné úsilie. Bližší pohľad na vzájomné vzťahy medzi ČSSR a týmito socialistickými štátmi ukazuje, že k rozvoju a prehĺbeniu vzájomnej spolupráce dochádza v najrôznejších oblastiach života.

Základný význam pre rozvoj vzájomných vzťahov a spolupráce medzi nami a Bulharskou ľudovou republikou majú rokovania straníckych a vládnych delegácií na najvyššej úrovni v januári 1971 v Sofii a v marci 1972 v Prahe. Výsledky obidvoch rokovaní významnou mierou prispeli k ďalšiemu prehĺbeniu a rozšíreniu spolupráce medzi obidvoma štátmi. Jednota a zhoda názorov na všetky zásadné otázky výstavby socializmu, na vývoj a súčasnú situáciu v medzinárodnom robotníckom hnutí, ako aj na hodnotenie medzinárodnej situácie sa znova potvrdila pri neoficiálnej návšteve prvého tajomníka ÚV Bulharskej komunistickej strany a predsedu Štátnej rady Bulharskej ľudovej republiky súdruha Živkova v Prahe na jeseň tohto roku.

Hlavnou udalosťou v československo-rumunských vzťahoch v tomto roku bola priateľská návšteva generálneho tajomníka Rumunskej komunistickej strany a predsedu Štátnej rady Rumunskej socialistickej republiky súdruha Ceausesca v Prahe. Pracovný a konštruktívny charakter rokovania vytvoril vhodné predpoklady pre pozitívne výsledky v rade oblastí vzájomných vzťahov, ktoré sme dosiahli medzi ČSSR a Rumunskou socialistickou republikou.

V súčasnom období sme aj svedkami dynamického rozvoja a prehlbovania našich stykov s Kubánskou republikou. Rozširovanie tejto spolupráce zasahuje do rôznych oblastí našich vzájomných vzťahov. Významným medzníkom v tomto procese bola návšteva československej straníckej a vládnej delegácie na Kube začiatkom apríla t. r. Počas nej došlo aj k podpisu Konzulárneho dohovoru medzi ČSSR a Kubánskou republikou.

K všestrannému rozvoju spolupráce došlo aj medzi ČSSR a Maďarskou ľudovou republikou. V decembri 1969 a v júli 1972 sa stretol generálny tajomník ÚV KSČ súdruh Husák so s. Kádárom. V júli 1971 vykonal prezident republiky s. L. Svoboda oficiálnu priateľskú návštevu Maďarskej ľudovej republiky a vo februári t. r. navštívil ČSSR predseda Rady ministrov Maďarskej ľudovej republiky s. Jenö Fock. Pochopiteľne, že všetky tieto stretnutia priniesli nové podnety k rozšíreniu hospodárskej a kultúrnej spolupráce, spolupráce v oblasti vedeckých stykov a v oblasti školstva. Podobne ako vo vzťahoch k Bulharskej ľudovej republike a ČSSR s Rumunskou socialistickou republikou, aj v našich vzťahoch k Maďarskej ľudovej republike má stále väčšiu úlohu turistický ruch.

Konzulárne styky ČSSR s Bulharskou ľudovou republikou upravoval až doteraz Konzulárny dohovor z 27. mája 1959, konzulárne styky ČSSR s Rumunskou socialistickou republikou Konzulárny dohovor z 21. mája 1960 a konzulárne styky ČSSR s Maďarskou ľudovou republikou Konzulárny dohovor z 27. marca 1959.

Tieto konzulárne dohovory nevyhovovali novým podmienkam doby, ktorú charakterizuje mohutný kvantitatívny rozvoj spolupráce ČSSR s týmito socialistickými štátmi a ktorá sa vyznačuje predovšetkým tým, že vzájomné vzťahy získavajú nový charakter, kvalitatívne sa menia a vyžadujú preto nové formy. Tento proces zasahuje všetky oblasti, teda aj oblasť konzulárnych stykov. Konzulárne dohovory prekonali aj samotný rozvoj medzinárodného práva v oblasti konzulárnych stykov. Došlo k nemu hlavne v dôsledku mnohostranného Viedenského dohovoru z roku 1963 a prehĺbením a rozvinutím pokrokových zásad konzulárneho práva v praxi socialistických štátov. Z týchto dôvodov sme museli doterajšie konzulárne dohovory nahradiť novými zmluvnými dokumentami, ktoré zodpovedajú novým podmienkam a súčasne poskytujú dostatočný priestor pre rozvoj vzťahov medzi ČSSR a socialistickými štátmi.

V konzulárnych stykov ČSSR s Kubánskou republikou chýbala až doteraz dvojstranná zmluvná úprava. Preto sme tieto styky uskutočňovali iba na základe mnohostranného Viedenského dohovoru z roku 1963. Takáto všeobecná mnohostranná právna úprava však už nemohla byť dostatočným právnym základom pre konzulárne styky v súčasnej dobe. Preto bolo potrebné uzavrieť dvojstranný konzulárny dohovor, ktorý by odrážal špecifiku a potreby našich vzájomných vzťahov a ktorý by ich premietal do oblasti konzulárnych stykov.

Ako som už uviedol, základnou spoločnou črtou prerokúvaných konzulárnych dohovorov je skutočnosť, že ide o zmluvné dokumenty dohodnuté so socialistickými štátmi. Ich cieľom vyjadreným v preambule všetkých štyroch dohovorov je pomáhať rozvoju priateľských vzťahov a spolupráce medzi zmluvnými štátmi. Stávajú sa preto dôležitým prostriedkom realizácie zásad, ktoré upravujú vzťahy medzi našimi štátmi.

Pre všetky štyri konzulárne dohovory je charakteristické, že nielen vychádzajú z pokrokových zásad, ktoré priniesol Viedenský dohovor, ale že tieto zásady ďalej prehlbujú a rozvíjajú. Môžeme to dokumentovať na príklade dvoch oblastí: oblasti výsad a imunít konzulárnych úradov a ich členov a oblasti konzulárnych funkcií. V oblasti výsad a imunít dochádza k ich rozšíreniu v podobnej miere, v akej sa poskytujú diplomatickým misiám a ich personálu. Poklal ide o oblasť konzulárnych funkcií, pri výkone týchto funkcií sa zdôrazňuje spätosť obidvoch jej stránok - tak ochrana práv a záujmov vysielajúceho štátu a jeho občanov, ako aj pomoc rozvoju priateľských vzťahov medzi vysielajúcim a prijímajúcim štátom. Obidve stránky konzulárnej činnosti navzájom úzko súvisia a vzájomne sa dopĺňajú.

Tieto zásady sa plne uplatňujú v obsahu konzulárnych dohovorov s BLR, RSR, Kubánskou republikou a MĽR. Obsah sa dotýka právnej úpravy zriaďovania a postavenia konzulárnych úradov, výkonu konzulárnych funkcií a postavenia členov konzulárneho úradu. Konzulárne funkcie, ktorých výkon tvorí obsah vlastnej konzulárnej činnosti, zahŕňajú úkony notárske, matričné, úkony v oblasti pasov a víz a cestovných dokladov, rodinného práva, poskytovania pomoci občanom vysielajúceho štátu, a to tak fyzickým, ako aj právnickým osobám, pomoci lodiam a lietadlám vysielajúceho štátu a ďalšie.