Všude, kam jsme přišli, setkali jsme se s velkou upřímností a otevřeností. Při těchto společných setkáních se bulharští soudruzi svěřovali se svými úspěchy i nedostatky. Poznali jsme na každém kroku, jak si váží naší spolupráce mezi našimi zeměmi. Proto věřím, že schválení konzulárních úmluv mezi Československou socialistickou republikou a Bulharskou lidovou republikou, stejně jako mezi ČSSR a Kubánskou republikou svým obsahem odpovídá stále se prohlubujícím vzájemným bratrským vztahům, vytváří podmínky pro rozvoj hospodářských, kulturních a jiných styků a pozitivně se rozvíjí principy mezinárodního práva v podmínkách bratrské spolupráce spřátelených států. Proto doporučuji vyslovit souhlas s vládními návrhy konzulárních úmluv. - Děkuji za pozornost.

Předsedající předseda SN prof. dr. D. Hanes: Ďakujem poslancovi Charvátovi. Hovorí poslanec Juraj Turošík.

Poslanec SN ing. J. Turošík: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, vážení hostia, vládne návrhy, ktorými sa predkladajú Federálnemu zhromaždeniu na odsúhlasenie konzulárne dohovory medzi Československou socialistickou republikou a Rumunskou socialistickou republikou, medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou, spolu s príslušnými protokolmi k týmto dohovorom, vychádzajú z ďalšieho, vyššieho kvalitatívneho a kvantitatívneho rozvoja vzájomných stykov medzi týmito socialistickými štátmi.

Za uplynulé obdobie všetky tieto zmluvné štáty zaznamenali búrlivý ekonomický a kultúrnopolitický rozvoj, spoločne s rozširovaním a prehlbovaním vzájomných stykov vo všetkých oblastiach spoločenského života. Pokračuje sa i vo výmene tovaru, ktorá za posledných dvadsať rokov /1950 - 1970/ dosiahla výšku cez 44 miliárd Kčs, čo dáva perspektívne predpoklady ďalšieho posilnenia procesu ekonomickej integrácie medzi štátmi Rady vzájomnej hospodárskej pomoci.

Obsah Konzulárneho dohovoru medzi Československou socialistickou republikou a Rumunskou socialistickou republikou zo dňa 21. 5. 1960 bol prekonaný vývojom vzájomných stykov oboch štátov, a preto vznikla potreba uzavrieť nový dohovor, ktorý bude zodpovedať dnešným podmienkam.

Nový konzulárny dohovor má za úlohu zabezpečiť v prvom rade to, aby právna úprava konzulárnych stykov v plnej miere zodpovedala nielen dosiahnutej úrovni vzájomných vzťahov, ale aby súčasne umožňovala aj ich ďalší rozvoj. Najviac sa to dotýka oblasti hospodárskej, kultúrnej a vedeckej spolupráce, i oblasti rozvoja turistického ruchu, ktorý v súčasnom období hrá vo vzájomných vzťahoch oboch štátov významnú úlohu, keď pri hodnotení celoštátne figuruje na prvom mieste a predstavuje približne 700 tisíc turistov ročne.

O tejto skutočnosti mali sme možnosť presvedčiť sa pri nedávnej návšteve našej parlamentnej delegácie v Rumunskej socialistickej republike, ktorej som bol i ja členom.

Potreba nového konzulárneho dohovoru vyplývala i zo skutočnosti, že doteraz platný konzulárny dohovor bol uzavretý ešte pred prijatím mnohostranného Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch v roku 1963. Preto nezodpovedá rozvoju medzinárodného práva v oblasti konzulárnych stykov, k čomu došlo tak na základe tohto mnohostranného dohovoru, ako i presadzovania zásad, ktoré v oblasti právnej úpravy konzulárnych stykov uplatňuje sovietska teória i prax, ktorá ďalej rozvíja pokrokové prvky obsiahnuté vo Viedenskom dohovore o konzulárnych stykoch.

Pre ďalšie upevňovanie a rozširovanie vzájomných vzťahov medzi Československou socialistickou republikou a Rumunskou socialistickou republikou je uzavretie nového konzulárneho dohovoru objektívnou nutnosťou.

Konzulárne styky medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou boli až dosiaľ upravené konzulárnym dohovorom z roku 1959. Dôvodom, prečo tento dohovor už nevyhovuje, sú tak isto kvalitatívne a kvantitatívne zmeny, ku ktorým došlo za toto obdobie.

Rozhodujúci význam pre rozvoj vzájomných vzťahov medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou na všetkých úsekoch malo uzavretie Zmluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci dňa 14. 6. 1968 v Budapešti, ktorá zakotvila základné princípy vzájomných vzťahov oboch bratských socialistických štátov a ich ďalší všestranný rozvoj.

Tomuto rozvoju má napomáhať v oblasti konzulárnych stykov nový konzulárny dohovor, v ktorom v súčasnej dobe hrá rozhodujúcu úlohu socialistická integrácia a kooperácia výroby, oblasť vedeckotechnickej, kultúrnej i právnej spolupráce. Význačnú úlohu z hľadiska konzulárneho dohovoru zohráva i rozvíjajúci sa turistický ruch, ku ktorému dochádza navzájom medzi obidvoma štátmi.

I rozvoj konzulárneho práva, ku ktorému došlo v medzinárodnom spoločenstve najmä po roku 1963, keď bol prijatý mnohostranný Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch a ich pokrokovom rozvoji, vedie ku kodifikácii tohto konzulárneho dohovoru a bude prínosom pre oba tieto štáty.

Z týchto dôvodov je preto potrebná náležitá zmluvná úprava konzulárnych stykov oboch susedných socialistických štátov, spätých priateľskými internacionálnymi vzťahmi a vzájomnou spoluprácou.

Doporučujem preto vysloviť súhlas s konzulárnymi dohovormi medzi Československou socialistickou republikou a Rumunskou socialistickou republikou a medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou, spolu s príslušnými protokolmi k týmto dohovorom. Ďakujem za pozornosť.

Předsedající předseda SN prof. dr. D. Hanes: Ďakujem poslancovi Turošíkovi za jeho vystúpenie.

Tým sú vyčerpané písomné prihlášky do rozpravy k týmto vládnym návrhom.

Hlási sa ešte niekto o slovo? /Nikdo./

Môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Budeme hlasovať o každom konzulárnom dohovore zvlášť.

Zisťujem, že v zasadacej sále je prítomných poslancov Snemovne národov zvolených v SSR 59, poslancov Snemovne národov zvolených v ČSR 54 a poslancov Snemovne ľudu 150. Snemovne sú teda schopné uznášať sa.

Najskôr budeme hlasovať o návrhu Konzulárneho dohovoru s Bulharskou ľudovou republikou.

Prosím o hlas ovanie poslancov Snemovne ľudu. Kto je za tento návrh, nech zdvihne ruku. /Hlasuje se./ Ďakujem.

Je niekto proti? /Nikdo./

Zdržal sa hlasovania? /Nikdo./

Teraz prosím o hlasovanie poslancov Snemovne národov. Kto z poslancov Snemovne národov súhlasí s týmto návrhom, nech zdvihne ruku. /Hlasuje se./ Ďakujem.

Je niekto proti? /Nikdo./

Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikdo./

Pretože obidve snemovne prijali zhodné uznesenia, konštatujem, že Federálne zhromaždenie súhlasí s Konzulárnym dohovorom medzi Československou socialistickou republikou a Bulharskou ľudovou republikou a s Protokolom, ktorý je jeho súčasťou, ktorý bol podpísaný v Prahe dňa 16. marca 1972.

Teraz budeme hlasovať o návrhu Konzulárneho dohovoru s Rumunskou socialistickou republikou.

Kto z poslancov Snemovne ľudu súhlasí s návrhom, nech zdvihne ruku. /Hlasuje se./

Je niekto proti? /Nikdo./

Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikdo./ Ďakujem. Teraz prosím o hlasovanie poslancov Snemovne národov.

Kto je za tento návrh? /Hlasuje se./ Ďakujem.

Je niekto proti? /Nikdo./

Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikdo./ Ďakujem.

Obidve snemovne prijali zhodné uznesenia. Oznamujem preto, že Federálne zhromaždenie súhlasí s Konzulárnym dohovorom medzi Československou socialistickou republikou a Rumunskou socialistickou republikou, ktorý bol podpísaný v Bukurešti dňa 9. decembra 1972.

Ďalším vládnym návrhom je Konzulárny dohovor s Kubánskou republikou.

Kto z poslancov Snemovne ľudu súhlasí s návrhom uznesenia, nech zdvihne ruku. /Hlasuje se./ Ďakujem.

Je niekto proti? /Nikdo./

Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikdo./ Ďakujem.

Teraz hlasujú poslanci Snemovne národov.

Kto súhlasí s návrhom uznesenia, nech zdvihne ruku. /Hlasuje se./ Ďakujem.

Je niekto proti? /Nikdo./

Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikdo./ Ďakujem.

Môžem konštatovať, že Federálne zhromaždenie súhlasí s Konzulárnym dohovorom medzi Československou. socialistickou republikou a Kubánskou republikou, ktorý bol podpísaný v Havane dňa 7. apríla 1973.

Teraz hlasujeme o poslednom z prerokúvaných návrhov Konzulárneho dohovoru s Maďarskou ľudovou republikou.

Kto z poslancov Snemovne ľudu je za tento návrh, nech zdvihne ruku. /Hlasuje se./ Ďakujem.

Je niekto proti? /Nikdo./

Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikdo./ Ďakujem.

Pýtam sa poslancov Snemovne národov, kto je za návrh uznesenia, ech zdvihne ruku. /Hlasuje se./ Ďakujem.

Je niekto proti? /Nikdo./

Zdržal sa niekto hlasovania? /Nikdo./ Ďakujem.

Pretože obidve snemovne prijali zhodné uznesenie, konštatujem, že Federálne zhromaždenie súhlasí s Konzulárnym dohovorom medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou a s Protokolom, ktorý je jeho súčasťou, podpísaným v Budapešti dňa 17. mája 1973.

Tým sme vyčerpali tento bod programu

Ďalej je na programe

Za vládu Československej socialistickej republiky odôvodní vládny návrh minister zahraničných vecí súdruh Bohuslav Chňoupek. Prosím, aby sa ujal slova.

Ministr zahraničních věcí ČSSR ing. B. Chňoupek: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, československá zahraničná politika využíva k presadzovaniu zásad politiky mierového spolunažívania nielen bilaterálne vzťahy, ale aj multilaterálne nástroje. Z nich najdôležitejším je Organizácia Spojených národov. ČSSR a ostatné socialistické krajiny považujú za prvoradú úlohu OSN, aby táto pomáhala zabezpečiť mier a bezpečnosť vo svete.

V posledných rokoch sa ukázalo, že okrem hlavných politických otázok, ktorými sa zaoberá OSN, vystupujú do popredia taktiež otázky hospodárske a sociálne. Tento vývoj potvrdilo i XXVIII. Valné zhromaždenie OSN, ktoré práve prebieha. Významnú úlohu hrajú rozvojové krajiny, ktoré vyvíjajú v OSN zvýšenú aktivitu. Jedným z výrazov ich záujmu o otázky hospodárske a sociálne sú požiadavky na rozšírenie zastúpenia rozvojových krajín v príslušných orgánoch OSN.

Na tohoročnom XXVIII. Valnom zhromaždení OSN zvolili ČSSR za člena Hospodárskej a sociálnej rady OSN. Ide o výraz uznania úlohy, ktorú ČSSR ako člen socialistického spoločenstva hrá v medzinárodných hospodárskych vzťahoch.

Hospodárska a sociálna rada, do ktorej ČSSR zvolili, je tiež po Bezpečnostnej rade druhým najdôležitejším stálym orgánom OSN vôbec. Riadi a koordinuje rozsiahlu oblasť hospodárskej a sociálnej činnosti OSN, a to tak prostredníctvom regionálnych hospodárskych komisií pre Európu, Áziu a Latinskú Ameriku, ako aj prostredníctvom odborných orgánov a organizácií.

ČSSR sa podieľa na práci niektorých výborov a funkčných komisií Hospodárskej a sociálnej rady, predovšetkým na práci Výboru pre vedu a techniku v prospech rozvoja, Výboru pre bývanie, výstavbu a plánovanie, Výboru pre hodnotenie druhej dekády rozvoja, Štatistickej komisie, Komisie pre sociálny rozvoj a taktiež sa aktívne podieľa aj na činnosti Európskej hospodárskej komisie.

Československo privítalo svoje zvolenie do Hospodárskej a sociálnej rady. Je to ocenenie doterajšej aktívnej práce ČSSR v orgánoch OSN, ktoré sa zaoberajú hospodárskymi a sociálnymi otázkami. Členstvo ČSSR v Rade umožňuje, aby sme sa aktívne zapojili do činnosti tohto významného orgánu OSN. Toto miesto môžeme využiť v prospech rozvoja našich bilaterálnych vzťahov s rozvojovými krajinami, k nastoľovaniu aktuálnych politicko-hospodárskych problémov, k propagácii výsledkov a úspechov, dosiahnutých pri budovaní socialistického hospodárskeho spoločenstva nielen v ČSSR, ale aj v ostatných socialistických štátoch.

ČSSR sa stala členom Hospodárskej a sociálnej rady v dôsledku toho, že počet jej členov zdvojnásobili z doterajších 27 na 54. Toto zdvojnásobenie počtu členov sa dosiahlo na základe rezolúcie prijatej na XXVI, Valnom zhromaždení OSN, ktorá mení článok 61 Charty OSN. Zmena článku 61 nadobudla platnosť v septembri t. r,, pretože ju ratifikoval dvojtretinový počet štátov /90/, vrátane všetkých stálych členov Bezpečnostnej rady OSN. S prihliadnutím k postoju rozvojových krajín, ktoré sa usilujú o zvýšenie počtu členov Hospodárskej a sociálnej rady, socialistické krajiny postupne ratifikovali zmenu 61 Charty OSN. Dnes už túto zmenu ratifikovala prevažná väčšina rozvojových krajín a tiež niektoré kapitalistické štáty.

Vážený súdruh predseda, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, odporúčam, aby ste s ratifikáciou zmeny článku 61 Charty OSN na základe článku 36 ústavného zákona č. 143/68 Zb. o československej federácii v znení ústavného zákona č. 125/1970 Zb. vyslovili svoj súhlas.