Středa 23. října 1974

Předseda FS A. lndra: Děkuji ministru financí. Přeje si slovo zpravodaj?

Zpravodaj poslanec SL V. Lněnička: Soudružky a soudruzi poslanci, mám za to, že výsledky rozpravy nejsou v rozporu se zněním zákona a se společným stanoviskem předloženým sněmovně výbory, které byly pověřeny návrh zákona projednat. Jako zpravodaj Sněmovny lidu proto doporučuji sněmovně přijmout vládní návrh zákona o zemědělské dani ve znění odpovídajícím tomuto společnému stanovisku. Děkuji.

Předseda FS A. Indra: Děkuji zpravodaji poslanci Lněničkovi. Poslankyně Poliaková si nepřeje slovo? (Poslankyně Poliaková: Nikoli.)

Přistoupíme tedy k hlasování. Při schvalování návrhů zákonů, kterými se stanoví daně, odvody nebo poplatky platí zákaz majorizace podle čl. 42 odst. 2 písm. h) ústavního zákona o čs. federaci. To znamená, že ve Sněmovně národů hlasují odděleně poslanci zvolení v České socialistické republice a poslanci zvolení ve Slovenské socialistické republice.

V zasedacím sále je nyní přítomno 163 poslanců Sněmovny lidu, ve Sněmovně národů 65 poslanců zvolených v České socialistické republice a 62 poslanců zvolených ve Slovenské socialistické republice. Sněmovny jsou tedy způsobilé se usnášet.

Prosím, aby nejdříve hlasovali poslanci Sněmovny národů ze Slovenské socialistické republiky.

Kdo z nich souhlasí s vládním návrhem zákona o zemědělské dani ve znění společné zprávy výborů Sněmovny národů? (Hlasuje se.) Děkuji.

Je někdo proti? (Nikdo.)

Zdržel se někdo hlasování? - Není tomu tak.

S návrhem vyslovili souhlas všichni poslanci Sněmovny národů zvolení ve Slovenské socialistické republice.

Nyní prosím poslance zvolené v České socialistické republice.

Kdo z nich souhlasí s návrhem? (Hlasuje se.) Děkuji.

Je někdo proti? (Nikdo.)

Zdržel se někdo hlasování? Není tomu tak.

Také všichni poslanci Sněmovny národů zvolení v ČSR vyslovili s návrhem souhlas. Návrh byl tedy sněmovnou schválen.

Nyní prosím o hlasování poslance Sněmovny lidu.

Kdo z nich souhlasí s návrhem zákona o zemědělské dani ve znění společné zprávy výborů Sněmovny lidu? (Hlasuje se.) Děkuji.

Je někdo proti? Nikoli.

Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.)

I Sněmovna lidu návrh schválila.

Vzhledem k souhlasnému usnesení Sněmovny národů a Sněmovny lidu konstatuji, že Federální shromáždění Československé socialistické republiky schválilo zákon o zemědělské dani.

Soudružky a soudruzi, odpolední jednání bude řídit I. místopředseda Federálního shromáždění s. Ján Marko. Prosím, abychom se shromáždili přesně ve 13.15 hod., kdy budeme pokračovat v jednání.

(Jednání přerušeno v 11.50 hod.)

(Jednání opět zahájeno ve 13.15 hod.)

Předsedající I. místopředseda FS ing. J. Marko: Vážené súdružky, vážení súdruhovia, pokračujeme v rokovaní 14. spoločnej schôdzky Snemovne ľudu a Snemovne národov.

Podľa schváleného programu prerokujeme

II

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 51/1964 Zb. o dráhach (tlač. č. 73) v znení spoločných správ Ústavnoprávnych výborov, Branných a bezpečnostných výborov a Výborov pre priemysel a dopravu Snemovne ľudu (tlač 22/SĽ) a Snemovne národov (tlač 18/SN)

Spoločnú správu výborov oboch snemovní ste dostali pred začiatkom schôdzky.

Návrh zákona za vládu ČSSR odôvodni minister dopravy Československej socialistickej republiky Dr. Ing. Štefana Šutka.

Prosím, aby sa ujal slova.

Ministr dopravy ČSSR dr. ing. Š. Šutka: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci!

Dovoľte mi na úvod prerokovania zákona o dráhach, resp. jeho novelizácie niekoľko slov k tejto problematike.

Predovšetkým treba povedať, že jednotlivé ustanovenia zákona č. 51/1964 Zb. vymedzujú spoločenské vzťahy v oblasti výstavby a pôsobenia všetkých dráh, pričom najväčší význam má železnica ako základný článok našej dopravnej sústavy.

Železničná doprava zabezpečuje najmä prepravu hromadných substrátov na veľké a stredné vzdialenosti, no popri tom ešte stále zaujíma popredné miesto aj v hromadnej preprave osôb, hoci v posledných rokoch bol zaznamenaný čiastočný pokles počtu cestujúcich v súvislosti s rozvojom individuálneho motorizmu a presunom na verejnú cestnú dopravu.

Z geografickej polohy nášho štátu vyplýva osobitný význam medzinárodnej prepravy tovaru i osôb a najmä prepravy tovaru medzi Sovietskym zväzom a Československou socialistickou republikou. Treba zdôrazniť, že medzinárodná preprava zabezpečovaná železnicou je jedným z dôležitých faktorov pri realizácii integračného programu a medzinárodnej deľby práce členských štátov RVHP.

Susedstvo našej republiky so socialistickými, ale aj s kapitalistickými štátmi umožňuje tiež využívanie tranzitnej prepravy ako jedného z najefektívnejších zdrojov devíz.

Ďalší rozvoj technickej základne železníc vychádza z týchto skutočností a vytvára podmienky nielen pre spoľahlivé plnenie všetkých prepravných úloh, ale počíta aj so zvýšením kvality prepravného, procesu, a to v oblasti prepravy tovaru i cestujúcich.

Jedným zo základných predpokladov nerušeného a bezpečného chodu železníc je spoľahlivá funkcia dráhových oznamovacích a zabezpečovacích zariadení. Možno povedať, že spolu s rozvojom technickej vybavenosti dráh a najmä zavádzaním novej zabezpečovacej techniky sa podstatne zmenila aj celá štruktúra používaných zariadení v železničnej zabezpečovacej technike. Ide v prevažnej miere o zariadenia veľmi náročné na výstavbu i údržbu, ale aj o náklady na tieto zariadenia sú podstatne vyššie ako v minulosti. V ostatnom čase dochádza k pomerne častému narúšaniu, ohrozovaniu a poškodzovaniu týchto dráhových zariadení, najmä podzemných káblov, a tým aj k ohrozeniu bezpečnosti železničnej dopravy.

Treba si uvedomiť, že dráhy už samotným svojím usporiadaním, rozlohou a ľahko prístupnými objektmi, ako sú prekladiská, zriaďovacie a odstavné nádražia a podobne - ale aj návestné a zabezpečovacie zariadenia alebo úrovňové prechody, tunely a mosty a zariadenia na šírej trati sú taktiež prístupné širokej verejnosti, a tým aj ľahko zraniteľné.

Je známe, že pomerne často dochádza k úmyselnému ničeniu, prípadne poškodzovaniu spomínaných dráhových zariadení, k rozkrádaniu prepravovaných zásielok, k násilným vniknutiam do železničných vozňov a nezriedka aj k ohrozovaniu a napadaniu pracovníkov ČSD v službe a naopak, množia sa aj výtržnosti vo vlaku medzi samotnými cestujúcimi.

Starostlivosť o ochranu budov, železničného telesa, mostov, tunelov a zabezpečovacích zariadení Československých štátnych dráh pred poškodením a iným ohrozením náleží ozbrojenej ochrane železníc.

Táto zložka existuje v podstate už od roku 1935. Vtedy boli pri Československých štátnych dráhach zriadené ozbrojené strážne oddiely železníc, ktorých úlohou bolo čeliť množiacim sa krádežiam zásielok. Popri týchto oddeleniach vznikli neskôr aj útvary požiarnej ochrany. Na zabraňovanie krádeží za prepravy, na odhaľovanie zavlečených a stratených zásielok boli napokon vytvorené skupiny pátracej služby.

V roku 1962 sa priblížila pôsobnosť i organizácia ozbrojenej ochrany železníc k organizácii podobnej zložky pôsobiacej v Sovietskom zväze. Dvadsaťročná prax potvrdila, že funkcia ozbrojenej ochrany železníc, jej organizácia i pôsobnosť je správna a zodpovedá našim potrebám. V súčasnosti je ozbrojená ochrana železníc organizovaná v účelových jednotkách jednotlivých dráh - to znamená vo Východnej dráhe v Bratislave, v Strednej dráhe so sídlom v Olomouci, v juhozápadnej dráhe v Plzni a Severozápadnej dráhe so sídlom v Prahe.

Ťažisko činnosti OOŽ spočíva:

- v zisťovaní a v odstraňovaní príčin ohrozenia, resp. narúšania prevádzky a poriadku na dráhach;

- trvalou úlohou OOŽ je chrániť bezpečnosť a plynulosť železničnej prevádzky a robiť opatrenia proti jej narúšaniu;

- ochraňuje tiež bezpečnosť osôb i majetku v obvode celoštátnych dráh;

- pôsobí pri zabezpečovaní verejného poriadku v obvode celoštátnych dráh a v prípade jeho porušovania robí opatrenia na jeho obnovenie;

- a napokon robí opatrenia na ochranu zásielok pred poškodzovaním, ničením alebo rozkrádaním a zabezpečuje priamu ochranu objektov a zariadení zvláštnej dôležitosti.

Pre tieto úlohy sú príslušníci OOŽ oprávnení nosiť služobnú zbraň, avšak na jej použitie majú užšie oprávnenie než príslušníci Zboru národnej bezpečnosti. Treba otvorene povedať, že naši príslušníci OOŽ doteraz nemali také oprávnenie a neboli vybavení takými prostriedkami, aby mohli účinne zasahovať v situáciách, keď je v obvode dráhy narušovaná bezpečnosť alebo plynulosť železničnej prevádzky, verejný poriadok či bezpečnosť nášho socialistického majetku.

Preto bolo potrebné navrhnúť potrebnú úpravu zákona o dráhach a vybaviť príslušníkov OOŽ takou právomocou, ktorá by zodpovedala potrebám a významu železničnej dopravy v našej spoločnosti.

Prijatím navrhovanej novelizácie zákona o dráhach očakávame aj ďalšie posilnenie jeho účinnosti a zintezívnenie jeho pôsobnosti v intenciách záverov XIV. zjazdu strany.

Novela zákona je zameraná predovšetkým na tieto otázky:

- na prehĺbenie pôsobnosti orgánov ozbrojenej ochrany železníc i dráhových správnych orgánov,

- na účinnejší postih protispolečenských činov, ako sú výtržnosti alebo násilnosti voči pracovníkom dráh,

- novela zákona má za cieľ zabrániť alebo zmierniť poškodzovanie objektov a zariadení dráh, najmä zabezpečovacích zariadení,

- na to vybavuje zbor OOŽ takými prostriedkami, právami, ale aj povinnosťami, ktoré zodpovedajú súčasným i predpokladaným požiadavkám na túto zložku,

- novela pritom vychádza z rozhodujúcich politicko-právnych princípov socialistickej spoločnosti, charakteristických pre socialistický bezpečnostný zbor a zakotvených v celej šírke v nedávno prijatom zákone o Zbore národnej bezpečnosti.

Vzhľadom na to - a osobitne po odporučeniach výborov Federálneho zhromaždenia uplatnených pri prerokúvaní zásad novelizácie v minulom roku - je text paragrafovaného znenia novely zákona o dráhach v súlade s novým zákonom o Zbore národnej bezpečnosti. Dbalo sa pritom na to, aby oprávnenia i povinnosti príslušníkov OOŽ boli úmerné potrebám ochrany železníc a zároveň, aby sa jasne vymedzil ich vzťah ku Zboru národnej bezpečnosti.

Vážené súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci! Domnievam sa, že aj v tomto smere sa podarilo vytvoriť právny základ pre to, aby sme vzájomnou spoluprácou príslušníkov oboch menovaných zborov dosiahli vytýčené ciele bez duplicitných zásahov.

Z hľadiska organizačného bude ozbrojená ochrana železníc tvoriť jednotný zbor, do ktorého sú začleňujú útvary ozbrojenej ochrany i skupiny pátracej služby. Novela takto zabezpečuje jednotnosť aj pri uplatňovaní jednotlivých oprávnení i povinností príslušníkov zboru, ako aj jednotné usporiadanie tejto zložky.

V súlade so spoločenským poslaním OOŽ sa počíta s novou úpravou prípravy a výcviku, ktorá musí byť náročná a diferencovaná podľa charakteru práce, pre ktorú bude príslušník zboru pripravený, a podľa stupňa zodpovednosti, ktorá z jeho zaradenia bude vyplývať.

Pri spracovaní paragrafovaného znenia novely zákona o dráhach sme zvážili tiež odporúčanie výborov Federálneho zhromaždenia uplatnené pri prerokúvaní zásad novelizácie v tom zmysle, či by nebolo účelné upraviť priamo v zákone skutkovú podstatu priestupkov v obvode celoštátnych dráh a prerokúvanie ich postihu - obdobne, ako je to upravené v celom zákone.

Po rozbore tejto otázky za účasti pracovníkov Federálneho zhromaždenia a Úradu predsedníctva vlády ČSSR sme došli k záveru, že by toto riešenie prenikavo zasiahlo do oblasti pôsobenia národných výborov, ktoré prerokúvajú priestupky v doprave, na rozdiel od colných priestupkov, ktoré patria do kompetencie orgánov colnej správy. Nehľadiac na to, že realizácia tohto zámeru by si vyžiadala zriadenie nových orgánov v doprave, rozhodujúca je okolnosť, že koncepcia budúcej právnej úpravy priestupkov a ich prerokúvania v podmienkach federácie nie je zatiaľ v zásadách vyjasnená.

Na základe odporučenia výborov Federálneho zhromaždenia bol doplnený novelizovaný § 19 splnomocnením Federálneho ministerstva dopravy poveriť podriadené organizácie plnením úloh dráhového správneho orgánu. Ide o pôsobnosť správ dráh ako dráhových správnych orgánov, ktorých doterajšia i budúca činnosť na úseku určených úloh štátnej správy a štátneho dozoru je nevyhnutná.

V tejto súvislosti je priamo v zákone obsiahnutá pôsobnosť štátneho odborného dozoru i štátneho odborného technického dozoru na dráhach. Tým sme dosiahli presné vymedzenie pôsobnosti dráhových správnych orgánov vo vzťahu k úradom bezpečnosti práce oboch republík.

Novinkou v zákone o dráhach je aj zvýšenie ochrany zabezpečovacieho zariadenia na dráhach. Dráhový orgán bude oprávnený sledovať, či zabezpečovacie zariadenia sú účelné a hospodárne a či sú zabezpečené materiály pre ich údržbu a obnovu. Za poškodenie týchto zariadení bude dráhový správny orgán ukladať pokuty. To znamená, že v záujme ochrany bezpečnosti a plynulosti železničnej prevádzky dôjde k výraznému rozdielu v oprávnení dráhového správneho orgánu v oblasti zabezpečovacieho zariadenia od zariadenia oznamovacieho, kde tieto oprávnenia budú mať ako dosiaľ orgány štátnej inšpekcie telekomunikácií.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP