Přítomni: | 170 poslanců Sněmovny lidu |
64 poslanců Sněmovny národů zvolených v České socialistické republice | |
67 poslanců Sněmovny národů zvolených ve Slovenské socialistické republice |
Omluveni poslanci:
- Sněmovny lidu
Barčák, Biľak, Cabalková, Černý,
Hajko, Hejna, Hermanová, Horáček, Husák,
Kancírová, Kapek, Kmeťová, Korčák,
Kvasnica, Lovětínský, Löbl, Madarász,
Moc, Najmanová, Németh, Niedobová, Ondřich,
Pražák, Seidlová, Slavík, J. Šimek,
Švestka, Uher, Výbošťoková, Zupka
- Sněmovny národů zvolení
v České socialistické republice
Baryl, E. Erban, Fialková, Fojtík, Kempný,
Kučera, Mušal, Petera, Straka, Šmejkalová,
Zeleňáková
- Sněmovny národů zvolení ve Slovenské
socialistické republice
Dráb, Kantorák, Klokoč, Mihálik, Sevejáni,
Šalgovič, Turzo, Vojteková
Předsedající předseda SL V. David:
Vážené Federální shromáždění,
soudružky poslankyně, soudruzi poslanci, vážení
hosté, zahajuji druhý den společné
schůze Sněmovny lidu a Sněmovny národů
Federálního shromáždění
Československé socialistické republiky.
Zjišťuji, že je přítomno 146 poslanců
Sněmovny lidu, 55 poslanců Sněmovny národů
zvolených v České socialistické republice
a 62 poslanců Sněmovny národů zvolených
ve Slovenské socialistické republice. Jsou splněny
podmínky článku 46 ústavního
zákona o čs. federaci a sněmovny jsou schopny
se usnášet.
Přistoupíme k projednání dalších
bodů schváleného pořadu 15. společné
schůze sněmoven.
Na pořadu je
Vládní návrh, kterým se předkládá
Federálnímu shromáždění
Československé socialistické republiky k
souhlasu Protokol o změnách Statutu Rady vzájemné
hospodářské pomoci a Úmluvy o právní
způsobilosti, výsadách a imunitách
Rady vzájemné hospodářské pomoci,
podepsaný v Sofii dne 21. června 1974 (tisk 76)
Za vládu Československé socialistické
republiky odůvodní návrh místopředseda
vlády Rudolf Rohlíček; dávám
mu proto slovo.
Místopředseda vlády ČSSR doc. ing.
R. Rohlíček, DrSc.: Vážený
súdruh predseda, vážené súdružky
a súdruhovia poslanci! K prerokovaniu predložených,
politicky i ekonomicky významných návrhov
pristupujeme na sklonku roku, v ktorom sa dovŕšilo
štvrťstoročie existencie Rady vzájomnej
hospodárskej pomoci, najuniverzálnejšej medzinárodnej
ekonomickej organizácie socialistických štátov
a jednej z popredných medzinárodných organizácií
súčasného sveta vôbec.
Pozdravné posolstvá, ktoré adresovali tohoročnému
XXVIII. zasadaniu Rady ústredné výbory komunistických
a robotníckych strán. hodnotenia, ktoré boli
vyjadrené v prejavoch vedúcich delegácií
členských štátov RVHP na tomto zasadaní,
i referát sekretára Rady vyzdvihli veľké
dielo, ktoré Rada vykonala. ako aj ďalšie, ešte
závažnejšie úlohy, ktoré očakávajú
RVHP do budúcna.
Uznesenie prijaté na XXVIII. zasadaní Rady pri jej
25. výročí výstižne ukazuje,
ako členské štáty RVHP postupne prešli
od pôvodnej spolupráce v oblasti zahraničného
obchodu, od vzájomných dodávok surovín,
potravín, strojov a zariadení, od výmeny
skúseností a vedeckotechnických výsledkov
k všestrannej súčinnosti v hospodárstve,
vo vede a technike, k stabilným hlbokým zväzkom
predovšetkým vo sfére materiálovej výroby.
RVHP sa tak vyvinula v skutočné ekonomické
spoločenstvo, ktoré organizovane uskutočňuje
medzinárodnú socialistickú integráciu.
Rada vzájomnej hospodárskej pomoci významne
prispela a ďalej prispieva k zbližovaniu a tesnej súčinnosti
bratských krajín pri výstavbe socializmu
a komunizmu.
Vzrastá úloha RVHP pri uskutočňovaní
leninskej politiky mierového spolunažívania,
ktorá zaznamenáva stále širšie
uznanie ako norma medzinárodných vzťahov vôbec.
Postupujúce uvoľňovanie medzinárodného
napätia je dialekticky späté so všeobecným
rozširovaním hospodárskej a inej spolupráce
medzi štátmi s rozdielnym spoločenským
zriadením. Dokazuje to presvedčivo i rast fyzického
objemu obchodu členských štátov RVHP
s vyspelými kapitalistickými štátmi.
V spoločenstve štátov združených
v RVHP zaujíma osobitné miesto Sovietsky zväz.
Je to dané jeho priemyslovým, technickým
i kádrovým potenciálom, materiálovým
a surovinovým bohatstvom, rozsiahlosťou jeho trhu
a mnohými ďalšími faktormi. Je charakteristické,
že napr. v rokoch 1966-1970 kryli členské krajiny
RVHP svoje potreby ropy, zemného plynu, surového
železa takmer výlučne dovozom zo ZSSR, rovnako
ako prevažnú časť potreby fosforečných
hnojív, neželezných a vzácnych kovov,
dreva, bavlny a pod.
Sovietsky zväz je najvýznamnejším obchodným
partnerom ostatných členských štátov
RVHP a podieľa sa na celkovom zahraničnom obchodnom
obrate nášho spoločenstva asi 40 %. Okrem toho
je Sovietsky zväz najväčším odberateľom
priemyslových výrobkov členských krajín
RVHP.
V dôsledku koordinácie národohospodárskych
plánov, keď sa v praxi začali uplatňovať
nové vyššie formy vzájomných hospodárskych
vzťahov, sa tiež naša úzka spolupráca
so Sovietskym zväzom ďalej prehĺbila a rozšírila.
Nadobudla mimoriadny význam a stala sa rozhodujúcim
činiteľom pre realizáciu hospodárskej
politiky Komunistickej strany Československa i vlády
ČSSR.
Súčasne treba v tejto súvislosti vidieť
i celkový hospodársky vývoj v nesocialistickej
časti sveta, ktorý v rade smerov - či už
ide o menové a cenové aspekty, o energetický
a surovinový problém, alebo o otázky sociálnych
istôt - má ďaleko k stabilite. V spoločenstve
RVHP sú prvé tri roky od prijatia Komplexného
programu charakterizované priemerným ročným
rastom národného dôchodku o 6,4 %; v dôsledku
tohto vývoja za prvé tri roky tejto päťročnice
vzrástol národný dôchodok spoločenstva
RVHP o 20 % proti 14 % vo vyspelých kapitalistických
štátoch a 12 % v štátoch Európskeho
hospodárskeho spoločenstva. Pritom priebeh hospodárskeho
vývoja v členských štátoch RVHP
je harmonický a plynulý.
Diferenciácia v tempe ekonomického rozvoja jednotlivých
štátov RVHP sa oproti predchádzajúcej
päťročnici zväčšila predovšetkým
zrýchlením tempa rastu národného dôchodku
v členských štátoch s nižšou
ekonomickou úrovňou. Tým sa zintenzívňuje
zbližovanie úrovne ekonomického rozvoja členských
štátov RVHP; tento proces je rozvíjaný
ako organická súčasť celkového
systému plánovitého uskutočňovania
medzinárodnej socialistickej deľby práce a
dosahovaný pokrok je podstatne výraznejší
než v kapitalistickej časti Európy. To všetko,
vedie k tomu, že sa zvyšuje medzinárodná
autorita RVHP a ekonomická váha jej členov,
že ekonomické spoločenstvo členských
štátov RVHP je uznávané ako celok; rovnoprávna
a otvorená povaha socialistickej integrácie pôsobí
zároveň priťažlivo na rad nečlenských
štátov.
Celá povojnová orientácia československých
zahraničných vzťahov v oblasti politickej i
ideologickej je charakterizovaná úsilím o
prehĺbenie všestrannej vzájomnej spolupráce
so socialistickými krajinami a so Sovietskym zväzom
predovšetkým. Československo patrí ku
krajinám, ktoré v roku 1949 stáli pri zrode
RVHP a od samého začiatku jej činnosti sa
aktívne zúčastňovali na jej práci.
Ciele RVHP boli v plnom súlade s generálnou líniou
KSČ na výstavbu socializmu v Československu,
vytýčenou na IX. zjazde KSČ. Politika socialistickej
industrializácie s orientáciou na prednostný
rozvoj ťažkého priemyslu a prestavbu štruktúry
priemyslu v záujme odstránenia disproporcií
zdedených z predvojnového obdobia vytvárala
na jednej strane predpoklady pre účinnejšie
zapojenie československej ekonomiky do procesu medzinárodnej
socialistickej deľby práce a na druhej strane súčasne
predpokladala prehĺbenie vzájomných vzťahov
so socialistickými štátmi na dlhodobom plánovitom
a stabilnom základe.
Spolupráca s krajinami RVHP v rozhodujúcej miere
napomáhala zabezpečovať pre ČSSR nevyhnutné
suroviny, palivá, materiály a zabezpečením
odbytu výrobkov rozvinutého spracovateľského
priemyslu vytvárala podmienky pre dynamický rozvoj
čs. národného hospodárstva.
Koordinácia úsilia nášho ľudu s
plánovitým rozvojom ostatných socialistických
krajín umožnila dosiahnutie takých temp ekonomického
rozvoja našej republiky, aké jej história nikdy
predtým nepoznala. V období rokov 1951-1973 vzrástol
v ČSSR národný dôchodok 3,7krát,
priemyselná výroba takmer 6krát, poľnohospodárska
výroba viac ako 1,5krát a objem zahraničného
obchodu 7krát. Došlo k výrazným zmenám
v teritoriálnej štruktúre zahraničného
obchodu. Výsledky tohto rozmachu sa odrazili v raste životnej
úrovne nášho obyvateľstva.
Vďaka úspešnému rozvoju v rámci
spoločenstva štátov RVHP sa tiež upevnilo
postavenie československej ekonomiky vo svetovom hospodárstve.
Naša aktívna účasť na súčinnosti
v bratskom a rovnoprávnom spoločenstve štátov
RVHP je zdrojom a zárukou základných politických
a ekonomických istôt i úspešného
rozvoja socialistického Československa.
Náš záujem na prehlbovaní spolupráce
členských štátov RVHP, ktorý
je daný okrem sociálno-politických aspektov
vysokým stupňom hospodárskeho rozvoja a tradične
širokým zapojením do medzinárodnej deľby
práce, nevyplýva zďaleka len z obmedzenosti
našich surovinových a energetických zdrojov,
ale predovšetkým z tej skutočnosti, že
optimálne rozmery kapacít a náročnosť
na vedu, výskum, vývoj a investície v mnohých
smeroch presahujú možnosti jednej krajiny.
V podmienkach súčasnej fázy vedeckotechnickej
revolúcie je tento záujem umocňovaný
faktorom času a tým, že štrukturálne
zmeny v národnom hospodárstve, v jednotlivých
odvetviach a odboroch možno s úspechom koncipovať
a uskutočňovať len ako súčasť
štrukturálnych zmien podmienok vonkajšieho zapojenia
ekonomiky.
Zmeny štatútu RVHP a Zmluvy o právnej spôsobilosti,
výsadách a imunitách RVHP, zahrnuté
v protokole, ktorý bol na odporučenie XXVIII. zasadania
RVHP podpísaný v Sofii 21. júna 1974, vyjadrujú
ucelene kvalitatívnu premenu RVHP, začatú
v roku 1962 a rozvinutú prijatím Komplexného
programu ďalšieho prehlbovania a zdokonaľovania
spolupráce a rozvoja socialistickej ekonomickej integrácie
v roku 1971; sú novým politickým i právnym
vyjadrením poslania RVHP.
K cieľom určeným pôvodným Štatútom
RVHP z roku 1959 pribúda ďalší dôležitý
cieľ: prispievať k rozvoju socialistickej ekonomickej
integrácie ako objektívneho a kvalitatívneho
vyššieho stupňa súčinnosti.
Rada vzájomnej hospodárskej pomoci je teda podľa
zhodnej vôle členských štátov
už nielen organizáciou pre hospodárskú
a vedeckotechnickú spoluprácu, ale skutočným,
cieľavedome rozvíjaným ekonomickým spoločenstvom.
V súlade s normami, ktoré sa vytvorili medzi členskými
štátmi RVHP, a v súlade s formuláciou
Komplexného programu, Štatút teraz výslovne
vyjadruje zásady socialistického internacionalizmu:
rešpektovanie štátnej zvrchovanosti, nezávislosti
a národných záujmov, nezasahovanie do vnútorných
vecí štátov, úplnej rovnoprávnosti,
vzájomných výhod a súdružskej
vzájomnej pomoci.
Vzťahy medzi členskými štátmi RVHP
spočívajú v duchu týchto zásad
na harmonickom spájaní národných a
internacionálnych záujmov. Celá prax činnosti
RVHP reálne dokazuje, že ide o vzťahy nového
typu, že socialistický integračný proces
- ako ukazujú jeho výsledky - sa harmonicky uplatňuje
bez antagonistických stretov.
V tomto smere má osobitný význam ustanovenie
Štatútu RVHP o zainteresovanosti, uskutočňované
podľa bližších ustanovení obsiahnutých
v oddieli 17 Komplexného programu. Rozhodujúca pri
uznášaní v orgánoch RVHP je zhoda tých
štátov, ktoré sú na príslušnom
opatrení pozitívne zainteresované.
Protokol z 21. júna 1974 vyjadruje závažné
zmeny štruktúry RVHP, ku ktorým došlo
behom posledných 12 rokov.
Plne sa osvedčili zmeny, ku ktorým dalo podnet XVI.
a XVII. zasadanie Rady. Výkonný výbor zohral
v uplynulom období významnú organizujúcu
úlohu, najmä pri príprave a realizácii
Komplexného programu.
Nové usporiadanie zároveň umožnilo,
aby sa Zasadanie Rady - ako najvyšší orgán
RVHP - plne sústredilo na hlboké hodnotenie najzákladnejších
problémov nášho spoločenstva a na určenie
ďalších cieľov a smerov jeho rozvoja. Výsledky
XXIII. (osobitného) zasadania, konaného v roku 1969
na najvyššej úrovni, i XXIV. až XXVIII.
zasadania, konaných v rokoch 1970 až 1974 na úrovni
predsedov vlád, sú toho zreteľným dôkazom.
Prehlbovanie integračného procesu v rámci
nášho spoločenstva kladie nové požiadavky
i na štruktúru orgánov RVHP.
Preto XXV. zasadanie RVHP rozhodlo o vytvorení Výboru
RVHP pre spoluprácu v oblasti plánovacej činnosti
a Výboru pre vedeckotechnickú spoluprácu.
Na XXVIII. zasadaní bolo rozhodnuté o vytvorení
Výboru RVHP pre materiálno-technické zásobovanie.
Tieto opatrenia, predovšetkým zriadenie Výboru
pre plánovanie, sú výrazom úsilia
o čo najširšie uplatnenie plánovacích
prvkov vo vzájomnej súčinnosti.
V tejto súvislosti má nemalý význam
vypracovanie mnohostranného plánu integračných
opatrení. Ide o spoločný plánovací
dokument, v ktorom budú uvedené najdôležitejšie
úlohy vzájomnej súčinnosti členských
štátov pri zabezpečovaní konkrétnych
akcií, ako je napríklad výstavba Kijembajevského
kombinátu na ťažbu a úpravu azbestu, výstavba
kapacít pre výrobu železnorudných surovín
a niektorých druhov ferrozliatín, výstavba
elektrického vedenia s napätím 750 kV Vinnica-Západoukrajinska
(ZSSR)-Albertirša (MĽR) a výstavba plynovodu
Orenburg-západná hranica ZSSR. Do mnohostranného
plánu integračných opatrení budú
zaraďované aj najzávažnejšie spoločné
úlohy vedeckotechnického rozvoja, niektoré
zvlášť významné zámery v
špecializácii výroby a podobne.
Pôjde o všetky také úseky, kde rozsah
prostriedkov a síl členských štátov
RVHP, ktoré na sebe viaže realizácia úloh
Komplexného programu, objektívne vyžaduje veľmi
tesné skĺbenie medzinárodných opatrení
s úlohami národných plánov.
Sústava odvetvových a prierezových komisií
RVHP, ktorých úlohu úprava Štatútu
upresňuje, dáva predpoklady pre náležitú
prípravu riešenia dôležitých otázok
tak v materiálnej sfére, ako vo sfére hodnotových
vzťahov a v rôznych oblastiach nepriamej regulácie
integračného procesu.
Okrem toho umožňuje Štatút zriaďovať
podľa potreby ďalšie orgány, dočasné
i stálé. Napr. v poslednej dobe vzrastá najmä
počet i význam orgánov poradnej povahy.
Orgány RVHP sú zároveň miestom pre
priame kontakty, výmenu skúseností a konzultácie
medzi príslušnými ústrednými
orgánmi členských štátov. Nové
znenie Štatútu zvýrazní i úlohu
orgánov RVHP ako miesta pre dohodovanie jednotlivých
opatrení uskutočňovaných potom členskými
štátmi autonónomie, ako i ich úlohu
pri príprave mnohostranných zmlúv.