Vážené súdružky a súdruhovia poslanci! Je známe, že v ostatných rokoch, došlo k značnému rozvoju športovej a rekreačnej plavby, čo prinieslo aj niektoré negatívne vplyvy na životné prostredie, najmä v rekreačných oblastiach. Vzniká teda potreba novelizovať zákon a vytvoriť v ňom zákonné predpoklady pre reguláciu športovej a rekreačnej plavby, najmä rozšírením evidencie plavidiel i na športové a rekreačné plavidlá. Dovoľte mi širšie objasniť dôvody, ktoré viedli k úprave tejto problematiky tak, ako je vyjádrená v § 12 ods. 2 vládneho návrhu zákona.

Podľa zásad schválených vládou ČSSR a prerokovaných vo výboroch Federálneho zhromaždenia v minulom roku, mal novelizovaný zákon rozšíriť evidenciu plavidiel (vedenú plavebnou správou) aj na plavidlá športové, pokiaľ sú poháňané motorom. Federálne ministerstvo dopravy malo byť súčasne splnomocnené na zavedenie evidencie i na ďalšie plavidlá.

Pri prerokúvaní paragrafovaného znenia uvedenej zásady sa došlo k názoru, že okamžité zavedenie evidencie všetkých motorových športových plavidiel by vyvolalo rast administratívy vrátane intenzívnej kontroly. To znamená, že by vznikli materiálové a personálne nároky, idúce nad rámec doterajších možností plavebných správ.

Preto bude účelnejšie zavádzať evidenciu uvedených plavidiel postupne, podľa rastúcej potreby a s prihliadnutím k možnostiam, ktoré máme v napätej situácii v pracovných silách pre národné hospodárstvo. Okrem toho možno predpokladať, že pri rozvíjajúcej sa plavidlovej technike bude sa meniť aj potreba evidencie plavidiel.

Za týchto okolností sa vláda ČSSR rozhodla pre úpravu, ktorá bude môcť pružnejšie a operatívnejšie reagovať na danú situáciu.

Ponecháva sa teda zásadne doterajšia zákonná úprava s tým, ža vláda ČSSR sa splnomocňuje upraviť svojím nariadením - podľa postupne vytváraných podmienok - evidenciu tých plavidiel, ktoré podľa zákona evidencii nepodliehajú.

Predkladaný návrh zákona vychádza zo schválených zásad a odporučení výborov Federálneho zhromaždenia. Bolo vyhovené najmä odporučeniu, aby vzhľadom na vydanie nového vodného zákona bola v zhode s týmto zákonom upravená i v zákone o vnútroštátnej plavbe otázka náhrady škody spôsobenej pri orezávaní alebo odstraňovaní stromov a kríkov na pobrežných pozemkoch v záujme plavebnej prevádzky i riadnej správy vodných tokov.

Záverom možno konštatovať, že navrhovaná novelizácia zákona o vnútroštátnej plavbe vytvára predpoklady pre posilnenie štátneho dozoru a usporiadanie organizácie tohto dozoru v plavbe, čo prispeje k vyššej bezpečnosti celej vodnej dopravy.

Ďakujem za pozornosť.

Předsedající předseda SL V. David: Děkuji ministru Šutkovi.

Soudružky a soudruzi poslanci, přerušuji jednání na 20 minut.

Po přestávce bude jednání řídit místopředseda Federálního shromáždění Ján Bandžák.

(Jednání přerušeno v 10.28 hod.)

(Jednání opět zahájeno v 10.48 hod.)

(Řízení schůze převzal místopředseda Federálního shromáždění ing. Ján Bandžák.)

Předsedající místopředseda FS J. Bandžák: Vážené súdružky, vážení súdruhovia, budeme pokračovať v rokovaní.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 26/1964 Zb. o vnútrozemskej plavbe, bol pridelený na prerokúvanie výborom pre priemysel, dopravu a obchod a ústavnoprávným výborom oboch snemovní.

Spoločnú spravodajskú správu za výbory Snemovne národov prednesie poslanec Jan Andrýs. Prosím, aby sa ujal slova.

Zpravodaj poslanec SN J. Andrýs: Soudružky a soudruzi poslanci, vážení hosté, vládní návrh zákona, kterým se mění a doplňuje zákon č. 26/1964 Sb., o vnitrozemské plavbě, projednaly ústavně právní výbory a výbory pro průmysl, dopravu a obchod. Při svém jednání konstatovaly, že platný zákon č. 26, který byl schválen před 10 lety, ve své větší části doposud vyhovuje i pro současné podmínky. Některá ustanovení však byla technickým rozvojem i změnou podmínek překonána, přestávají už vyhovovat a mohla by se stát i brzdou. Z uvedených důvodů je účelné provést novelizaci dosavadního zákona a není nutné celý zákon rušit. O těchto otázkách diskutovali zejména poslanci ústavně právních výborů. Vycházeli přitom ze zkušenosti, že časté změny anebo novelizace právních předpisů neprospívají právnímu řádu a je proto třeba bedlivě zvažovat jejich nezbytnost.

Zákon č. 26 vyžaduje novelizaci proto, aby se i v oblasti vnitrozemské plavby promítlo uspořádání státní správy v souladu s federativním uspořádáním státu. Těmto požadavkům nemohl pochopitelně zákon z roku 1964 vyhovovat.

Dalším z hlavních důvodů novelizace je posílit vliv státních orgánů na provádění technické politiky ve vodní dopravě, zabezpečit státní dozor nad stavbou i rekonstrukcí plavidel a dozor nad technickým stavem plavidel při jejich provozu. Nové uspořádání by mělo také přinést pokud možno jednoduchý, pružný a úsporný způsob řízení vnitrozemské plavby. Poslanci vyjádřili uspokojení nad tím, že předložený návrh novely zákona vcelku správně reaguje, pokud se týká veřejné vnitrozemské plavby, na vzrůstající nároky na vnitrozemskou plavbu a na její další předpokládaný růst.

Rozprava ve výborech ukázala, že k zajištění bezpečnosti vnitrozemské plavby nestačí už stávající předpisy a opatření. Složitější a technicky náročnější plavidla a plavební zařízení vyžadují při zvýšené hustotě provozu na vodních tocích kvalitní technické provedení, odborně řízené, obsluhu a údržbu. Kromě toho oprávněné nároky na udržování čistoty vodních toků, které slouží nejen pro plavbu, ale i pro rekreaci, přinášejí zvýšené požadavky na vybavení plavidel a jejich kontrolu. Jenom pro názornost bych chtěl uvést, že veřejná vodní doprava má za období 20 let. tj. od roku 1970 do roku 1990, vzrůst v objemu 4,5násobně a ve výkonech zhruba 2,3krát. Tomu bude muset odpovídat zvýšení lodního parku. Jestliže při větším počtu plavidel nemá docházet k většímu znečišťování vodních toků provozem plavidel než doposud, pak musíme mít daleko větší nároky na technickou úroveň a technický stav plavidel ve srovnání se současným stavem. To nehovořím o plavidlech používaných organizacemi i občany na vodních tocích určených pro rekreaci, kde kromě čistoty vod nutno dbát i na čistotu ovzduší a snížení hlučnosti. Na tomto úseku ovšem není předložený návrh plně v souladu se schválenými zásadami. l když ve výborech byla k těmto otázkám značná diskuse, nebudu se o ní podrobněji zmiňovat, protože vás s těmito otázkami seznámí společný zpravodaj Sněmovny lid u poslanec Ivanič. Chtěl bych jenom říci, že podle schválených zásad měl zákon rozšířit evidenční povinnost i na sportovní plavidla, pokud používají k pohonu motor. V předloženém návrhu se v § 12 navrhuje, aby tyto otázky byly řešeny vládním nařízením.

Soudružky poslankyně, soudruzi poslanci, projednávání vládního návrhu ve výborech ukázalo, že v novele zákona jde o vážné otázky, které se netýkají jen ekonomické oblasti, ale mají dosah i na velké množství občanů, zejména z hlediska životního prostředí a rekreace.

Z jednání vyplynulo, že zejména zásady novelizace nebyly zpracovány na základě kvalifikovaného rozboru. Proto také v průběhu zpracování návrhu osnovy byly získány další poznatky, na základě kterých nebyly v jednom případě dodrženy schválené zásady. Výbory tyto důvody uznaly a s navrhovaným řešením v dané situaci souhlasí a doporučily, aby předložený návrh byl schválen ve znění předloženém vládou.

Jako společný zpravodaj ústavně právního výboru pro průmysl, dopravu a obchod Sněmovny národů v souladu se závěry výborů navrhuji Sněmovně národů schválit vládní návrh zákona, kterým se mění a doplňuje zákon č. 26/1964 Sb., o vnitrozemské plavbě (tisk 77) ve znění předloženém vládou.

Předsedající místopředseda FS J. Bandžák: Ďakujem poslancovi Andrýsovi. Za výbory Snemovne ľudu prednesie spravodajskú správu poslanec Pavol Ivanič. Dávám mu slovo.

Zpravodaj poslanec SL P. Ivanič: Vážený súdruh predseda vlády, vážený súdruh predseda Federálneho zhromaždenia, súdružky a súdruhovia poslanci! Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon čís. 26/1964 Zb. o vnútrozemskej plavbe, sa v ústavnoprávnych výboroch a vo výboroch pre priemysel, dopravu a obchod posudzoval jednak z hľadiska, ako sa riešia vecné celkové zmeny, a jednak z hľadiska zásad schválených v minulom roku. Pretože spoločný spravodajca výborov Snemovne národov súdruh poslanec Andrýs hovoril o celkových zmenách a ich riešení, dovoľte, aby som sa zmienil najmä o tom, aké názory a stanoviská boli vo výboroch pri porovnávaní predloženého vládneho návrhu so schválenými zásadami a ako sa rešpektovali ich pripomienky.

Zásady predovšetkým počítali s tým, že štátny odborný dozor na vnútrozemskú plavbu bude vykonávať Federálne ministerstvo dopravy a jemu podriadené štátne plavebné správy v Prahe a v Bratislave a Československý lodný register. Táto zásada je plne premietnutá v § 1 a § 2.

Ďalej bolo v zásadách zakotvené právo správcov prístavov a vodných tokov, aby mali prístup do obvodu prístavov a na okolité pozemky v bezprostrednej blízkosti vodných tokov a mohli vykonávať dozor a prehliadky technických zariadení. Táto zásada je plne premietnutá v § 2 odst. 7.

Taktiež zásada č. 3 o stavbe plavidiel a zásada č. 4 o vymedzení kategórie plavidiel sú premietnuté do návrhu vrátane pripomienok uplatnených pri prerokúvaní.

Iba zásada č. 5, ako sa už zmienil súdruh minister i spravodajca poslanec Andrýs, nie je plne uplatnená. V zásade č. 5 sa uvádzalo: "Zákon rozšíri evidenčnú povinnosť na športové plavidlá, pokiaľ používajú k pohonu motor". V odôvodnení k tejto zásade sa vysvetľovalo, že prudký rozvoj športovej a rekreačnej plavby, najmä v rekreačných oblastiach je v rozpore so zásadami starostlivosti o bezpečnosť vo vnútrozemskej plavbe.

Vysvetľovalo sa, že v rekreačných oblastiach ide tiež o udržiavanie zdravého životného prostredia. Na dotaz, či evidencia pomerne veľkého množstva plavidiel si nevyžiada nadmerne mnoho pracovných síl a prostriedkov, sme dostali odpoveď, že pôjde asi o 10 pracovných síl a zhruba o pol milióna korún.

V predloženom návrhu osnovy, ktorý dnes prerokúvame, v § 12 ods. 2 sa navrhuje splnomocniť vládu, aby svojím nariadením sama ustanovila, v akom rozsahu sa budú tieto plavidlá evidovať, a ďalej, aby určila orgán príslušný na vedenie tejto evidencie.

V diskusii vo výboroch sa zhodne konštatovalo, že v čase od predloženia zásad sa nepodarilo vyriešiť tieto otázky, a preto vláda si necháva možnosť o tom sama rozhodnúť. Vláda bude mať možnosť uskutočniť dodatočne podrobný rozbor a iba potom vec uzavrieť. Poslanci síce kritizovali, že z uvedeného hľadiska zákon mohol byť lepšie pripravený, ale súčasne prichádzali s námetmi na rôzne doriešenie otázok súvisiacich nielen s evidenciou rekreačných plavidiel, ale aj zabezpečenia ich technickej úrovne, prípadne ďalších opatrení, ktoré by riešili tak otázky bezpečnosti plavby, ako aj zlepšenia životného prostredia v rekreačných oblastiach. Dávala sa do úvahy možnosť, aby evidenciu zabezpečovali orgány ministerstva vnútra, ktoré by mohli súčasne sledovať i dodržiavanie pravidiel plavby a bezpečnosť alebo ČSTV, pretože pre väčšinu športových plavidiel ustanovuje technické podmienky a parametre, prípadne národné výbory, ktoré zodpovedajú za vytváranie dobrých životných podmienok v rekreačných oblastiach a mohli by vykonávať i určitú reguláciu počtu motorových vozidiel, prípadne vymedzenie oblastí, kde sa nesmú používať.

Súčasne poslanci odporúčali, aby vláda svoje splnomocnenie využila i na vytvorenie podmienok pre rozvoj športovej plavby na bezmotorových plavidlách. Uviedol som len niektoré názory a námety z diskusie. Mám však za to, že by bolo dobré, aby vláda zvážila všetky námety a využila ich pri realizácii zákona.

Na záver sa vo výboroch uvážilo, že zákon rieši niekoľko závažných otázok, ktorých rozhodnutie nie je vhodné odďaľovať. Ďalej, že okrem vyšie uvedenej zásady je návrh v súlade so schválenými zásadami. Rešpektujú sa v ňom pripomienky poslancov. Výbory preto odporúčali schváliť návrh v znení predloženom vládou.

Aj orgány Slovenskej národnej rady a Českej národnej rady návrh prerokovali a odporúčili na schválenie. Česká národná rada predpokladá pri jeho realizácii úzku súčinnosť štátnych plavebných správ a orgánov Verejnej bezpečnosti. To je taktiež plne v súlade i s požiadavkami výborov oboch snemovní Federálneho zhromaždenia na úzku súčinnosť orgánov dopravy, Verejnej bezpečnosti, obrany, vodohospodárskych správ a národných výborov pri realizácii tohto zákona.

Vážené súdružky a súdruhovia! V súlade so závermi výborov navrhujem ako spoločný spravodajca Ústavnoprávneho výboru a Výboru pre priemysel, dopravu a obchod Snemovne ľudu schváliť vládny návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 26/1964 Zb. o vnútrozemskej plavbe (tlač 77) v znení predloženom vládou. Ďakujem za pozornosť.

Předsedající místopředseda FS J. Bandžák: Ďakujem poslancovi Ivaničovi.

Písomne sa do rozpravy prihlásili poslankyňa Jozefa Šurková a poslanec Stanislav Janda.

Podľa poradia došlých prihlášok udeľujem slovo poslankyni Šurkovej.

Poslankyně SN J. Šurková: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci! Prerokúvame vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 26/1964 Zb. o vnútrozemskej plavbe, teda zákon, ktorý platí desať rokov. Zo skúsenosti všetci vieme, že časté zmeny neprospievajú stabilite právneho poriadku. Zhodli sme sa však na tom, že predpis (nevyhnutne treba zmeniť vždy, keď prestáva životu a vývoju vyhovovať a keď by sa prípadne mohol stať i určitou brzdou.

Zákon, ktorý dnes prerokúvame, je príkladom takej nevyhnutnej zmeny. V roku 1964 bol schválený zákon a vnútrozemskej plavbe, ktorý riešil vtedy všetky otázky, ktorých riešenie bolo nutné. V niekoľkých smeroch sa ani po tých desiatich rokoch, čo zákon platí, nezmenilo nič tak významne, že by bolo treba novoupravovať celú problematiku vnútrozemskej plavby. Niektoré otázky vnútrozemskej plavby však vyžadujú nové právne riešenie. Je to predovšetkým organizačné usporiadanie štátnej správy vo veciach plavby tak, aby bolo v súlade s federatívnym usporiadaním štátu. Tejto požiadavke prirodzene zákon z roku 1964 nemôže vyhovovať, a preto treba zakotviť v novele zákona takú právnu úpravu pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti vnútrozemskej plavby, ktorá jednak zodpovedá novému štátoprávnemu usporiadaniu, a to je prvoradá požiadavka, jednak zodpovedá i nárokom na pokiaľ možno jednoduchý, pružný a ekonomicky úsporný spôsob riadenia.

Druhý okruh otázok, ktorý treba v zákone riešiť, sú otázky hlbšieho a kvalitnejšieho štátneho odborného dozoru na technický stav plavidiel. O tom, aký prudký technický rozvoj zaznamenala naša vnútrozemská plavba od vydania starého zákona v r. 1964 a s akými perspektívami možno v budúcich rokoch rátať, hovoril vo svojom vystúpení zástupca vlády. Uvádza to v stručnosti i dôvodová správa. Nechcem tieto skutočnosti opakovať. Chcela by som však vysloviť svoj a iste i váš súhlas s tým, že predložený návrh novely zákona č. 26/1964 Zb. správne reaguje na vzrastajúce nároky na vnútrozemskú plavbu tým, že zabezpečuje i realizáciu zvýšených nárokov na jej bezpečnosť. Jedným z prostriedkov, ako to dosiahnuť, je skvalitnenie štátneho odborného dozoru. Organizačné predpoklady pre kvalitný výkon štátneho odborného dozoru sa vytvárajú tým, že Čs. lodný register ako organizácia vybavená kvalifikovanými odborníkmi sa prevádza do rezortu Federálneho ministerstva dopravy. Zákon však rovnako i teraz priamo ustanovuje úlohy štátneho odborného dozoru, a okrem iného určuje povinnosť prevádzkárom podrobiť plavidlo pravidelným technickým prehliadkam. Táto časť zákona sa teda týka zabezpečenia riadneho technického stavu plavidiel, počnúc ich stavbou, za celú dobu, keď sú v prevádzke. Ak hovoríme o bezpečnosti, nesmieme zabudnúť ani na bezpečnosť práce vo vnútrozemskej plavbe. Tú budú aj naďalej zabezpečovať orgány, zriadené podľa zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce, pôsobnosť ktorých zostane prijatím prerokúvanej novely nedotknutá. Pri prerokúvaní zásad výbory odporučili, aby otázka náhrady škody bola upravená zhodne so zákonom o vodách; predložený návrh novely zákona o vnútrozemskej plavbe toto naše odporučenie prijíma a dôsledne upravuje i terminologicky zhodne všetky otázky, ktoré sú obsiahnuté tak v zákone o vnútrozemskej plavbe, ako aj v zákone o vodách.