Předsedající l. místopředseda FS ing. J. Marko: Ďakujem súdruhovi ministrovi za jeho odpoveď.

Pristúpime k prerokovaniu ďalších bodov schváleného programu 16. spoločnej schôdzky snemovní. Na programe je

Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie ustanovenia Zákonníka práce (tlač 78), vrátane zmeny, uvedenej v dodatku zo dňa 14. februára 1975 a spoločnej správy výborov SĽ a SN (tlač 24/SL a 20/SN).

Za vládu ČSSR odôvodní návrh minister práce a sociálnych vecí ČSSR s. Michal Štanceľ. Dávam mu slovo.

Ministr práce a sociálních věcí ČSSR M. Štanceľ: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci! Vláda Československej socialistickej republiky vám predkladá na ústavné prerokovanie návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ustanovenia Zákonníka práce.

Zákonník práce je významným politicko-právnym dokumentom. Tým, že upravuje pracovnoprávne vzťahy, vzájomné povinnosti a práva, vznikajúce medzi socialistickými organizáciami a občanmi pri ich účasti na spoločnej práci, je jedným z dôležitých nástrojov riadenia a aktívnym činiteľom v rozvoji socialistických výrobných vzťahov.

Pracovné právo u nás sa vyvíja v súlade so základnými princípmi socialistickej spoločnosti. Zabezpečujeme pre každého občana právo na prácu. Vynakladáme veľké prostriedky na vytváranie nových, náročnejších príležitostí. Vytvárame podmienky pre to, aby sa mohli zapojiť do pracovného procesu i občania so zmenenou pracovnou schopnosťou a občania, ktorí majú nárok na dôchodok, ale môžu a chcú ďalej pracovať.

Máme plnú zamestnanosť. Nepoznáme stresové situácie, ktoré prináša denne krízový vývoj v kapitalistických krajinách pracujúcim a predovšetkým mládeži. Naši pracujúci majú plné pracovné a sociálne istoty, ktoré v procese dynamického a efektívneho hospodárskeho rozvoja chceme upevňovať a rozvíjať. Nemáme voľné zdroje pracovných síl. Za tohto stavu mimoriadne vzrastá význam pracovného zákonodarstva pri vytváraní a ovplyvňovaní vzájomných vzťahov spoločnosti a jednotlivcov v pracovnom procese.

Vláda si je vedomá napätia, ktoré v zabezpečovaní potrieb pracovných síl na niektorých úsekoch národného hospodárstva trvá. Sústreďuje preto pozornosť na racionalizáciu výrobných procesov, na prehlbovanie materiálneho a morálneho stimulovania, na zvyšovanie bezpečnosti práce, na rozvoj starostlivosti o pracujúcich.

Navrhovanými úpravami Zákonníka práce sa sleduje ďalšie zlepšenie právnych predpokladov pre realizáciu záverov XIV. zjazdu KSČ i neskorších plenárnych zasadaní ústredného výboru strany; to znamená predovšetkým vytváranie podmienok pre zdokonaľovanie výrobných a pracovných procesov, pre zlepšenie prípravy výroby, stabilizáciu pracovných síl, lepšie využívanie a dodržiavanie pracovného času a zlepšovanie pracovných podmienok pracujúcich.

Sústredené úsilie o ďalší dynamický rozvoj národného hospodárstva a starostlivosti našej spoločnosti o lepšie životné a pracovné podmienky občanov sa stretávame s plnou podporou prevažnej väčšiny našich pracujúcich. Drvivá väčšina pracujúcich na najrôznejších miestach socialistickej výstavby dokazuje príkladnú pracovnú obetavosť a občiansku uvedomelosť pri plnení úloh a prekonávaní ťažkostí. Vďaka tomuto úsiliu mohla Komunistická strana Československa v období od XIV. zjazdu strany uskutočniť celý rad dôležitých opatrení znamenajúcich ďalšie zvýšenie životnej úrovne pracujúcich. Napriek tomu sa však stále stretávame s prípadmi ľahostajnosti, nezodpovednosti, s jednostranným zdôrazňovaním práv, s nekvalitnou prácou a narušovaním dobrých vzťahov v pracovných kolektívoch zo strany niektorých jednotlivcov. Úpravy Zákonníka práce sledujú práve preto súčasne nutnosť vytvárať podmienky pre zvyšovanie pracovnej disciplíny a prehlbovanie právnej výchovy pracujúcich.

Z medzinárodnopolitických hľadísk upravujeme ustanovenia Zákonníka práce o rozväzovaní pracovných pomerov, ktoré pomocou nesprávnej interpretácie dávali možnosť zneužívať, resp. sa zneužívali predstaviteľmi kapitalistických štátov v Medzinárodnej organizácii práce k útokom na náš právny poriadok.

Návrh zákona bol vypracovaný v úzkej súčinnosti s Ústrednou radou odborov a vychádza zo zásad, ktoré boli prerokované vo výboroch Federálneho zhromaždenia. Pripomienky a námety poslancov boli pri spracovaní predloženého zákona plne rešpektované.

Dovoľte mi, vážené súdružky poslankyne a súdruhovia poslanci, aby som pripomenul najzávažnejšie zmeny, ktoré novela Zákonníka práce prináša.

Úprava predpisov o rozväzovaní pracovného pomeru má umožniť organizáciám účinnejšie pôsobiť na zlepšovanie práce pracovných kolektívov.

Navrhuje sa najmä obmedziť povinnosť organizácie dokazovať, že pracovník, ktorému sa dáva výpoveď, je úplne nespôsobilý vykonávať doterajšiu prácu a ďalej i povinnosť ponúknuť pracovníkovi, prv ako je mu daná výpoveď, iné vhodné miesto. To uľahčí organizáciám rozviazanie pracovného pomeru s pracovníkmi, ktorí nespĺňajú stanovené predpoklady alebo iné požiadavky kladené na ich prácu.

Ďalej sa rieši poskytovanie náhrady mzdy prislúchajúcej pracovníkovi, s ktorým organizácia v rozpore s platnými predpismi, a teda neplatne, rozviazala pracovný pomer. Nová úprava má pôsobiť na to, aby pracovnici pri dlhšie trvajúcom spore vyvíjali väčšiu snahu zapojiť sa - až do vyriešenia sporu - do práce v inej organizácii.

V záujme posilnenia pracovnej disciplíny a výchovy pracujúcich sa navrhuje výslovne uviesť ako súčasť základných povinností pracovníka aj povinnosť dodržiavať pracovnoprávne predpisy a prípadne iné predpisy vzťahujúce sa na výkon určitej práce (predpisy hospodársko-daňové, o štátnom a hospodárskom tajomstve a pod.), a tak priamo v Zákonníku zdôrazniť význam ich dodržiavania ako dôležitej zložky pracovnej disciplíny.

Pokiaľ ide o pracovný čas javí sa nutným prehodnotiť platné úpravy nerovnomerného rozloženia pracovného času tak, aby boli vytvorené predpoklady pre jeho efektívnejšie využívanie a súčasne neboli porušované najmä predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Navrhnutá úprava dojednávania kratšieho pracovného času má za cieľ prispieť k zapojeniu ďalších skupín občanov do pracovného procesu. Lepšie využitie pracovného času sleduje aj úprava nepretržitého odpočinku v odvetviach a činnostiach, kde nemožno celoročne zabezpečiť rovnomerný výrobný proces a poskytovanie služieb.

Úprava dovolenky na zotavenie vcelku vyhovuje, a preto navrhujeme realizovať len čiastočné úpravy, týkajúce sa najmä dovolenky pri nerovnomernom pracovnom čase a čerpania dovolenky v niektorých odvetviach, kde sezónnosť práce napr. poľnohospodárstvo, stavebníctvo, vyžaduje rozdielnu úpravu pracovného času hlavne v zimnom a letnom období.

Platná úprava pracovných podmienok žien vyjadruje vysokú úroveň starostlivosti našej spoločnosti o pracujúce ženy. V starostlivosti o lepšie pracovné podmienky žien chceme ďalej pokračovať. Toto úsilie je vyjadrené i v prerokúvanom návrhu novely.

Navrhuje sa rozšíriť ochranu pracovníčok - matiek, ktoré sa trvale starajú o dieťa mladšie ako tri roky.

Organizácie budú povinné pri výpovedi z dôvodov organizačných zmien zabezpečiť zamestnanie pre všetky tehotné ženy a matky na platenej materskej dovolenke.

Doterajšia úprava neobsahuje splnomocnenie, ktoré by umožňovalo ústredným orgánom vykonať žiadúcu všeobecne záväznú úpravu jednotlivých úsekov starostlivosti o pracovníkov. Navrhnuté splnomocnenie pre tieto orgány umožní, aby pre ďalší rozvoj starostlivosti o pracovníkov bola stanovená jednotná smernica a aby povinnosti organizácií v potrebnom rozsahu boli ustanovené všeobecne záväzným predpisom.

Predložený návrh obsahuje splnomocnenie pre vládu ČSSR, aby po dohode s Ústrednou radou odborov ustanovila, ako sa upraví výška náhrady ušlej mzdy, ktorú poskytujú podniky pracovníkom, ktorí pred časom ochoreli chorobou z povolania. Týka sa to najmä baníkov a niektorých ďalších skupín pracovníkov. Táto úprava má prihliadnuť k tomu, že došlo za dlhší čas k všeobecnému vzrastu zárobkov, zatiaľ čo suma nahrádzajúca ušlú mzdu sa za ten čas nemení.

V súlade s uznesením VIII. všeodborového zjazdu sa navrhuje poveriť prerokúvaním pracovných sporov na závodoch rozhodcovské komisie ako orgány základných organizácií ROH; to prispeje k rýchlemu a pružnému rozhodovaniu pracovných sporov priamo tam, kde vznikli.

Návrh zákona upresňuje ďalej hľadiská pre uzatváranie dohôd o prácach konaných mimo pracovného pomeru. Tým sa vytvárajú predpoklady pre odstránenie doterajších nesprávností a zneužívanie dohôd v praxi.

Ďalej novela prehlbuje ustanovenie o spoločenskej kontrole nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov; zákonným predpisom sa priznáva pri vykonávaní spoločenskej kontroly vyšším odborovým orgánom obdobné postavenie, aké majú závodné výbory ROH.

Prehĺbenie socialistickej zákonnosti sleduje i zakotvenie základných povinností vyšších hospodárskych orgánov v pracovných vzťahoch priamo v Zákonníku práce, najmä pokiaľ ide o výchovu pracovníkov podriadených organizácií, sústavnú kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov v týchto organizáciách a nekompromisné vyvodzovanie dôsledkov proti všetkým tým, ktorí povinnosti neplnia.

Novo sa upravuje tiež splnomocnenie pre vládu ČSSR stanoviť zásady pre zisťovanie priemerného zárobku; pritom sa sleduje predovšetkým administratívne zjednodušenie doterajšej praxe.

Návrh zákona rieši konečne tiež otázku rozdelenia kompetencie pri realizácii niektorých ustanovení Zákonníka práce medzi ústredné orgány štátnej správy federácie a republík.

Z rokovaní vo výboroch oboch snemovní vyplynutí niektoré ďalšie návrhy na doplnenie a upresnenie vládneho návrhu zákona, ktoré sú uvedené v spoločnej správe príslušných výborov a s ktorými sa vyslovuje súhlas.

Navrhované zmeny nebudú mat za následok priame zvýšenie finančných nákladov v národnom hospodárstve. Ich pôsobenie sa priaznivo premietne do hospodárskych výsledkov organizácií. Malé zvýšenie výdavkov organizácií môže vyplynúť iba zo zmien, ktorými sa priznáva nárok na náhradu vecnej škody pri smrteľných pracovných úrazoch i dedičom zomrelého pracovníka a z ustanovenia, ktoré by v budúcnosti umožnilo valorizáciu náhrady za stratu na zárobku pri úrazoch a chorobách z povolania. O tomto opatrení rozhodne vláda ČSSR vo vhodnom čase podľa ekonomických podmienok a možností.

Verím, že novelizácia Zákonníka práce vytvorí ešte účinnejší nástroj rozvoja našej ekonomiky, zabezpečenia práv pracujúcich a prispeje k upevneniu socialistickej zákonnosti na úseku pracovného práva, a tým k zabezpečeniu cieľov stanovených XIV. zjazdom Komunistickej strany Československa.

V tejto súvislosti by som chcel poďakovať všetkým súdružkám poslankyniam a súdruhom poslancom, ktorí sa zúčastnili diskusie o tomto návrhu zákona, za ich záujem o prerokúvaný návrh, za cenné námety a pripomienky i poznatky z praxe, z ktorých celý rad tých, ktoré boli zapracované do spoločnej správy výborov, bude ešte možné využiť pri príprave ďalších vykonávacích predpisov k Zákonníku práce.

Záverom navrhujem, vážené súdružky a súdruhovia, aby ste predložený návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie ustanovenia Zákonníka práce, posúdili a úpravy navrhnuté v spoločnej správe výborov oboch snemovní Federálneho zhromaždenia schválili. Súčasne vás prosím, aby ste i naďalej venovali vo svojich volebných obvodoch a na svojich pracoviskách pozornosť správnemu uplatňovaniu pracovnoprávnych predpisov a podľa svojich možnosti pomáhali pri správnom vysvetľovaní a používaní novely Zákonníka práce. Ďakujem za pozornosť.

Předsedající I. místopředseda FS ing. J. Marko: Ďakujem súdruhovi ministrovi Štancľovi za výklad k vládnemu návrhu.

Vládny návrh prerokovali všetky výbory snemovní okrem mandátových a imunitných výborov. Spoločným spravodajcom výborov Snemovne národov bola poverená poslankyňa Oľga Vacková a za výbory Snemovne ľudu poslanec Stanislav Charvát.

Prosím poslankyňu Oľgu Vackovú, aby sa ujala slova.

Zpravodajka poslankyně SN RSDr. O. Vacková: Vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, vážení hostia! Rokujeme dnes o vládnom návrhu novely zákona, ktorý v našom právnom poriadku zaujíma do určitej miery osobitné postavenie. Rieši rozsiahly komplex otázok pracovných vzťahov, otázok bezpečnosti práce, pracovnej disciplíny, ale tiež otázok starostlivosti o pracujúcich. Rieši problematiku práv a povinnosti občanov na jednej strane a práv a povinností podnikov a závodov na strane druhej v oblasti pracovného práva. Ich najvhodnejšie a vyvážené riešenie je nielen veľmi dôležitým nástrojom politického pôsobenia na pracujúcich, pokiaľ ide o rozvíjanie socialistických výrobných síl, ale aj dôležitým nástrojom rozvoja ekonomiky. Zákonník práce sa priamo a bezprostredne týka ohromnej masy našich občanov. Je preto celkom prirodzené, že keď sme pred rokom v našich výboroch prerokúvali zásady, stretli sme sa s veľkým záujmom našich voličov práve o túto právnu normu. Všetky výbory sa vtedy veľmi dôkladne zaoberali zásadami a diskusia, ktorá o nich odznela, bola veľmi bohatá a podnetná. Práve tak je to aj pri paragrafovanom znení.