Pri prerokúvaní plnenia štátneho rozpočtu FMNO v branných a bezpečnostných výboroch konštatoval minister národnej obrany, že rok 1974 bol ďalším významným krokom k zvýšeniu bojovej sily, bojovej, mobilizačnej a všestrannej pripravenosti ČSĽA.

Zvýšila sa účinnosť protivzdušnej obrany. Bola posilnená proti tanková obrana útvarov a zväzkov. Skvalitnilo sa všestranné technické a týlové zabezpečenie vojsk.

Spolu s modernizáciou armády skvalitňovala sa aj príprava veliteľov, štábov a príprava vojsk v poli. Útvary a zväzky pri cvičeniach dokázali, že sú schopné viesť bojovú činnosť v zložitých podmienkach súčasného boja. Z diskusie poslancov vo výboroch možno zhrnúť, že plnenie štátneho rozpočtu FMNO je charakterizované:

1. efektívnym využívaním prostriedkov na nákup zbraní, bojovej techniky najmodernejších vývojových typov a na technické a týlové zabezpečenie armády,

2. neustálym zdokonaľovaním systému velenia, riadenia, vyrozumenia, spojenia s cieľom skvalitniť systém uvádzania vojsk do bojovej, mobilizačnej pohotovosti a riadiť vojská v mieri i vo vojne,

3. dôsledným rozpracovávaním a postupným plnením línie XIV. zjazdu KSČ, jednotlivých plén ÚV KSČ a uznesenia vlády v uplynulom roku, hlavne májového pléna 1974 k vedecko-technickému rozvoju,

4 nebývalým rozvojom iniciatívy a aktivity na počesť 30. výročia oslobodenia našej vlasti Sovietskou armádou. Táto iniciatíva a jej cieľavedomé riadenie prispieva k maximálnemu efektívnemu využitiu všetkých vynaložených prostriedkov a má konkrétny odraz v zdokonaľovaní výcviku, výchovy, ošetrovaní a údržbe všetkých druhov techniky, v skvalitňovaní kultúrneho prostredia atď.,

5. cieľavedomým úsilím velenia ČSĽA, aby vynaložené prostriedky prinášali maximálne efektívne výsledky, aby sa zdokonaľovala bojová, politická a mobilizačná pripravenosť a aby armáda dostávala najmodernejšie technické vybavenie.

Na záver chcem vyzdvihnúť veľké úsilie, obetavosť, svedomitosť, zodpovednosť v práci veliteľov, štábov, politických pracovníkov všetkých stupňov, straníckych, mládežníckych a odborových organizácií, ktoré vynakladajú pri zabezpečovaní úloh vyplývajúcich z vojenskej politiky XIV. zjazdu KSČ.

Chceme zároveň sľúbiť, že i do budúcna budeme svoje povinnosti plniť čestne, aby úlohy budovania i obrany socializmu, tak ako nám to ukladá KSČ a uznesenia XIV. zjazdu, boli zabezpečované spoľahlivo.

Předsedající předseda SL V. David: Děkuji poslanci Kodajovi. Slovo má poslankyně Moravčíková, připraví se poslankyně Mikušová.

Poslankyně SL J. Moravčíková: Vážené súdružky a súdruhovia poslanci! Pri každom prerokúvaní štátneho záverečného účtu naša pozornosť sa upriamuje aj na otázku, aká bola kvalita finančných vzťahov hospodárskych organizácií k štátnemu rozpočtu a rozpočtom národných výborov. Hlavnou formou overovania správnosti týchto vzťahov, osobitne plnenia stanovených odvodov finančných prostriedkov a dodržiavania podmienok stanovených pre ich čerpanie, sú finančné revízie.

Revízna činnosť finančných správ v minulom roku sa uskutočňovala v širšom meradle oproti minulým rokom, a to formou čiastkových tematických revízií, ktoré predovšetkým prinášajú poznatky o pôsobení ekonomických nástrojov a o jednotlivých úsekoch podnikového hospodárenia. Ťažiskom finančných revízií boli však komplexné finančné revízie, týkajúce sa hlavne rozpočtových vzťahov za roky 1972 a 1973.

Celkove sa uskutočnilo 734 finančných revízií v celej ČSSR, ktoré pomohli odhaliť množstvo nedostatkov. Z týchto revízií po tom vyplynuli tak potrebné opatrenia smerom k podnikovým a nepodnikovým riadiacim orgánom, ako aj finančné postihy. Na ich základe sa uskutočnili dodatočné odvody finančných prostriedkov do rozpočtov, vrátane penále a pokút, dovedna 525 miliónov Kčs.

Zistené nedostatky vo väčšine prípadov sa týkali neoprávneného čerpania rôznych investičných a neinvestičných dotácií, financovania investičných akcií z prevádzkových prostriedkov, ne správneho financovania nákladov na pohostenie a dary, alebo poskytovania rôznych príspevkov, ovplyvňujúcich daňovú základňu a financovanie rekreačných akcií, tvorbu podnikových rezerv a podobne.

Nedobrým a nepriaznivým javom pritom bola skutočnosť, že vo finančnom hospodárení niektorých hospodárskych organizácií aj napriek upozorneniu finančných revízií nedostatky sa opakovali. Pravdepodobne v týchto prípadoch nebolo v dostatočnej miere dodržané plnenie záverov revíznych a finančných správ a platných predpisov.

Okrem finančných revízií uskutočnili finančné správy v oblasti štátnych príjmov aj veľký počet bežných kontrolných úloh, ktorými sledovali plnenie stanovených odvodových povinností a daňových predpisov. Z výsledkov týchto bežných kontrol vyplynuli dodatočné odvody finančných prostriedkov a uložených penále v celkovej výške 576 miliónov korún.

Možno teda povedať, že v celkovom pohľade činnosť finančných správ priniesla na úseku revízií a bežných kontrol v prospech rozpočtu za rok 1974 vrátane penalizačných sankcií dodatočne od vody vo výške 1,1 miliardy Kčs, teda nie malú sumu.

Medzi organizáciami, ktoré museli uskutočniť väčšie dodatočné odvody zo zisku, nachádzame napríklad podniky: Plynostav Pardubice a ČKD Praha, medzi organizáciami, ktoré dodatočne uskutočňovali odvody objemu miezd, figuruje nemalou sumou aj Československá námořní plavba. Väčší dodatočný odvod dane z obratu museli splniť podniky Mototechna v B. Bystrici a iné organizácie.

Popri týchto čiastkových nedostatkoch pozitívne možno hodnotiť, že prelínaním revíznej činnosti a bežnej kontroly sa zlepšovali poznatky a skúsenosti týmto spôsobom získané, ktorých bude možné využívať pri zostavovaní plánov finančných revízií a pri rozvíjaní spolupráce s ostatnými orgánmi.

Pri príležitosti schvaľovania záverečného účtu by som preto chcela zvlášť oceniť i zásluhy pracovníkov finančných správ o celkove dosiahnuté výsledky štátneho hospodárenia a zvlášť ich postoj, ktorým sledujú upevňovanie socialistickej zákonnosti a štátnej a finančnej disciplíny, spomenuté v záveroch novembrového pléna ÚV KSČ 1974.

Finančné revízie uskutočňované orgánmi finančných správ však neboli jedinou formou kontroly vzťahov k štátnemu rozpočtu a rozpočtom národných výborov v roku 1974.

Uplynulo prvé trojročné obdobie 1972-1974, v ktorom mala byť aspoň raz uskutočnená tzv. periodická revízia hospodárenia ako neoddeliteľná súčasť riadiacej práce. Táto revízia je svojou podstatou jednou z foriem, pri ktorej sa skúma, ako každá štátna hospodárska organizácia alebo rozpočtová a príspevková organizácia, štátny fond a organizácia zahraničného obchodu uspokojuje spoločenské potreby, ako hospodári so zverenými hmotnými a finančnými prostriedkami a ako dodržiava našu socialistickú zákonnosť, plánovaciu a finančnú disciplínu

Zhodnotenie činností periodických revízií a výsledkov nimi zistených, ktoré bolo uskutočnené na začiatku vlaňajšieho roku, ukázalo, že periodické vykonávanie revízií hospodárenia a dosiahnutie ich účinnosti je závislé od mnohých predpokladov, predovšetkým však od dobudovania a potrebného kontrolného aparátu a od sústavného skvalitňovania ich práce.

Pozitívne možno tiež oceniť, že v roku 1974 sa na tomto úseku zlepšovala spolupráca kontrolných útvarov s odbornými útvarmi a že sa v systéme práce odborných útvarov viac uplatňovala bežná previerková činnosť smerom k podriadeným orgánom a organizáciám.

Poznatky získané pri periodických revíznych kontrolách hospodárenia ukazujú, že vytýkané nedostatky sú hlavne v oblasti fondového hospodárstva, náhradového konania za vzniknuté škody, spôsobu používania dopravných prostriedkov a uzatváraní dohôd mimo pracovného pomeru, i v porušovaní finančnej disciplíny vo vzťahoch k štátnym rozpočtom a rozpočtom národných výborov.

Príslušnými rezortmi a krajskými národnými výbormi bol celkový dosah nálezov týchto revízií vyčíslený vo výške 146 mil. Kčs. Okrem toho boli zistené škody včítane mánk, penále a pokút, vyčíslené sumou 236 mil. Kčs.

Výsledky vykonaných revízií viedli k tomu, že voči zodpovedným osobám bolo uplatnené viac než 19 tisíc mimosúdnych postihov. V 1874 prípadoch boli niektoré závažné skutočnosti, zistené revíziami ohlásené príslušným orgánom na vybavenie podľa osobitných predpisov.

Našu pozornosť si pritom zasluhuje zvlášť skutočnosť, že z celkového počtu viac ako 43 tisíc revíznych objektov neboli do konca roku 1974 vykonané revízie vo viac než 8 tisíc organizáciách, a to prevažne na najnižších článkoch riadenia a v rozhodujúcej miere v oblasti národných výborov. To len potvrdzuje, že v tejto oblasti sa zatiaľ ešte nepodarilo vytvoriť všetky podmienky pre pravidelné periodické revízie hospodárenia a že práve jej bude treba venovať v ďalšom priebehu zvýšenú pozornosť.

Prijaté opatrenia vlády a zvlášť zásady prijaté na zabezpečenie kontroly v národnom hospodárstve a v štátnej správe by pre to mali vytvárať potrebné predpoklady a podnety.

Předsedající předseda SL V. David: Děkuji poslankyni Moravčíkové za její vystoupení. Slovo má poslankyně Mikušová.

Poslankyně SL Z. Mikušová: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, vážení hostia! Súčasťou obsiahleho súhrnu výsledkov štátnych záverečných účtov čs. federácie, ČSR a SSR je aj obraz výsledkov hospodárenia štátnych fondov, predovšetkým fondu vodného hospodárstva, fondu ochrany ovzdušia a fondu pre zúrodňovanie pôdy. Chcela by som pripomenúť niekoľko poznámok k otázkam týkajúcim sa poslania týchto fondov a využitia ich prostriedkov.

Predovšetkým by som chcela poukázať na ich úzky vzťah k starostlivosti o životné prostredie, jej cieľom je zachovať, prípadne obnoviť a zlepšovať životné podmienky, významné pre nás i pre budúcu generáciu.

Vývoj životného prostredia prebiehal predtým značne živelne a teraz naša, t. j. socialistická spoločnosť umožňuje v rámci koordinačného riadenia ekonomických spoločenských procesov plánovite zabezpečovať komplexnú ochranu a priaznivú tvorbu tohto prostredia.

Táto starostlivosť zahŕňa zvlášť ochranu pôdy, t. j. poľnohospodárskeho a lesného fondu, a to tak z hľadiska jeho odňatia doterajšiemu spôsobu jeho užívania, ako aj z hľadiska jeho ochrany pred škodlivými látkami. Poľnohospodársky pôdny fond tvorí okolo 55 % celkovej výmery pôdy ČSSR. Predstavuje dôležitý výrobný prostriedok, jeho rozsah síce nie je možné v našich prírodných podmienkach rozširovať, ale pri ňom je potrebné meniť intenzitu využitia zvlášť zúrodňovaním pôdy a efektívnym využívaním jej štruktúry. Významnú úlohu má v tomto smere aj príslušný účelový štátny fond pre zúrodňovanie pôdy a je iste potešiteľné naše zistenie, že z jeho prostriedkov boli v roku 1974 poskytované v obsiahlej miere subvencie a dotácie, prípadne pôžičky na investičnú výstavbu, rekonštrukciu a údržbu melioračných zariadení a na ne investičné akcie týkajúce sa rekultivácie pôdy.

Chcela by som pri tejto príležitosti podčiarknuť i význam lesnej pôdy, ktorá reprezentuje zhruba 35 % celkovej štruktúry pôdneho fondu u nás, a význam prostriedkov vynakladaných z rôznych zdrojov na jej rekultiváciu. Keď sme na nedávnom zájazdovom zasadaní nášho výboru videli Severočeskú uhoľnú oblasť a dopad popola z elektrární na rozsiahle oblasti lesov, oveľa viac sme si uvedomovali, čo všetko je potrebné urobiť a zo spoločenských prostriedkov vynaložiť i na to, aby bola obnovená klimatická, zdravotnícka, biologická a ochranná funkcia tamojších lesov pre celú severočeskú oblasť.

Významná starostlivosť o ochranu priaznivého životného prostredia sa rovnako týka ďalších činiteľov tohto komplexu, t. j. množstva a kvality vody a čistoty ovzdušia a ich ochrany pred rôznymi možnosťami znečisťovania.

Je všeobecne známe, že nikde neoplývame nadbytkom vody, že táto k nám odnikiaľ nepriteká a že sme odkázaní na podzemné zásobovanie vody a na toky a nádrže vody, a že ich výdatnosť závisí hlavne od množstva atmosferických zrážok. Preto sa tiež musíme sústavnejšie starať o to, aby sa voda neznehodnocovala a ňou neplýtvalo, a vôbec otázku racionálneho zásobovania s vodou a udržania rovnováhy medzi kapacitou vodných zdrojov a potrebou dostávať vody stále viac do popredia spoločenského záujmu. Veď ešte v roku 1970 predstavovala spotreba vody okolo 290 litrov na obyvateľa za deň, zatiaľ čo do roku 2000 sa už počíta s tým, že by sa tento ukazovateľ mal zvýšiť na 420-430 litrov, v poľnohospodárstve pri rastúcej závislosti produkcie od tohto činiteľa by mala spotreba vody byť v tejto perspektíve dokonca jedenásťnásobne vyššia ako v roku 1970.