Súdružky a súdruhovia, odjakživa sa vzťahy medzi štátmi rozvíjali v troch hlavných rovinách: v politickej, hospodárskej a vojenskej. Ak vezmeme do rúk Záverečný akt z Helsínk, dotýka sa každej z týchto oblastí, pravda v rozdielnej miere, najmenej sféry vojenskej. Ale v tomto dokumente sa obšírne hovorí ešte o jednej oblasti, skrátene nazvanej "tretí koš". Ide o ďalšiu oblasť zahraničnej politiky, ktorá nadobúda čoraz väčší význam. Mám tu na mysli oblasť ideologickú. Jej rola v súčasných medzinárodných vzťahoch natoľko vzrástla, že teoretici začali hovoriť o "štvrtom rozmere" zahraničnej politiky.

Dnes už aspoň realistickí predstavitelia buržoáznych vládnúcich kruhov akceptovali myšlienku o neprijateľnosti vojny ako prostriedku riešenia sporných medzinárodných problémov. Mierové spolužitie však vylučuje iba jednu formu boja medzi socializmom a kapitalizmom - priame vojenské konflikty. Preto v kapitalistickom svete zákonite rastie záujem o nevojenské prostriedky boja. Medzi ne patrí samozrejme oblasť ideologická. Ona sa premenila na bojové pole neľútostných triednych stretnutí súčasnosti.

O um a srdcia ľudí sa rozvinul taký intenzívny boj, že naše stroročie nazvali storočím presviedčania. Naši ideoví protivníci sa usilujú o organizovaný vplyv na rozum a city našich ľudí, na celé skupiny nášho obyvateľstva, na verejnú mienku v snahe aspoň nepriamo ovplyvňovať našu politiku.

Umožňuje im to rozvoj elektronických komunikačných prostriedkov v posledných desaťročiach, ktorý dovoľuje oslovovať masové skupiny obyvateľstva cez hranice štátov a ponad hlavy vlád a nadväzovať rafinované informačné kontakty na obrovské vzdialenosti.

Poznanie, že ideológia sa stala oblasťou najaktívnejšieho triedneho boja, nie je pre nás nové. Ide o zákonitosť formulovanú už Leninom. Treba však vždy s ňou rátať a brať ju do úvahy pri uskutočňovaní nasej zahraničnej politiky, aj v ideologickej práci. Čoraz rafinovanejšie a premyslenejšie ideologické protiútoky imperializmu sú dnes reálnym činiteľom medzinárodných vzťahov. Tu nevystačíme s chlácholivou tézou, že imperializmus je beztak historicky odsúdený k zániku a že jeho úsilie je aj tak márne. Nedokáže samozrejme zastaviť postup socializmu, ale ak by sme boli ľahostajní, mohol by nám spôsobiť nejednu ťažkosť a nemalé problémy. Ostražitosť je tu nanajvýš na mieste, liberalizmus vonkoncom neželateľný a ofenzívnosť maximálne potrebná.

V rozpore s duchom Záverečného aktu sa rozvíja na Západe široko založená kampaň a jeho prekrútený výklad. Istý falzifikátor tohto typu meditoval nedávno, že "v medzinárodnom meradle niet náhrady za ono vzájomné zasahovanie, ktoré je obsiahnuté v požiadavke slobodnej výmeny ľudí, myšlienok a informácii" a etapu po Helsinkách považuje za "preverovanie toho, čo je zakázané zasahovanie a čo je nepotlačiteľný záujem, nevyhnutná účasť".

Intendant vysielacieho mamutu Deutsche Welle Walter Steigner, skúsený propagandista ešte z Göbbelsových čias, tieto myšlienky nedávno ďalej rozviedol v reči o "rozhlase prekračujúcom hranice". Nehanebne tvrdil, že "povinnosťou rozhlasu je, aby zasahoval", že "práve rozhlas je na to vhodným prostriedkom, pretože nepozná hranice". V bezhraničnej arogantnosti tento pán Steigner dokonca hovoril varovne do vlastných radov, že "vidí nebezpečenstvo skôr v nezasahovaní ako v zasahovaní" a káral aj svojich amerických a britských spojencov vyhlásením: "Kto sa chce vymaniť z tejto povinnosti z úsporných dôvodov alebo dokonca z iných príčin, zanedbáva svoju povinnosť, ktorá bola raz navždy uložená rozhlasu".

Sú to nezodpovedné reči a vyslovené boli mesiac po tom, čo spolkový kancelár Helmuth Schmidt dal svoj podpis menom NSR pod Záverečný akt v Helsinkách. Ako úprimne bol vlastne mienený tento podpis, keď si generálny riaditeľ Deutsche Welle môže dovoliť urobiť takéto vyhlásenie bez toho, aby ho vláda vzala na zodpovednosť?

V Spojených štátoch utvorili zasa vlani akýsi Americký výbor pre medzinárodné vysielanie ako sprostredkovateľa medzi Kongresom a rozhlasovými stanicami Slobodná Európa a Sloboda. Jeho trúfalosť (či naivita) je nemenej zarážajúca. Vo svojej správe prezidentovi Fordovi a Kongresu píše, že by uvítal, keby vládne úrady a Kongres USA pomohli vo svetle Záverečného aktu z Helsínk vysvetliť vládam Sovietskeho zväzu, Československa, Poľska, Bulharska, že rozhlasové stanice Slobodná Európa a Sloboda prispievajú, a neprekážajú zmierneniu napätia medzi USA a socialistickými krajinami. Áno, súdružky a súdruhovia, nepočujete zle, presne toto spomínaný výbor žiadal minulý týždeň.

Existenciu takýchto diverzných centrál zdôvodňujú údajnou potrebou poskytovať pravdivé informácie nášmu obyvateľstvu. Nezodpovedné reči o informovanosti či neinformovanosti obyvateľstva socialistických krajín - to je snáď najväčší podvod našej súčasnosti. Človek musí iba žasnúť, ako možno takúto drzú lož prezentovať celému svetu bez najmenšej hanby a studu.

Trénovaní manipulátori verejnej mienky, ktorí do svojich novín, rozhlasu, do svojej televízie nepustia jedinú vecnú, nechcem úmyselne použiť slovo pravdivú, informáciu o socialistických krajinách, pripisujú hriechy svojho čierneho žurnalistického svedomia nám, socialistickým krajinám. Nech pánovia z Frankfurter Allgemeine Zetiung, ktorí si toľko potrpia na povesť serióznosti a ktorí nám vyčítali porušovanie Záverečného aktu, nech si títo pánovia prelistujú svoje vlastné noviny hoci za celý tento rok a spočítajú si, čo vôbec uverejnili o našej krajine. Nenájdu tam nič o našich úspechoch v ekonomike a kultúre, nič o raste životnej úrovne a sociálnych opatreniach. Zato horlivo publikujú slaboduché úvahy a škandáliky účelovo pripravované pre potrebu antikomunistickej propagandy našimi pravičiarmi. My sa ani za obsah ani za rozsah nášho informovania o dianí v kapitalistickom svete hanbiť nemusíme - je neobyčajne obšírne, vecné a pravdivé.

Hoci boj ideí považujeme za objektívny jav súčasnej epochy a nehovoríme pokrytecky o uvoľňovaní v ideologickej súťaži ako poniektorí predstavitelia Západu, nikdy sa však neznížime, aby sme v tomto zápase používali rovnako špinavé metódy, aké sa používajú proti nám. Ideologický boj nesmie obsahovať lži, demagógiu, nedôstojné útoky a osobné urážky, nesmie roznecovať nevraživosť a nepriateľstvo medzi národmi. Ideový zápas sa musí viesť korektne, formami zodpovedajúcimi slušným normám spolužitia medzi národmi a štátmi.

Vieme si napokon vysvetliť, hoci nie ospravedlniť, prečo v poslednom čase, paradoxne práve v Helsinkách, tak vzrástla agresivita buržoáznej propagandy proti reálnemu socializmu. Hovorím preto o reálnom, konkrétne existujúcom socializme v ČSSR, ZSSR a iných socialistických krajinách, lebo oni sú práve proti nemu a vonkoncom nie proti akémukoľvek socializmu. Práve naopak. Hoci sami propagandisti buržoázie a kapitalizmu sú horlivými propagátormi rozličných socializmov, napríklad aj akéhosi socializmu dubčekovského typu.

Takéto socializmy však buržoázii nevadia, naopak, dobre by jej poslúžili. Vadia im však konkrétne úspechy reálne existujúceho socializmu a vadia čím ďalej tým viac najmä teraz, v čase, keď celým kapitalistickým svetom lomcuje triaška hospodárskej krízy. Zúrivé kampane proti nám sa vedú hlavne pro domo, pre vlastnú domácu potrebu. Masy pracujúcich ruinované krízou, rozhorčené rastom cien, znehodnocovaním peňazí, vyhadzovaním z práce, sa môžu vo zvýšenej miere začať zaujímať, prečo takéto procesy neprebiehajú v socialistických krajinách. Mohli by neraz zisťovať, že socialistická orientácia by bola vhodná aj pre nich. Preto chcú socializmus zoškliviť svojim pracujúcim, diskreditovať ho za každú cenu. Sú, pravda, radi, ak sa aj u nás, v socialistických krajinách nájdu nepevní ľudia, čo im vo svojej naivite uveria alebo zo zlomyseľnosti ich idey aj rozširujú.

Ak sú teda najširšie vrstvy pracujúcich kapitalistického sveta cieľavedome držané na takejto "redukčnej informačnej diéte", potom z toho vyplýva povinnosť pre nás kričať na plný hlas do celého sveta pravdu o socializme. Práve my, socialistickí žurnalisti, máme nielen právo, my máme povinnosť byť ofenzívnymi. Máme povinnosť informovať o úspechoch socializmu, informovať pravdivo, a to nielen nie je v rozpore, to naopak predpokladá Záverečný akt podpísaný v Helsinkách. Ďakujem za pozornosť.

Předseda FS A. Indra: Děkuji poslanci Riškovi. Hovoří I. místopředseda FS s. Marko. Připraví se poslanec Svěrčina.

I. místopředseda FS ing. J. Marko: Súdruh predseda, súdružky a súdruhovia, prerokúvaním otázok vývoja medzinárodnej situácie a zahraničných vzťahov Československa plní Federálne zhromaždenie jednu zo svojich základných pôsobností a úloh vyplývajúcich pre náš najvyšší zastupiteľský orgán z ústavného zákona o československej federácii.

Jednotlivé oblasti československej zahraničnej politiky sú predmetom sústavnej starostlivosti Predsedníctva Federálneho zhromaždenia, zvlášť však zahraničných výborov obidvoch snemovní, tiež Československej skupiny Medziparlamentnej únie a jej teritoriálnych záujmových skupín. Aktivita Federálneho zhromaždenia v oblasti zahraničných vzťahov je rozmanitá a jej formy a metódy sú adekvátne cieľom a politickému významu príslušnej relácie, účelnosti, vhodnosti i zvyklostiam v oficiálnych či polooficiálnych alebo v pracovných stykoch.

Plenárne rokovanie o týchto otázkach je vyvrcholením mnohostrannej činnosti Federálneho zhromaždenia, ktorú vykonávajú jeho jednotlivé orgány na úseku rozvíjania medzinárodných vzťahov v zmysle uznesení XIV. zjazdu Komunistickej strany Československa.

Súdružky a súdruhovia poslanci, štyri roky práce nás poslancov Federálneho zhromaždenia v tomto volebnom období a najmä blížiaci sa XV. zjazd Komunistickej strany Československa sú, ako to ukazuje aj priebeh nášho dnešného rokovania, príležitosťou k tomu, aby sme sa hlbšie zamýšľali nad tým, aký je príspevek Federálneho zhromaždenia k uskutočňovaniu línie a naplneniu smernice XIV. zjazdu Komunistickej strany Československa v zahraničnej politike.

Smernica zjazdu, ako je známe, pre oblasť zahraničných vzťahov stanovila vynakladať všetko úsilie na ďalší všestranný rozvoj spolupráce s bratskými socialistickými krajinami, na prehlbovanie jednoty socialistického spoločenstva národov, prispievať k upevňovaniu obrannej Varšavskej zmluvy, neochvejne strážiť pevné priateľstvo a spojenectvo Československa so Sovietskym zväzom.

Smernica obsahuje okrem iného aj úlohu aktívne sa usilovať o uskutočnenie konferencie o európskej bezpečnosti a spolupráci a tiež úlohu ďalej rozvíjať v duchu leninskej politiky mierového spolunažívania politické, hospodárske i kultúrne styky s kapitalistickými krajinami pri rešpektovaní zásad rovnoprávnosti a vzájomných výhod.

Prvoradou úlohou novozvoleného Federálneho zhromaždenia v medzinárodnej oblasti bolo nadviazanie kontaktov s najvyššími zastupiteľskými zbormi Sovietskeho zväzu a všetkých ostatných členských štátov Varšavskej zmluvy, ako aj s parlamentmi ďalších socialistických krajín. Zvlášť významné a vzájomne užitočné boli návštevy delegácie Federálneho zhromaždenia v Sovietskom zväze v apríli 1972 a delegácie Najvyššieho sovietu u nás v septembri lanského roku.

Priebeh tejto, ako aj všetkých ostatných návštev prispel k ďalšiemu prehĺbeniu bratských vzťahov, spolupráce a výmeny skúseností. Znovu sme sa utvrdili v tom, že dnes niet vyššej povinnosti než prispievať k ďalšiemu rozvoju svetovej socialistickej sústavy, k upevňovaniu jej moci, zomknutosti a jednote na zásadách marxizmu-leninizmu a socialistického internacionalizmu.

Výmena skúseností z parlamentnej činnosti potvrdzuje rastúcu úlohu najvyšších zastupiteľských zborov v socialistických krajinách a takisto ich stále intenzívnejšiu medzinárodnú aktivitu.

V súlade s úsilím o realizáciu mierového programu XXIV. zjazdu Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, ktorý program prijali za svoj spolu s nami aj ďalšie bratské socialistické krajiny, rozvíjalo Federálne zhromaždenie styky s parlamentmi nesocialistických štátov. Pochopiteľne, hlavná pozornosť sa sústreďovala pritom na otázky uvoľnenia napätia, upevnenia mieru a spolupráce v Európe, ďalej voči rozvojovým krajinám a podpore úsilia o likvidáciu ohnísk napätia zvlášť na Strednom východe a vo Vietname.

Za dôležitý zahraničnopolitický akt Federálneho zhromaždenia treba považovať Vyhlásenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia k Deklarácii o mieri, bezpečnosti a spolupráci, prijaté vo februári 1972, ktoré v tom čase predstavovalo významný podnet k uskutočneniu myšlienok mierového spolužitia. Takisto významným politickým aktom bolo prijatie stanoviska Federálneho zhromaždenia k Vyhláseniu Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, Prezídia Najvyššieho sovietu a vlády Sovietskeho zväzu k národom, parlamentom a vládam pri príležitosti 30. výročia víťazstva nad fašizmom a prijatie spoločného dokumentu predstaviteľmi parlamentov členských štátov Varšavskej zmluvy pri príležitosti jej 20. výročia.

V otázkach európskej bezpečnosti a spolupráce významný prínos znamenal priebeh a výsledky rokovaní dvoch regionálnych konferencií Medziparlamentnej únie v Helsinkách a Belehrade.

V roku 1972 už samotné prebojovanie myšlienky o potrebe a účelnosti stretnutia a rokovania poslancov všetkých európskych parlamentov, USA a Kanady považovali sme - a právom - za veľký politický úspech. Vďaka mierovej ofenzíve Sovietskeho zväzu a koordinovanému úsiliu socialistických krajín o rok neskôr a tiež vlani podarilo sa prijať na tomto fóre uznesenia, ktoré včas a pozitívne prispeli k myšlienke zvolania európskej konferencie o bezpečnosti a spolupráci na najvyššej úrovni, ako aj ku koncepčnému poňatiu predmetu a obsahu jej rokovaní v zmysle návrhov vlád socialistických štátov.

Pre rozšírenie a prehĺbenie bilaterálnych stykov zvlášť a k podpore a realizácii československej zahraničnej politiky vôbec za významný prínos treba považovať návštevy oficiálnych parlamentných delegácií, ako sa uskutočnili napríklad s Fínskom, Nórskom, Dánskom, Holandskom, Veľkou Britániou, Belgickom, Luxemburskom a Japonskom. K jednotlivým politicky závažným kontaktom došlo tiež so Spojenými štátmi americkými a Nemeckou spolkovou republikou. Užitočné a politicky významné boli styky s parlamentmi rozvojových krajín, napr. Indie, Sýrie, Iránu, Argentíny, Mexika a Kolumbie.

Pri oficiálnych parlamentných návštevách a tiež v stykoch našej skupiny Medziparlamentnej únie sa už dokázala ich vzájomná užitočnosť. Táto činnosť medziiným pomáhala tiež prekonávať a odstráňovať predsudky i ohovárania nášho socialistického zriadenia. Poslanci z kapitalistických štátov sa na vlastných očiach presvedčujú o úspechu budovania socializmu u nás a o skutočných podmienkach života našich pracujúcich. V mnohých prípadoch tieto kontakty úspešne pomohli vytvoriť podmienky pre rozvíjanie vzťahov na vyššej úrovni.