Předseda FS A. Indra: Děkuji poslanci Svěrčinovi. Nyní vystoupí poslanec Nejezchleb, připraví se poslankyně Vacková.

Místopředseda SL RSDr. R. Nejezchleb: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, po Konferencii o bezpečnosti a spolupráci v Európe sme teraz v období, v ktorom ide o realizovanie záverečného dokumentu, konkrétne všetkého toho, čo urobí mier trvalým a nezvratným. Politická oblasť, ktorá je určujúca, vytvorila predpoklady i pre uvoľnenie napätia vo vojenskej oblasti. Najvyšší predstavitelia socialistických krajín už v Helsinkách zdôrazňovali, aby sa proces uvoľnenia zmaterializoval, to znamená, aby sa pokročilo v rozhovoroch o znížení ozbrojených síl, v tomto období predovšetkým v strednej Európe a pri Sovietsko-amerických rokovaniach.

Od prvých dní po skončení druhej svetovej vojny, keď berieme do úvahy len posledných tridsať rokov, Sovietsky zväz a neskoršie celé socialistické spoločenstvo v duchu mierovej politiky vyzývali k prijatiu opatrení na úplné a všeobecné odzbrojenie. Nie je našou vinou, že v období studenej vojny vyvolanej imperialistickými kruhmi na Západe sa naše návrhy na odzbrojenie stretli s odmietavými stanoviskami.

Povojnová história zaznamenáva, že počiatkom šesťdesiatych rokov sa predsa urobili prvé počiatočné kroky dopredu. V Ženeve začal pracovať zárodok neskoršieho Výboru pre odzbrojenie, ktorý podľa pokynov valného zhromaždenia riešil niektoré dielčie problémy odzbrojenia. Táto skutočnosť nebola však náhodná. Vyplývala z reálneho pohľadu na meniaci sa pomer síl medzi socializmom a kapitalizmom v prospech socializmu a z vedomia, že v dobe existencie strašných jaderných zbraní jedinou zahranično-politickou alternatívou je mier. Bola tiež dôsledkom, tak ako neskoršia Konferencia v Helsinkách, energickej mierovej ofenzívy Sovietskeho zväzu a celého socialistického spoločenstva.

Preto v dielčich odzbrojovacích opatreniach mohli sme zaznamenať určité pozitíva. Rád by som ich pripomenul, lebo sú dôkazom intenzívnych bilaterálnych a multilaterálnych rokovaní i určitou odpoveďou všetkým tým, ktorým uvoľňovanie napätia je tŕňom v oku.

V roku 1961 sa prijal zákaz akýchkoľvek vojenských opatrení v Antarktíde.

V roku 1963 zákaz skúšok atómových zbraní v atmosfére, v kozmickom priestore a pod vodou

V roku 1967 zákaz zneužívania k vojenským účelom kozmického priestoru.

V tom istom roku zákaz jadrových zbraní v Latinskej Amerike (tzv. Zmluva Tlatelolco).

V roku 1970 Zmluva o nerozširovaní jadrových zbraní.

V roku 1972 zákaz rozmiestňovania jadrových zbraní a ďalších zbraní hromadného ničenia na morskom dne a pod zemou.

Tohto roku Konvencia o zákaze vývoja, výroby a skladovania bakteriologických a toxických zbraní a ich zničení.

Výbor pre odzbrojenie v Ženeve urobil ďalší krok dopredu a je podstatná nádej na prijatie zákazu zneužívania životného prostredia pre vojenské účely.

A ako je už známe, v predvečer XXX. valného zhromaždenia OSN prišiel Sovietsky zväz s dvoma ďalšími významnými návrhmi:

1. na úplný zákaz všetkých skúšok jaderných zbraní, to znamená i pod zemou,

2. na zákaz vývoja a výroby nových druhov zbrani hromadného ničenia a nových systémov týchto zbraní.

Tohoročné XXX. valné zhromaždenie OSN prerokúva vôbec celý rad bodov, ktoré zasahujú do oblasti odzbrojenia. Je to Deklarácia o posilnení medzinárodnej bezpečnosti, Návrh ZSSR na zníženie vojenských rozpočtov členských štátov Rady bezpečnosti a využitie časti usporených prostriedkov na poskytnutie pomoci rozvojovým krajinám.

Očakáva sa tiež, že valné zhromaždenie povie pozitívne slovo k sovietskemu návrhu z roku 1971 na zvolanie konferencie o odzbrojení. O tomto návrhu, ako je známe, rokuje výbor ad hoc, v ktorom je Československo aktívnym členom.

Vieme, že i keď sa tieto návrhy na valnom zhromaždení stretli s veľkým ohlasom, predsa situácia je ešte veľmi zložitá, najmä pokiaľ ide o Svetovú konferenciu, kde bude potrebné vyvinúť veľké úsilie, aby sa mohla zvolať, urobiť všetko pre jej pozitívne vyznenie, lebo by mohla riešenie odzbrojenia posunúť podstatne dopredu. A o akú vážnu vec ide, o tom hovoril na valnom zhromaždení i jej generálny tajomník Kurt Waldheim, ktorý tohoročné výdaje na zbrojenie vo svete odhadol na 300 miliónov dolárov a pritom sa ďalej pokračuje v zbrojení a vyvíjaní nových druhov zbraní.

Stopy k tým, ktorí bránia zvolaniu svetovej konferencie v tomto prípade nevedú len k vojensko-priemyselnému komplexu a krajne pravicovým silám vo vyvinutých kapitalistických krajinách, ale i na druhý koniec sveta, k Číne, ktorej predstavitelia sa stále viac, ako už v diskusii bolo povedané, prejavujú ako zarytí nepriatelia politického uvoľnenia, akéhokoľvek odzbrojenia, akýchkoľvek rozumných vzťahov v medzinárodnom súžití. Na Valnom zhromaždení OSN čínsky predstaviteľ zvolal: "Nechceme nijakú svetovú konferenciu o odzbrojení!". Pýtam sa, že prečo tak urobil? Odpovedáme, pretože maoistická teória si želá chaos v medzinárodných vzťahoch, počíta s vojnou a na ňu, ako sa ukazuje, sa aj pripravuje.

Uvoľňovanie, ktoré sa postupne presadzuje v Európe, nachádza pozitívny ohlas na celom svete. A to prináša nádej na ďalší krok dopredu. Nie je to však len nekonkrétna nádej. O tom svedčia rokovania medzi Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi o strategických zbraniach tzv. SALT I. z októbra 1972, ktorý už určil, akým smerom by sa úprava strategických nosičov mala uberať; preto sa očakáva, že SALT II., kde sú všetky predpoklady, aby sa zišiel ešte tohto roku, prinesú už konkrétne opatrenia.

Ide o veľmi závažnú otázku, lebo úprava v oblasti strategických zbraní by znamenala nielen kvantitatívny, ale predovšetkým kvalitatívny prínos pre odzbrojenie. Znamenala by tiež mnoho pre posilnenie dôvery nielen medzi Sovietskym zväzom a USA, ale i v celom medzinárodnom živote.

Pochopiteľne, že nás v Československu mimoriadne zaujímajú rokovania vo Viedni o znížení ozbrojených síl a výzbroje v strednej Európe. Československo je priamym účastníkov týchto rokovaní ako krajina ležiaca v oblasti, ktorej sa to bezprostredne týka. I keď ide o rokovania veľmi zložité, rozporné a zdĺhavé, dôležité je, že prebiehajú a máme informácie, že začína na nich prevládať atmosféra dobrej vôle a plodnej aktivity. Socialistické krajiny navrhujú, aby sa do znižovania pojali všetky druhy zbraní, nielen pozemné vojská, ale i letectvo a jednotky s jadrovými zbraňami a aby sa znižovalo rovnako percentne na obidvoch stranách, ako si to žiada eminentný záujem, udržať určitú rovnováhu síl, ktorá sa historicky vytvorila v tejto oblasti. Ide o to, aby sa znížilo veľké vojenské zoskupenie v strednej Európe. Pochopiteľne tak, aby to zodpovedalo základnej zásade prijatej na predbežných konzultáciách, že sa nesmie poškodiť bezpečnosť nijakej zo zúčastnených krajín.

V poslednom období sa čoraz viac objavujú k tejto otázke na Západe i triezve a reálne hlasy. Časť západnej tlače píše o tom, že taktické jaderné zbrane by sa mali zapojiť do viedenských rokovaní. Podľa tejto tlače túto požiadavku podporujú nielen tamojšie parlamentné kruhy, niektorí vládni činitelia, ale i široká verejnosť. Teda ide tu o určitú kritiku oficiálneho západného postoja, ktorý sa zatiaľ úporne snaží obmedziť znižovanie len na pozemné vojská.

Koniec-koncov táto kritika dáva určité potvrdenie správnosti našej koncepcie znižovania.

Odzbrojovacie úsilie má teda už svoj pozitívny vývoj, i keď zatiaľ len v dielčich otázkach. I tak doterajšie výsledky oceňujeme, hoci ich nijako nechceme preceňovať. Vieme, že je to len začiatok, že v ďalšom období bude treba vynaložiť ešte veľa práce a aktívnej činnosti a úsilia. Reakčné kruhy na Západe totiž uvoľňovaniu nejako neprajú. Robia všetko pre to, aby sa pokračovalo v horúčkovitom zbrojení a vo zvyšovaní napätia. Radi by chceli znova získať stratené pozície. To nás na druhej strane vedie k bdelosti. V záujme a na podporu našej mierovej politiky, ako pevnej súčasti obrannej Varšavskej zmluvy budeme súčasne upevňovať hospodársku a obrannú silu našej socialistickej vlasti.

Reakčné kruhy na Západe prichádzajú v poslednom období s rôznymi teóriami; aj s takými, že v Helsinkách vraj ustúpili ZSSR a ostatným socialistickým krajinám a preto v odzbrojení máme ustúpiť my. Otázka tak však nestojí.

Súdruh Brežnev vo svojom vystúpení v Helsinkách povedal: "že z konferencie o bezpečnosti a spolupráci nevychádza nijaký víťaz ani porazený, že zvíťazil rozum." Toto víťazstvo je tým viac žiadúce v odzbrojení, v naliehavej úlohe zastaviť horúčkovité zbrojenie a zneužitie jadernej energie pre vojenské účely.

Súdružky a súdruhovia, vypočuli sme dnes správu československého ministra zahraničných vecí, v ktorej hovoril tiež o tom, ako naša zahraničná politika usiluje o pokrok i v politicko-vojenskej oblasti. Stotožňujeme sa, i náš branný a bezpečnostný výbor, a podporujeme plne toto úsilie, lebo je v životne bytostnom záujme nielen nášho ľudu, ale všetkých obyvateľov celej zemegule.

Předseda FS A. Indra: Děkuji poslanci Nejezchlebovi. Prosím poslankyni Vackovou. Připraví se poslanec Tomáš Trávníček.

Poslankyně SN RSDr. O. Vacková: Vážený súdruh predseda Federálneho zhromaždenia, vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, v prejave ministra zahraničných vecí s. Ing. Chňoupka sa hovorilo o úspechoch dôslednej mierovej československej zahraničnej politiky i o silách reakcie, ktoré proti záujmom ľudu sa stále stavajú do cesty realizácie zásad mierového spolunažívania. Jedna z oblastí, kde sme svedkami aktívneho a iniciatívneho prístupu československej zahraničnej politiky, je aj oblasť ľudských práv.

Právne vyjadrenie spoločenských vzťahov je samozrejme podstatne rozdielne v spoločnosti kapitalistickej na strane jednej a v socialistickej spoločnosti na strane druhej. Aj pre dnešnú kapitalistickú spoločnosť platí objasnenie pojmov "práva človeka a občana", ako ich vedecky odôvodnil Karol Marx, i jeho vysvetlenie skutočnej nerovnoprávnosti ľudí v kapitalistickom zriadení, vyplývajúcej zo súkromého vlastníctva výrobných prostriedkov.

Ekonomická nerovnoprávnosť je dôvodom nerovnoprávnosti v oblasti práv občianskych a politických, ktoré sú formálne vyhlasované v buržoáznych ústavách a ktorých realizácia je iba iluzórna bez zabezpečenia prepokladov pre ich realizáciu.

Podstatne rozdielny je obsah pojmu - ľudské práva - v štátoch so socialistickým zriadením ako vyjádrenie právneho postavenia človeka v socialistickej a k socialistickej spoločnosti. V socialistickej spoločnosti ide o skutočnú rovnoprávnosť ľudí vďaka svetodejinnému víťazstvu VOSR, ktorej 58. výročie si v týchto dňoch pripomíname. Odstránenie súkromého vlastníctva výrobných prostriedkov a vytvorenie socialistického vlastníctva výrobných prostriedkov vytvorilo ekonomické i sociálne podmienky pre zabezpečenie práv pre všetkých. So skutočnou rovnoprávnosťou súvisí ďalší podstatný aspekt ľudských práv v socialistickom zriadení, a to vzájomná väzba práv a povinností občana: Človek spoločnosti - spoločnosť človeku. Socialistické vzťahy sú zároveň charakterizované jednotou záujmov osobných i záujmov spoločnosti. Socialistické pojatie práv človeka znamená vzájomnú povinnosť občana voči štátu a štátu voči občanovi. Právo človeka vyjadruje nielen formálnu možnosť uskutočniť nejaké subjektívne právo, ale aj povinnosť socialistického štátu, zabezpečiť reálnu možnosť uskutočniť dané právo.

Charakteristickým rysom práv človeka v socialistickom štáte je skutočnosť, že socialistický štát na rozdiel od štátu kapitalistického práva človeka nielen vyhlasuje, ale aj venuje hlavnú pozornosť reálnym politickým a právnym zárukám uskutočňovania konkrétnych práv človeka. Základnou zárukou uskutočňovania týchto práv je však iba socialistické spoločenské zriadenie a vedúca úloha robotníckej triedy. Ústavy a ostatné právne dokumenty štátov socialistických, na rozdiel od úprav kapitalistických štátov, kladú vedľa seba ako rovnako dôležité práva hospodárske, sociálne a kultúrne okrem práv občianskych a politických. Medzi obidvoma skupinami práv je priama súvislosť a podmienenosť. Bez zabezpečenia práv hospodárskych, sociálnych a kultúrnych je vyhlasovanie práv občianskych a politických iba formalitou. Ďalším charakteristickým znakom v socializme je stále rozvíjanie a prehlbovanie ľudských práv v súlade s obohacovaním a rozvíjaním života spoločnosti. Právom sa hovorí o socialistickom humanizme ako o jednom zo základných rysov socialistického právneho poriadku, ktorý je v právnej sfére výrazom starostlivosti o človeka ako hlavného cieľa snaženia všetkej činnosti socialistickej spoločnosti.

Socialistický humanizmus sa prejavuje i v zahraničnej politike socialistických štátov, ktorej vedúcim princípom je zásada mierového súžitia štátov s rozdielnym spoločenským zriadením. Presadzovanie zásady mierového súžitia súvisí bezprostredne s možnosťou uskutočňovania ľudských práv. Len v mieri možno realizovať práva človeka a najmä základné práva človeka na život a bezpečnosť a fyzický a psychický rozvoj. V záujme zachovania mieru treba rozvíjať spoluprácu medzi štátmi riešením medzinárodných hospodárskych, sociálnych a zdravotníckych problémov, rozvíjať súčinnosť v oblasti kultúry a podporovať úctu k ľudským právam bez rozdielu rasy, pohlavia, jazyka alebo náboženstva, tak ako to ustanovuje Charta OSN.