Soudružky a soudruzi poslanci, současná situace v Chile je také jednou z příčin, proč sledujeme se značným znepokojením vývoj i ve dvou zemích našeho kontinentu, tj. ve Španělsku a Portugalsku. V obou zemích evropského jihu se pokrokové síly snaží jít demokratickou cestou, cestou sociálního pokroku. Přitom jsme však svědky toho, že reakce zesiluje tlak a drží se dosavadních pozic.

Veřejné mínění prožívá zápas o opravdovou demokracii a humanismus ve Španělsku. Vyjadřuje svůj odpor proti popravám španělských vlastenců. Nemůže se smířit s přípravou nových procesů s příslušníky Vlastenecké protifašistické fronty.

Náš lid, tak citlivý na útlak a bezpráví, které zažil v době fašistické okupace, je přesvědčen, že lid Španělska vyřeší současnou velmi složitou situaci tak, aby došlo ke skutečné demokratizaci politického života v zemi.

Soudružky a soudruzi poslanci, při značně nepřehledné situaci v Portugalsku - jejíž složitost vyniká i nyní při vyhlášení nezávislosti Angoly - nelze vyloučit ani možnost dalších výpadů reakčních sil proti demokratickému vývoji země. Mezinárodním monopolům je přijatelný i fašismus, třeba i takový, který se s plnou nestvůrností projevuje v Chile, nebo jiný režim, který by byl v rozporu se zájmy lidu a vyhovoval jejich cílům, jen aby neztratily i na evropském kontinentu své pozice. Proto je i na nás všech, kteří žijeme v tomto státě, abychom všestranně podpořili mezinárodní pokrokové hnutí, které vychází z přesvědčení, že pokrokové a vlastenecké síly Portugalska uhájí své revoluční vymoženosti.

Československý lid pozorně sleduje složitý vývoj v Portugalsku a vyjadřuje plnou podporu pokrokovým a demokratickým silám v jejich neohroženém boji proti nebezpečí pravicového zvratu a hrozbě rozpoutání nového fašistického teroru.

Jako příslušník Československé strany socialistické bych rád vyjádřil hluboké přesvědčení, že někteří vůdcové portugalské socialistické strany si neuvědomují, že jakákoliv forma antikomunismu prospívá jen těm silám, které brání rozvoji demokracie a nahrávají kontrarevoluci v Portugalsku.

Spolu se širokými masami našeho lidu bez rozdílu politické příslušnosti vítám příznivý trend evropské politiky. Stavím se za něj, protože odpovídá touze našeho lidu po míru, odpovídá našemu socialistickému přesvědčení i upřímné lásce k vlasti. Děkuji za pozornost.

Předseda FS A. Indra: Děkuji poslanci Králíčkovi. Jak už jsem oznámil, byl poslední z písemně přihlášených do rozpravy. Hlásí se ještě někdo o slovo? Není tomu tak. Prosím soudruha ministra Chňoupka, aby reagoval na rozpravu.

Ministr zahraničních věcí ČSSR ing. B. Chňoupek: Vážený súdruh predseda Federálneho zhromaždenia, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, dovoľte mi predovšetkým, aby som sa vám všetkým, ale hlavne tým, ktorí tu tak podnetne v diskusii vystúpili, poďakoval za jednomyseľnú podporu a ocenenie našej zahraničnej politiky, za starostlivú pozornosť, ktorú jej venuje Federálne zhromaždenie, jeho zahraničné výbory i všetci poslanci.

Myslím, že na záver nášho rokovania môžeme konštatovať, že jeho priebeh nielen odráža veľký záujem verejnosti o našu zahraničnú politiku, ale aj vedomie, že je to politika slúžiaca ľudu a sledujúca jeho všestranný prospech.

Priebeh nášho rokovania, zároveň dokazuje, že naša zahraničná politika dôsledne realizuje závery XIV. zjazdu našej strany, že aktívne a iniciatívne pomáha uskutočňovať veľkolepý Program mieru XXIV. zjazdu Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a je pripravená plniť ďalšie úohy, ktoré jej uloží XV. zjazd našej strany. Všetky vystúpenia rovnako jednoznačne podporili základné zameranie našej zahraničnej politiky, najmä v otázkach ďalšieho upevňovania jednoty socialistických krajín, prehlbovania bratstva a spolupráce so Sovietskym zväzom a ostatnými socialistickými krajinami, ako aj voči niektorým západným krajinám, hlavne NSR a Rakúsku so zreteľom na záverečný akt prijatý v Helsinkách.

Osobitné uznanie a ocenenie si zasluhuje aktívna a rôznorodá činnosť, ktorú pri dôslednej realizácii línie československej zahraničnej politiky vyvíjalo Federálne zhromaždenie, jeho orgány, jednotliví súdruhovia poslanci a poslankyne, a to tak na vlastnej pôde tohto významného orgánu, ako aj na medzinárodnom fóre pri dvojstranných a mnohostranných akciách. Najmä potom v tesnej spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí.

V nastávajúcom období pôjde o to, ako zdôraznili mnohí vystupujúci, upevňovať a ďalej prehlbovať všetko pozitívne, čo sa pri zmierňovaní medzinárodného napätia doteraz dosiahlo, napĺňať tento proces čo najkonkrétnejšími výsledkami. Vnášať do tohto procesu vklad, ktorý zodpovedá našej historickej skúsenosti, kultúrnym tradíciam a priemyselnej vyspelosti.

Sme si pritom vedomí, že napätie vo svete sa neznižuje a nebude sa znižovať automaticky, že to je a bude jednota neúnavných počinov, že ide a pôjde o veľmi náročný proces, vyžadujúci si celých komunistov oddaných veci socializmu a pokroku, profesionálne zdatných, ideovo pevných, ktorí budú chcieť i vedieť premeniť závery straníckych dokumentov do konkrétnych opatrení, iniciatív a nových návrhov.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, dovoľte mi, aby som vás ešte raz ubezpečil, že naša zahraničná politika pod priamym vedením našej strany a jej ústredného výboru je plne pripravená čestne splniť i všetky tieto nové úlohy. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Předseda FS A. Indra: Děkuji soudruhu ministrovi.

Prosím předsedu návrhové komise, aby přednesl návrh usnesení.

Předseda návrhové komise místopředseda SL ing. F. Exner: Soudružky a soudruzi poslanci, z pověření návrhové komise bych vás chtěl informovat, že jsme posoudili návrh usnesení, vypracovaný na základě návrhu zahraničních výborů obou sněmoven a jednání některých dalších výborů, který vám byl v polední přestávce rozdán. K tomuto návrhu nepřišly žádné obsahové připomínky, pouze několik drobných stylistických připomínek, řekl bych češtinářských úprav, které komise přijala. Vzhledem k tomu, že se nemění ani smysl, ani obsah, doporučujeme schválit usnesení, ve znění jak vám bylo předloženo.

Předseda FS A. Indra: Děkuji poslanci Exnerovi.

Soudružky a soudruzi, kdo souhlasí s tím, aby návrh usnesení podle zdůvodnění soudruha Exnera byl schválen věcně v předloženém znění s tím, že komise - jak jsem tomu rozuměl - akceptuje předložené stylistické změny? Jsou k tomu nějaké připomínky? (Nebyly.) Nejsou.

V současné chvíli je v zasedací síni přítomno ze Sněmovny národů 58 poslanců zvolených v České socialistické republice a 63 poslanců zvolených ve Slovenské socialistické republice; ze Sněmovny lidu je přítomno 160 poslanců. Sněmovny jsou tedy usnášení schopné.

Nejprve prosím o hlasování poslance Sněmovny národů. Kdo z nich souhlasí s návrhem usnesení? (Hlasuje se.) Děkuji.

Je někdo proti? (Nikdo.)

Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.) Není tomu tak.

Sněmovna národů schválila návrh jednomyslně.

Nyní prosím poslance Sněmovny lidu, aby se hlasováním vyjádřili. Kdo souhlasí s návrhem usnesení? (Hlasuje se.) Děkuji.

Je někdo proti? (Nikdo.)

Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.) Není tomu tak.

Sněmovna lidu schválila rovněž návrh jednomyslně.

Obě sněmovny Federálního shromáždění schválily jednomyslně usnesení k projednávanému výkladu ministra zahraničních věcí k základním otázkám zahraniční politiky Československé socialistické republiky.

Soudružky poslankyně, soudruzi poslanci, podle schválených změn pořadu našeho jednání máme nyní na programu

Vládní návrh, kterým se předkládají Federálnímu shromáždění Československé socialistické republiky k souhlasu Mezinárodní pakt o hospodářských, sociálních a kulturních právech a Mezinárodní pakt o občanských a politických právech, přijaté dne 16. prosince 1966 XXI. Valným shromážděním Organizace spojených národů, a Československou socialistickou republikou podepsané v New Yorku dne 7. října 1966 (tisk 93).

Jménem vlády odůvodní návrh ministr zahraničních věcí ČSSR ing. Bohuslav Chňoupek. Prosím, aby se ujal slova.

Ministr zahraničních věcí ČSSR ing. B. Chňoupek: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci! V priebehu nášho rokovania som vás už informoval o zahraničných vzťahoch nášho štátu. Dovoľte mi preto, aby som sa odvolal na tento výklad v súvislosti s prerokúvaním vládneho návrhu, ktorým sa Federálnemu zhromaždeniu predkladá na súhlas Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach.

Tieto pakty prijalo XXI. zasadanie Valného zhromaždenia OSN po mnohoročnom rokovaní. Rozhodujúcu úlohu pri ich príprave a prijatí zohrala iniciatíva socialistických štátov - čo sa aj odzrkadlio v ich pokrokovom obsahu. Napríklad v ustanoveniach o zákaze vojny a ochrane národnostných, rasových a náboženských menšín, ale aj v tom, že sa v nich venuje patričná pozornosť nielen úprave občianskych a politických práv, ale aj hospodárskych, sociálnych a kultúrnych. Prebojovanie zásady, že realizácia občianskych a politických práv je podmienená zabezpečením práv hospodárskych a sociálnych, bolo významným úspechom socialistických štátov.

Prijatie oboch medzinárodných paktov o ľudských právach bolo veľkým úspechom v úsilí OSN o zabezpečenie medzinárodnej ochrany ľudských práv, o podporovanie a posilňovanie úcty k ľudským právam a slobodám, ktoré potrí podľa Charty OSN k cieľom organizácie. Znamenali značný pokrok oproti Všeobecnej deklarácii ľudských práv, prijatej Valným zhromaždením OSN v roku 1948 ako prvý dokument zaoberajúci sa ochranou ľudských práv v celej ich šírke. Táto deklarácia však svojím nezáväzným charakterom, ako aj jednostranným zdôrazňovaním práv občianskych a politických na úkor hospodárskych a sociálnych neprekračovala rámec buržoázno-demokratického chápania ľudských práv.

Medzinárodné pakty o ľudských právach nemožno posudzovať izolovane. Jestvuje úzka súvislosť medzi ochranou ľudských práv a medzinárodným mierom a bezpečnosťou. Vyplýva z toho, že hrubé porušovanie ľudských práv, najmä koloniálnymi a rasistickými režimami, vedie nevyhnutne aj k vážnemu ohrozeniu medzinárodného mieru a bezpečnosti. V tejto oblasti sa podarilo dosiahnuť významné úspechy, medzi ktoré možno rátať najmä prijatie Medzinárodnej dohody o odstránenie všetkých foriem rasovej diskriminácie, ďalej prijatie Dohody o nepremlčateľnosti vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti a Medzinárodnej dohody o potlačení a trestaní zločinu apartheidu.

Ako som už povedal, rozhodujúcu úlohu v úsilí zabezpečiť medzinárodnú ochranu ľudských práv hrajú socialistické štáty, podporované rozvojovými krajinami. Pretože len socialistické spoločenské zriadenie dôsledne zabezpečuje ľudské práva a slobody, a to tak v oblasti občianskych a politických práv, ako aj v oblasti práv hospodárskych, sociálnych a kultúrnych.

V priamom protiklade je situácia v kapitalistických krajinách, kde v dôsledku prehlbujúcej sa krízy kapitalizmu ustavične rastie nezamestnanosť, zvyšujú sa ceny a situácia širokých vrstiev pracujúcich sa stále zhoršuje. V týchto podmienkach je akékoľvek vyhlasovanie občianskych a politických práv celkom iluzórne a tieto práva sú iba fikciou. V rade kapitalistických krajín reakcia prešla dokonca k priamemu porušovaniu a pošliapavaniu základných ľudských práv a slobôd. Najtragickejším príkladom je krvavý teror, ktorý nastolila vojenská junta v Chile.

V tomto svete je pochopiteľné, prečo väčšina kapitalistických krajín doteraz neprikročila k ratifikácii paktov, kým socialistické štáty obidva pakty buď už ratifikovali alebo ratifikáciu pripravujú

Pred rozhodnutím o ratifikácii paktov zo strany ČSSR sa ich ustanovenia skúmali z hľadiska ich obsahu i z hľadiska ich vzťahu k československému právnemu poriadku. Bolo možné urobiť záver, že náš právny poriadok zásadne zabezpečuje práva zakotvené v paktoch, pričom v mnohých prípadoch ide ďaleko nad úroveň proklamovanú v týchto dokumentoch. Obidva dokumenty poskytujú dostatočné záruky proti ich zneužitiu na nežiadúce zasahovanie do vnútorných vecí štátov. Záväzky z nich vyplývajúce sú v ČSSR nielen zabezpečené, ale v mnohých smeroch sa aj prekračujú. Ratifikácia paktov zo strany ČSSR bude ďalším dôkazom vysokého stupňa zabezpečovania ľudských práv u nás v porovnaní so stavom v kapitalistických krajinách aj vo svetle dokumentu podpísaného v Helsinkách. Bude príspevkom podporujúcim ciele zahraničnej politiky celého socialistického spoločenstva. Z týchto dôvodov odporúčam, aby ste s predloženým Medzinárodným paktom o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach vyslovil svoj súhlas.

Předseda FS A. Indra: Děkuji ministru Chňoupkovi, Vládní návrh projednaly v obou sněmovnách tyto výbory: ústavně právní, zahraniční, branné a bezpečnostní, pro sociální politiku a kulturní. Společným zpravodajem výborů Sněmovny lidu je poslanec Varholík. Prosím, aby se ujal slova.

Poslanec SL RSDr. J. Varholík: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci! Dnešnej spoločnej schôdzi Snemovne ľudu a Snemovne národov Federálneho zhromaždenia sú predkladané Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach. Na rozdiel od väčšiny medzinárodných zmlúv, ktoré väčšinou stanovia pravidlá chovania medzi štátmi, pakty obsahujú predovšetkým záväzky, ktoré sú zmluvné štáty povinné dodržiavať voči svojmu obyvateľstvu. Je to vlastne po prvý raz, kedy sa v medzinárodných zmluvách podarilo konkrétnym spôsobom rozpracovať a formulovať základné práva a slobody, a to ako občianske a politické, tak i hospodárske, sociálne a kultúrne práva.

Práve ich komplexnosť prístupu k základným ľudským právam predstavuje ich najdôležitejší prvok. Je výsledkom iniciatívy socialistických štátov, ktoré od samotného počiatku vzniku myšlienky vypracovať takéto dokumenty - od roku 1948 - presadzovali toto stanovisko. Zatiaľ čo kapitalistické krajiny sa snažili zúžiť obsah dokumentu na svoju predstavu deklaratívnych buržoáznych slobôd, socialistické krajiny poukazovali na to, že ak občania nemajú zaručené právo na prácu a sociálne zabezpečenie, bezplatné základné školstvo, nemajú ani faktickú možnosť aktívne sa podieľať na verejnom politickom a kultúrnom živote. Je ovšem logické, prečo sa kapitalistické štáty tak bránili proti tejto koncepcii. Či sú schopné poskytnúť svojim občanom všetky hospodárske a sociálne istoty, ktoré sa stali v socialistických krajinách samozrejmosťou? Najmä mladí ľudia, ktorí opúšťajú školy a mali by vstúpiť do praktického života, nemôžu nájsť uplatnenie a rozširujú len armádu tých, ktorí s obavami o svoju existenciu očakávajú zajtrajší deň. A bez existenčnej istoty nie je ani právna a politická istota, pretože občania nemajú možnosť, aby mohli ostatné práva využívať. Pritom niektoré kapitalistické krajiny narušujú i tie občianske a politické práva, ktoré vyhlásili vo svojich ústavách. Svedčia o tom policejné zásahy proti pracujúcim, zákazy a prenasledovanie pokrokových občanov a ich politických organizácií. Sme svedkami dokonca toho najhrubšieho pošliapavania ľudských práv, ako to dokazujú názorne barbarské výčiny vojenskej junty v Chile alebo zločiny koloniálnych a rasistických režimov.