Z toho všeho plyne, že se nemůžeme spokojit s doposud dosahovanými výsledky plnění plánu na rok 1976. V duchu závěrů XV. sjezdu KSČ a podle usnesení ÚV KSČ z listopadu minulého roku k základním cílům a úkolům rozvoje národního hospodářství v roce 1976 musíme prohloubit aktivní a odpovědný přístup na všech stupních řízení národního hospodářství. Je třeba se důsledněji vypořádat s nedostatky, rozhodněji upevňovat státní a plánovací disciplínu. Neustále prohlubovat účast pracujících na řízení, všestranně podporovat rozvoj pracovní iniciativy a socialistického soutěžení. To je cesta, jak úkoly plánu na rok 1976 splnit nejenom celkově, ale v požadované struktuře výroby s maximální dosažitelnou efektivností, jak splnit nejenom investiční výstavbu celkem, ale zejména dokončit a uvést do spolehlivého provozu rozhodující stavby, zejména v chemickém průmyslu, energetice a v dalších odvětvích. Je tedy třeba v duchu linie XV. sjezdu KSČ zvýšit efektivnost a kvalitu na všech úsecích a úrovních naší práce.

Soudružky a soudruzi, návrh zákona o šestém pětiletém plánu projednáváme v období příravy voleb do celé soustavy zastupitelských orgánů. Volby budou významným krokem v plnění programu rozvoje naší společnosti, přijatého XV. sjezdem KSČ. Šestý pětiletý plán bude organickou součástí programu, s kterým půjde Národní fronta do voleb.

Soudružky a soudruzi poslanci, jménem vlády Československé socialistické republiky doporučuji Federálnímu shromáždění, aby návrh zákona o šesté pětiletce schválilo. (Potlesk.)

Předseda FS A. Indra: Děkuji soudruhu Hůlovi.

Vládní návrh byl přikázán všem výborům obou sněmoven, kromě výborů mandátových a imunitních.

Výbory Sněmovny národů určily svým společným zpravodajem poslance Antona Blažeje, kterému uděluji slovo.

Zpravodaj poslanec SN prof. ing. A. Blažej, DrSc.: Vážený súdruh prezident, vážené súdružky a súdruhovia poslanci! Ako spoločný spravodajca výborov Snemovne národov chcem predovšetkým podať správu o spôsobe, akým bol vládny návrh zákona o šiestom päťročnom pláne prerokovaný vo výboroch, a ďalej o výsledkoch a záveroch tohto prerokovania.

O návrhu zákona a o úlohách šiesteho päťročného plánu rokovali všetky výbory Snemovne národov na schôdzkach spoločne organizovaných s výbormi Snemovne ľudu. Úvodom k prerokovaniu návrhu zákona boli výbory oboznámené s celkovou koncepciou šiesteho päťročného plánu a jeho úzkej nadväznosti na úlohy vytýčené v Smernici XV. zjazdu KSČ k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju ČSSR v rokoch 1976 - 1980, ako základnom politickom dokumente o hlavných úlohách rozvojových zámerov a cieľov v uvedenom období.

Pri rokovaní o návrhu zákona položili výbory dôraz na posúdenie celkového poňatia národohospodárskeho plánu šiestej päťročnice, ďalej na jeho vzťahy k smernici XV. zjazdu, ako aj na spôsob vyjadrenia úloh päťročnice v návrhu zákona. Súčasne zamerali svoju pozornosť hlavne na tie oblasti a konkrétne časti plánu, ktoré spadajú do záujmovej sféry jednotlivých výborov.

Podľa výsledku rokovania výborov možno konštatovať, že plán šiestej päťročnice premieta a vo svojej základnej koncepcii zabezpečuje úlohy vytýčené v smernici XV. zjazdu, a to tak v oblastiach týkajúcich sa rastu spoločenskej výroby, tvorby finančných zdrojov a ekonomického potenciálu krajiny a s nimi spojenú potrebu vyššej efektívnosti, hospodárnosti a kvality, ako aj pokiaľ sa týka zabezpečenia ďalšieho rastu životnej úrovne nášho ľudu.

Rokovanie výborov potvrdilo, že v zámeroch plánu sa premietajú konkrétne programy ďalšieho dynamického, všestranného, hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktorý bude svojou podstatou a obsahom pokračovaním doterajšej reálnej, avšak náročnej hospodárskej politiky KSČ. Jeho reálnosť vidíme predovšetkým v tom, že plán sa opiera o dosiahnutý a už vysoký stupeň rozvoja výrobných síl a o výrazné zlepšenie materiálno-technickej základne, ďalej o rastúcu ekonomickú silu socialistického spoločenstva a predovšetkým o širokú a ekonomickú spoluprácu so ZSSR, ako i o možnosť využitia niektorých potenciálnych rezerv v našej ekonomike. Vidíme ich aj v možných prínosoch rastúcej angažovanosti a iniciatívy našich pracujúcich, priaznivo ovplyvňovanej poznaním spoločenských potrieb a celkove pozitívnymi výsledkami, ktoré priniesol rozvoj ekonomiky v piatom päťročnom pláne. Realitu plánu vidíme ďalej v tom, že plán predpokladá pokračovať v plynulom vzostupe životnej úrovne nášho ľudu v súlade s plánom tvorby hmotných a finančných zdrojov.

Výbory konštatujú, že pokračovanie v politike ďalšieho dynamického a proporcionálneho rozvoja bude v období šiestej päťročnice oveľa náročnejšie a zložitejšie. Prichádzame do kvalitatívne nového obdobia, ktoré má niektoré všeobecné, ale aj špecifické črty ďalšieho úspešného rozvoja socialistickej výstavby. Vstupujeme do etapy budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti v podmienkach vedeckotechnickej revolúcie, pričom oveľa väčší dôraz sa musí klásť na prechod od extenzívnych na intenzifikačné faktory v našej ekonomike. Pri deficite pracovných síl sa zvyšuje význam vedeckotechnického rozvoja ako jedného z hlavných zdrojov spoločenskej produktivity práce.

Treba zachovať aj v šiestom päťročnom pláne vysoký podiel investícií z užitého národného dôchodku a vyzdvihnúť spracovateľský charakter nášho priemyslu, deficit domácich surovín, zvýšenie cien dovážaných surovín, relatívne vysokú výrobnú spotrebu a vysokú energetickú náročnosť výroby, ako aj nástup kurzu sebestačnosti v oblasti potravín.

Treba dbať ďalej na zvýšenie úloh v oblasti zahraničného obchodu a na orientáciu na stroje a zariadenia ako hlavného platidla v zahraničnom obchode a nestrácať zo zreteľa krízovú situáciu na kapitalistických trhoch.

Všetky tieto skutočnosti znamenajú, že plnenie úloh v šiestom päťročnom pláne bude spojené s kvalitatívne vyššími požiadavkami na všetkých stupňoch a vo všetkých oblastiach spoločenskej praxe. Rokovanie výborov ukázalo, že predložený návrh zákona dostatočne vystihuje oblasť hlavných úloh, na ktoré sa bude treba zamerať práve z uvedených hľadísk v rozvoji ekonomiky alebo v tvorbe a použití národného dôchodku. Uskutočnená rozprava naznačila, že v rámci týchto úloh bude zvlášť žiadúce dosiahnuť najmä plánované zníženie výrobných nákladov, obmedziť neproduktívne výdavky a zamedziť všetky zbytočné straty, zlepšiť dodávateľskoodberateľské vzťahy, lepšie hospodáriť so zásobami a všetkými základnými výrobnými prostriedkami a celkove zvýšiť disciplínu na všetkých úsekoch spoločenského života.

Výbory považujú stanovené tempo rastu výroby v jednotlivých odvetviach hmotnej výroby a výšku rastu tvorby spoločenského produktu v Českej a Slovenskej socialistickej republike za zodpovedajúce. Oceňujú pritom najmä, že stanovené vyššie tempo tvorby spoločenského produktu na Slovensku posilní priemyslový charakter SSR a zvýši jej vklad do jednotnej československej ekonomiky. Pri jej vyššom prínose do spoločenských zdrojov bude možno zvýšiť i jej podiel na ich využití, a tak vytvoriť predpoklady pre ďalšie postupné vyrovnanie ekonomickej úrovne SSR a ČSR.

Výbory pritom oceňujú, že k výrazným prioritám plánu bude patriť i realizácia dlhodobejších zámerov, ktoré súvisia s rozvojom hlavného mesta ČSSR Prahy a hlavného mesta SSR Bratislavy, a ďalej zámerov týkajúcich sa oblasti Severočeského kraj a ako výraznej priemyslovej aglomerácie so zložitým ďalším rozvojom, dotýkajúcim sa životných a pracovných podmienok tejto oblasti. V súvislosti s týmito úlohami sa kladie dôraz na to, aby sa zvýšila starostlivosť o životné prostredie a krásu našej krajiny, o čistotu vodných tokov a ovzdušia, o ochranné funkcie lesa a rekultiváciu pôdy, aby sa tieto otázky vždy správne chápali ako neoddeliteľná súčasť hmotnej a kultúrnej úrovne nášho ľudu. Potreba uchovania týchto základných hodnôt životného prostredia by preto mala byť vo všetkých rokoch šiesteho päťročného plánu predmetom stálej pozornosti všetkých plánovacích orgánov a ďalej všetkých tých hospodárskych organizácií, ktorých činnosť toto prostredie ohrozuje.

Súdružky a súdruhovia poslanci! Ako sa tu už na to poukázalo, bude mať faktor vonkajších ekonomických vzťahov a intenzita a efektívnosť zapojenia našej ekonomiky do medzinárodnej deľby práce v ďalšom rozvoji našej ekonomiky rádovo vyššiu úlohu. V súvislosti s ňou nadobúda význam zvlášť cieľavedomé aktívne rozvíjanie procesov socialistickej ekonomickej integrácie. Poskytne možnosť ďalšieho efektívneho realizovania výhodnej špecializácie a kooperácie, povedie k zvýšeniu doterajšieho sortimentu výroby a umožní lepšie sústredenie výskumných, vývojových a výrobných kapacít. Najmä pomôže riešiť za prijateľných podmienok potrebné zaistenie surovín a energie. Zvládnutie tejto problematiky, ktorá je komplexného charakteru, si vyžiada podľa názorov výborov veľkú pozornosť všetkých riadiacich článkov výroby a zahraničného obchodu, investičnej výstavby i vedeckotechnického rozvoja, ako aj sféry finančnej a cenovej politiky.

V týchto súvislostiach možno predovšetkým oceniť, že sa podarilo dosiahnuť, aby šiesty päťročný plán bol zladený vo svojich najdôležitejších vzťahoch a súvislostiach s rozvojovými zámermi a konkrétnými opatreniami na realizáciu úloh komplexného programu socialistickej ekonomickej integrácie.

V otázke docielenia žiadúceho predstihu tempa rastu obratu zahraničného obchodu pred tempom rastu národného dôchodku a zabezpečovania výrazného rastu vývozov pred dovozmi poukazujú výbory najmä na to, že tento rast nebude možné docieliť bez zvýšenia efektívnosti zahraničného obchodu. Pre splnenie vytýčených zámerov musí vytvárať nevyhnutné predpoklady hlavne vysoká produktivita práce a maximálne uplatnenie poznatkov vedeckotechnického rozvoja, ako aj posilňovanie vývozu výrobkov s vysokými technickými a úžitkovými parametrami, s vyšším stupňom zhodnotenia vlastných a dovážaných surovín a materiálov. K tomu musí prispievať i zlepšenie celej komerčnej práce a servisných služieb a hlavne dosiahnutie vyššej prispôsobivosti výroby a obchodu k zmenám vývoja na zahraničných trhoch.

Za veľmi závažnú úlohu, súdružky a súdruhovia sa považuje ustanovenie zákona o potrebe lepšieho využívania výrobnotechnickej základne a najmä veľmi účelného vynakladania prostriedkov na investície. Rokovanie výborov ukázalo, že pre docielenie plánovaného rastu produktivity práce a zaistenie úlohy tohto faktoru v prírastku národného dôchodku bude mať rozhodujúci vplyv najmä dokonalejšie využitie výkonných strojov a zariadení a nových prevádzok v spojení s rozhodnejším vyraďovaním strojov a zariadení a aj v spojení s pokrokom v mechanizácii a automatizácii výroby, v racionalizácii dopravy a prác v tzv. pomocných prevádzkach.

Rokovanie výborov zdôraznilo, že súčasným cieľom investičnej výstavby ako jedného z rozhodujúcich činiteľov ďalšieho úspešného rozvoja musí byť trvalé zlepšenie celého jej procesu, počínajúc koncepciou zámerov, skvalitnením projektovej prípravy a včasným uzatváraním dodávateľsko-odberateľských vzťahov, cez plánovaný postup výstavby a režim jej realizácie, až po ukončenie a vyhodnotenie docielených parametrov. V záveroch XV. zjazdu sa poukázalo na slabé miesta tohto procesu a preto ich netreba z tohto miesta pripomínať. Je účelné si však uvedomiť, že mnohé nové diela našej investičnej výstavby sú stále náročnejšie na realizáciu a že sú často spojené s problémami a doteraz neriešenými úlohami v investičnej výstavbe. To pochopiteľne kladie, a zvlášť v šiestom päťročnom pláne bude klásť zvýšené požiadavky na účinnejšiu spoluprácu investorov, projektantov a dodávateľov a bude od všetkých účastníkov výstavby vyžadovať zodpovedajúcu úroveň vedomostí a rozhodnosti i zdravého technického rizika.

V tejto päťročnici plánujeme vydať v rámci národného dôchodku na investičnú výstavbu zatiaľ najväčší objem prostriedkov, hlavne na dosiahnutie ďalekosiahlych zámerov na úseku palív a energie pri rozvoji odborov rozširujúcich našu účasť na medzinárodnej deľbe práce, na zužitkovanie nášho prírodného bohatstva alebo pri rekonštrukciách a modernizácii výrobnej a technickej základne. Výbory kladú dôraz na to, aby sa tieto vyčlenené prostriedky skutočne čo najefektívnejšie využívali. Na základe svojich poznatkov sú najmä toho názoru, že požiadavka efektívnosti jednotlivých investícií musí byť záväzná pre všetkých účastníkov investičného procesu a že musí byť vidieť aj v dodržaní merných nákladov výstavby a finančných limitov, v dodržiavaní štruktúry investičnej výstavby, v dodržiavaní termínov určených na uvedenie každej novej kapacity do prevádzky a dosiahnutie plánovaných technických parametrov.

Za vysokú politicko-hospodársku úlohu považujú výbory zameranie vedeckotechnického rozvoja a aplikáciu jeho výsledkov na riešenie rozhodujúcich rozvojových zámerov a potrieb. Je to tak preto, že v úspešnom rozvoji vedy a techniky a v úspešnom uplatňovaní ich výsledkov v praxi vidia rozhodujúci faktor zvyšovania efektívnosti spoločenskej práce, dosiahnutie pokroku výrobnej technológie a kvality výrobkov, rozvoja a využívanie zdrojov, uplatňovanie racionalizácie vo všetkých oblastiach ekonomiky a zlepšovania podmienok práce a života ľudí.

Výbory považujú za rozhodujúci predpoklad zvyšovanie významu vedeckotechnického pokroku v ďalšom rozvoji, potrebu dosiahnuť vždy čo najužšie spojenie plánov rozvoja vedy a techniky s národohospodárskym plánom a investičnou politikou ako základným nástrojom jednotnej štátnej vedeckotechnickej politiky a ďalej dosahovať celkove vyššiu intenzifikáciu a efektívnosť vedeckovýskumnej základne. Oceňujú pritom, že v tejto päťročnici dôjde k výraznejšej koncentrácii síl a prostriedkov na rozhodujúce úlohy technického rozvoja a na ich urýchlené riešenie a že sa aj v rámci medzinárodnej spolupráce významne zvýši počet spoločne riešených úloh. Z hľadiska potreby lepšieho uplatňovania dosiahnutých výsledkov vedy a výskumu v spoločenskej praxi ukázalo rokovanie výborov najmä to, že stredný článok riadenia - VHJ - by sa mal podstatne významnejšie angažovať v oblasti vedeckotechnického rozvoja. Ďalej poukázali na to, že nemožno znižovať zodpovednosť príslušných vedúcich hospodárskych pracovníkov za riadenie výskumu a vývoja a za uplatňovanie jeho výsledkov v hospodárskej praxi, v relácii k zodpovednosti, ktorú majú za plnenie hmotných úloh plánu a jeho ukazovateľov.