Plánovaná realizace úkolů v tvorbě hmotných zdrojů v šesté pětiletce má umožnit v souladu se směrnicí další růst životní úrovně a upevňování životních a sociálních jistot obyvatelstva. Pětiletka dále počítá s tím, že na společenskou spotřebu vynaložíme přes 600 mld Kčs, to je o 69 mld Kčs více než v uplynulých letech, z toho osobní spotřeba obyvatelstva má vzrůst asi o 25 %.

Základní úkol, růst životní úrovně, zajišťuje rozdělení národního důchodu absolutní částkou o 8 mld Kčs vyšší v úseku přírůstku osobní spotřeby než v páté pětiletce. Z hlediska mzdových prostředků je tímto umožněn jejich průměrný roční růst asi o 4 % a průměrná mzda by měla přesáhnout, jak jsem uvedl, 2700 Kčs měsíčně.

Úkolů, které nás čekají ve zvyšování životní úrovně, je mnoho. Jejich plnění závisí na tom, jak všechna odvětví našeho národního hospodářství budou plnit své úkoly. Šestou pětiletkou vstupuje náš stát do nové etapy, v níž se naše ekonomika bude vyvíjet za náročných vnitřních i vnějších podmínek. Osou směrnice i návrhu zákona je péče o člověka, o jeho štěstí, mravní a hmotné uspokojování v socialistické společnosti.

Smělé úkoly, které jsme si dali, které byly dány našim pracujícím a občanům k předsjezdovému projednání a diskusi, získaly u nich plnou podporu. I v současném období, kdy na veřejných schůzích a shromážděních hovoříme o úkolech šestého pětiletého plánu, občané vyslovují návrhu zákona plnou podporu. Ukazuje se v souvislosti s angažovaností a iniciativou našeho lidu, jak ostatně na sjezdu bylo řečeno, že komunisté nebojují o lepší zítřek sami pro sebe; sjezd řekl, že strana nemá ve své činnosti vyššího cíle, než je blaho dělnické třídy a pracujícího lidu. Proto strana předpokládá, že její politika, její program se stane programem všeho lidu a právě projednávání výsledků XV. sjezdu KSČ na veřejnosti, dá se říci v celonárodní diskusi, ukazuje, že cíle strany mají aktivní podporu našich občanů a všech pracujících. Naši lidé vidí, že poctivá práce se vyplácí, má svůj efekt v životní úrovni, a takovou politiku podporují.

Předseda FS A. Indra: Děkuji poslanci Kryllovi. Uděluji slovo poslanci Martinkovi; na vystoupení se připraví poslanec Lumír Sakmar.

Poslanec SL ing. K. Martinka: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky a súdruhovia poslanci!

Dnešným rokovaním završujeme formovanie programu hospodárskej a sociálnej politiky na budúce päťročné obdobie. Po schválení smernice XV. zjazdom KSČ a šiesteho päťročného plánu vládami rokujeme o jeho zákonnom vyjadrení. Predložený návrh zákona, tak ako ho uviedol súdruh Hůla a ako vidieť i z viacerých dokumentov, dôsledne vychádza zo smernice XV. zjazdu a ukladá úlohy, ktorých splnením sa tento program má pretvárať v skutočnosť.

Dovoľte mi na podporu predloženého návrhu vyzdvihnúť najmä niektoré charakteristické črty spôsobu riešenia budúceho rozvoja.

Tak ako i v predchádzajúcom rozvoji päťročný plán sa usiluje o využitie predností socialistického plánovitého riadenia ekonomického rozvoja, aby sa vytvorili podmienky pre plynulé a intenzívnejšie využívanie všetkých výrobných činiteľov tak prírodných, ako i ekonomických.

No v súvislosti s objektívnou nevyhnutnosťou povýšiť rozvoj na kvalitatívne vyššiu úroveň,

- ktorá by zohľadňovala už vysokú ekonomickú a životnú úroveň u nás,

- ktorá by dokázala eliminovať dôsledky náročnejších vonkajších i vnútorných podmienok rozvoja a najmä

- ktorá by plnšie zodpovedala požiadavkám a tendenciám svetového vývoja a súčasnej etape vedeckotechnického rozvoja,

stavia pred nás i úlohu účinnejšie spájať prednosti socializmu s výdobytkami vedeckotechnickej revolúcie.

Táto strategická úloha veľmi výrazne a nástojčivo zákonite vyvstala tak pred nami, ako i ostatnými socialistickými štátmi, najmä začiatkom 70. rokov.

Cestu v tomto smere sme plánovite nastúpili už po XV. zjazde KSČ, ktorý zameral hospodársku politiku na stupňovanie efektívnosti rozvoja v súvislosti s prechodom na intenzívny typ spoločenskej reprodukcie.

Nevyhnutný a výraznejší prechod na intenzívny typ spoločenskej reprodukcie nástojčivo vyžaduje plnšie využívanie novej sféry efektivít v rozvoji národného hospodárstva.

Ako sa toto úsilie uplatnilo v šiestom päťročnom pláne, chcel by som stručne a príkladmo dokumentovať na štyroch sférach.

Po prvé - takouto cestou je premena dostupných vedeckotechnických možností na hospodársku skutočnosť cestou progresívnej štrukturálnej prestavby výroby.

Vzrastajúci význam vonkajších ekonomických vzťahov, potreba posilniť vedeckotechnickú základňu a dosiahnuť výraznejšiu úsporu pracovných síl nachádzajú súhrnný výraz v ďalšom posilnení priemyselného charakteru československého hospodárstva. Priemysel musí vytvoriť takmer tri štvrtiny prírastku spoločenských zdrojov.

Pre vnútorné štrukturálne zmeny priemyslu je charakteristické vysoké zastúpenie dvoch odvetví rozhodujúcich pre technický progres, strojárstva a chemického priemyslu, kde sa má realizovať viac ako 58 % prírastku priemyselnej výroby.

Progresívnou črtou plánu je, že smelšie vytyčuje súbor rozvojových nosných programov v najdôležitejších odvetviach spracovateľského priemyslu, a to komplexne, vrátane zabezpečovacej časti. Na rozvíjanie týchto programov sa koncentruje v odvetviach strojárstva, chemického a spotrebného priemyslu približne 57 % ich celkového objemu investícií.

Štrukturálne premeny v priemysle sa prejavujú vo výrazných zmenách použitia produkcie. Ich určujúcim znakom je zvyšovanie váhy dodávok pre vývoz na celkovom prírastku finálnej produkcie z približne 42 % v rokoch piatej päťročnice na 60 % do roku 1980. Rozhodujúce miesto v tomto smere má strojárstvo, v ktorom sa má v porovnaní s piatou päťročnicou zrýchliť dynamika rastu dodávok pre vývoz takmer o 40 bodov a tak štyri pätiny prírastku finálnej výroby majú ísť na export.

Realizácia štrukturálnych zmien je jednou z najnáročnejších úloh šiesteho päťročného plánu. Úzko súvisí so splnením vytýčeného investičného programu v určenej štruktúre, so zabezpečovaním kvalifikovaných pracovníkov pre rozvojové podniky a nové výrobné zariadenia a s bezprostrednejším spojením práce výskumu, vývoja a výroby.

Po druhé - päťročný plán je koncipovaný tak, aby sa aj v zložitých vonkajších a vnútorných podmienkach urýchľoval proces reprodukcie základných prostriedkov, aby sa v súlade s novými potrebami uskutočňovala progresívna prestavba výrobnotechnickej základne.

Prejavuje sa to predovšetkým v tom, že zvýšená miera investovania sa využíva na prednostné investovanie do odvetví, ktoré majú zabezpečiť potreby energie a surovín, a do tých, ktoré majú zohrať rozhodujúcu úlohu pri realizácii štrukturálnych zmien vo výrobe v súlade s požiadavkami vedeckotechnickej revolúcie. Tak zvýšenie investícií do priemyslu o 47 % je o 11 bodov rýchlejšie ako celkový vzrast investícií, pričom ešte rýchlejšie rastú investície do hutnícko-strojárskeho a palivo-energetického komplexu.

Aj tak sa zachováva relatívne vysoký rast investícií do ostatných odvetví, ktoré podmieňujú urýchlenie reprodukčného procesu a zabezpečujú rast životnej úrovne, keď napríklad objem investícií v terciárnej sfére na jedného obyvateľa sa zvýši o 30 %.

Plán ďalej posilňuje aktívnu zložku základných fondov a vybavenosť pracovných síl technikou, a to zvýšeným podielom strojov v priemysle na 52 % pri raste vybavenosti pracovníkov priemyslu strojmi o 40 %.

Rozhodujúci vplyv na urýchlenie reprodukcie má výrazná orientácia na dokončovanie stavieb a likvidácia zastaralých základných fondov. Plán preto počíta nielen s umierneným objemom začatia stavieb, ale najmä jeho prekrytím, objemom prác a dodávok o 30 mld Kčs.

V šiestej päťročnici sa počíta, že vyraďovanie základných prostriedkov oproti piatej päťročnici pri strojoch a zariadeniach vzrastie o 76 %, čím sa má dosiahnuť také uvoľnenie pracovných síl, ktoré umožní zhruba na 50 % kryť potreby pracovných síl na nových kapacitách.

V pláne je uvedené úsilie zvýšiť vnútorné efekty investičnej výstavby, a tak urýchlenou reprodukciou zabrániť časovému vzdiaľovaniu medzi fyzickým a morálnym zastarávaním základných fondov.

Po tretie - v pláne sa výrazne prejavuje úsilie využívať prednosti medzinárodnej deľby práce na kvalitatívne vyššej úrovni využívaním všetkých foriem deľby práce vyúsťujúcich v medzinárodnú socialistickú integráciu.

Miera i trend širšieho zapojenia sa prejavuje v rastúcom objeme výmeny tovaru a najmä vo zvýšení exportnej spôsobilosti. Tak vývoz (v porovnateľných cenách) sa zvýšil o takmer 45 %, t. j. rastie o jednu tretinu rýchlejšie ako celkový objem materiálnej výroby. Bude to výrazný krok vpred oproti piatej päťročnici, keď teraz pri pomalšom tempe materiálnej výroby má export rásť rýchlejšie takmer o 4 body.

Takýto kvalitatívny vývoj vyžaduje aj využívanie progresívnych foriem spolupráce. Túto úlohu zohrala koordinácia plánov ako jeden zo základných prostriedkov formovania stabilných ekonomických vzťahov členských štátov RVHP.

A práve prednosť koordinácie plánov na obdobie šiestej päťročnice sa prejavuje najmä v tom,

- že prehlbujúca sa socialistická ekonomická integrácia stáva sa už i významným faktorom rastu efektívnosti našej ekonomiky,

- že koordinácia sa stala aktívnym faktorom prekonávania negatívnych dôsledkov krízového vývoja v ekonomike kapitalistických štátov na našu ekonomiku.

Časový predstih uskutočnenia koordinácie umožnil využiť jej výsledky v záverečnej tvorbe národného plánu, a tým zohrala koordinácia významnú stabilizujúcu úlohu.

Progres vo formách spolupráce sa prejavuje najmä v štyroch smeroch:

po prvé, v akciách spoločného úsilia vo využívaní prírodného bohatstva a zabezpečovaní nášho rozvoja základnými surovinami, palivami a energiou,

po druhé, využitím pokrokových foriem spolupráce, ako je špecializácia a kooperácia. Uzavretie 54 mnohostranných dohôd, najmä v strojárstve, a viac ako 90 dvojstranných dohôd umožňuje zvýšiť podiel špecializovaných dodávok strojov a zariadení z terajších 17 % na jednu tretinu z celého vývozu,

po tretie, v novej forme spolupráce, a to v dohodnutom pláne mnohostranných integračných opatrení, kde popri všeobecne známych akciách Plynovod Orenburg a elektrické 750 kV vedenie ide o spoločný rozvoj výroby viacerých kľúčových materiálov, strojov a zariadení,

po štvrté, je to vyjasňovanie dlhodobých ekonomických vzťahov, a to prípravou tzv. dlhodobých cieľových programov, rozpracovaním ktorých majú sa vytvoriť základy pre dlhodobé integračné väzby krajín RVHP v surovinách, strojárstve, poľnohospodárstve a v spotrebných predmetoch.

Mieru istoty a stability z tejto spolupráce pre našu ekonomiku iste možno vidieť z toho, že dve tretiny vzájomnej výmeny tovarov realizuje práve so socialistickými štátmi, najmä so Sovietskym zväzom.

Rovnako do vzťahov s nesocialistickými štátmi v šiestej päťročnici sa premietajú kvalitatívne vyššie požiadavky na tvorbu a užitie zdrojov. Aj pri menšej dynamike výmeny tovarov s kapitalistickými štátmi racionálnym využívaním zdrojov zabezpečuje sa vyvážený a dynamický rozvoj. Tento rozvoj umožňuje zvýšiť dovoz strojov a zariadení pre investičnú výstavbu o 56 %. Rýchlo sa zvyšujú zdroje pre plánovaný rozvoj vedy a techniky, kde objem devízových prostriedkov na nákup licencií vzrastie na 2,5 násobok.

Napriek takému celkovému progresu vo využívaní medzinárodnej deľby práce sme si iste vedomí, že ani jej miera, ani jej trend nie sú ešte úmerné požiadavkám terajšieho obdobia a že ešte nedostatočne využívame prednosti, najmä výrobnú kooperáciu, prostredníctvom ktorej máme možnosť doviezť technický rozum a preniknúť aj na náročnejšie trhy.

Štvrtou sférou je plnšie využívanie princípov socialistického rozmiestnenia výrobných síl, v rámci ktorého sa uplatňuje dialektická jednota záujmov - na jednej strane aktivácia zdrojov a možností vo všetkých oblastiach republiky a na druhej strane ich využívaním zabezpečovať proporcionálny rozvoj všetkých oblastí a postupné odstraňovanie rozdielov v ich ekonomickej a sociálnej úrovni. V pláne sa to prejavuje najmä v týchto troch smeroch:

1. V súlade so smernicou schválenou XV. zjazdom KSČ hospodársky rozvoj Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky sa orientuje na riešenie kľúčových problémov ďalšieho proporcionálneho rozvoja jednotnej československej ekonomiky. V rámci toho vychádzajúc z racionálneho využívania prírodných a ekonomických podmienok zabezpečuje sa rýchlejší rozvoj hospodárstva v SSR, keď spoločenský produkt tu vzrastie o 35 percent, t. j. o 10 bodov rýchlejšie ako v ČSR, pričom túto vyššiu dynamiku z polovice zabezpečuje rýchlejší rast produktivity práce a z druhej polovice rezultuje z rýchlejšieho zvyšovania počtu pracovníkov.

2. Plán aktívnym využívaním princípov oblastného plánovania zabezpečuje rýchly rozvoj vo všetkých krajoch republiky a ďalšie zblíženie ich sociálnej a ekonomickej úrovne. Osobitne plán zabezpečuje komplexné a proporcionálne riešenie problémov Prahy, Bratislavy a Severočeského kraja.

3. V pláne a opatreniach prijatých k nemu vyvíja sa i úsilie využiť moderný urbanizmus na zvýšenie efektivity rozvoja. To sa prejavuje napríklad na Slovensku v úsilí o cieľavedomé prekonávanie protirečení medzi celkove vysokým stupňom hospodárskeho rozvoja Slovenska a ešte značným rozptylom sídelnej štruktúry. Preto usmerňovaním bytovej výstavby, infraštruktúry a sústreďovaním výroby sa počíta - obdobne ako v piatej päťročnici - že napríklad prírastok obyvateľov v sídlach obvodného významu bude väčší ako celkový prírastok obyvateľstva.

Na záver dovoľte mi uviesť ešte jednu myšlienku.

Šiesta päťročnica zahŕňa úsilie o povýšenie rozvoja na kvalitatívne vyššiu úroveň, a to sa neobíde bez kvalitatívnych zmien aj v úrovni riadenia.

Šiesta päťročnica je charakteristická výraznou diferenciáciou dynamiky výroby, vysokou mierou sústreďovania sa na riešenie zásadných makroekonomických problémov vnútornej štruktúry výroby a výrobnotechnickej základne, ako i na rozvinutie veľkých národohospodárskych projektov, uskutočňovaných v medzinárodnej spolupráci. A tak tieto štrukturálne zmeny nemožno iba naplánovať, ale nové smery treba aj dôsledne prebojovávať, a to tým viac, že tu vždy pôsobia zotrvačné tendencie, ktoré nesú i sklony reprodukovať návyky, resp. zlozvyky nedobrej alebo už nedostatočnej praxe minulosti.

S tým súvisí zákonite nutnosť dvoch tendencií v riadení ekonomických procesov:

1. pri rešpektovaní princípu demokratického centralizmu riadenia sa zvyšuje úloha centrálneho usmerňovania riadenia,

2. pri realizácii sa vyžaduje väčšia plánovacia disciplína a dôslednejšie uplatňovanie celospoločenských záujmov, teda nie je tu miesto pre lokálpatriotizmus, uprednostňovanie miestnych a podnikových záujmov; a ako i z tohoročného plnenia plánu vidieť, máme tu ešte čo prekonávať.