Předsedající předseda SL V. David: Děkuji ministru soudruhovi Chňoupkovi.

Úmluvy byly projednány výbory zahraničními a ústavně právními obou sněmoven. Výbory Sněmovny národů schválily za společného zpravodaje poslance Ondreje Bagoňu a výbory Sněmovny lidu poslankyni Marii Tvrznikovou. Slovo má nyní zpravodaj poslanec Bagoňa.

Poslanec SN O. Bagoňa: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, vážení hostia! Uzavieranie mnohostranných medzinárodných zmlúv je jedným z výrazov spolupráce medzi štátmi. Osobitnou kategóriou týchto zmlúv sú medzinárodné zmluvy, ktoré majú všeobecný alebo takmer všeobecný dosah, tzn. medzinárodné zmluvy univerzálne.

Oba z mnohostranných dohovorov, ktoré sú dnešnej spoločnej schôdzke Snemovne ľudu a Snemovne národov predkladané, t. j. Viedenský dohovor o zastúpení štátov v ich stykoch s medzinárodnými organizáciami univerzálnej povahy, prijatý na konferencii OSN dňa 14. marca 1975 vo Viedni a Dohovor o medzinárodnej zodpovednosti za škody spôsobené kozmickými objektmi, prijatý XXVI. valným zhromaždením OSN dňa 19. novembra 1971, patria k tejto kategórii zmlúv.

Viedenský dohovor o zastúpení štátov v medzinárodných organizáciách systematicky upravuje jednu z častí širokej problematiky vzťahov medzi štátmi a medzinárodnými organizáciami. Táto problematika nie je zatiaľ súhrnne upravená. Existujú len čiastkové úpravy, zakladajúce tú ktorú organizáciu (dohovory o sídle a pod.), čo samo osebe svedčí o tom, že takéto úpravy nie sú jednotné a že podliehajú najmä praxi hostiteľského štátu, t. j. štátu, na území ktorého má organizácia svoje sídlo.

Predkladaný dohovor je venovaný úprave postavenia, výsad a imunít, zastúpeniu štátov v medzinárodných organizáciách, t. j. stálych misií a ich pracovníkov.

Základnou črtou tohto dohovoru je, že vychádza z pokrokovej zásady súčasného medzinárodného diplomatického práva, ktorá prihliada jednak na funkčnú, jednak na reprezentatívnu povahu stálych misií. Pritom v podstate nerobí nijaký rozdiel medzi stálymi misiami štátov - členov organizácie a zastúpením nečlenských štátov, t. j. stálymi misiami pozorovateľov.

Vzhľadom na to, že stále misie sa pokladajú za orgán reprezentujúci vysielajúci štát v medzinárodných organizáciách, obdobne ako diplomatické misie ho reprezentujú v prijímajúcom štáte, poskytuje dohovor stálym misiám a ich pracovníkom v podstate rovnaké postavenie a rovnaký okruh výsad a imunít, aké majú diplomatické misie a ich personál.

Osobitná kapitola je venovaná úprave postavenia, výsad a imunít delegácií, ktoré štáty vysielajú na zasadnutie rôznych orgánov medzinárodných organizácií a na konferencie zvolané takýmito organizáciami alebo konané pod ich záštitou. I v týchto otázkach potom dohovor vychádza z toho, že takéto delegácie zastupujú a predstavujú na danom zasadnutí vysielajúci štát a poskytuje im diplomatické výsady a imunity. A iste nie je bez dôležitosti, že ani v otázke delegácií sa nerobí rozdiel medzi delegáciami členských štátov a delegáciami pozorovateľov, čo plne zodpovedá zásade zvrchovanej rovnosti štátov.

Dohovor sa týka, ako už vyplýva zo samotného jeho názvu, medzinárodných organizácií univerzálnej povahy. Sám však ustanovuje, že nič nebráni jeho aplikácii i na iné medzinárodné organizácie.

Dohovor bol formulovaný za aktívnej účasti delegácií socialistických krajín, rad ustanovení bol upravený a rad priamo zaradený do textu na návrh delegácií socialistických krajín a vyhovuje všetkým čs. základným požiadavkám, ktoré sú kladené na dohovory tohto charakteru. Pre ČSSR, ktorá má stále misie v rade medzinárodných organizácií a ktorá vysiela svoje delegácie na zasadnutia orgánov a na konferencie, má dohovor značný praktický význam.

Vychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností navrhujem poslancom Snemovne národov, aby vyslovili s dohovorom svoj súhlas.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci! Druhý predložený medzinárodný dohovor je dokumentom z oblasti novo sa tvoriaceho medzinárodného práva kozmického.

Dohovor o medzinárodnej zodpovednosti za škody spôsobené kozmickými objektmi patrí k základným medzinárodnoprávnym dokumentom, ktoré upravujú činnosť v kozmickom priestore. Bol prijatý na XXVI. valnom zhromaždení OSN 19. novembra 1971. Rieši problematiku náhrady škody, ktorá môže vzniknúť druhým štátom pri výskume a využívaní kozmického priestoru. Nutnosť dojednania Dohovoru vyvolala rastúca aktivita štátov v tejto novej oblasti ľudskej činnosti, rastúci počet predmetov na obežných dráhach okolo Zeme a s tým súvisiaca skutočnosť, že ani pri súčasnom stupni vývoja techniky nemožno vylúčiť, že dôjde k havárii, pri ktorej utrpia druhé štáty alebo ich občania škodu.

Dohovor zakotvil zásadu, že za škody spôsobené pri kozmických výskumoch inému štátu alebo jeho občanom zodpovedá vypúšťajúci štát, a to bez ohľadu na to, či vypúšťanie uskutočňujú vládne alebo iné inštitúcie.

Aj spôsob určenia výšky náhrady je výhodný pre poškodeného. Má byť nielen nahradená vzniknutá škoda na majetku, prípadne ujma na zdraví, ale v súlade s uznávanými zásadami medzinárodného práva i ušlý zisk, ktorý by poškodený mohol dosiahnuť, keby ku škode nedošlo. Poškodený má možnosť sa rozhodnúť, či prijme odškodnenie vo vlastnej mene alebo v mene štátu, ktorý je povinný škodu nahradiť.

Nárok sa uplatňuje, ako je to obvyklé, diplomatickou cestou. Ustanovenie Dohovoru však nebráni tomu, aby poškodený štát, organizácia alebo jednotlivec uplatňovali svoj nárok na náhradu škody pred súdom alebo iným príslušným orgánom vypúšťajúceho štátu podľa jeho právneho poriadku. V takomto prípade sa však poškodený štát nemôže zároveň domáhať odškodnenia podľa Dohovoru.

Zo samotného charakteru Dohovoru ako medzinárodnej zmluvy vyplýva aj to, že sa nevzťahuje na škody spôsobené štátnym príslušníkom vypúšťajúceho štátu, prípadne cudzím štátnym príslušníkom, ktorí sa na jeho pozvanie zúčastnia projektu alebo sa prizerajú vypusteniu alebo zostupu do atmosféry.

Dohovor poskytuje ČSSR, jej právnickým a fyzickým osobám záruky, že škoda, ktorá by mohla byt spôsobená haváriou objektu vypusteného iným štátom do kozmického priestoru, bude prerokovaná a nahradená.

Súdružky a súdruhovia! Na rozdiel od nášho práva zvýhodňuje poškodeného čo do určenia výšky náhrady škody, pretože počíta i s úhradou ušlého zisku. Preto, že sa to týka čs. právneho poriadku, vyžaduje, aby bol pred ratifikáciou predložený Federálnemu zhromaždeniu na vyslovenie súhlasu.

Po prerokovaní vo výboroch Snemovne národov odporučujem, aby s týmto vládnym návrhom vyslovili poslanci Snemovne národov súhlas.

Předsedající předseda SL V. David: Děkuji poslanci Bagoňovi. Uděluji slovo poslankyni Marii Tvrznikové.

Poslankyně SL M. Tvrzniková: Vážený soudruhu předsedo, vážené soudružky poslankyně, vážení soudruzi poslanci, dovolte, abych vás seznámila se způsobem projednání obou úmluv, o kterých hovořil zpravodaj Sněmovny národů poslanec Bagoňa, v našich výborech. Jak Vídeňskou úmluvu o zastoupení států v jejich stycích s mezinárodními organizacemi univerzální povahy, tak i Úmluvu o mezinárodní odpovědnosti za škody způsobené kosmickými objekty, projednaly na svých schůzích zahraniční výbory a výbory ústavně právní obou sněmoven a doporučily je sněmovnám ke schválení. Česká národní rada a Slovenská národní rada rovněž zaujaly kladné stanovisko. Připojuji se proto ke zpravodaji Sněmovny národů a navrhuji, aby Sněmovna lidu vyslovila s oběma úmluvami svůj souhlas.

Předsedající předseda SL V. David: Děkuji poslankyni Tvrznikové. Soudružky a soudruzi poslanci, do rozpravy k tomuto bodu nedošla písemná přihláška. Přeje si někdo slovo? (Nikdo.) Přeje si slovo s. ministr Chňoupek? (Nepřeje.)

Nyní je přítomno 150 poslanců Sněmovny lidu, 59 poslanců Sněmovny národů zvolených v České socialistické republice a 54 poslanců Sněmovny národů zvolených ve Slovenské socialistické republice. Obě sněmovny jsou podle čl. 40 ústavního zákona o čs. federaci usnášení schopné.

Nejdříve budeme hlasovat o návrhu usnesení k Vídeňské úmluvě o zastoupení států v jejich stycích s mezinárodními organizacemi univerzální povahy - parlamentní tisk č. 124.

Jako první hlasují poslanci Sněmovny lidu.

Kdo souhlasí s návrhem usnesení obsaženým v parlamentním tisku č. 124, doporučeným společnou zpravodajkou Sněmovny lidu, prosím, ať zvedne ruku! (Hlasuje se.) Děkuji.

Je někdo proti? (Nikdo.)

Zdržel se hlasování? (Nikdo.)

Sněmovna lidu usnesení schválila.

Nyní prosím o hlasování poslance Sněmovny národů.

Kdo souhlasí s návrhem usnesení obsaženým v parlamentním tisku č. 124, doporučeným společným zpravodajem Sněmovny národů, prosím ať zvedne ruku! (Hlasuje se.) Děkuji.

Je někdo proti? (Nikdo.)

Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.)

Také všichni přítomní poslanci Sněmovny národů schválili usnesení.

Vzhledem k souhlasnému usnesení obou sněmoven mohu konstatovat, že Federální shromáždění Československé socialistické republiky souhlasí s Vídeňskou úmluvou o zastoupení států v jejich stycích s mezinárodními organizacemi univerzální povahy, přijatou dne 14. března 1975 na konferenci OSN ve Vídní a podepsanou za Československou socialistickou republiku dne 24. února 1976.

Nyní budeme hlasovat o návrhu usnesení k Úmluvě o mezinárodní odpovědnosti za škody způsobené kosmickými objekty, uvedeném v parlamentním tisku č. 125.

Nejdříve hlasují poslanci Sněmovny lidu.

Kdo souhlasí s návrhem usnesení podle doporučení společné zpravodajky Sněmovny lidu, prosím ať zvedne ruku! (Hlasuje se.) Děkuji.

Je někdo proti? (Nikdo.)

Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.)

Sněmovna lidu usnesení schválila.

Nyní prosím o hlasování poslance Sněmovny národů.

Kdo souhlasí s návrhem usnesení podle doporučení společného zpravodaje sněmovny, prosím ať zvedne ruku! (Hlasuje se.) Děkuji.

Je někdo proti? (Nikdo.)

Zdržel se někdo hlasování? (Nikdo.)

Sněmovna národů usnesení schválila.

Konstatuji, že Federální shromáždění ČSSR souhlasí s Úmluvou o mezinárodní odpovědnosti za škodu způsobenou kosmickými objekty, přijatou Valným shromážděním OSN dne 29. listopadu 1971 a podepsanou za ČSSR dne 29. března 1972.

Nyní projednáme

Výklad k předloženému návrhu přednese za federální vládu ministr zahraničních věcí ČSSR s. Bohuslav Chňoupek. Prosím, aby se ujal slova.

Ministr zahraničních věcí ČSSR ing. B. Chňoupek: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci! Dnešnej spoločnej schôdzke Snemovne ľudu a Snemovne národov sa predkladá na súhlas vládny návrh konzulárneho dohovoru medzi ČSSR a Talianskou republikou.

V tejto súvislosti mi dovoľte zdôrazniť niekoľko zásadných politických skutočností.

Ako je známe, štáty socialistického spoločenstva vyvíjajú všestranné úsilie, aby sa tendencia zmierňovania medzinárodného napätia a prestavba medzinárodných vzťahov na základe zásad mierového spolunažívania štátov s rozdielnym spoločenským zriadením stala trvalou, aby ju nemohli zvrátiť náhodilé momenty v medzinárodnom vývoji. K tomu smeruje aj komplexné praktické napĺňanie zásad Záverečného aktu KBSE v Helsinkách, materializácia týchto princípov vo všetkých dôležitých oblastiach.

Ide teda o to, aby sa všeobecné zásady, stelesňujúce politiku mierového spolunažívania a navzájom výhodnej a rovnoprávnej spolupráce medzi štátmi, prenášali aj do konkrétnych dvojstranných vzťahov, do všetkých oblastí vrátane oblasti konzulárnej. Práve preto sme ešte pred uskutočnením helsinskej konferencie dojednali dohodu o bezvízovom styku s Fínskom, neskôr uzavreli dohodu o bezvízovom styku pre držiteľov služobných pasov s Rakúskom a minulý týždeň podpísali nový konzulárny dohovor medzi ČSSR a Belgickom.

Aj konzulárny dohovor s Talianskom, ktorý vám dnes z poverenia vlády predkladáme, patrí k týmto konkrétnym opatreniam v oblasti konzulárnej.

Má nahradiť starý konzulárny dohovor medzi ČSR a Talianskom z roku 1924, ktorý už nezodpovedá potrebám súčasnej úrovne stykov medzi oboma krajinami, nakoľko vzájomné vzťahy dosiahli po určitej stagnácii z obdobia prekonávania pozostatkov studenej vojny vyššiu úroveň. V posledných rokoch došlo k rýchlemu rozvoju vzájomných stykov najmä v oblasti kultúry, školstva, športu, turistiky. Úspešne sa rozvíjali styky medzi masovými organizáciami oboch krajín. Nadviazali sa družobné styky medzi radom našich a talianskych miest, rozšírila sa vzájomná hospodárska výmena a vedeckotechnická spolupráca.

Po prekonaní počiatočného odporu talianskych pravicových kruhov sa v posledných rokoch rozvíjajú aj styky politické. Nadviazali sa kontakty medzi najvyššími zákonodarnými zbormi oboch krajín. V priebehu záverečnej fázy KBSE v Helsinkách došlo k rokovaniu predsedov vlád oboch krajín, súdruha Ľubomíra Štrougala a Alda Moru, ktoré dalo impulz k ďalšiemu rozvoju obojstranne prospešných stykov.